Pestovanie viniča na koloch: Komplexný návod pre bohatú úrodu

Pestovanie hrozna môže byť jednoduché a obohacujúce, ak dodržíte správne postupy. Hoci sa môže zdať, že pestovanie hrozna je náročné, správne postupy vám zaručia úspech aj vo vašej záhrade. V tomto článku sa pozrieme na všetko, čo potrebujete vedieť - od výberu miesta, prípravy pôdy až po najdôležitejší krok: správny rez, ktorý je kľúčový pre kvalitnú úrodu.

História a odrody viniča

Vinič (Vitis) je jednou z najstarších pestovaných plodín a je známy svojím chutným hroznom, ktoré sa používa na priamu konzumáciu aj na výrobu vína. Pestovanie viniča má bohatú históriu a je obľúbené nielen pre jeho plody, ale aj pre jeho schopnosť premeniť záhradu na malú vinicu.

Vinič sa pestuje už viac ako 6 000 rokov a jeho pôvod siaha do oblasti Blízkeho východu. Najväčší vinič na svete sa nachádza v Slovinsku a je starý viac ako 400 rokov.

Typy viniča podľa využitia:

  • Vinič stolový (Vitis vinifera) - Tento druh viniča sa pestuje hlavne na výrobu stolového hrozna, ktoré sa konzumuje priamo. Plody sú väčšie, šťavnaté a majú sladkú chuť.
  • Vinič na výrobu vína (Vitis vinifera) - Tento druh viniča sa pestuje na výrobu vín.
  • Muškátový vinič (Vitis labrusca) - Tento druh je známy svojou výraznou, aromatickou chuťou, ktorá pripomína muškátové víno.
  • Hybridný vinič - Hybridné odrody sú výsledkom kríženia európskeho viniča s americkými druhmi. Sú odolnejšie voči chorobám a majú lepšiu toleranciu na chladnejšie podmienky.

Výber vhodného miesta a príprava pôdy

Pre úspešné pestovanie viniča je nevyhnutné vybrať vhodné stanovište, ktoré ovplyvní celkový rast, vitalitu a úrodnosť rastliny. Správny výber miesta a príprava pôdy sú základom pre úspešné pestovanie viniča.

Slnečné stanovište pre vinič

Požiadavky na slnečné svetlo a ochranu

Vinič je slnečno-milujúca rastlina, ktorá potrebuje čo najviac slnečných lúčov. Pre úspešné pestovanie vyberte miesto s dostatkom priameho slnečného svetla, ideálne minimálne 6-8 hodín denne. Pri výbere miesta je tiež dôležité zohľadniť ochranu pred vetrom, ktorý môže poškodiť jemné výhonky viniča. Vyberte si slnečné, teplé a pred vetrom chránené miesto. Ideálna je južná orientácia, okolo ktorej sa môže vinič obtáčať.

Vhodná pôda pre vinič

Hrozno najlepšie prosperuje v dobre priepustnej, hlinitopiesočnatej pôde, ktorá je bohatá na organické látky. Pôda by mala mať mierne kyslú až neutrálnu reakciu (pH 6-7). Vhodná je ľahšia pôda s dostatkom humusu a s mierne kyslou až neutrálnou pôdou. Niektoré odrody tolerujú aj kyslejšiu pôdu (pH 5 - 6). V chladnejších polohách sú vhodné pôdy štruktúrne, ľahšie, s dostatkom humusu. Pôdna reakcia pôd, do ktorých vinič hroznorodý vysádzame, by mala byť slabo kyslá, až mierne alkalická. V prípade menej kvalitnej pôdy sa odporúča použiť kvalitný záhradnícky substrát alebo kompost.

Optimálna pôda je ľahšia, s dostatkom humusu a s mierne kyslou až neutrálnou reakciou (pH 6,5 - 7). Niektoré odrody znášajú aj kyslejšie pôdy (americké a hybridné odrody pH 5 až 6). Pôdu možno upraviť - do ťažkej pôdy pridáme piesok, do ľahkej primiešame hlinu; chýbajúce látky môžeme doplniť rôznymi prípravkami. Pre pestovanie viniča potrebujete upravenú pôdu nielen v čase sadenia, ale aj z dlhodobého hľadiska. Pôda by mala obsahovať dostatok živín a zabezpečovať dobrý odtok nahromadenej vody.

