Pestovanie viniča na Slovensku: Bohatá história a živá tradícia

Pestovanie viniča hroznorodého patrí medzi najstaršie ľudské činnosti a jeho história na Slovensku siaha hlboko do minulosti. Táto rastlina, pôvodom z oblasti Kaukazu a Blízkeho východu, sa pestuje už viac ako 6000 rokov a zohráva kľúčovú úlohu v mnohých kultúrach, kde symbolizuje plodnosť, radosť a hojnosť. Na Slovensku sa vinohradníctvo vyvíjalo stáročia a formovalo nielen hospodárstvo, ale aj kultúru a tradície regiónov.

Počiatky vinohradníctva na Slovensku

Najstaršie doklady o vinohradníckej činnosti na území dnešného Slovenska pochádzajú zo 6. až 7. storočia pred naším letopočtom. Archeologické nálezy, konkrétne sedem vinohradníckych nožov z tohto obdobia, svedčia o tom, že ako prví začali vinič pestovať Kelti. S istotou môžeme tvrdiť, že pestovanie vína na našom území sa začalo najneskôr za vlády cisára Marca Aurélia Próba, teda v treťom storočí nášho letopočtu.

K významnému rozvoju vinohradníctva došlo počas rímskeho osídlenia územia, najmä na svahoch Malých Karpát. Rimania tu približne pred dvetisíc rokmi systematicky zakladali vinohrady a pestovanie viniča hroznorodého nadobudlo intenzívnejší charakter. Predpokladá sa, že vinič hroznorodý sa na územie Slovenska dostal v dobe Rímskej ríše. Vďaka Rimanom sa na Slovensku rozšírili ušľachtilé odrody viniča a pokročilé metódy vinifikácie, ako sú nové techniky obrábania pôdy, vrúbľovanie viniča, či skladovanie vína v amforách a drevených sudoch.

V čase príchodu prvých slovanských kmeňov bolo vinohradníctvo už pevne etablované. Po páde Rímskej ríše sa o pestovanie hrozna a výrobu vína pričinila cirkev, spočiatku z liturgických dôvodov, neskôr sa víno stalo dôležitým obchodným artiklom. Počas existencie Veľkomoravskej ríše (9. - 10. storočie) zohrávalo vinohradníctvo dôležitú úlohu, najmä v súvislosti s rozvojom kresťanstva.

Prvé písomné správy o pestovaní viniča na území dnešného Slovenska sú zo začiatku 9. storočia z Nitrianskej stolice. V cestopise arabského cestovateľa Edrisiho sa uvádza, že „Nitra je kvitnúce a významné mesto, bohaté na vinice i obyvateľov“. Ďalšie písomné správy o pestovaní viniča pochádzajú z 11. storočia.

Stredovek a rozmach vinohradníctva

Jeho rozvoj pokračoval kontinuálne až do 13. storočia, keď bola väčšina vinohradov zničená počas tatárskeho vpádu. Uhorský kráľ Ondrej III. sa rozhodol vinohradníkom pomôcť - poskytol im privilégiá, v ktorých oslobodzuje majiteľov nových viníc od platenia daní kráľovi a necháva ich mestu. Kráľ Belo IV. po tatárskych vpádoch podporoval osídľovanie a vinohradníctvo, pričom viacerým mestám udelil štatút vinohradníckych oblastí.

Obnova prišla v 15. storočí so stredovekou kolonizáciou - Nemci na západnom Slovensku a Taliani v oblasti dnešného Tokaja priniesli nové poznatky a vinohradnícke techniky. Ďalší rozvoj vinohradníctva nastal v 15. storočí, keď vinice zakladali feudálni páni i poddaní. Za pôdu, na ktorej poddaní so súhlasom zemepána zakladali vinohrady (dežmové vinice), platili viničný poplatok - dežmu. Pestovanie viniča sa v tomto období rozšírilo prakticky do všetkých regiónov s výnimkou Oravy. Až 70 % vína predaného na Slovensku však pochádzalo zo západného Slovenska a Hontu, čo svedčí o dominantnej úlohe týchto regiónov.

