Pestovanie zeleniny pod slamou: Inovatívny prístup k záhradkárčeniu

Zeleninu dopestujete aj bez pôdy! Nemusíte trhať burinu, rýľovať ani okopávať. Tvrdá pôda chudobná na živiny a nedostatok priestoru sú dva najhlavnejšie argumenty, prečo by ste mali vyskúšať pestovať zeleninu na baloch slamy. Autorom tejto pestovateľskej metódy je záhradný guru Joel Karsten z Minneapolisu, ktorej cieľom je ukázať, že zeleninu možno pestovať kdekoľvek bez ohľadu na to, či je pôda v záhrade úrodná, alebo nie. Balíky slamy sa stali cestou na vytvorenie fantasticky prosperujúcej záhrady bez akýchkoľvek nárokov navyše.

Pestovanie v slame je zatiaľ u nás málo rozšírený spôsob obrábania pôdy. Vlastne ani tento termín neplatí, pretože sa pri ňom pôda neobrába. Neoriete, nerýľujete, neplejete, a predsa zbierate. Lukáš Kaplan z Čataja sa usiluje v rodnej obci realizovať zelené a prírode blízke spôsoby hospodárenia. V prenajatej 30 árovej záhrade už tretí rok skúša pestovanie zeleniny v slame. Alternatívny spôsob pestovania zeleniny v slame nemá na Slovensku zatiaľ dlhú tradíciu, predsa sa však nájdu záhradkári a farmári, ktorí pestovanie v slame skúšajú a testujú ho, zisťujú jeho prednosti aj nedostatky.

Ako na to?

Na vytvorenie slamených záhonov budete potrebovať balíky slamy, slnko, vodu a hnojivo. Pred samotnou výsadbou však treba balíky najskôr pripraviť, aby sa v nich naštartovali rozkladacie procesy ako pri kompostovaní. Procesy rozkladu budú produkovať teplo, ktoré je prospešné najmä pre mladé priesady.

Prípravu balíkov treba začať približne 2 týždne pred výsadbou. Postačí vám NPK (dusík, fosfor, draslík) hnojivo na trávnik. Na jeden balík bude treba asi 500 g hnojiva, to je približne 2,5 kg na 5 balíkov. Pred výsadbou overte, či teplota v balíkoch nie je ešte príliš vysoká.

Pracovný postup zrýchlený

1. deň: Hnojivo v množstve 100 g aplikujte rovnomerne po celom povrchu balíka. Potom balíky celé rovnomerne polejte.

2. deň: Balíky musia byť dôkladne mokré. Teplá dažďová voda je lepšia ako studená z vodovodného kohútika.

3. deň: Opäť aplikujte 100 g hnojiva na balík a nezabudnite ho dôkladne opäť poliať.

4. deň: Opäť len zalievanie do nasýtenia balíkov.

5. deň: Opäť aplikujte hnojivo a zalievanie.

6. deň: Zalievanie iba teplou vodou. Rukou alebo pomocou teplomera môžete zistiť, či sa teplota vnútri balíka mierne zvýšila. Môže byť cítiť mierne sladkú vôňu, ktorá rýchlo zmizne.

7. až 9. deň: Aplikujte 50 g hnojiva na balík a opäť ho výdatne zalejte. Teraz sa baktérie rozmnožujú veľmi rýchlo, v závislosti od teploty vzduchu. Vzniknuté jarky/praskliny po stekajúcej vode vyplňte slamou alebo substrátom.

12. až 18. deň: Vnútro balíkov je ľahko rozložené a obsahuje veľa živín, cítiť teplo. Je plné kompostových červov a má dobrú štruktúru.

Pri tomto spôsobe zúrodňovania slamených balíkov používame na aktiváciu mikroorganizmov na slame organický zdroj dusíka. Na to je vhodný dobre skompostovaný slepačí trus, ktorý zmiešame v pomere 1 : 1 so zakúpeným práškovým organickým hnojivom. Touto zmesou potom aktivujeme slamené balíky podľa schémy:

1. - 3. - 5. deň zúrodňovania: rozsypeme na každý balík 3 poháre hnojivej zmesi a dobre ich navlhčíme vodou (až kým nevyteká zo spodkov balíkov).
2. - 4. - 6. deň: balíky len zavlažujeme a hnojenie vynecháme.
7. - 8. - 9. deň zúrodňovania: každý balík posypeme zmesovým hnojivom (1,5 pohára) a balíky podľa potreby zavlažíme.
10. deň: Keď už nepestujeme priamo na slame, môžeme slamu využiť ako mulč, napríklad pri pestovaní tekvíc.

