Kytice: Zbierka balád Karla Jaromíra Erbena a jej súvislosti s ľudovou slovesnosťou a erotikou
Karel Jaromír Erben patrí k výrazným osobnostiam českej literatúry, ktorý sa svojou činnosťou zaradil do generácie českého literárneho romantizmu. Erben sa narodil 7. novembra 1811 v Miletíne na severe Čiech. Po ukončení gymnázia študoval v rokoch 1831 - 1837 právo a filozofiu v Prahe. Už v tomto období písal lyriku, epiku aj dramatické texty. Ako člen jazykovej komisie pri Matici českej sa spolupodieľal na formovaní českého jazyka a jeho spisovnej podoby. V roku 1843 začal pracovať v Kráľovskej českej spoločnosti náuk a taktiež sa stal sekretárom dnešného Národného múzea. Vďaka svojej profesii cestoval po českom vidieku a spracovával archívne materiály.
Erben sa ako zberateľ ľudovej slovesnosti a autor rozprávok zameriaval na staré slovanské mýty. V tvorbe vychádzal z ľudového odkazu, ktorý reprezentujú báje, rozprávky, povesti aj piesne. Podľa vzoru bratov Grimmovcov chcel z ľudových námetov vzkriesiť obraz prapôvodných mýtov a odhaliť tak hodnoty spoločnosti. Častou témou v jeho dielach je magické prepojenie človeka a prírody. Vo svojej literárnej činnosti, ktorú ovplyvňovala ľudová tvorba, sa zaoberal napríklad problematikou viny a trestu, vzťahom medzi matkou a dieťaťom, vierou v spravodlivosť či bojom človeka s prírodou a nadprirodzenými silami.
Erbenove verše sú zvukomalebné, na vyjadrenie večných ľudských konfliktov mu poslúžil aj žáner balady. Medzi jeho najznámejšie dielo patrí zbierka baladických epických básní Kytice z pověstí národních, ktorá prvýkrát v ucelenej podobe vyšla v roku 1853. Pre zbierku je charakteristická osudovosť, voči ktorej je človek bezmocný. Erben do nej totiž vložil svoje presvedčenie, že celý svet a všetko ľudské konanie je odrazom mýtu, v ktorom vládne zákon neodvratného osudu. K dodnes známym baladám patria Polednice, Vodník, Svatební košile, Zlatý kolovrat, Dceřina kletba, Kytice či Věštkyně. Druhé vydanie z roku 1861 predstavuje rozšírenú verziu s názvom Kytice z básní Karla J. Tvorbou predstaviteľa romantizmu sa inšpiroval aj skladateľ Antonín Dvořák. Erbenovo dielo dostalo viackrát aj filmovú podobu. Režisér a kameraman František Antonín Brabec nakrútil v roku 2000 snímku Kytice ocenenú Českým levom.
Stovky piesní obsahovala jeho zbierka Písně národní v Čechách (1841 - 1845). Ich súčasťou bol materiál, ktorý vysvetľoval reálie vidieckeho života ako napríklad slávnosti, zvyky či obrady.
Erotika a mágia v slovenskom folklóre
Ľúbostné, svadobné aj erotické piesne sú súčasťou slovenského folklóru. Kultúrna a sociálna norma bola iná a iné bolo aj vyjadrenie erotiky. V súčasnosti sa svet mení oveľa rýchlejšie ako v minulosti a mení sa aj vkus ľudí. Príspevok sa venuje téme eroticko - magických elementov v tradičnej kultúre na Slovensku, pričom sa zameriava najmä na erotiku v tradičnom piesňovom folklóre. Erotické prvky sleduje v piesňach každodenného života, ale i piesňach, ktoré sa viažu k rodinným rituálom ako je krst a svadba.
Erotické piesne sa spievali a spievajú stále. Keďže sa však viazali len na určité príležitosti, nestretávame sa s nimi napríklad na vystúpeniach folklórnych súborov. Slovenské tradičné piesne sú veľmi poetické a ich erotický význam veľmi silno zašifrovaný. Príkladom toho je aj notoricky známa pieseň „Kohútik jarabý, nechoď do záhrady, polámeš ľaliu, potom ťa zabijú.“ V tejto piesni rozpoznáme nádherný príklad ľudového šifrovania: kohútik - ako symbol mužského pohlavného orgánu, symbol záhrady je tiež viac-menej jednoznačný a ľalia ako symbol čistoty a nevinnosti s týmto kontextom tiež súvisí.
Vtipkovanie či debaty o intímnych sférach života sa v minulosti aj dnes viazali na určité situácie. Napríklad rozprávať erotické vtipy alebo spievať erotické piesne sa nemohli vždy, pretože to bola intímna téma. Tieto piesne sa často spievali na svadbách, po určitom čase, keď už boli svadobčania posmelení a uvoľnení alkoholom a nehanbili sa ich spievať. Zberatelia sa erotickým piesňovým motívom nevyhýbali a necenzurovali ich. Viacero roztopašných piesní nachádzame napríklad už v zbierke piesní z roku 1879 od zberateľa Ľ. Furedyho a od A. H. Krčméryho. Ďalšie erotické piesne nachádzame aj v zbierke, ktorú zostavil Ľ. Galko pod názvom Slovenské spevy (1972 - 1983).