Významným obdobím bolo 16. a 17. storočie, keď slovenské vinohradníctvo a vinárstvo začalo napredovať. O význame pestovania viniča svedčí aj povyšovanie vinohradníckych mestečiek na slobodné kráľovské mestá (Modra, Pezinok, Jur pri Bratislave a i.). Vznikali vinohradnícke cechy a bratské spolky, ktoré dohliadali na kvalitu produkcie.

Zlatý vek a úpadok

Zlatým obdobím vinohradníctva bolo 18. storočie, počas panovania Márie Terézie a Jozefa II. V tomto období spustila Mária Terézia a Jozef II. viacero reforiem, ktoré upravovali vinohradníctvo a podporovali jeho rozvoj. Na území dnešného Slovenska v roku 1720 bolo približne 57 000 hektárov vinohradov, čo bola takmer trojnásobne väčšia výmera, ako je v súčasnosti.

Od polovice 18. storočia sa postupne znižuje produkcia hrozna a výroba vína. Spôsobila to hospodárska politika habsburského panovníckeho dvora, ktorý uprednostňoval rakúske vína. Pokles vinohradníckej výroby na Slovensku v druhej polovici 19. storočia zapríčinilo rozšírenie hubových chorôb - múčnatky, peronospóry, ale predovšetkým zhubného škodcu vinohradov vošky viničovej - fyloxéry. Táto choroba sa dostala do Európy spolu s americkým viničom. Fyloxérová nákaza zničila veľkú časť vinohradov, čo malo za následok zmenu odrodovej skladby a pokles plochy vinohradov až na necelých 9 000 ha. Odolnosť voči fyloxére bolo možné získať iba štepením európskych odrôd na americké podpníky.

Napriek týmto problémom patrili malokarpatské vína k najrešpektovanejším vínam z celého Rakúsko-Uhorska. V Bratislave vznikla v roku 1825 prvá fabrika na výrobu šumivého vína mimo územia Francúzska.

Vinohradníctvo v 20. a 21. storočí

Narastajúce problémy s novými chorobami v prvých desaťročiach 20. storočia sa stali podnetom na vybudovanie kvalitného vinohradníckeho a vinárskeho výskumu. S týmto cieľom vznikol v roku 1924 v Bratislave samostatný Vinársky ústav. V tridsiatych rokoch dochádza opäť k zveľaďovaniu vinohradníctva. Plochy viníc sa rozširujú a mení sa odrodová skladba. V roku 1936 vzniklo v Pezinku Slovenské vinohradnícke družstvo s cieľom podporiť spoločný odbyt vína. Pezinok sa tak stal centrom vinohradníctva a vinárstva na Slovensku.

Po revolučných udalostiach roku 1948 násilná kolektivizácia poľnohospodárstva priniesla koniec súkromného podnikania. Zakladali sa jednotné roľnícke družstvá, pôvodné Slovenské vinohradnícke družstvo pohltili štátne Vinárske závody, ktoré sa stali monopolným výrobcom vína. Dôraz sa kládol skôr na kvantitu než kvalitu, čo viedlo k úpadku tradičných vinohradníckych postupov. Vinice sa rozšírili aj na úrodné roviny, pričom pri výbere odrôd zohrával kľúčovú úlohu jediný faktor - hektárový výnos.

Po zmene spoločenského zriadenia v roku 1989 vinohradnícke odvetvie zaznamenalo výrazný útlm nielen v plošných výmerách, ale aj v produkcii a dostalo sa pod hranicu sebestačnosti. Zdĺhavosť procesu vysporiadania a navrátenia pôdy pôvodným vlastníkom zapríčinila, že veľa plôch zostalo neobrábaných. Po revolúcii v roku 1989 sa časť vinohradov vrátila do rúk pôvodných vlastníkov, čím sa začal dlhodobý proces reštrukturalizácie vinohradov so zameraním na odrody poskytujúce kvalitné vína.