Príprava pôdy pred výsadbou

Prípravou pôdy pred výsadbou viniča zabezpečujeme dobré podmienky pre mladý i rodiaci vinohrad. Cieľom je spracovať, prekypriť a vyhnojiť pôdu organickými a minerálnymi hnojivami do hĺbky 50 až 60 centimetrov, zvýšiť podiel organickej hmoty a upraviť pH. Pôdu, v ktorej budeme vinohrad pestovať, začneme pripravovať minimálne rok pred výsadbou.

Na zlepšenie pôdy sú najúčinnejšie organické prípravky, ako klasický, ročný domáci kompost, odležaný alebo peletovaný kravský hnoj alebo čoraz obľúbenejšie prípravky z vermikompostu, ktoré regenerujú a opätovne zúrodňujú vyčerpanú pôdu a pri prehnojení nemajú negatívne účinky na rastlinu.

Výsadba viniča

Správne načasovanie výsadby a dodržanie odporúčaných vzdialeností medzi rastlinami sú kľúčové pre zdravý rast a bohatú úrodu hrozna. Správne načasovanie a technika výsadby sú kľúčové pre dobré ujatie rastliny.

Schéma výsadby viniča s rozmermi

Najlepší čas na výsadbu

Najlepší čas na výsadbu viniča je na jar alebo na jeseň. Najlepší čas na výsadbu je apríl, podľa stavu pôdy a počasia. V tomto období sú rastliny menej náchylné na stres z presádzania. V minulosti bolo odporúčanie pre podsadbu a výsadbu viniča, že sa má robiť od polovice apríla do polovice mája, ako najvhodnejšia doba pre práce spojené s podsádzaním a vysádzaním nového vinohradu. Skoršia a aj neskoršia výsadba sa neodporúčala. Ja si dovolím tvrdiť, že teraz sa dá tento termín posunúť aj o pol mesiaca dopredu, ako dôsledok meniacej sa klímy. V prípade veľmi skorej podsadby a výsadby môžu byť sadenice v nepriaznivých rokoch poškodené vplyvom neskorých jarných mrazov. Ak sa rozhodneme pre podsadbu a výsadbu v neskorších termínoch, môže nastať problém v podobe nedostatku vlahy v pôde a tým pádom môže byť znížená ujateľnosť vysadených jedincov, poprípade zlý kondičný stav celého vinohradu. Mesiac jún je na výsadbu absolútne nevhodný.

Kontajnerovaný vinič sa dá sadiť celoročne. Na základe toho, že má už dobre vyvinutý koreňový systém, je jeho ujateľnosť skoro 100%, na rozdiel od prostokorenných-vykopávaných viničov s holými koreňmi. Obdobie výsadby si môžete prispôsobiť podľa vašej potreby a samozrejme počasia. Môžete ich na krátku dobu ponechať v polotieni a v závetrí. Nesmiete však zabudnúť na pravidelné každodenné zalievanie.

Odporúčaná vzdialenosť medzi rastlinami

Správna vzdialenosť medzi kríkmi zabezpečí dostatok priestoru pre koreňový systém a nadzemnú časť rastliny, čo je nevyhnutné pre ich zdravý vývoj. Vzdialenosť medzi kríkmi môže byť 100 - 150 cm. Vzdialenosť medzi jednotlivými rastlinami pri výsadbe viacerých kusov v jednom rade by mala byť aspoň 1,5 - 2 metre. Vinič sa sadí vo vzdialenosti 1,2 - 1,5m od seba v riadku. Vzdialenosť medzi rastlinami v riadku by mala byť 1 až 1,5 metra, medzi radmi 2 až 3 metre.

Príprava sadenice a postup výsadby

Kvalitná sadenica a správny postup pri jej výsadbe sú základom pre úspešné zakorenenie a následný rast viniča.