Počas aktivácie slama zväčšuje svoj objem, preto sa v balíkoch môžu vytvoriť trhliny, ktorými voda rýchlo stečie dospodu balíka. Zabránime tomu tak, že trhliny vyplníme slamou alebo dobre rozloženým kompostom. Niekedy na bokoch balíkov vyrastú malé huby, to je znak toho, že aktivácia slamy prebieha dobre.

Umiestnenie a príprava balíkov

Balíky slamy môžete kúpiť priamo z farmy od poľnohospodára. Ideálne je, ak si ich zaobstaráte už v jeseni. Keď však príde jar, budete mať aspoň všetko potrebné prichystané. Na balíku slamy musíme rozlíšiť jeho hladkú stranu s nahladko uloženými steblami slamy, kde sa nachádza viazacia páska, a stranu so zrezanými steblami slamy, tzv. ostrú stranu, pretože to má funkčnú dôležitosť a podľa toho ukladáme balíky na zem. Pri rozmiestňovaní balíkov musí vždy ich ostrá zrezaná strana smerovať nahor, aby sme pri zavlažovaní dostali čo najviac vody aj hnojív do vnútra stebiel slamy.

Balíky slamy sú ako vyvýšený záhon, teda ošetrovanie slameného záhona je pre nás pohodlnejšie a šetrí chrbát. Záhon nemusíme plieť, ba ani okopávať. Veľkou výhodou je, že slamené balíky môžeme klásť na rôzne druhy podkladu. Ak robíme z balíkov položených do radu jeden za druhým záhon, mali by byť orientované v smere sever - juh, aby boli čo najviac oslnené. Taktiež by mali byť uložené v smere dolu po svahu, čo zasa zabezpečí ich lepšiu stabilitu (pokiaľ možno na miernom svahu, aby odtekala prebytočná voda) a na plnom slnku. Do radov vedľa seba umiestňujeme maximálne dva balíky preto, aby sme mohli z oboch strán na nich pestovanú zeleninu pohodlne ošetrovať. Šírku medziradí volíme aspoň 120 cm, teda tak, aby sme sa medzi balíkmi mohli pohybovať s fúrikom. Bezburinové medziradie je dôležité napríklad pre rast ťahavých zelenín (tekvice).

Výsadba a starostlivosť

Do takto pripravených balov slamy vysaďte priesady, ktorým sa bude nesmierne dariť. Pred výsadbou by sme mali mať na vrchu balíkov už položenú priesakovú zavlažovaciu hadicu. Zeleninu vysádzame okolo nej. Vysádzame tak, že lopatku vtlačíme zhora do slameného balíka a kývavým pohybom urobíme v slame otvor, ktorý sčasti vyplníme zrelým preosiatym kompostom alebo zakúpeným záhradným substrátom (nie záhradnou pôdou - môže byť infikovaná). Pred vysievaním zeleniny nasypeme na hornú plochu balíka asi 5- až 6-centimetrovú vrstvu záhradného substrátu alebo preosiateho kompostu a doň vysievame semiačka. Plochu trochu utlačíme a opatrne zavlažíme zahmlievaním, aby sme semiačka nevyplavili.

Aby zelenina dobre prosperovala na balíkoch, nesmie byť vysadená husto. Medzi tie najzákladnejšie potreby rastlín patrí zavlažovanie a občasné prihnojenie. Zavlažovanie si môžeme zautomatizovať pomocou priesakových hadíc alebo kvapkovej závlahy a s nastaviteľným časovačom závlah. Táto závlaha podmokom uchráni rastliny pred zbytočným zvlhčovaním ich listov, ktoré pomáha rozvoju najmä hubových chorôb. Prihnojovanie roztokmi robíme celú vegetáciu, zvyčajne raz za 2 až 4 týždne podľa náročnosti zelenín. Vňať žihľavy alebo kostihoja je bohatá na dusíkaté látky a tiež stopové prvky, tieto sa najčastejšie používajú na prípravu hnojivých zákvasov.

