Pestovanie zimného póru: Kompletný sprievodca pre úspešnú úrodu

Pór je obľúbenou zeleninou s chuťou podobnou cibuli, no je o niečo jemnejší a vhodný aj pre ľudí s citlivejším žalúdkom. Ak si ho chcete dopestovať, vybrať si môžete z dvoch základných skupín odrôd - zimný a letný pór. Pór (Allium porrum) je dvojročná rastlina pochádzajúca z južnej Európy a juhozápadnej Ázie. Radíme ho do čeľade amarylkovitých a najbližším príbuzným je cesnak. Pór je všestranná a chutná zelenina, ktorá si zaslúži miesto v každej záhrade.

Pór nie je náročná zelenina na pestovanie. Pór rastie najlepšie pri teplotách medzi 13 - 24 °C. Na pôdu nie je nijako náročný, dobre sa mu darí vo všetkých pôdach, ktoré sú dostatočne hlboké, ľahké a zásobené živinami a humusom. Pór preferuje bohatú, dobre priepustnú pôdu s pH medzi 6,0 a 7,0. Potrebujú minimálne osem hodín jasného slnečného žiarenia denne. Rastlina korení v hĺbke od 30 do 80 cm.

Výber odrôd póru

Pór je obľúbená zelenina, ktorá sa pestuje počas celého roka - podľa typu odrody. Poznáme zimný, letný a jesenný pór, ktoré sa líšia dĺžkou vegetačného obdobia, hrúbkou stonky aj odolnosťou voči chladu. Zimný pór má dlhé vegetačné obdobie - zvyčajne okolo 200 dní. Je však mrazuvzdorný, preto ho možno nechať na záhone aj počas zimy. Letný pór má kratšie vegetačné obdobie a spravidla tenšiu, ale dlhšiu bielu časť. Jesenný pór je prechodom medzi letným a zimným. Zbiera sa počas jesene.

Medzi známe odrody zimného póru patria:

'Elefant' - klasika medzi mrazuvzdornými odrodami. Má silný koreň, hrubú bielu časť a výborne odoláva teplotám až do -18 °C. Je to vysoká a robustná odroda s tmavozelenými listami a dlhým bielym stvolom, ktorá dobre odoláva chladu a umožňuje postupný zber od jesene až do jari.
'Odrín F1' - zimný pór so silným koreňovým systémom a konzumnou časťou dlhšou než tridsať centimetrov, ktorý zvláda aj nízke teploty bez straty kvality.
'Blauwgroene Winter' - staršia holandská odroda s typickými modrozelenými listami. Je veľmi húževnatá, ideálna pre zimný zber.
'Husky F1' - moderná hybridná odroda s rovnomerným rastom a dlhou bielou časťou.

Pre pestovateľov, ktorí chcú skorší jesenný zber, je vhodný:

'Starozagorski' - poloskorá odroda s dlhým vybieleným stvolom, ktorá sa zberá hlavne v októbri a menej sa hodí na dlhé prezimovanie v pôde.

'Golem' je maxi pór s bujným rastom. Je to poloskorá odroda vhodná pre neskorý letný a jesenný zber s vegetačnou dobou 155 až 165 dní. Aj keď je označovaný ako pór jesenný, v miernejších zimách ho môžete nechať na hriadke a zberať až do jari.

Medzi obľúbené odrody letného póru patria 'Carentan' a 'Albos'. Letný pór - je skorší, má rýchly vývoj, viac listov a dlhšiu vybielenú časť.

Výsev a predpestovanie

Je viacero spôsobov predpestovania sadeníc póru. Je to buď skorý výsev vo februári alebo marci v interiéri či v skleníku, alebo priamo v záhrade na pripravené hriadky, a to po oteplení a zohriatí pôdy. Zimné odrody póru (Allium porrum) sa vysievajú na jar a začiatkom leta. Semená možno siať priamo na záhon od marca do polovice júna alebo si predpestovať priesady, ktoré sa presádzajú na záhon zvyčajne v máji až júni po pominutí neskorých jarných mrazov. Rastliny by mali byť hrubé približne ako ceruzka.