Prelomový rok v rozvoji vinohradníctva bol rok 2004, keď vstupom Slovenska do EÚ začali platiť európske pravidlá, medzi inými aj zákaz výsadby nových vinohradov. Na základe prístupových dohôd sme si stanovili pre Slovensko limit výmery viníc v rozsahu 22 227 ha. Podľa údajov Ministerstva pôdohospodárstva SR máme v súčasnosti 22 000 ha registrovaných vinohradov, z toho len 16 000 ha je obhospodarovaných a 12 000 ha rodiacich. Cieľom programu podpôr je dosiahnuť 22 000 ha rodiacich viníc.

Súčasné slovenské vinohradníctvo a vinárske oblasti

V súčasnosti patrí Slovensko k rešpektovaným vinárskym krajinám. Jednotný slovenský región sa člení na šesť vinohradníckych oblastí, ktoré sa delia na vinohradnícke rajóny, vinohradnícke obce, kde najmenšou územnou jednotkou sú vinohradnícke hony. Tieto oblasti sú:

1. Malokarpatská vinohradnícka oblasť: Najväčšia oblasť s najväčšími rozdielmi v podmienkach. Zahŕňa 12 vinohradníckych rajónov a 120 vinohradníckych obcí. Dominujú tu modré odrody ako Svätovavrinecké a Frankovka modrá, ako aj biele odrody Rizling rýnsky, Burgundské biele, Veltlínske zelené a Rizling vlašský.
2. Južnoslovenská vinohradnícka oblasť: Rozprestiera sa na území 8 vinohradníckych rajónov v katastri 114 vinohradníckych obcí. Je to prevažne rovinatý kraj Podunajskej nížiny so suchým podnebím. Pestujú sa tu Chardonnay, Burgundské biele, Rizling vlašský a rýnsky, Svätovavrinecké, Frankovka modrá a Cabernet Sauvignon.
3. Nitrianska vinohradnícka oblasť: Vinohrady tejto geograficky rôznorodej oblasti sa rozkladajú na južne orientovaných svahoch Tríbečského pohoria a siahajú po svahy Považského Inovca. Patrí sem 9 vinohradníckych rajónov so 159 vinohradníckymi obcami. Pestujú sa tu Cabernet Sauvignon, Burgundské biele a sivé, Chardonnay, Tramín červený, Feteasca regala.
4. Stredoslovenská vinohradnícka oblasť: Vinice sa rozkladajú na južných svahoch Krupinskej pahorkatiny a vo vyvýšených polohách Ipeľskej nížiny na území 7 vinohradníckych rajónov so 107 vinohradníckymi obcami. Obľube sa tešia najmä biele odrody ako Burgundské biele, Veltlínske zelené, Rizling vlašský, ale aj modré odrody Frankovky.
5. Východoslovenská vinohradnícka oblasť: Geograficky rôznorodá oblasť, ktorá sa rozprestiera na svahoch pohoria Vihorlat a zvlnenom okraji Východoslovenskej nížiny. Tvoria ju 4 vinohradnícke rajóny, na ktorých evidujeme 89 vinohradníckych obcí. Dominantou oblasti sú jemné vína z odrôd Chardonnay a Burgundské biele a modré.
6. Tokajská vinohradnícka oblasť: Exkluzívna a zároveň najviac rozvíjajúca sa oblasť má štatút osobitnej vinohradníckej oblasti s presne deklarovaným územím 7 vinohradníckych obcí. Pestujú sa tu odrody Furmint, Lipovina a Muškát žltý, z ktorých sa vyrábajú jedinečné tokajské vína.