Výber a príprava výsadbového materiálu

Výsadbový materiál možno zakoreniť alebo presadiť, závisí od odrody a podmienok pestovania. Odrezky by mali mať výšku približne 50 cm a priemer 8 až 10 mm. Pri výsadbe odrežte vrchol a ponechajte dva spodné púčiky. Na jarnú výsadbu sa používajú jesenné rezané a predpestované odrezky. Sadenica sa pripraví na výsadbu - korene zrežeme na 12 - 15 cm, ak nie je výhonok zrezaný a sadenica zaparafínovaná, zreže sa na 2 očká. Pred zasadením je sadenice vhodné na 12-48 hodín namočiť do vody. Dĺžka koreňov vplýva na celkový rast letorastov i rozvoj koreňovej sústavy a tým aj na vývin viničového kra v ďalších rokoch. Kontajnerové sadenice majú dobre vyvinutý koreňový systém. Pred sadením ho nie je potrebné strihať ani namočiť do vody.

Postup pri výsadbe

Sadenica sa vysadí do samostatnej jamky hlbokej približne 40 cm. Jama má byť vykopaná do hĺbky 50-60cm. Takto pripravenú sadenicu vložíme do vykopanej jamy 40 x 40 x 40 cm. Korene rozložíme do každej strany, prihrnieme zem a zalejeme vodou približne 3 - 5 litrov. Sadenica by mala vyčnievať nad úrovňou zeme cca 6 cm, aby nezakorenila z naštepenej časti, čo oslabuje rast a vitalitu celého kra. Miesto štepenia má byť 5 až 10 centimetrov nad úrovňou zeme. Vykopeme výsadbovú jamu, do ktorej sa sadenica pohodlne zmestí. Pri vyberaní sadenice z obalu dávame pozor, aby sme nepoškodili koreňový bal. Sadenicu vložíme do jamy a rukou prihrnieme zeminou. Je dôležité, aby miesto štepenia zostalo 5 až 10 cm nad zemou. Na záver sadenici doprajeme dostatočnú zálievku. Ak sa všetko vykoná správne, výhonky viniča by mali do konca sezóny dosiahnuť dĺžku približne 100 cm.

Jamu do jednej tretiny zaplníme zeminou zmiešanou s dobre rozloženým maštaľným hnojom alebo kompostom. Do jamy nalejeme čistú vodu (voda vo výsadbovej jame nesmie stáť, ale musí vsakovať do podložia). Až teraz môžeme vložiť vinič do jamy, prihrnúť ho pôdou a dobre utlačiť. Miesto štepenia musí byť nad povrchom pôdy v takej výške, ako bolo v kontajneri. Posledným krokom je dôkladné zalievanie.

Starostlivosť o mladý vinič

Prvé roky po výsadbe sú kľúčové pre formovanie rastliny a jej úspešné zakorenenie. Správna zálievka a starostlivosť o pôdu sú nevyhnutné. Pravidelná starostlivosť je nevyhnutná pre zdravý rast a bohatú úrodu.

Zálievka a starostlivosť o pôdu

V prvom roku po výsadbe je potrebné vinič často zalievať a kypriť pôdu. Ak neprší, stačí sadenicu poliať každé dva týždne - cca 10 - 15 litrov. V prípade extrémnych teplôt aj častejšie. Vinič po výsadbe dostatočne zalejte čistou vodou bez hnojiva. Hoci hrozno znáša sucho pomerne dobre, počas prvých rokov vývoja je dôležité zabezpečiť pravidelnú zálievku, najmä v suchých obdobiach. Po nástupe vegetácie následne začneme aj s doplnkovým prihnojovaním. Vinič, vzhľadom na to, že sa sadí hlbšie a hlbšie zakoreňuje, potrebuje iba miernu závlahu. Keď sa začnú vytvárať bobule, postupne znižujte zálievku. Príliš veľa vody môže spôsobiť, že bobule budú vodnaté a stratia svoju chuť.

Počas vegetácie pôdu kypríme 3 - 5 x.

Podpora rastu a tvarovanie

Výhonky priväzujeme ku kolíku (agátový, kovový), aby bol kmienik rovný. Ponechávajú sa dva najsilnejšie výhonky. Hlavný letorast počas vegetácie neskracujte, len vylamujte zálistky a rastliny pravidelne vyväzujte k opore. Ak má sadenica dva výhony, jeden silnejší vyväzujte a slabší zrežte, pričom z neho ponechajte jednu tretinu dĺžky. Na kmienku vyslepíme nepotrebné púčiky. Začíname tvarovať a vyväzovať kmienky a ramená rodivého dreva.

