Kompletný sprievodca pestovaním vysokých paradajok: Od výberu odrody po bohatú úrodu

Paradajky patria medzi najobľúbenejšie plodiny v záhradách a na balkónoch, a to vďaka ich rozmanitosti odrôd, foriem a farieb - od žiarivých červených, cez žlté, fialové, zelené, takmer čierne až po biele. Botanicky sú rajčiny ovocie, technicky bobuľoviny a oficiálne sú zaradené medzi zeleninu. Sú nenáročné, prinášajú kilá úrody a zmestia sa aj do tých najmenších záhrad. Pre svoj rast a bohatú úrodu však potrebujú teplo, svetlo, vodu aj živiny.

Výber vhodných odrôd vysokých paradajok

Paradajka jedlá (Solanum lycopersicum) je vytrvalá bylina z čeľade ľuľkovitých, ktorá sa v našich klimatických podmienkach pestuje ako jednoročná rastlina. Plodom je dužinatá bobuľa s drobnými semenami, bohatá na vodu, vlákninu, vitamíny a minerálne látky.

Paradajky delíme do troch základných skupín: kríčkové, tyčkové a cherry. Tyčkové odrody, nazývané aj neurčité, sú tie najvyššie a zvyčajne ich nemožno pestovať bez opory. Majú spravidla najväčšie plody a vyššie výnosy, pričom neprestávajú rásť po vytvorení vaječníkov.

Medzi obľúbené vysoké odrody patria:

• ‘Valdo’
• ‘Tornádo F1’ - Klasická odroda s vysokou rastlinou, veľkými, červenými a okrúhlymi plodmi, vážiacimi až 100 g.
• ‘Mirado Red’ - Drobné, oválne plody rastúce v trsoch.
• ‘Oxheart’
• Toro F1 a Start S F1 - Stredne veľké plody, veľmi skoré odrody.
• Torino F1 - Skorá odroda s veľkými plodmi, ktoré nepraskajú.
• San Marzano Gigante 3 - S oválnymi plodmi.
• Beefmaster VFN F1, Homestead, Yellow Gazi Ribbet F1 - Poloskoré odrody s obrími plodmi s hmotnosťou až do 500 g, nazývané aj paradajky býčie srdce (napr. Yellow Gazi Ribbet F1 so žltými plodmi).

Predpestovanie priesad a výsadba vysokých paradajok

Vzhľadom na dĺžku vegetačného obdobia je nevyhnutné rajčiaky najskôr predpestovať. Môžeme si ich vypestovať zo semienok alebo zakúpiť hotové sadenice. Predpestovanie sadiva trvá asi 1,5 až dva mesiace, preto je ideálne začať už koncom zimy, aby boli sadenice pri jarnej výsadbe dostatočne silné (koniec februára až polovica marca).

Výsev semien

Na obale semien je vždy uvedená odroda, vhodná doba na výsev, pokyny na pestovanie, veľkosť rastliny i plodov. Používame vždy certifikované sadivo, pretože semená získané z hybridov už nemožno znovu množiť s očakávanými výsledkami. Paradajky klíčia pomerne dobre, aj tak je vhodné použiť substrát vhodný na klíčenie semien. Do každého okienka sadbovača či téglika umiestnime dve až tri semená, zasypeme ich asi centimetrom zeminy a veľmi jemne pritlačíme. Pôdu zvlhčíme rozprašovačom, aby sa semená nevyplavili.

Pokiaľ ste semená vysievali do spoločnej nádoby, je potrebné rastliny prepikírovať, keď sa objavia prvé pravé lístky.

Výber a príprava sadeníc

Sadenice vysádzame do záhrady aj na balkón až po jarných mrazíkoch, čo je približne po 15. máji, kedy už nehrozí nebezpečenstvo jarných prízemných mrazov. Pri výbere priesad nie je dôležitá ich výška, ale mohutne vyvinutá koreňová sústava. Rastlina môže mať kľudne 20 - 30 cm, nemusí mať pol metra. Sadenice môžu pri vysádzaní už aj kvitnúť. Najlepšie sú balíčkované či kontajnerované.

Vrúbľované sadenice sú odolné voči stresu, prispôsobené akýmkoľvek podmienkam, sú vitálne a bohato korenia. Sú vrúbľované obyčajne na tekvicovú podnož. Táto vrúbľovaná časť musí zostať nad úrovňou pôdy a je často označená bielym plastovým štipcom, ktorý nie je nutné po zakúpení odstraňovať.

