Pestovanie vistérie čínskej: Krok za krokom k nádherným kvetom

Videli ste už niekedy rozkvitnutú vistériu? Ak áno, určite ste neodolali čaru veľkých strapcov jej voňavých kvetov a zatúžili ste ju mať v záhrade. Či už sa rozhodnete pre pestovanie vistérie v kvetináči alebo strom, ktorý sa stane ústredným prvkom záhrady, nezabúdajte, že opora na vistériu je nevyhnutná! Keďže je to drevitá, rýchlorastúca liana, ktorá nemá úponky, bez opory sa nezaobíde. Ak sa rozhodnete pre jej pestovanie, budete pre ňu musieť pripraviť pevnú oporu zafixovanú do betónu. Obyčajná drevená treláž by ju určite neuniesla, lebo výhonky s kvetmi a listami majú veľkú hmotnosť. Aby ste ju udržali takpovediac na uzde, počítajte s tým, že ju budete musieť rezať, a to aj niekoľkokrát do roka.

Vistéria (Wisteria) je očarujúco elegantná, omamne voňavá, nádherná dominanta všetkých záhrad. Je to dlhoveká, drevnatá liana, výrazne kvitnúca rastlina s nádhernými, veľkými, výrazne voňajúcimi strapcovitými kvetmi, ktoré príjemne omamujú tak človeka ako aj užitočný hmyz. Kvitne ešte pred tým, než by sa do plnej veľkosti vyvinuli jej listy - apríl, máj - a tak je rozkvitnutá rastlina výrazne atraktívna a pozornosť pútajúca svojou krásou. Kvitne v závislosti od druhu, ázijské druhy kvitnú na jar, americké koncom leta. Okrem farby kvetov podľa odrody sa kvety rastlín odlišujú od seba aj v dĺžke a kompaktnosti strapcov i samotných kvetov, intenzite a rôznorodosti vône a badateľné sú aj jemné rozdiely vo výzore listov a rýchlosti rastu. Farba kvetov podľa odrody môže byť: svetlo modrá, jemne fialová, slabo ružová a biela. Má sviežo zelené, bujné olistenie, ktoré na jeseň sa sfarbuje na citrónovožltú farbu. Po odkvitnutí lianu zdobia svetlozelené plody podobné fazuli, ktoré ovísajú medzi sviežimi lístkami - sú nejedlé.

Vistérie boli aj sú neodmysliteľnou súčasťou historických záhrad, záhrad významných a elegantných kaštieľov a v neposlednom rade ich pozná každý milovník umenia z obrazu Wisteria od Clauda Moneta, a z jeho známych záhrad v Giverny. Je to popínavá, mohutná rastlina, ktorá potrebuje oporu k svojmu rastu. Wisteriu môžeme pestovať ako mohutnú lianu opretú o múr, stenu, takeláž alebo pergolu. Taktiež ju pestovatelia vrúbľujú na nižšie až vyššie kmienky (štvrť-kmienok, pol-kmienok alebo vysokokmeň) a tak ju môžeme obdivovať ako malý stromček.

Kam vistériu vysadiť?

Výber miesta je dôležitý, nemali by ste ju vysadiť veľmi blízko domu, aby sa jej výhonky nedostali na strechu či odkvapovú rúru, lebo sú také silné, že ich dokážu zničiť. Sú hrozbou aj pre satelitné antény či iné zariadenia, ktoré sú umiestnené na streche. Môžu totiž dorásť až do výšky sedem i viac metrov. Aj korene sú dlhé až šesť metrov a také silné, že môžu poškodiť vodovodné potrubie. Myslite aj na to, že v čase kvitnutia ju vo veľkom navštevujú včely a iný hmyz, takže by nemala byť v blízkosti sedenia najmä v prípade, ak je niekto alergický na uštipnutie. V neposlednom rade majte na pamäti, že je to jedovatá rastlina. Ak máte v rodine deti, mohli by ich lákať struky so semenami, ktoré sú tiež jedovaté. Struky na rastline vydržia často až do zimy.