Opora pre vinič v tvare mriežky

RIEDENIE VÝHONKOV VINIČA NA JAR - zjednodušený návod

Výsadba viniča pri stene

Výsadba viniča pri stene môže dodať záhrade estetický rozmer a zároveň poskytnúť rastline optimálne podmienky. Ak chcete zbierať hrozno aj v malej záhrade, najlepšie je zasadiť rastliny k stene, južnej stene domu alebo garáže. V tomto prípade bude mať rastlina aj dekoratívnu funkciu. Vždy je potrebné dbať na kvalitu pôdy, ktorá by mala byť zbavená stavebného odpadu. Pri výsadbe rastlín pri stene treba obzvlášť starostlivo dbať na kvalitu pôdy. Vzdialenosť medzi kríkmi môže byť 100 - 150 cm. Pre správny rast viniča je nevyhnutné použiť podporné konštrukcie, ako sú drôty, pergoly alebo mreže.

Hnojenie a výživa viniča

Správne hnojenie a doplnenie živín sú nevyhnutné pre zdravý rast a produkciu kvalitného hrozna.

Potrebné živiny a ich aplikácia

Hnojenie by malo byť vyvážené. Na jar, pred začiatkom vegetačného obdobia, aplikujte hnojivo bohaté na dusík, čo podporí rast nových výhonkov. Do jamky vložte aspoň 10 kg kompostu, 250 g superfosfátu a 30 g draselnej soli. Po výsadbe na povrch rozhoďte kravské granulované hnojivo, asi 1 hrsť na 1 rastlinu. Priamo do jamy hnojivo nedávajte, aby ste nespálili korene. Odporúčame však pridať mykorhízne huby, čo pomôže rastline zvýšiť úrodnosť a kvalitu plodov. Mykorhízne huby vytvárajú v okolí koreňov rastlín rozsiahlu sieť podhubia napojenú na korene rastlín. Táto sieť dodáva rastline vodu a v nej rozpustené živiny, zachytáva vodu, minerály a privádza ich aj zo vzdialenejších miest, kam by korene bez húb nedosiahli. Aplikujte ich na dno výsadbovej jamy alebo do črepníkov podľa návodu. V prípade, že sú sadenice nižšieho vzrastu, môžeme pridať raz za mesiac do vody jedno z týchto zálievkových hnojív. Hnojivá zapracujeme do pôdy na viackrát preto, aby boli rozmiestnené po celej hĺbke pôdneho profilu, v ktorom budú rásť korene viniča. Používajte hnojivá s obsahom draslíka, fosforu, horčíka a vápnika.

Hnojenie v prvom roku a v ďalších rokoch

V prvom roku po výsadbe je potrebné vinič často zalievať a kypriť pôdu. Na jar, pred začiatkom vegetačného obdobia, aplikujte hnojivo bohaté na dusík. V 2. roku na jeseň dávka 40 - 50 t. ha -1. Hnojenie rodiacich vinohradov začína od 5. roku po výsadbe. Potrebné je dodávať živiny v správnom pomere, napríklad dusík (N), fosfor (P) a draslík (K) a horčík (Mg).

Prehľad hnojenia viniča

Obdobie Účel Odporúčané hnojivá
Predjarné hnojenie (marec - apríl) Podpora rastu výhonkov a listovej hmoty. Dusíkaté hnojivá.
Po odkvitnutí (jún - júl) Podpora rastu bobúľ a zrenia. Draselné a fosforečné hnojivá.

Ďalšie odporúčania k hnojeniu

  • Zalievanie: Po aplikácii granulovaných hnojív vinič dobre zaliať.
  • Listová výživa: Hnojivá aplikované postrekom na list - môže sa robiť počas celej sezóny. Listové hnojenie prináša množstvo výhod: zabezpečuje rýchly a priamy prísun živín cez listy, zlepšuje efektívnosť využitia živín z pôdy a je účinné aj pri nedostatku živín, keď je využitie týchto živín koreňmi obmedzené.