Slovenské odrody viniča

V súčasnosti sa vo vinohradoch pestujú odrody ako Chardonnay, Pinot blanc, Pinot gris, Sauvignon blanc, Tramín červený, Veltlínske zelené, Rizling rýnsky, ale aj Rizling vlašský. Z novo vyšľachtených bielych odrôd sa najviac darí odrode Devín, ktorá poskytuje príjemne korenisté vína. Z modrých odrôd sa darí odrodám Frankovka modrá, Svätovavrinecké, Modrý Portugal, Alibernet, ale aj Cabernet Sauvignon predovšetkým na výrobu ružových vín. Veľký potenciál má odroda Pinot noir. Veľmi dobre sa darí slovenským odrodám, ako je Dunaj, Hron, Váh či Torysa, ale aj nedávno uznané novo vyšľachtené odrody kabernetového typu.

Tabuľka odrodovej skladby (výber):

Terroir a tradičné postupy

Pojem „Terroir“ pôvodne vo Francúzsku označoval geografickú jedinečnosť vína, kávy a čaju. Tento pojem sa stáročia vyvíjal na základe pozorovaní odlišností vín, často aj v rámci jednej vinice. Geológia krajiny poskytuje ideálne podmienky pre pestovanie viniča. Okrem priaznivej orientácie strání s dostatkom slnečného žiarenia sú to ľahké až stredne ťažké hnedozeme, vyvinuté na žulovom podloží. Prírodné zložky terroir dopĺňa človek - vinohradník a vinár, bez ktorého by víno nevzniklo. Vkladá doň svoj nezameniteľný rukopis.

Pôvodným viazacím materiálom bola tráva „pant“, ktorá sa pred použitím namáčala a šliapala pri studničkách. Následovala kopačka vidlami, pod viničom sa nechávala „jamka“ na zachytávanie dažďovej vody. Proti hubovým chorobám viniča sa používali postreky modrou skalicou, niekedy s pridaním síry. V máji sa začínala „zelená robota“ - vyplievanie neproduktívnych letorastov, skyprovala sa pôda, ničila burina a podľa potreby sa postrekovalo. Začiatkom augusta začínali dozrievať prvé skoré sorty hrozna na výrobu burčiaka. Oberačky pokračovali v septembri a októbri, podľa dozrievania jednotlivých odrôd viniča. Pri oberačkách vinohradníci znášali hrozno v „putniach“ na chrbte k pristaveným vozom s koňmi alebo volmi. Tam ho vysýpali do kadí a odvážali do „prešovní“ v meste. Hrozno sa tĺklo alebo mlelo, plnilo do lisov a „prešovalo“. Mušt vo vysušených a vysírených drevených sudoch kvasil a prechádzal fázou burčiaka, rampáša a mladého vína. Po čase sa víno stáčalo, čím sa oddelilo od kvasničných kalov.

Vinohradníctvo a cestovný ruch

Slovenské vinárstvo prispieva k rozvoju cestovného ruchu. Vinárne v regiónoch ponúkajú návštevníkom možnosť ochutnať miestne vína, spoznať vinárov a zažiť krásu vinohradov. Vytvorené vínne cesty, ako napríklad Malokarpatská vínna cesta, Vínna cesta Záhorie, Kameninská vínna cesta, Nitrianská kráľovská vínna cesta, Požitavská vínna cesta, Modrokamenská vínna cesta a Turnianska vínna cesta, lákajú návštevníkov na spoznávanie regiónov, degustácie a objavovanie krás slovenskej krajiny. Slovenské vinárstvo prežíva obdobie obrody a jeho vína získavajú pozornosť a uznanie na medzinárodnej úrovni.

tags: #pestovanie #vinica #na #slovensku #ma #tradiciu

Populárne príspevky:

• Biely nástenný kvetináč
• všestranné využitie červenej ďateliny
• praktické tipy pre vyvýšené pestovanie
• Informácie o Tuja západná 'Golden Smaragd'
• kompletný návod na pestovanie ihličnanov