Ak sa rozhodneš pripraviť sadenice, zasej semienka do misiek alebo malých kvetináčov naplnených ľahkou, vzdušnou pôdou. Udržuj pôdu vlhkú, ale nie premočenú. Môžeš tiež posadiť pór do fóliovníka už začiatkom roka.

Výsadba do záhrady

Pór vysadený na jar a začiatkom leta zosilnie a dobre do zimy zakorení, čo umožní prezimovanie na záhone a priebežný zber od jesene až do jari. Na pestovanie vyberáme slnečné miesta s výživnou a priepustnou pôdou. Pred výsadbou môžeš do pôdy zapracovať dobre zrelý kompost alebo organické hnojivo.

Postup pri výsadbe:

Pôdu v mieste vysádzania odburiníme, dbáme na odstránenie trvácich burín a väčších nečistôt.
Korene aj listovú časť póru skrátime pred vložením do pôdy o polovicu.
Špagát natiahnutý na dvoch kolíkoch pomôže pri vysádzaní do radu.
Pri sadení póru je dôležité, aby si sadenice vysadil do dostatočnej hĺbky. Čím hlbšie zasadíš sadenicu, tým dlhšia a bielejšia časť stonky sa vytvorí. Ideálna hĺbka výsadby je 10 - 15 cm.
Sadenice sadíme do hĺbky aspoň 10 cm, do rýh vzdialených od seba 30 až 40 cm.
Naplňte jamky vodou, ale nezasypávajte otvory zeminou.

Pór má plytký koreňový systém a najlepšie si poradí s pravidelnou zálievkou. Medzi polievaním nechajte zeminu vyschnúť asi do hĺbky jedného palca. Pór vyžaduje pravidelné polievanie, najmä počas horúcich letných mesiacov. V horúcich letných mesiacoch je dôležité udržiavať dostatočnú vlhkosť pôdy, pretože pór nemá rád sucho.

Starostlivosť počas rastu

Ako pór rastie, je dobré ho postupne obsypávať zeminou alebo kompostom. Tento proces, známy ako "blanšírovanie," podporuje tvorbu dlhších bielych stoniek, ktoré sú v kuchyni najžiadanejšie. Keď sadenice povyrastú, prihŕňame k nim kopčeky zeminy, čím zaistíme čo najdlhšiu vybielenú časť.

Pór potrebuje veľa živín, prospieva mu pravidelné doplnkové hnojivo. Hneď po výsadbe mu doprajte organické hnojivo s vysokým obsahom fosforu. Tri týždne po výsadbe ho prihnojte organickým hnojivom s vysokým obsahom dusíka (krvná múčka, hnoj). Odporúča sa prihnojovať pór každé 2-3 týždne počas vegetačnej sezóny.

Medzi riadkami sa ešte objavujú posledné buriny, ktoré je nutné vyplieť, pretože pór vyžaduje vzdušnú pôdu bez burinnom stave. Ak je pôda po dažďoch utlačená, je žiadúce ju mierne prekypriť, vždy však s opatrnosťou, aby nedošlo k poškodeniu koreňov.

Záhon prikryjeme netkanou textíliou, aby sme zamedzili výskytu pórovej vŕtalky. Textília však byť dostatočne voľná, aby sa pod ňou rastliny netiesnili a mali dosť priestoru na rast. Po obvode ju zahrnieme zeminou, aby sa tam nedostali muchy.

Ochrana pred škodcami a chorobami

Pór môže byť napadnutý rôznymi škodcami, medzi ktorými sú najčastejší pórový miner a cibuľový múčnatok. Je vhodné pravidelne monitorovať stav rastlín a včas zasiahnuť, ak si všimneš poškodenie. Ak zistíš prítomnosť škodcov, môžeš použiť prírodné prostriedky, ako sú neemový olej alebo mydlový roztok.