Ochrana viniča pred chorobami a škodcami

Vinič je náchylný na rôzne ochorenia a napadnutie škodcami, preto je dôležité poznať najčastejšie problémy a spôsoby ich riešenia. Prevencia a včasná reakcia sú dôležité pre zdravie viniča.

Najčastejšie choroby a ich prevencia

Hrozno je citlivé na rôzne plesňové ochorenia, ako sú múčnatka, peronospóra a botrytída. Viničnú sadenicu do tretieho roku postrekujeme proti peronospóre (Plasmopara viticola) a proti škodcom. Vinič najčastejšie ohrozujú hubové choroby, ktoré sa vo väčšej miere objavujú pri vlhkejšom počasí a nedostatku cirkulácie vzduchu. Medzi tie najčastejšie patrí múčnatka. Počas suchších klimatických podmienok napáda všetky nadzemné časti viniča a vytvára na nich sivo-biely povlak pripomínajúci múku. Druhým častým ochorením je botrytída známa aj ako pleseň sivá. Najväčšie škody spôsobuje na plodoch viniča. Napadnuté bobule predčasne opadávajú, vo veľmi vlhkých podmienkach na nich vznikajú chumáče sivej plesne. Častou chorobou je tiež peronospóra viniča. Na napadnutých častiach viniča vytvára žltozelené „olejové” škvrny, ktoré postupne menia farbu na hnedú. Listy opadávajú. Zabezpečenie dostatočného prístupu vzduchu a svetla (vďaka pravidelnému rezu) je kľúčové pre prevenciu plesní.

Príznaky múčnatky na listoch viniča

Škodcovia

Vinič môžu napadnúť škodcovia, ako sú vošky alebo roztoče. Pravidelne kontrolujte listy a výhonky viniča a v prípade potreby používajte ekologické prípravky na ochranu rastlín. Viniče napáda viacero škodcov a chorôb, proti väčšine sa však dá preventívne brániť pomocou biologických a chemických prípravkov. V poslednom čase je čoraz vyšší dopyt po odolných odrodách viniča, ktoré sa dajú pestovať aj s menším množstvom chemickej ochrany, prípadne úplne bez postrekov. Pestovanie a množenie týchto odrôd už nemôže ohroziť ani fyloxéra viničová. Vitis labrusca - americká odroda, má silný rast, dobre znáša sucho, je odolná voči fyloxére, múčnatke a peronospóre. eurázijský variant je náchylnejší na choroby, neznáša mrazy, no strapce a bobule sú výrazné a veľké, s vynikajúcou chuťou. Vitis amurensis - rýchlo dozrievajúca odroda so silným rastom. Rozmnožujú sa aj pomocou odrezkov. Tieto moderné a komplexné hybridy prinášajú ľahší a lacnejší spôsob pestovania, ktorý je šetrný k životnému prostrediu aj k zdraviu ľudí. Zároveň rozširujú hranice pestovateľských oblastí.

Ošetrovanie v prvých rokoch

V 1-2 roku kypríme pôdu, v blízkosti štepov odstraňujeme burinu a od V. do VIII. rosné korienky. V 3 roku režeme tak, aby sme dosiahli aspoň 1/3 z predpokladanej úrody. Naši odborníci vyšľachtili paletu moderných odrôd od veľmi skorých až po veľmi neskoré, vhodné aj na dlhodobé skladovanie, aby sme pokryli čo najdlhšie obdobie konzumácie čerstvého hrozna z vlastnej produkcie. Na trhu výrobcovia postrekov ponúkajú široký sortiment ochranných látok s rôznymi účinnými látkami.

Rez viniča - kľúč k bohatej úrode

Správny rez viniča je jedným z najdôležitejších aspektov pestovania, ktorý priamo ovplyvňuje kvalitu a množstvo úrody. Správny rez je kľúčový pre zdravie rastliny, jej tvarovanie a pre bohatú úrodu.