Pestovanie zemiakov v sene/slame je viac než „metóda bez kopcovania“. Kľúč, ktorý často rozhoduje: v poraste pod sene/slamou vňať ostáva dlhšie zelená, menej stresovaná tepelnými výkyvmi; rastlina má viac času „dokrmiť“ hľuzy. V praxi: pod sene/slamou býva napadnutie mandelinkou citeľne menšie. Zvyčajne stačí ručný zber (vajíčka a larvy) v pár obhliadkach. Pleseň zemiaková (Phytophthora infestans) má rada dlhšie zvlhnuté listy a šíri sa aj povrchovým špliechaním zo zeme. Prakticky to vidíme tak, že porast v sene/slame nezosychá predčasne a prvé fľaky prichádzajú neskôr než na klasickej hriadke s holou pôdou.

Servis počas sezóny: polievaj iba pri dlhom suchu; prihnojovanie po úvode zvyčajne netreba; pri škodcoch stačí ručný zber. Bez kopcovania sa hľuzy neozelenajú? Mandelnika (pásavka) - čo ak predsa príde? Zvyčajne je jej menej. Stačí ručný zber vajíčok/lariev raz za pár dní. Metóda seno/slama nie je „lenivý trik“, ale premyslený zásah do mikroklímy hriadky: tlmí výpar, stabilizuje teplotu, bráni špliechaním, podporí predátorov škodcov a nechá rastlinám viac času na dokrmenie hľúz. Odpadá kopcovanie, zálievku obmedzíš na nutné minimum a zber je čistá radosť. Pestujeme s rešpektom k pôde.

Výhody pestovania na slame

Jednou z najväčších výhod pestovania na slame je, že predpoklad napadnutia rastlín chorobami a škodcami zo substrátu je skoro nulový. Ak sa aj vyskytnú nejaké choroby, tak mnoho ich dokážeme eliminovať ručným zásahom - odstránením poškodenej časti rastliny. Občas sa vyskytne problém s inváziou slimákov, najmä vo vlhšom období.

Čerstvá slama je pomerne čistý materiál bez väčšej prítomnosti zárodkov zeleninových chorôb (na rozdiel od pôdy), teda aj zelenina bude menej napádaná.
Na vyvýšených balíkoch má zelenina dostatok vzduchu aj slnka.
Slamený substrát je veľmi vzdušný, čo prispieva k vyššej aktivite koreňovej sústavy zeleniny.
Slama obyčajne nebýva zaburinená.
Slamené balíky sú ako vyvýšený záhon, teda ošetrovanie slameného záhona je pre nás pohodlnejšie a šetrí chrbát.
Záhon nemusíme plieť, ba ani okopávať.
Zavlažovanie priesakovými hadicami alebo kvapkovou závlahou môžeme časovačmi zautomatizovať, takže nám stačí automatiku len nastaviť a tá zavlažuje za nás.
Výhodou je aj dobrá drenáž, keď náhodou automatiku zle nastavíme alebo nám do toho ešte aj naprší, prebytočná voda môže ľahko odtiecť zo slameného záhona.

Pestovanie zeleniny v slame umožňuje minimalizovať náklady na manuálnu prácu a ako potvrdili vedci aj prax, kvalita plodiny je vyššia ako pri použití klasickej poľnohospodárskej technológie.

Po sezóne

Na konci pestovateľskej sezóny pred kompostovaním slamených balíkov musíte najprv odstrániť všetky nylonové šnúry, drôty, drevené kolíky a zavlažovacie hadice. Potom dajte už čiastočne rozložené slamenné zvyšky na kopu, aby sa mohli do jari ďalej rozkladať. Hrsť kompostových tyčiniek alebo jednoduché trávnikové hnojivo podporia proces rozkladu.

4 Základné pravidlá kompostovania

Keď potom pozberáte všetku úrodu, slama poslúži aj ako vynikajúca súčasť kompostu. Navyše nemusíte trhať burinu, rýľovať ani okopávať. Tak čo, nie je to super nápad?

tags: #pestovanie #zeleniny #pod #slamou