Pór môže byť sužovaný množstvom druhov húb, pričom všetky môžu byť ošetrené komerčným fungicídom.

Mínerka pórová je pre pór mimoriadne nebezpečná. Larvy mínerky dokážu rastlinu doslova vyžrať zvnútra, čo vedie k jej zahnívaniu.

Zber a skladovanie

Pór sa zberá od jesene až do jari. Väčšinou sa pór zberá od jesene až do zimy. Pór môžeš zbierať podľa potreby, keď stonky dosiahnu požadovanú veľkosť. Pór je v októbri kráľom záhrady, pričom jeho zber sa začína práve teraz, keď sú listy a biela časť rastliny na vrchole svojej kvality. V októbri sa pór dostáva do obdobia, keď je v záhrade najcennejší. Rastliny majú pevné listy a biela časť je dostatočne dlhá, preto sa začína zber.

Skoršie odrody sa vyťahujú postupne, podľa potreby. Pór sa podryje rýľovacími vidlami, aby sa nepoškodil, a z pôdy sa vyberá opatrne, pretože je náchylný na zlomenie. Nie je nutné zberať všetko naraz, rastlina dobre odoláva aj chladnejším nociam a v pôde navyše vydrží dlhšie čerstvá.

Keď sa blížia chladné dni, pór sa môže prekryť vrstvou slamy alebo lístia. Nástielka rastlinu chráni pri prvých silnejších mrazoch a umožní jej prezimovanie priamo v záhone. Takto zostáva k dispozícii až do jari v top stave.

Vám ešte nechodí newsletter časopisu Záhradkár? 😱 Prihláste sa na odber noviniek a nenechajte si ujsť tie najčerstvejšie rady do záhrady. 😉👍

Pór je možné zbierať vždy, keď dosiahne požadovanú veľkosť. Na rozdiel od cibule a šalotky, vrcholky póru neodumierajú, keď rastlina dozrieva, takže sa na tento znak nemôžete spoliehať.

Pór môžete skladovať v chladničke až dva týždne, alebo ho môžete blanšírovať a mraziť. Pór potrebuje na skladovanie nízke teploty (približne 0 °C) a uprednostňuje vysokú vlhkosť, aby nevyschol. Uchovávajte ho v plastových vreciach. V chladničke vydrží asi 1 týždeň. Môžete ho aj zmraziť. Dôkladne ju umyte, nakrájajte a blanšírujte jednu minútu vo vriacej vode. Blanšírovanie pomáha zelenine zachovať si farbu a živiny a ničí enzýmy, ktoré môžu spôsobiť kazenie. Blanšírované plátky sceďte, osušte a vložte do plastových mraziacich vreciek so zipsom na uskladnenie.

Ako zmraziť a skladovať pór

Prezimovanie póru

Pór patrí medzi zeleninu, ktorá dokáže prežiť aj tuhú zimu. Ak ho správne pripravíme a ochránime, môžeme si jeho čerstvú, šťavnatú a jemne korenistú chuť vychutnávať aj uprostred januára. Prezimovanie póru má viacero výhod, ktoré ocení každý záhradkár. Pór totiž patrí medzi zeleninu, ktorá je prirodzene odolná voči chladu. Ak mu doprajeme dobré podmienky, zvládne teploty aj do -15 °C. Ak chceme, aby pór bez problémov prežil zimu, musíme siahnúť po odrodách určených na zimné pestovanie. Nie každý pór je totiž rovnako odolný.

Pór uprednostňuje chladné počasie, môžete ho nechať v záhrade aj prezimovať. Zimný pór má dlhší vývoj, kratšiu, zato však hrubšiu stonku a je odolný voči mrazu. Znesie aj teploty okolo - 15 °C. Nevadí mu ani chladnejšie oblasti.