Zvoľte pre ňu miesto, kde ju budete mať dobre na očiach, a zároveň aby bola chránená pred severným vetrom. Najlepšie sa jej bude dariť na južnej alebo juhovýchodnej strane, lebo potrebuje veľa slnka. Pôda by mala byť priepustná, vylepšená humusom, s neutrálnou až mierne zásaditou reakciou. Nevhodná je vápenatá pôda, na nej trpí chlorózou, teda žltnutím listov. Pri prihnojovaní používajte hnojivá určené na rododendrony a iné kyslomilné druhy.

Vistéria má rada teplé, pred severným vetrom chránené stanovisko. Vyberieme vzhľadovo najzaujímavejšie miesto na záhrade, napríklad pri vchode do domu, okolo balkóna, pri pergole alebo pri vysokom opornom múre. Pre bohaté kvitnutie potrebuje ľahkú, úrodnú, dobre priepustnú, dobre odvodnenú pôdu.

Termín na vysádzanie

Odporúča sa vysádzať ju na jar, lebo pri jesennej výsadbe sa často stáva, že korene zahnívajú a navrúbľovaná časť namrzne. Pri jarnej výsadbe je dôležité pamätať na dostatok vlahy. V období, keď neprší, ju musíte pravidelne polievať, až kým sa poriadne neujme. Dovtedy ju treba chrániť aj pred silným slnečným žiarením. Povrch pôdy zakryte vrstvou drvenej kôry.

Správna výsadba a starostlivosť: Ak chcete mať istotu, že váš kvitnúci strom bude prospievať a krásne rásť, potom je nutné dbať nielen na zásady dobrého miesta, ale aj na čas výsadby. Sadenie si naplánujte najlepšie na jar, ideálne od konca marca do mája, kedy sadenicu presadíte z kvetináča s celým koreňovým balom do zeme na záhrade. Pri jarnej výsadbe nezabudnite na dostatočnú vlahu, kedy musí byť pôda neustále vlhká. Jedine tak sa korene dobre zapustia a zakorenia do zeminy a začne sa čoskoro rozrastať.

Pokiaľ ste vybrali na vysadenie vistérie južnú stranu vašej záhrady, potom rastline radšej na začiatku dodajte trochu umelého tieňa, aby sa nevysilila slnečnými lúčmi ešte pred zakorenením.

Výsadba: Pre výsadbu Wisterie hľadajte miesto v záhrade alebo na terase, kde je počas dňa čo najviac hodín svetlo až slnečno. Ak plánujeme Wisteriu pestovať v tvare liany, je tiež dôležité hľadať miesto, kde jej budeme môcť zabezpečiť pevnú oporu (napr. pergola, treláž, múr, stena). Pri výbere, kúpe alebo zhotovení treláže alebo pergoly rátajte s tým, že z Wisteria bude po niekoľkých rokoch mohutná a ťažká drevnatá liana. Podpery, pergoly, treláže, ploty pod Wisteriu by mali byť zvolené konštrukčne a materiálovo pevné, stabilné, materiálovo stále, ktoré nepotrebujú údržbu. Wistérii hľadajme zároveň miesto chránené pred vetrom a prievanom, preto najlepšia voľba bude južná, juhovýchodná, juhozápadná strana objektu. Pri výbere vhodného miesta, nesadme Wistériu v blízkosti vodných zdrojov. Pre bohaté kvitnutie Wistéria potrebuje ľahkú, úrodnú, dobre priepustnú, dobre odvodnenú pôdu avšak nemá špeciálne nároky na pôdu. Ak na vybranom stanovišti je reakcii zeme kyslá, je potrebné pôdu jemne vápniť. Naopak, ak je na stanovišti v zemi veľa vápna, listy sa stávajú svetlými a rastlina stráca svoju vitalitu. Je dôležité si premyslieť miesto výsadby, pretože po zakorenení Wisteria veľmi ťažko znáša presádzanie. Ak Wisteria trpí chlorózou podajte jej tekuté železo alebo hnojivo na kyslomilné rastliny. Pri sadení, vykopte rastline najlepšie cca 2-4x väčšiu jamu ako má veľkosť súčasný koreňový systém. Položte do jamy koreňovou sústavu rastliny šikmo, smerujúc k opore. Po zasadení hlavný, najpevnejší výhon upevnite k opore. Pri sadení naplňte jamu a okolie koreňov ľahkým, záhradníckym substrátom. Kyprý substrát okolo koreňového systému ľahko popritláčajte, aby nezostali prázdne štrbiny, kde by mohli koreňové vlásočnice preschnúť. Ale nepritláčajte zeminu okolo koreňa ani príliš silno, aby ste so substrátu nepovytláčali pory, kade sa môže vlaha dostať ku koreňom, a prebytočná voda odtekať. Po zasadení hneď, jemným prúdom vody polejte zeminu, okolie koreňového systému.