Príprava pôdy a miesta pre vysoké paradajky

Paradajky sú výrazne teplo- a svetlomilné a neznesú ani krátky pokles teploty pod bod mrazu. Pri teplote pod 9 °C sa zastavuje ich rast a listy žltnú. Optimálna teplota pri kvitnutí (sú samoopelivé) je počas dňa 21 až 30 °C, v noci 15 až 21 °C.

Paradajky sa najlepšie darí v hlinito-piesočnatých pôdach, ktoré sú dostatočne prekyprené a majú bohatú zásobu živín. Ideálne je neutrálne až mierne kyslé pH medzi 5,5 a 7,5. Pôdu na jeseň hnojíme organickými, fosforečnými a draselnými hnojivami.

Pestovateľské nádoby so substrátom niečo vážia, preto si pri pestovaní na balkóne zistite jeho únosnosť. Neodporúča sa pestovať paradajky v substráte, v ktorom sa v posledných 3 či 4 rokoch pestovali rajčiny alebo podobné ľuľkovité rastliny (paprika, baklažán), lebo trpia spoločnými chorobami a škodcami. Ak rajčiny na danom mieste netrpeli žiadnymi chorobami, tak znesú pestovanie po sebe 2 až 3 roky.

Vysoké tyčkové rajčiny majú najväčšie nároky na živiny. Na fosfor sú rajčiny najnáročnejšie v prvých fázach vývoja, na draslík najmä pri tvorbe plodov, na dusík ich nároky narastajú do fázy kvitnutia a potom postupne do fázy tvorby plodov klesajú. Pôdu treba povápniť k predplodine najlepšie dolomitom, pretože rajčiny neznášajú priame vápnenie.

Pred výsadbou hnojíme 60 % z celoročnej dávky dusíkatých hnojív, a potom prihnojujeme 20 % po 20 dňoch po výsadbe, čo zopakujeme po ďalších 20 dňoch.

Technika výsadby vysokých paradajok

Pri sadení vysokých odrôd paradajok sú dôležité oporné kolíky, na ktoré rastliny priviažete. Najprv zatlčieme oporný kolík a rajčinu s neporušeným koreňovým balom zasadíme hlbšie do zeme. Hlavne vysoké odrody alebo vyššie vyrastené priesady sadíme hlbšie a šikmo do pôdy. Rastlina vyženie neskôr korene z celej zahrabanej stonky, vďaka čomu bude pevnejšia a stabilnejšia.

Výsadba "na vodu": Do výsadbovej jamky najprv nalejeme vodu, po jej vsiaknutí vložíme sadenicu, prihrnieme ju zemou a opäť zalejeme. Po vsiaknutí vody navŕšime ďalšiu zeminu, ale bez zalievania, ktorá zabráni vzniku prísušku.

Spon by mal byť 80x40 (50) centimetrov, avšak konečná vzdialenosť závisí od zvolenej odrody. Tyčkové paradajky rastú skôr do výšky a do priestoru sa príliš nerozpínajú, zatiaľ čo kríčkové kultivary potrebujú väčší priestor. Rastliny by nemali byť prehustené, aby medzi nimi mohol prúdiť vzduch, čo rýchlo osuší rastliny a minimalizuje vznik nebezpečných chorôb.

Pestovanie v nádobách a vreciach

Na výsadbu sú vhodné väčšie nádoby (kvetináče, vedrá, nepotrebné vaničky, hrantíky a truhlíky, veľké a silné plastové alebo konopné tašky či vrecia). Na dne by mali mať niekoľko odvodňovacích otvorov. Na spodok nasypeme drenážnu vrstvu zo stredne veľkého štrku, keramických črepov alebo nalámaného polystyrénu (hrubú asi 5 až 7 cm). Na túto vrstvu položíme kus netkanej textílie, ktorá zabráni tomu, aby substrát upchal drenážnu vrstvu. Až potom nasypeme substrát.

Vysoké odrody sadíme k stene balkóna. Aby sme dobre využili pestovateľskú nádobu, môžeme pred ne vysadiť nízke a skoršie rodiace odrody; po ich odrodení sem môžeme vysadiť napríklad šalát.

Zaujímavý je spôsob pestovania vo väčších a hrubších vreciach od substrátu. Vrecia položíme na zem a urobíme do nich niekoľko drenážnych otvorov, potom ich prevrátime na druhú stranu naplocho a umiestnime na vybrané pestovateľské miesto, napríklad v prípade vysokých rajčín niekde k stene. Aby boli rajčiny osvetlené aj zozadu, stena za nimi by mala byť natretá nabielo alebo dáme za ne reflexnú dosku potiahnutú alobalom.