Ak pestujeme pór na prezimovanie, je lepšie vysádzať ho o niečo hlbšie a postupne ho počas rastu prihŕňať. Pri výsadbe dbajme na to, aby sme rastliny nepoškodili. Pór sadíme do rýh hlbokých 15-20 cm s rozostupmi približne 10-15 cm v rade a 25-30 cm medzi riadkami.

Prihŕňanie je osvedčená technika, ktorú používajú skúsení záhradkári. Spočíva v tom, že k rastlinám pravidelne prihrnieme vrstvu zeme - podobne ako pri pestovaní zemiakov.

Aj keď je pór mrazuvzdorný, extrémne teploty či holomrazy bez snehu môžu poškodiť jeho korene. Mulčovanie je najjednoduchší spôsob, ako pór ochrániť pred prechladnutím. Vrstva mulču by mala byť hrubá aspoň 10-15 cm. Ak bývame v oblasti s miernejšou zimou, postačí aj menej, no v horách či na veterných miestach je lepšie pridať viac. V obzvlášť chladných oblastiach sa oplatí pór prikryť ešte bielou netkanou textíliou alebo vrstvou čečiny. Takáto ochrana zabezpečí, že teplo a vlhkosť zostanú pri rastline. Textília prepúšťa svetlo aj dážď, takže rastliny môžu na jar ďalej rásť bez odkrytia.

Pri miernej zime pór rastie aj v januári. Pór je jednou z mála zelenín, ktoré nám dokážu prinášať radosť aj uprostred zimy. Nie je náročný, no odmení sa za každý kúsok starostlivosti. Nezabúdajme, že prezimovaný pór je nielen chutný, ale aj výživný - obsahuje veľa vitamínu C, draslíka, vápnika a železa.

Zimný pór - je kratší, ale silnejší, priemer vybieleného stvolu presahuje šesť centimetrov, vyrývať ho môžeme od septembra a bez problémov môže zostať v krajine aj cez zimu.

Možné chyby pri pestovaní

Aj keď chceme pór chrániť pred mrazom, príliš hrubá vrstva mulču môže narobiť viac škody ako úžitku. Pod ňou sa drží vlhkosť a nedostatok vzduchu, čo vytvára ideálne podmienky pre plesne. Pod vrstvou mulču sa často ukrývajú hryzce, slimáky alebo larvy mínerky pórovej.

Pri pestovaní póru je cieľom mať čo najväčšiu bielu (jedlú) časť. Stonku póru počas rastu pravidelne zahŕňate pôdou.

Nutričné hodnoty a využitie

Pór je výdatným zdrojom vitamínov A a C, ako aj železa a vápnika. Je bohatý na vitamíny (C, E a B3 - karotén), vlákninu a minerálne látky, predovšetkým draslík, železo, mangán, selén, vápnik a fosfor. Obsahuje niacín a ďalšou významnou zložkou sú sírnaté silice, ktoré napomáhajú tráveniu a povzbudzujú chuť do jedla. Pomôže pri nadúvaní a zápche. Má močopudné účinky, jeho konzumácia sa preto odporúča pri liečbe reumy, dni aj pri znižovaní cholesterolu. Priaznivo pôsobí aj na cievnu a tráviacu sústavu a podporuje mozgovú činnosť.

Pór vyzerá ako prerastená zelená cibuľka s dlhým bielym telom a hrubými prekrývajúcimi sa listami. Chuťovo je však jemnejší, delikátnejší a jeho hrubá biela stonka výborne dochutí polievky, omáčky i mäsové jedlá. V závislosti od odrody, starostlivosti a lokality dokáže narásť až 90 centimetrov.

Biela časť póru je najžiadanejšia na varenie a jedenie, pretože je jemná a menej vláknitá ako zelená. Okrem použitia póru v šalátoch, je veľmi obľúbené použitie v polievkach.

tags: #pestovanie #zimneho #poru