Požiadavky na pôdu a prostredie

Vistéria vyžaduje priepustnú, hlinitú, živnú pôdu, ideálne vylepšenú humóznym kompostom s neutrálnou až mierne zásaditou reakciou. Dajte si pozor na to, aby pôda neobsahovala nadmerné množstvo vápnika. Preferuje slnečné, teplé a zároveň pred vetrom chránené stanovište. Mierne kyslá až neutrálna pôda je pre ňu ideálna.

Vistérie sú známe svojimi majestátnymi fialovými alebo bielymi kvetmi, ktoré sú často voňavé. Existuje niekoľko druhov a odrôd, ktoré dorastajú do výšky viac ako 12 metrov, no niektoré sa dajú pestovať aj vo veľkých nádobách, ak je priestor obmedzený. Doba kvitnutia vistérie sa zvyčajne pohybuje od apríla do júna, pričom niektoré druhy môžu vykvitnúť druhýkrát koncom leta. Kvitnúce strapce môžu dosahovať dĺžku od 10 do 120 cm.

Rozmnožovanie vistérie

Vistéria (Wisteria) sa dá rozmnožovať viacerými spôsobmi, pričom každý má svoje výhody aj nevýhody.

Zasaďte do substrátu (napr. Udržiavajte vo vlhku a teple (napr. 2. 3. Pozor! Rastliny zo semien kvitnú často až po 7-10 rokoch, ak vôbec.
Menej bežná metóda vhodná pri množení vzácnych kultivarov. Vyžaduje skúsenosti.

Rozmnožovanie odrezkami: Rozmnožovanie mäkkými odrezkami z jari alebo začiatkom leta umožní získať nové rastliny, ktoré budú geneticky identické s rodičovskou rastlinou. Odrezky by mali byť dlhé približne 7,5 až 15 cm a mali by mať aspoň dva páry listov. Odstráňte listy z dolnej polovice odrezku a skráťte stonku tesne pod listovým uzlom. Odrezky zapichnite do vlhkého, dobre priepustného substrátu, ideálne s prídavkom rašeliny. Pre zvýšenie vlhkosti prikryte črepník plastovou fóliou alebo priehľadným krytom a umiestnite na teplé, svetlé miesto bez priameho slnka. Udržujte substrát vlhký a pravidelne vetrajte. Odoberte nové, zelené a nezdrevnatené výhonky skoro ráno. Skráťte stonku tak, aby odrezok bol dlhý 8 - 10 cm a odstráňte všetky listy okrem polovice horných. Umiestnite odrezky do črepníka s rašelinovým substrátom pre odrezky tak, aby listy boli tesne nad povrchom pôdy. Zalejte substrát a prikryte črepník pareniskom alebo priehľadným plastovým vreckom na zvýšenie vlhkosti. Umiestnite črepník na teplé a svetlé miesto pri teplote okolo 18 °C, ale mimo priameho slnka. Udržujte pôdu vlhkú a každý pár dní odstráňte kryt pre prísun čerstvého vzduchu. Po zakorenení odstráňte kryt a pestujte, kým rastlina nevytvorí dobrý koreňový systém a nebude ju možné presadiť.