Starostlivosť o vysoké paradajky

Zálievka a hnojenie

Paradajky vyžadujú pravidelnú a výdatnú zálievku, nie však premokrenie. Zavlažujeme ich ku koreňom podmokom do vyhĺbených brázd, ktoré po vsiaknutí vody zahrnieme suchou pôdou. Pri zavlažovaní je dôležité, aby sme nepostriekali listy a nepodporili tak rozvoj chorôb. Preto uprednostňujeme závlahy podmokom alebo kvapkové zavlažovanie. Dávka závlahy by mala byť taká, aby prevlhčila pôdu do takej hĺbky, v ktorej sa nachádza maximum koreňov. Polievame dažďovou alebo odstátou vodou, ideálne skoro ráno alebo večer, nie studenou vodou.

Pôdu okolo stonky je potrebné udržiavať prekyprenú, kvôli prúdeniu vzduchu ku koreňom. Paradoxne, v dobe kvetu polievame menej, zatiaľ čo v dobe plodu výdatne polievame, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom. V skleníkoch polievame zásadne ráno s dostatočným vetraním po zálievke.

Paradajky sú pomerne náročné na živiny a potrebujú ich dodávať počas celej vegetačnej doby. Hnojiť môžeme chemickými hnojivami (rozpustné vo vode, každých 14 dní) alebo biologickými (ovčí alebo slepačí trus v zriedenej forme). Hnojivo by malo obsahovať všetky dôležité makro aj mikroprvky, ideálny pomer N:P:K je 1,2:1:1,4. Prihnojuje sa aj zákvasom z kostihoja, žihľavy, paprade alebo mulčovaním pôdy týmito rastlinami.

Dostatok vápnika a horčíka je kľúčový, ale rajčiny neznášajú priame vápnenie. Morská soľ vo vode na zalievanie môže dodávať plodom arómu, avšak s mierou, aby sa pôda nepresolila.

Tvorba kríka a vyštipovanie zálistkov

Pre vysoké paradajky je najdôležitejšie pravidlo vytvoriť krík do jedného kmeňa. Tým sa rastlina nebude strácať energiu na niekoľkých výhonkoch a zlepší sa kvalita ovocia. Skúsení pestovatelia paradajok odporúčajú nutne pritlačiť vysoké paradajky, čo šetrí vitalitu rastliny a zlepšuje kvalitu ovocia.

Zálistky, čiže bočné výhonky vyrastajúce v pazuchách listov, priebežne vylamujeme, keď majú dĺžku 5 až 10 cm. Nepoužívame pritom nožnice, nôž alebo vyštipovanie prstami, aby sme nerozniesli choroby. Odstraňujeme vždy malé výhony, ktoré sa nachádzajú medzi stonkou a hlavným výhonom, prípadne medzi dvoma hlavnými výhonkami. Tieto bočné výhonky bývajú obvykle 3-5 centimetrov dlhé a odstraňujeme ich pravidelne, približne raz za týždeň. Po štiepení sa paradajky neodporúčajú okamžite napojiť. Je lepšie počkať aspoň jeden deň, aby sa rany zahojili.

Pokiaľ chceme paradajky pestovať na dva výhonky, nevylamujeme bočný výhonok pod prvým súkvetím, pretože ten je najsilnejší a má najviac plodov.

Ak pestujeme paradajky v skleníkoch, je dobré ukončiť ich rast nad 8. až 10. poschodím. Vo fóliovníkoch nad 6. až 8. poschodím a vo voľnej pôde nad 4. až 6. poschodím. Tesne pred začiatkom zretia plodov vyštikáme všetky listy na spodku rastliny, čím zabránime dotyku listov a plodov s pôdou, čo je živná pôda pre vznik plesní.

Opora a viazanie

Vysoké paradajky potrebujú vždy oporu, či už v podobe mriežky, motúza, alebo palice. Používame drevené, kovové alebo plastové kolíky. Pri viazaní rajčín najprv priviažeme motúz napevno ku kolíku a až potom voľne, neškrtivo rajčinu, do tvaru vodorovnej osmičky. Motúz sa nesmie zarezávať.

Ďalšími možnosťami opory sú drôtený rám (klietka), pletivo (improvizovaný plot), vodorovné mreže (motúzy alebo povrazy ťahané medzi kolíkmi) alebo vertikálne viazanie k podperám umiestneným pod stropom skleníka alebo nad radmi v otvorenom poli. Pri viazaní je najlepšie pásku obtočiť v smere hodinových ručičiek okolo stonky paradajky. Použitie pančúch je životným hackom skúsených pestovateľov paradajok.