Význam a načasovanie rezu

Jedným z najdôležitejších aspektov pestovania hrozna je rez. Pravidelný rez: Strihanie viniča je nevyhnutné na zabezpečenie dobrej úrody a zdravého rastu. Odstraňujte staré, poškodené alebo prekrývajúce sa vetvy. Kvalitné hrozno dosiahnete pravidelným strihaním viniča, správnym hnojením a zavlažovaním. Najlepší čas na strihanie viniča je koncom zimy alebo začiatkom jari, predtým ako rastlina začne aktívne rásť. Zimný rez sa vykonáva v období vegetačného pokoja, najčastejšie v období od januára do marca, keď nehrozí silný mráz. Dôležitý je jarný rez viniča, ktorým podporíme rýchlejší rast. Vykonávame ho koncom zimného obdobia, keď pominú hlboké mrazy. Ideálny čas na rez viniča je koncom zimy, keď pominula hrozba silných mrazov. Rez vždy vedieme mierne šikmo na púčik, vo výške 1 až 1,5 cm nad očkom. Šťava z rezu nesmie tiecť na očká. Rez v lete obmedzte na odstraňovanie nechcených výhonkov a listov. Strihanie hrozna v lete by sa malo obmedziť na odstraňovanie nechcených výhonkov a listov v okolí hrozna, a to čo najskôr po ich objavení.

Techniky rezu a ponechanie plodných výhonkov

Vinič rodí na jednoročnom dreve. Základy plodov sa preto tvoria len na výhonkoch, ktoré na jar nanovo vyrašili z očiek.

  • Výber plodných výhonkov: Zamerajte sa na silné výhonky z predchádzajúceho roka, ktoré vyrástli z hlavného kmeňa.
  • Skrátenie výhonkov: Plodné výhonky skráťte tak, aby na každom výhonku zostali 2-3 očká. Podľa dĺžky ponechaných púčikov na výhonku rozlišujeme viaceré druhy rezu: krátky - kde ponecháme 1 až 4 púčiky, stredný - ponecháme 5 až 8 púčikov a dlhý - ponecháme 9 až 15 púčikov.

Prvým krokom je odstránenie dvojročného, vyrodeného dreva. Staré drevo spoznáme podľa tmavšieho sfarbenia a väčšej hrúbky výhonkov. Odstraňujeme ho čo najbližšie ku konáru alebo kmeňu. Na viniči ponecháme len zdravé jednoročné výhonky a to tak, aby boli od seba čo najviac vzdialené. V prvých rokoch vedieme výhony do požadovaného tvaru. Bočné výhony, ktoré vyrašia z ponechaných hlavných výhonkov, zastrihneme na 2-3 očká. Na týchto bočných výhonkoch sa tvoria plody. Rovnako potom vystrihneme staré zdrevnatené výhonky (presvetľovanie) a výhonky vyrastajúce z trojročného a staršieho dreva.

Schéma zimného rezu viniča

Zber a skladovanie hrozna

Zber hrozna by mal byť načasovaný podľa stupňa dozretia a podmienok, pričom niektoré odrody umožňujú aj dlhodobé skladovanie. Správne načasovanie a šetrný zber zabezpečia najlepšiu kvalitu plodov.

Kedy a ako zbierať hrozno

Hrozno je pripravené na zber, keď bobule dosiahnu svoju typickú farbu a sladkú chuť. Na zistenie správneho času zberu môžete hrozno ochutnať. Hrozno sa zberá na konci leta alebo začiatkom jesene, v závislosti od odrody a podnebia. Zber hrozna najmä stolového vykonávame postupne podľa dozrievania. Strapce rozložené na slnečnej strane sú už pekne vyfarbené a dozreté v porovnaní s ostatnými, ktoré môžeme oberať aj o jeden až dva týždne neskôr. Pri zbere dbajte na to, aby ste hrozno nepoškodili. Používajte záhradné nožnice na jemné odstránenie strapcov.

Zber hrozna v záhrade

Možnosti skladovania hrozna

Zdravé strapce hrozna, najmä neskoršie odrody, možno skladovať v suchej vetrateľnej miestnosti zavesené na špagátoch, častokrát s viničovým prútom. Niektoré odrody ako napr. Souvenír, Conkordia, Malverína, ak je vhodné počasie, vydržia na kroch až do Vianoc - neopadajú.

Nutričné a zdravotné benefity hrozna

Hrozno nielenže poteší chuťové poháriky, ale zároveň ponúka aj cenné živiny a prospešné látky pre ľudské zdravie.