Rozmnožovanie semenami: Vistériu je možné rozmnožovať aj zo semien, avšak nové rastliny nemusia byť verné svojim rodičom. Po zbere zrelých strukov vistérie koncom leta alebo začiatkom jesene môžete semená vysiať: Po úplnom uschnutí strukov vistérie vyberte tvrdé, čierne semená. Semená vysievajte jednotlivo do malých črepníkov s výsevným substrátom do hĺbky 1 - 2 cm. Jemne zalejte, aby ste semená nerozptýlili, a prikryte pareniskom alebo potravinárskou fóliou. Udržujte teplotu 18 - 21 °C a pôdu vlhkú. Po 1 - 2 mesiacoch skontrolujte klíčenie a odstráňte kryt. Pestujte pod krytom a podľa potreby presádzajte. Po objavení sa dvoch párov listov a pominutí rizika mrazov rastliny otužte a vysaďte von.

Pestovanie vistérie

V záhradkárskych predajniach najčastejšie predávajú navrúbľované rastliny. Sú to zväčša odrody vistérie japonskej (Wisteria floribunda), vistérie čínskej (W. sinensis) a zriedkavo vistérie krovitej (W. frutenses), ktorá nerastie tak bujne ako predchádzajúce druhy. Kvitnúť začínajú asi trojročné sadenice.

Vistéria japonská počas neskorej jari okúzľuje strapcami ružových, fialových, modrých či bielych kvetov, ktoré sú neraz dlhé až 50 cm. Objavujú sa súčasne so svetlozelenými listami. Sú 20 až 30 cm dlhé, lesklé, striedavé, perovito zložené a na jeseň sa sfarbujú do výrazne žltých odtieňov. Výhonky sa ovíjajú doľava, proti smeru hodinových ručičiek.

Vistéria čínska má strapce kvetov oveľa kratšie, 15 až 20 cm dlhé, s výraznou vôňou. Všetky kvietky rozkvitajú súčasne, čo zvyšuje ich nádheru. Kvitne skoro na jar, často rozkvitá druhýkrát v lete, no menej intenzívne a kvety sú schované za listami. Farby kvetov sú rovnaké ako pri predchádzajúcom druhu. Okolo opory sa ovíja v smere hodinových ručičiek, doprava.

Rozdiel medzi Wisteria sinensis a Wisteria floribunda

Vistérie (Wisteria) sú obľúbené pre svoje nádherné visiace kvety, ktoré sa objavujú na jar a na začiatku leta. Tieto mohutné, drevnatejúce popínavé rastliny pochádzajú z Ázie a Spojených štátov a patria do čeľade bôbovitých (Fabaceae). Ich dlhé strapce kvetov a svieža zeleň si vyžadujú priestor a správne tvarovanie, aby vynikli v plnej kráse.

Vistérie sú vynikajúcim zdrojom potravy pre opeľovače, čo z nich robí skvelú voľbu pre záhrady priateľské k včelám. Kvety zvyčajne vydržia 2 až 4 týždne, no ich trvanlivosť závisí od počasia - silný dážď, vietor alebo neskoré mrazy ich môžu poškodiť.

Kedy a ako sa tešiť z kvitnutia

Najviac krásy vám vistéria dopraje vo svojom období kvetu. Tešiť sa môžete už na začiatku apríla a kvitne až do konca mája. Vistérie majú radšej vlhkú alebo polosuchú pôdu, nesmie nikdy úplne vyschnúť. Pôda by mala byť bez obsahu vápnika; skôr zvoľte klasicky hlinitú a dobre priepustnú zeminu. Zvládne aj tuhú zimu, pri ktorej stačí len ku koreňom nahrnúť viac kôry.