Doplnkové rady pre starostlivosť

Dôsledne likvidujeme burinu, lebo odoberá vodu a živiny. Pôdu v medziradoch často kypríme a prevzdušňujeme. Medzi riadky môžeme nastielať čiernu netkanú textíliu alebo PE fóliu, ktoré potláčajú rast burín, zabraňujú vyparovaniu vody z pôdy a pôdu zahrievajú.

Mandelinku odpudzuje mäta, šalvia, rasca, chren, nechtík a hluchavky. Ak k rajčinám prisadíme aksamietnicu, uchráni ich pred zemnými háďatkami (na záhone) a voškami.

V dobe vytvárania plodov už sadeniciam treba dopriať zálievku. Po dvoch týždňoch od výsadby priesad je potrebné urobiť prvú okopávku. Okopávky opakujeme v dvojtýždňových intervaloch počas celej sezóny. Po prvej okopávke začíname aj s prvým prihnojovaním rastlín.

Keď sa na rastline vytvoria prvé tri kvety, tak ich odporúčam odstrániť. V prípade, že sme to nestihli a vytvorili sa už malé plody, tak ich čím skôr treba odtrhnúť. Má to veľký význam pre bujný rast priesady. V počiatočnom štádiu rastu sa snažíme, aby sa vytvorila hlavne zelená hmota na rastline, ako základ bohatej úrody.

Ochrana pred chorobami a škodcami

Pestovanie paradajok môže skomplikovať pleseň. V súčasnosti neexistujú odrody paradajok, ktoré by boli úplne odolné voči plesniam, avšak sú odrody, ktoré majú zvýšenú odolnosť voči nim, napr. Orkádo F1, Tipo F1 alebo Bejbino F1, Sonet F1 (oválny tvar). V prípade daždivých rokov je veľmi dôležité preventívne ošetrovanie porastov paradajok s účinnými a hlavne overenými prostriedkami. Odporúčam prostriedok Magnicur Energy.

Je dôležité zabezpečiť, aby sa spodné listy ani plody nedotýkali pôdy. Vlhkosť, ktorá by sa udržiavala v mieste kontaktu, je totiž živnou pôdou pre vznik plesní. Z hubových ochorení je najznámejšia fytoftóra zemiaková, preto ich netreba pestovať v blízkosti zemiakov. Závlahová voda nesmie zvlhčovať listy ani plody.

Nižšie je uvedená tabuľka s najčastejšími chorobami a škodcami paradajok a ich prevenciou/liečbou:

Zber a skladovanie

Nezrelé plody paradajok sú jedovaté, a tak je ich konzumácia nevhodná. Šupka plodu musí byť ešte pevná, nenechávame paradajky na kríku do zmäknutia. Plody dozrievajú postupne, a tak rastlinu každé dva až štyri dni prezeráme a zrelé paradajky opatrne odtrhávame smerom dole. Najlepšiu chuť majú paradajky vtedy, keď sú nejaký čas vystavené horúcemu letnému slnku. Najjednoduchšie je odstrihnúť záhradnými nožnicami plod aj so stopkou. Pri strapcových paradajkách nečakáme, až dozrie celý strapec, ale zbierame postupne jednotlivé plody.

Nedozreté a zelené dorastené plody rajčín vložíme do nádoby spolu s jablkami a prikryjeme mikroténovým vreckom. Dozrievajúce jablká produkujú etylén, ktorý urýchľuje dozrievanie zelených plodov rajčín.

Čerstvé paradajky vydržia v chladničke niekoľko dní. Ak ste na konci sezóny pozberali zelené, nedozreté plody, uložené napríklad na okennom parapete rýchlo dozrievajú.

Koncom sezóny môžeme urýchliť dozrievanie plodov tým, že paradajky prestaneme polievať. Dlhšie sucho a schnutie listov paradajok umožní plodom rýchlejšie dozrieť. Ak sa na jeseň predsa len nestihnú všetky vyfarbiť vonku, môžeme ich nechať dozrieť odtrhnuté vo vnútri.

tags: #pestovanie #vysokych #paradajok

Populárne príspevky:

• Použitie minerálnej vlny na pestovanie
• ako si založiť bylinkový kútik
• Princípy rozmnožovania živočíchov
• Viac o Kvetinárstve A&Z IRIS Stará Turá
• starostlivosť o bonsaj z austrálskej čerešne