Obsah živín v hrozne

Z nutričného hľadiska plody viniča obsahujú hroznový cukor, ktorý telu dodávajú energiu a podporujú sústredenie, ale aj organické kyseliny a pektínové látky. Dôležitou látkou je resveratrol, ktorý sa nachádza najmä v šupke tmavých odrôd hrozna.

Priaznivé účinky na zdravie

Resveratrol je silný antioxidant, podporuje správne fungovanie kardiovaskulárneho systému, hormonálnu rovnováhu a metabolizmus. Priaznivé účinky na zdravie má aj pravidelná, ale striedma konzumácia muštu a vína vyrobeného z hrozna. Pôsobí hlavne na kardiovaskulárny systém človeka.

Riešenie problémov a obnova vinice

Aj keď pestovanie viniča prináša radosť, občas sa môžu objaviť problémy, ktoré si vyžadujú riešenie.

Obnova starej vinice

Dôsledky pôsobenia rôznych hubových chorôb - napr. ESCA, ale aj iných neduhov sa v posledných 5 rokoch na mojej vinici značne prejavili a prišiel som o cca 100 - 120 koreňov. Keby som bol o cca 20 rokov mladší, riešil by som obnovu vinice radikálne, všetko preč a vybudoval by som si vinicu nanovo. Ešte stále je vo vinici mnoho starých koreňov z roku založenia 1969. Od roku 2000 som vinicu podsádzal 2X, spolu som podsadil cca 250 koreňov. V mladosti, keď vás baví vinohradníctvo a vinárstvo a máte financie, riešte obnovu vinice radikálne. Starú vinicu odstránite preč, prevedie sa dobré prekopanie pôvodnej vinice, odstránenie čo najviac dreva z koreňov, vyhnojenie maštaľným hnojom, hlboká orba. Rok nechať pôdu v pokoji, zasiať vhodnú rastlinu na zelené hnojenie vinice, napr. ďatelinu lúčnu, toto všetko po roku dobre treba zapraviť do pôdy a realizovať novú výsadbu a potom spraviť kvalitnú opornú konštrukciu. Hrozno začne rodiť po vysadení cca o 4 roky.

Presádzanie starého viniča

Ak chcete zachovať starý ker, do úvahy pripadá niekoľko možností. Prvou je presadenie. Starý ker, ktorý má približne 30 rokov, bude mať veľmi hlboký koreň. Jeho hĺbka môže dosahovať v závislosti od typu pôdy 10, možno až 20 metrov. Teoreticky je možné presadiť aj takýto vinič, ale prakticky je to technicky enormne náročné. Samozrejme môžete koreň skrátiť, tým však rapídne stúpa pravdepodobnosť úhynu kra. Ak sa rozhodnete pre presádzanie, treba kopať tak hlboko, ako sa len dá, a najlepšie aj s bálom horniny. Pravdepodobne to nebude možné bez nejakej techniky. Zároveň si treba uvedomiť, že čerstvo presadený vinič nedokáže plnohodnotne uživiť svoju nadzemnú časť, a tak je vhodné túto časť adekvátne skrátiť. Celkovo však presadeniu kra nedávam veľké šance na úspech.

Alternatívne metódy zachovania odrody

Ďalšou z možností je naštepenie očiek z viničného kra na podpník a následné vysadenie nového kra. Nový ker bude mať identické vlastnosti ako ten predchádzajúci. Nezachová sa síce pôvodný ker, ale zachová sa jeho geneticky identický klon. V niektorých oblastiach je možné vysadiť priamo jednoročný odrezok zo starého kra, prípadne nový ker vytvoriť tzv. potápaním. Tento spôsob síce funguje vo všetkých oblastiach, avšak nesmieme zabúdať, že pravokorenný vinič je náchylný na napadnutie fyloxérou, ktorá koncom 19. storočia zdecimovala vinohrady v celej Európe. Pravokorenný vinič sa môže vysádzať iba do pieskových, či štrkových pôd, kde fyloxéra neprežíva. Ak by mne osobne veľmi záležalo na zachovaní viniča, určite by som z neho najprv vyrobil nové sadenice a až následne sa ho pokúsil presadiť.

tags: #pestovanie #vinica #na #koloch

Populárne príspevky: