Kompletný sprievodca pestovaním zemiakov: Od výberu sadby po zber

Zemiaky sú obľúbenou a pomerne ľahko dopestovateľnou plodinou, ktorá nájde uplatnenie v každej kuchyni. Tento komplexný sprievodca vám poskytne všetky potrebné informácie na úspešné pestovanie zemiakov, či už ste začiatočník, alebo skúsený pestovateľ.

História a súčasnosť pestovania zemiakov na Slovensku

História zemiakov na Slovensku je spojená s kolonizáciou po tatárskom vpáde po roku 1241. Pri zakladaní sedliackych usadlostí stál na čele takzvaný „šoltýs“, ktorý sa so zemepánom dohodol na skultivovaní určitého pustého územia, najčastejšie lesa. V 18. storočí prebehla v Uhorsku reorganizácia poľnohospodárskej pôdy, kedy bola pôda rozdelená do štyroch akostných tried. Obec Štôla, ktorá vznikla na mieste niekdajšieho benediktínskeho kláštora, má bohatú históriu spojenú s poľnohospodárstvom. Predchodcami dnešných obcí boli tzv. „šoltystvá“, čo boli osady drevorubačov - budúcich sedliakov. Títo drevorubači získavali poľnohospodársku pôdu klčovaním a pálením lesov. Štôla bola založená tzv. „šoltýskou kolonizáciou“, kde sedliaci-kolonisti boli oslobodení od poplatkov za užívanie pôdy.

Hospodárska situácia sa začala lepšiť po roku 1930. Príkladom je aj príbeh Jána Noska, bývalého manažéra Poštovej banky a private equity biznisu J&T, ktorý presedlal na poľnohospodárstvo. Nosko uvádza, že k poľnohospodárstvu ho posunulo práve bankovníctvo, keďže ako bankár sa stretol aj s týmto sektorom. Spolupracoval s pánom Krátkym od začiatku budovania jeho Slovenského farmárskeho družstva. Vstup do agrosektora ho lákal, pretože v ňom rýchlo videl výsledky svojej práce. Nosko sa zameriava na kapitálové posilnenie družstva a zvyšovanie jeho efektivity.

Slovenské farmárske družstvo obhospodaruje vyše 28-tisíc hektárov pôdy, z čoho je 17-tisíc hektárov ornej pôdy. Zefektívňujú hlavne rastlinnú výrobu a investujú do rozvoja. Najväčším plánom do budúcnosti je výstavba novej združenej maštale pre mliečny dobytok. Súčasťou Slovenského farmárskeho družstva je aj Kluknavská mliekareň, ktorá ročne vyrobí 500 ton bryndze a 150 ton parených syrov. Táto mliekareň predstavuje istú finalizáciu výroby, no presviedča sa, ako ťažko sa dosahujú zaujímavé marže vo finálnej výrobe potravín.

V súčasnosti čelí agrosektor rôznym výzvam, ako sú vysoké ceny energií a hnojív, sucho a nedostatok krmív. Ceny hnojív vzrástli až o 300 percent, čo sa dalo premietnuť do cien plodín iba čiastočne. Sucho zredukovalo úrody kukurice i krmovín, čo si vyžiadalo nákup siláže z externých zdrojov. Napriek výzvam sa farmári snažia hľadať riešenia a inovácie. Zefektívňujú rastlinnú výrobu, investujú do nových technológií a hľadajú možnosti na znižovanie nákladov. Dôležité je aj rozumnejšie využívanie vody a komplexná koncepcia zadržiavania vody v krajine. Slovenské farmy by sa mali zamerať na produkciu mäsa, ovocia a zeleniny, pretože veľa fariem zostáva len pri jednoduchšom pestovaní obilia a olejnín. Dôležité je udržať chovy zvierat, a to hlavne na produkciu mlieka. Trh z dlhodobého pohľadu ocení slovenské mlieko.

Výber správnej odrody zemiakov

Zemiaky na pestovanie vyberáme podľa rôznych kritérií. Jedným z rozhodujúcich je, či chceme zemiaky pre okamžitú spotrebu, teda postupne ich zberať zo záhonu a hneď aj konzumovať, alebo či ich chceme aj dlhodobo uskladniť.

Vegetačná doba a zber

Veľmi skoré odrody: Vegetácia 90 až 100 dní. Zberajú sa postupne zhruba od polovice júna, niekedy aj skôr. Môžu byť v zemi až do augusta a dajú sa sadiť dvakrát za sezónu (v apríli a v júni).
Skoré odrody: Vegetácia 100 až 110 dní. Možno ich využiť aj na účely rýchlej produkcie konzumných zemiakov, ale ak ich necháte v pôde do septembra a majú riadne uzavretú šupku, v optimálnych podmienkach ich viete preskladniť až do ďalšieho roka.
Stredne skoré odrody: Vegetácia 110 až 130 dní. Zberajte jednorazovo, niekedy v septembri až polovici októbra. Ideálne na uskladnenie.
Stredne neskoré odrody: Vegetácia 130 a viac dní. Zberajte jednorazovo, niekedy v septembri až polovici októbra. Ideálne na uskladnenie.

Superskoré odrody môžete zbierať už koncom mája, a výhodou je aj to, že ich viete sadiť dvakrát za sezónu - po pozbieraní skorších rastlín ako napr. hrach, na uvoľnený priestor môžete sadiť zemiaky až do konca júna. Tie už môžete nechať na zimné uskladnenie, týmto spôsobom budete mať čerstvé konzumné zemiaky celú sezónu.

Varné typy zemiakov

Okrem vegetačnej doby je dôležitý aj varný typ, ktorý určuje ich využitie v kuchyni.

Varný typ A - šalátové zemiaky: Zemiaky sú pevné, lojovité, jemnej až stredne jemnej štruktúry, veľmi slabo až slabo múčnaté, priemerne vlhké.
Varný typ B - prílohové zemiaky: Zemiaky tohto typu sú polopevné, teda pri varení môžu mať mierne múčnatú štruktúru. Varný typ zemiakov B je univerzálny, to znamená, že sa hodí ako príloha, do šalátov, do polievok, aj na pečenie a restovanie.
Varný typ C - zemiaky na pyré a cesto: Pri varení tento typ zemiakov mäkne a krehne. Zemiaky typu C sú múčnaté a obsahujú najviac škrobu zo všetkých troch typov. Škrob je skvelým spojivom v cestách. Varný typ C sa teda najlepšie hodí na zemiakovú kašu, zemiakové placky alebo do cesta. A ak dostanete chuť na vyprážané hranolky, tiež siahnite po type C.
Varný typ D: V obchodoch sa s typom D nestretnete, pretože by ste tento typ v kuchyni nevyužili. Tieto zemiaky sa používajú ako krmivo pre hospodárske zvieratá.
Zmiešané typy: Často sa stretnete so zmiešanými typmi zemiakov AB alebo BC a pod. V takom prípade majú vlastnosti z oboch typov.

Kvalitná sadba a predklíčenie

Či sa už do pestovania zemiakov chcete pustiť po prvýkrát, alebo ste skúsený pestovateľ, stavte vždy na kvalitnú novú sadbu. Spoznáte ju tak, že bude certifikovaná, teda úradne preverená a bude mať patričné označenie. Zemiaky bývajú vírusmi napádané veľmi často a prenášajú sa práve nekvalitnou sadbou. V poraste ich rozširujú najmä vošky. Preto aj dobre vyzerajúca sadba od „známeho“ nie je zárukou dobrého zdravotného stavu. Pri kúpe sadby dávajte pozor na veľkosť hľúz, ktoré by mali mať rozmer 30 - 55 mm, ideálne 45 mm.