Možné dôvody nekvitnutia a riešenia

Veľa ľudí samozrejme zaujíma aj to, ako dlho kvitne vistéria. Akonáhle sa na rastline objavia tieto nádherné kvety, chceme si ich prítomnosť užiť čo najdlhšie. Dôvodom nekvitnutia môže byť to, že vistériu pestujete príliš krátko. Medzi ďalšie faktory možno zaradiť zle zvolené stanovište - rastlina vyžaduje slnko, aby sa vám mohla odvďačiť krásnymi kvetmi. Nemenej dôležitá je kvalitná pôda a pravidelná zálievka, na druhú stranu si ale dajte pozor na premokrenie.

Zakúpené vrúbľované rastliny obvykle kvitnú po 3 rokoch. Preto buďte trpezliví a doprajte rastline adekvátnu starostlivosť, správne stanovište, kvalitnú pôdu, pravidelnú zálievku aj hnojenie.

Pokiaľ rastlina nekvitne, môže ísť o semenáč (rastlinu vypestovanú zo semien bez vrúbľovania). Vistérie kvitnú v niekoľkých krásnych farbách, pričom najbežnejšia je fialová či modrofialová, biela, ružová alebo modrá.

Najpravdepodobnejším dôvodom NEkvitnutia je príliš vysoký obsah dusíka v pôde. Ak wisteria dostane príliš veľa dusíka, jej zelená hmota (listy, výhonky) bude bujnieť, ale založí málo kvetných pukov (ak vôbec). Dôvodom NEkvitnutia môže byť aj málo svetla, preto nezabúdajme na presvetlovací, skracovací rez aj počas leta. Ďalším dôvodom NEkvitnutia môže byť premokrenie pôdy alebo príliš zhutnená, málo priepustná pôda. Ďalší z možných dôvodom môže byť aj nedostatok živín pri zakladaní kvetných pukov (v jesennom období), alebo hnojenie v nesprávnom čase (napr. hnojenie v jarnom období napomáha rastu listovej hmoty ale môže byť prekážkou kvitnutia) - vhodné obdobie pre hnojenie Wisterie je jeseň.

Wisteria v mladom veku kvitne málo, nepravidelne alebo vôbec - akonáhle zosilnie, a všetky ostatné predpoklady jej budú nápomocné, kvitnutie sa dostaví určite. Dôvodom NEkvitnutia môže byť aj nesprávny, príliš hlboký rez rastliny, kedy sa rezom odstránili aj zárodky kvetných pukov - i keď tento dôvod je málo pravdepodobný, keďže Wisteria dobre znáša aj hlboký rez. Častým dôvodom NEkvitnutia sú aj pomerne silné, neskoré, jarné mrazy, keď sa kvetné puky poškodia, nevyvinú sa do kvetov, následne uschnú a opadnú.

Ak sme rastlinku nekupovali, ale sadili sme ju zo semienka, je možné, resp. veľmi pravdepodobné, že sa „potomok“ nebude podobať na materskú rastlinku, teda nemusí byť toho istého poddruhu, preto je istejšie si zasadiť odborne zaštepenú rastlinku s pod rúk skúseného pestovateľa. Pri štepených rastlinkách musíme dávať pozor nato, že môže vyrašiť aj podpník (to môže nastať po príliš radikálnom reze), a tak táto „agresívnejšia“ časť rastliny môže vytlačiť tú ušľachtilejšiu. Závažným dôvodom NEkvitnutia môže byť nesprávny rez rastliny. Základným pravidlom je, že radikálny rez motivuje rastlinu na bujný rast zelenej hmoty, čo ale nepodporuje zakladanie kvetných pukov. Možné je aj, že sa neidentifikovali kvetné puky a tak sa skoro jarným rezom odstránili stonky, na ktorých sa nachádzali. Na väčšine u nás pestovaných druhov sa kvetné puky založia už na konci leta, ale rozoznateľné od listnatých pukov sú len na jar, preto často odporúčané skoré jarné rezy môžu byť degradačné.

Pre menej skúsených záhradkárov je preto bezpečnejšie rezať Wisteriu po odkvete, kým sa nezaložia na stonkách kvetné zárodky na budúci rok. Cez leto opatrne odstráňme len prebytočnú zelené časti - presvetľovací rez.

Podpora kvitnutia

Kľúčovým krokom k podpore kvitnutia je už spomínaný pravidelný strih. Ak chcete rastlinu podporiť v kvitnutí, pomôcť (okrem správneho rezu) by mali fosforečné hnojivá. Fosfor napomáha kvitnutiu a tiež vyvažuje obsah dusíka v pôde.

Keďže najpravdepodobnejším dôvodom NEkvitnutia je príliš vysoký obsah dusíka v pôde - tento problém môžme napraviť s pridaním fosforu do pôdy, prostredníctvom fosfor obsahujúcich hnojivom. Fosfor napomáha kvitnutiu a tiež vyvažovať obsah dusíka v pôde. Možným, nezvyčajnejším spôsobom, ako zabrániť nadmernému prísunu dusíka koreňovým systémom, je cca 1-1,2m od kmeňa rastliny s rýľom „pozastrihávať“ teda zrezať koreňový systém rastliny (buďme opatrný, pri tejto metóde, aby sme neporušili koreňový systém príliš blízko kmeňa). Jesenným hnojením napomáhame založeniu kvetných pukov na ďalší rok. Nezabúdajme na rez po odkvitnutí a v letnom období presvetľovací rez.

Druhy vistérií

Existuje niekoľko druhov vistérií, ktoré sa líšia farbou kvetov, veľkosťou a rýchlosťou rastu:

Vistéria čínska (Wisteria sinensis) - Tento druh má dlhé, modrofialové kvety a je veľmi populárny pre svoj rýchly rast. Kvitne v neskorej jari a na začiatku leta. Je známa svojimi kratšími strapcami kvetov (maximálne 20 cm), ktoré výrazne voňajú.
Vistéria japonská (Wisteria floribunda) - Táto vistéria má dlhšie, previsnuté kvety, ktoré môžu byť fialové, ružové alebo biele.
Vistéria americká (Wisteria frutescens) - Tento druh je menej agresívny v raste a má menšie kvety, ktoré sú zvyčajne bledomodré alebo fialové. Nekvitne na jar, ale koncom leta. Je oveľa menej rozpínavá a rastie menej bujne a agresívne ako jej ázijskí príbuzní.

Čínska vistéria (Wisteria sinensis) rastie v smere proti hodinovým ručičkám, zatiaľ čo japonská vistéria (Wisteria floribunda) rastie v smere hodinových ručičiek. Vistérie majú neuveriteľne silné a drevnaté stonky, ktoré sa časom môžu zhrubnúť ako malé kmene stromov - nie je to popínavá rastlina pre jemné mreže.

Wisteria sinensis - modré kvety v máji alebo júni pred listami. Veľmi voňavá. Dosahuje výšku 9 metrov. Wisteria floribunda ‘Multijuga’ - má najdlhšie strapce kvetov. Fialovo-modré kvety sa objavujú s listami v júni. Dosahuje výšku 9 metrov. Wisteria floribunda ‘Kuchi-beni’ - fialovo-ružové kvety v júni s listami. Odrody Floribunda nie sú také bujné ako iné. Dosahuje výšku 8 metrov. Wisteria floribunda ‘Domino’ - vhodná tam, kde je obmedzený priestor. Modré kvety v máji alebo júni s listami. Dosahuje výšku 6 metrov. Wisteria sinensis ‘Alba’ - biele kvety, často pred listami. Dosahuje výšku 9 metrov.

Rez a tvarovanie

Vistériu je potrebné strihať dvakrát do roka - zimný a letný rez, aby ste podporili rast nových výhonkov a kvetenstvo.

Zimný rez

Zimný rez sa vykonáva pred vegetačným obdobím, ideálne koncom februára alebo v marci. Odstráňte suché a poškodené výhonky, rovnako tak skráťte minuloročné výhonky na dve až tri očká.

Letný rez

Pre podporu kvitnutia v nasledujúcej sezóne je potrebné vykonať po odkvitnutí letný rez. Nové výhonky skráťte o tretinu, ideálne v júli alebo auguste. Vistéria strihanie potrebuje, a preto sa tohto rezu nebojte. Vistéria je rýchlo rastúca liana, ktorá dokáže vytvoriť za sezónu aj 2 metrové výhonky.

Pravidelný a hlboký rez je kľúčom k bohatému kvitnutia Wistérie. Rez vykonávajte pravidelne každý rok, najlepšie po odkvitnutí. Zbytočné a prekážajúce výhony môžete odstraňovať kedykoľvek počas vegetačného obdobia - presvetľovací rez. Pred začiatkom vegetačného obdobia odstráňte všetky alebo väčšinu prebytočných výhonov okolo hlavnej stonky a silnejších vetiev na 3 - 4 očká. Letný rez sa vykonáva po odkvitnutí a má vplyv na budúcoročné kvitnutie. Odporúča sa jednoročné výhonky zrezávať na 5 púčikov - takéto isté zrezanie zopakujte aj v auguste. Pri reze vždy zachovajte hlavnú stonku a najsilnejšie konáre.

Pri výsadbe skráťte hlavný výhonok na 50-70 cm a bočné výhonky skráťte na 3 púčiky. Počas vegetačného obdobia, keď bočné jednoročné výhonky dosiahnu 25 cm, skráťte ich po 3. až 4. liste (nestrihajte kratšie ako 15 cm). Hlavné výhonky nestrihajte. Keď výhonky vyrastajúce z bočných skrátených jednoročných výhonkov dosiahnu dĺžku 25 cm, zaštipnite ich za 5. až 6. listom a ponechajte tie kratšie. Letný rez zopakujte ešte dvakrát, keď zaštipnuté výhonky dosiahnu 15 až 20 cm. Nechajte rásť hlavný letorast! Nasledujúci rok na jar pred príchodom mrazov odrežte výhonky, ktoré vyrástli minulý rok za 5. až 6. púčikom, ale kratšie vetvy neodrezávajte. Terminál vôbec neodrezávame. Počas vegetačného obdobia, keď bočné jednoročné výhonky dosiahnu 25 cm, odrežte ich za 3. až 4. listom. Postup opakujte, keď ročné výhonky dosiahnu 25 cm. Hlavný výhonok nechajte rásť. V treťom roku po výsadbe by sa na bočných vetvách mali objaviť kvetné púčiky na dvojročnom dreve výhonkov z predchádzajúceho roka. Keď sú predlžujúce sa výhonky dlhé a silné, na jar pred jarnou výsadbou ich skráťte za 5. až 6. púčikom, všetky ostatné pod hlavným výhonkom skráťte za 3. až 4. púčikom a ponechajte kratšie a slabšie výhonky, ktoré rastú šikmo a vodorovne, na ktorých sa tvoria kvetné púčiky. V lete opäť zaštipneme všetky výhonky, ktoré presahujú 25 cm. V ďalších rokoch už vistéria zvyčajne nepotrebuje rez, pretože zvýšená produkcia kvetonosných konárov oslabí rast. Keď terminál prekročí požadovanú výšku, vyväzujte ho vodorovne.

Pestovanie vistérie v kvetináči

Vistériu síce možno pestovať v kvetináči, ale treba vziať do úvahy niekoľko dôležitých faktorov. Kvetináč by mal byť dostatočne veľký, aby koreňový systém mal priestor na rast, a musí mať dobrý odtok vody, aby nedochádzalo k premokreniu. Vistéria potrebuje veľa slnka, preto je ideálne umiestniť kvetináč na slnečné miesto. Ďalej je potrebné pravidelne zalievať a prihnojovať, pretože pestovanie v kvetináči obmedzuje prístup k živinám v pôde. Aj keď bude rastlina v kvetináči, stále potrebuje oporu, napríklad mreža alebo treláž, po ktorej sa môže šplhať.

Vistérie vysádzajte na pevné steny, ideálne s vlhkou, ale dobre priepustnou pôdou, najlepšie orientované na juh alebo západ. Rez vykonávajte vo februári a opäť v auguste. Na jar prihnojte hnojivom s vysokým obsahom draslíka na podporu kvitnutia. Vistérie sú vhodné na pestovanie na stenách domov alebo iných pevných konštrukciách, ako sú robustné pergoly. Pestovanie vo veľkých nádobách je možné, ale vyžaduje pravidelný rez na udržanie formy, čo je veľmi náročná možnosť.

Možné negatíva a ich riešenia

Susedia nás ale odrádzajú, majú s ňou totiž veľmi zlé skúsenosti a vravia, že táto rastlina potrebuje mimoriadne silnú oporu, inak ju poškodí, a že môže poškodiť aj vodovodné potrubie. Pravdou je, že vistéria je mimoriadne životaschopná liana, ktorá je úplne bezohľadná. Keďže je ovíjavá, potrebuje na svoj rast dohora oporu, o ktorú sa môže ovinúť. V tomto momente je však taká bezohľadná, že oporu, ktorá jej pomáha dostať sa vyššie, dokáže svojim neuveriteľne silným „objatím“ úplne zdeformovať. Je pritom jedno, či ide o nohu pergoly, odkvapovú rúru, alebo strom. Tieto hororové príbehy sa však tradujú najmä o druhoch, ktoré pochádzajú z Ázie.

Pri odkvitaní "pršia" z dreviny lupienky kvetov a zasypú tak napríklad posedenie, ktoré predtým zdobili. Ale je to živé a úplne prirodzené.

Pri nákupe vistérie vždy vyberajte rastlinu, ktorá bola vypestovaná z odrezkov alebo očkovaním, pretože rastliny pestované zo semien kvitnú menej spoľahlivo a trvá dlhšie, kým začnú kvitnúť.

Najčastejším problémom pri pestovaní vistérie je nedostatok kvetov. Mladé rastliny môžu kvitnúť až 20 rokov, preto sa vyhnite sklamaniu kúpou rastliny, ktorá už kvitne, alebo výberom pomenovaného kultivaru, ktorý je zvyčajne zaočkovaný. Skontrolujte techniku a načasovanie rezu, pretože rez v skorej a strednej sezóne naruší tvorbu kvetov na nasledujúci rok. Vistéria najlepšie kvitne na plnom slnku, pričom v hlbokom tieni kvitne minimálne. V období sucha od júla do septembra rastlinu zalievajte, pretože nedostatok vody v tomto období ovplyvní tvorbu kvetov na nasledujúci rok. Jarné mrazy môžu poškodiť alebo zdeformovať vyvíjajúce sa kvety a spôsobiť ich opadávanie pred otvorením. Chudobné pôdy môžu mať nedostatok draslíka, preto na jar aplikujte síran draselný na podporu tvorby kvetov na nasledujúci rok. Poškodenie kvetov alebo stôp po uhryznutí môžu signalizovať poškodenie vtákmi alebo myšami.

Niekedy môže dospelá, zdanlivo zdravá vistéria odumrieť a nahradí ju zdravý nový výhonok vyrastajúci zo zeme. To môže byť spôsobené zlyhaním štepu vistérie. Menej častou príčinou zlyhania je hubové ochorenie koreňov spôsobené buď medovkou (honey fungus), alebo hnilobou koreňov spôsobenou Phytophthorou, pričom vistéria je náchylná na obe tieto ochorenia. Nepravidelné hnedé škvrny na listoch, zvyčajne so žltým okrajom, môžu byť príznakom infekcie hubovou chorobou múčnatkou, a vistéria môže byť tiež postihnutá vírusmi. Vistérie sú tiež náchylné na napadnutie štítkami a menej často na štítkovku vistériovú.

Ako sa starať o Monsteru - Donáška kvetov - Galéria Kvetín

tags: #pestovanie #visterie #cinskej