Najlepšie už začiatkom marca hľuzy naukladáme do debničiek tak, aby očkami smerovali nahor. Debničky postavíme do svetlej miestnosti s teplotami 12 - 15 °C a až do doby výsadby necháme hľuzy klíčiť. Mali by vytvoriť silné klíčky, dlhé maximálne 2 cm. Nikdy ich nesmieme dať predkličovať do tmy! Pokiaľ chceme zberať úrodu čo najskôr, môžeme sadbu nechať zakoreniť. To znamená, že asi desať dní pred výsadbou hľuzy v debničkách posypeme kompostom, aby do neho zapustili korienky.

Približne v prvej polovici marca by ste mali hľuzy ukladať tak, aby očkami smerovali nahor. V svetlej miestnosti s teplotou okolo 14°C ich skladujeme až do doby výsadby. Hľuzy vytvoria silné klíčky, dlhé maximálne 2 cm. Nikdy ich nesmieme dať predklíčiť do tmy!

Príprava pôdy a výsadba

Zemiaky vyžadujú ľahšie až stredne ťažké humózne pôdy, najlepšie piesočnaté až hlinitopiesočnaté, kypré. Príliš utužená pôda znižuje výnosy. U nás môžeme zemiaky pestovať takmer po celom Slovensku. Zemiakom vyhovujú chránené polohy, nevhodné pre pestovanie sú len ťažké zamokrené pôdy. Zo živín sú zemiaky náročné predovšetkým na draslík. Pôdu pre výsadbu zemiakov musíme pripraviť už na jeseň, kedy pozemok dôkladne zrýľujeme a do pôdy zapravíme maštaľný hnoj, prípadne kompost.

Ideálnym PH pôdy pre pestovanie zemiakov je 5.5 až 6.0. Ph vyššie ako 6.0 zvyšuje pravdepodobnosť chrastavitosti. Samozrejme pôdu sa dá aj upraviť - do ťažkej pôdy pridáme piesok a do ľahkej primiešame zase hlinitú, chýbajúce látky môžeme doplniť rôznymi prípravkami. Nepestujte zemiaky na rovnakom mieste, ako predchádzajúce dva roky!

Po posledných mrazov môžeme sadiť naklíčené hľuzy. Motykou vykopeme jamčeky, vzdialené od seba cca 60-75 cm. Do jamiek hlbokých 10 cm naukladáme naklíčené hľuzy minimálne 30 cm od seba, klíčkami hore. Zakryme ich zeminou tak, aby vznikol kopček 10 až 15 cm.

Zemiaky vysádzame v polovici apríla do plytkých brázd vzdialených od seba asi 70 cm, hľuzy ukladáme približne tridsať centimetrov od seba a nad brázdami vytvoríme hrobčeky. Pri hrobčekovaní (prihŕňaní) si dávame veľký pozor, aby sme klíčky neolámali. Nakličovanie sa hodí do ľahších pôd, kde je možné prihrnúť zeminu bez polámania klíčkov.

Pestovanie v nádobách

Pestovanie zeleniny v nádobách má viacero výhod - máte prehľad o kvalite pôdy, stave rastlín, rastliny neohrozujú invazívne druhy a burina, chránite ich pred škodcami z okolia a viete, kedy potrebujú zálievku. Pestovanie zemiakov v nádobách má ešte jednu obrovskú výhodu navyše - nie je potrebné obrábanie pôdy. Zemiaky z obchodov často už nie sú najčerstvejšie a nedajú sa porovnať s vypestovanými domácimi.

Ako na to?

Skôr, ako začnete pestovať zemiaky v nádobách, je dôležité pochopiť ich rast. Pozrite na zemiak a všimnite si na povrchu niekoľko mierne zapustených „očiek“. Pri správnych podmienkach tieto očká klíčia - určite ste si to všimli aj pri skladovaní zemiakov z obchodu. Keď naklíčený zemiak zasadíte, vyvinie sa stonka a z nej vyrastie nadzemná časť rastliny. Prebytočná energia z rastliny smeruje nadol ku koreňom a ukladá sa do hľúz. Hľuza je zhrubnutá časť stonky rastúca pod zemou.
V nádobách sa najlepšie darí krátkosezónnym odrodám zemiakov. Tieto zemiaky sú menšie, ale veľmi chutné a na úrodu nemusíte dlho čakať. Vyskúšať môžete aj pestovanie menších červených odrôd.
Sadbové zemiaky umiestnite na miesto, kde je teplota medzi 15 - 21 stupňov a kde budú vystavené svetlu. To podporí klíčenie zemiakov. Keď vyklíčia, väčšie zemiaky nakrájajte na kúsky tak, aby na každom boli 2 - 3 očká. Nakrájané zemiaky nechajte 2 - 3 dni sušiť pri izbovej teplote, aby sa rezné hrany zahojili. Keď sú okraje kožovité bez známok vlhkosti, sú riadne vysušené. Menšie zemiaky (veľké asi ako golfová loptička) môžete nechať celé.
Zemiaky vysádzajte krátko po dátume posledného mrazu.
Rastliny zemiakov nie sú náročné na to, v akej nádobe ich pestujete.
Najdôležitejším pravidlom pri používaní nádob je prispôsobiť počet sadbových zemiakov veľkosti nádoby, v ktorej ich pestujete. Každá rastlina zemiakov potrebuje na dobrý rast asi 13-14 litrov pôdy.
Na dno nádoby umiestnite 8 - 10 centimetrov hrubú vrstvu voľnej pôdy doplnenej o kompost. Zemiaky preferujú mierne kyslú pôdu. Použite pôdnu zmes vyrobenú pre kyslomilné rastliny alebo upravte pôdu kyslým hnojivom zmiešaným podľa návodu na obale. Sadivo zemiakov zasaďte do pôdy naklíčenou stranou nahor a zakryte ich 6 - 8 centimetrami ďalšej pôdy. Keď zemiaky klíčia a klíčky majú približne 15 centimetrov, zakryte ich do polovice zeminou. Pokračujte v tomto procese, kým nedosiahnete vrch nádoby.
Zemiaky na to, aby dobre rástli, potrebujú stálu vlhkosť. Keď sú pestované v zemi, nájdu si vlhkosť z okolitej pôdy. Avšak rastliny, ktoré pestujete v nádobách sa spoliehajú na vlhkosť, ktorú im doprajete. Je dôležité udržiavať pôdu rovnomerne vlhkú, ale nie mokrú. Medzi zalievaním nechajte zeminu trochu zaschnúť. Zvážte prihnojenie aktívne rastúcich zemiakov kyslým organickým hnojivom alebo extraktom z morských rias.
Zemiaky potrebujú aspoň 6 hodín slnka, aby dobre rástli. Polotieň zabráni prudkému vysychaniu pôdy.
Približne 8 až 10 týždňov po výsadbe podryte rukou miesto v blízkosti stonky, aby ste skontrolovali veľkosť zemiakov. Predstáv - môžete ich zberať. „Nové“ zemiaky zbierajte hneď po odkvitnutí rastlín (ak odroda, ktorú pestujete, kvitne). Ak chcete väčšie zemiaky počkajte, kým vrcholy nezačnú žltnúť a odumierať. Zemiaky po zbere nechajte pár hodín vonku odležať. Očistite ich od sypkej pôdy a uložte na chladné a suché miesto, kým ich nebudete pripravení použiť. Nové zemiaky je najlepšie spotrebovať do niekoľkých týždňov od zberu.

Pestujte zemiaky v nádobách! Jednoducho pestujte zemiaky aj v obmedzenom priestore!

Starostlivosť o zemiaky

Prihŕňanie a odburiňovanie

Prihŕňanie alebo aj kopcovanie zemiakov je proces, kedy najskôr na vysadené zemiaky a neskôr na narastenú vňať nahŕňame čo najvyššiu vrstvu hliny. Prečo je nutné kopcovať zemiaky? Pretože hľuzy nerastú pod úroveň vysadenej hľuzy, ale len nad ňu. Keď teda nemáme dobre nakyprenú vrstvu pôdy nad hľuzou, nemá sa kam rozrastať. Nad zem rastú nerady, pretože tu vplyvom slnečného svitu zozelenejú a strácajú svoju hodnotu.

Zemiaky je potrebné počas sezóny aj odburiňovať. Odburiňovanie je dôležité v prvej a poslednej tretine ich rastu. Keď zemiaky vyrastú, vytvoria dostatočný tieň na to, aby sa rast burín potlačil.

Hnojenie a závlaha

Okrem vyššie spomínaného hnojiva je potrebné zemiakom dopriať dostatok vody. Zemiaky potrebujú aspoň 6 hodín slnka, aby dobre rástli. Polotieň zabráni prudkému vysychaniu pôdy. Zemiaky na to, aby dobre rástli, potrebujú stálu vlhkosť. Keď sú pestované v zemi, nájdu si vlhkosť z okolitej pôdy. Avšak rastliny, ktoré pestujete v nádobách sa spoliehajú na vlhkosť, ktorú im doprajete. Je dôležité udržiavať pôdu rovnomerne vlhkú, ale nie mokrú. Medzi zalievaním nechajte zeminu trochu zaschnúť. Zvážte prihnojenie aktívne rastúcich zemiakov kyslým organickým hnojivom alebo extraktom z morských rias.

Dôležité je správne hnojenie:

N - Dusík: aplikujte dávku 200 kg N/ha vrátane pôdnej zásoby. Neprihnojujte s N počas vegetácie.
Mn - Mangán a Mg - Horčík: aplikácia mangánu a horčíka podporí tvorbu vňate a zamedzí jej predčasnému dozretiu/odumretiu.
K - Draslík: v KCI forme aplikujte len na jeseň alebo skoro na jar. Neskorá aplikácia v KCI forme môže znížiť obsah sušiny v hľuzách.

Ochrana pred škodcami a chorobami

Ak vy alebo váš sused pestujete zemiaky rok čo rok po sebe, v tomto prípade s najvyššou pravdepodobnosťou prezimovala pásavka zemiaková na záhone, kde boli zemiaky vlani. A veľmi skoro nájde aj vňate tohtoročných zemiakov. Len čo sa pásavka objaví, budete musieť denne alebo každý druhý deň tohto škodcu z listov a stoniek pozbierať a zlikvidovať. Používajte prípravok na ochranu rastlín bezpečným spôsobom.

Zemiaky najčastejšie trpia chorobami z oblasti plesní, čo sa dá ľahko riešiť meďnatými postrekmi, dokonca aj preventívne. Ochranná lehota je potom do desiatich dní. Postreky sú vhodné aj v prípadoch, kedy sú zemiaky už napadnuté plesňou a je potrebné zastaviť jej šírenie. Pokiaľ sú tu ale aj hnilobné infekcie, ktoré sa držia v ťažších pôdach, nedá sa urobiť nič iné, ako zemiaky na tomto mieste minimálne tri roky nepestovať, aby zárodky choroby odumreli „hladom“. Ako to zistíte?

Zber zemiakov

Vždy až po odkvete. To je základné pravidlo termínu zemiakového zberu. Do tej doby sú hľuzy príliš malé a ich zber nemá význam. Ale keď zemiaky odkvitnú a na stonkách sa vytvoria zelené guľôčky podobné rajčinám (pozor, tieto sú jedovaté), môžeme začať postupne vyberať tie zemiaky, ktoré kvitli ako prvé. Pri zbere zemiakov si musíme uvedomiť, že zemiaky tvoria hľuzy v kopci pod sebou, pričom kopec máva priemer okolo 40 cm. Zemiaky zásadne zberáme z boku, vždy pod rastlinou zaryjeme alebo zakopneme motykou, nadvihneme hľuzu a vytiahneme ju z pôdy. Rovnakým spôsobom pokračujeme aj z druhého boku kopčeka, kde bola zemiaková vňať.

tags: #pestovanie #zemiakov #kniha