Neskôr sa erotické motívy a obscénnosť v ľudovej tvorbe, najmä počas socializmu dostávali do úzadia a nevenovala sa im pozornosť. Napríklad aj z niekdajších zberov v rámci výskumov folklóru sa obscénne či erotické piesne zámerne vynechávali. Sex bol v minulosti v priamej reči v bežných rozhovoroch tabuizovaný. Aj preto sa spievanie a vtipkovanie o tejto téme viac pardonovalo starším mužom, teda ľuďom, ktorí mali v societe určitú pozíciu. Ženy si o erotike spievali, keď vedeli, že žiadny muž nie je na blízku, alebo v situáciách, keď sa to hodilo. Takými príležitosťami bolo čepčenie nevesty, jej ustrojenie na svadobné lôžko, alebo pri krstinách, kde erotické piesne obyčajne spievala kmotra.
Naši predkovia neboli prudérni. Tému lásky, erotiky a sexu brali ako normálnu súčasť života. Erotika a telesná láska patrili prirodzene k životu. Na svadbách, v dedinskej krčme, v kúdeľných chyžiach, na Jána, na senách, všade, kde sa stretávala slobodná mládež nachádzame nielen piesne plné citu, ale i bujarosti života. Sex a erotika neboli samoúčelné, tvorili kompozíciu tradičných zvykov, obradov, životnej rudimentárnosti. Často vyjadrovali život v súlade s prírodou a v prírode, ako to bolo aj s láskou a milovaním, ktorá sa často odohrávala práve v prírode.
V tradičnej duchovnej kultúre Slovenska sa stretneme aj s ľúbostnou a erotickou mágiou. Tento typ mágie slúžil na upevnenie už jestvujúceho vzťahu, na osvieženie lásky alebo udržanie rovnováhy v partnerskom vzťahu. Do popredia sa preto dostali úkony na podporu spájania a upevnenia utvoreného zväzku. Erotická mágia v tradícii slovenského ľudu si vyslúžila mená: očarovanie, porobenie, počarenie. Iniciátorkami takéhoto využitia mágie boli najmä ženy, ale nezavrhovali ju ani muži. Erotická mágia často využívala princíp podobnosti. V praktických magických úkonoch sa verilo, že kúsok zo ženy zastupuje ženu ako celok. Ak sa teda podarí dostať kúsok zo ženy do muža, na inú ženu sa už viac ani nepozrie a stále bude túžiť len po tejto jedinej žene. Parciálna mágia sa využívala najmä pri príprave nápojov alebo jedál lásky.
Na východnom Slovensku, na Kysuciach a na Orave bola zaužívaná magická prax podať mládencovi potravu či nápoj s obsahom dievčenských telesných výlučkov. Do pálenky, ktorá sa ponúkla vyvolenému, sa pridali napríklad kvapky menštruačnej krvi. Podobne to platilo aj o príprave jedla. Na čele nahej ženy sa rozbili vajcia, ktoré sa nechali stiecť po celom jej tele. Medzi nohy sa jej postavila rajnička, do ktorej sa vajcia zachytili. Z nich sa pripravila praženica a ponúkla sa zvolenému mužovi. Známe bolo aj pečenie ľúbezných pagáčikov. Vydajachtivé devy do cesta na pagáče pridali štipku prachu pozmetaného zo štyroch kútov izby. Z ochlpenia pod pazuchami a na ohanbí si odstrihli kúsky a spolu so štyrmi vlasmi ich spálili na popol, ktorý primiešali do cesta spolu s kvapkou menštruačnej krvi. Cesto vymiesili, upiekli z neho pagáče a dali zjesť mládencovi. Pokrm im mal zaistiť jeho stálosť a vernosť.
Dievčatá niekde pridávali mládencom do jedla soľ. Túto soľ mala mať pod sebou v papieri zabalenú prvorodička pri pôrode. Bolesti, ktoré ona pociťovala pri pôrode, mal pocítiť aj muž, ktorý by zjedol takto osolený pokrm a jeho bolesti sa mali skončiť až v prítomnosti dievčiny, ktorá mu jedlo takto osolila. Menštruačná krv, sliny a pot boli najčastejšími a najrozšírenejšími zložkami nápojov lásky. Ženy mohli použiť na varenie tiež vodu, v ktorej sa predtým umyli. Ak si už žena získala lásku a pozornosť muža, bolo potrebné magické úkony z času na čas zopakovať, aby si lásku a vernosť partnera zabezpečila natrvalo.
V prípade, že nápoje a pokrmy lásky využívali muži, do pálenky či jedla dali svoje spermie, pot alebo sliny a nápoj ponúkol vyvolenej žene, aby si takto poistil jej lásku. Magické úkony na udržanie ľúbostného vzťahu sa robili najmä v období, keď sa partneri museli na čas odlúčiť a nemali možnosť vídať a stýkať sa. Bolo preto nevyhnutné, aby k sebe pripútali svoje srdcia, aby sa vzájomná láska nevytratila.
Ak si žena sama nevedela poradiť s neverným mužom, oslovila vedomca alebo vedmu, ktorí používali na neverníka zariekanie s vodou. Vodu z deviatich potokov zlial vedomec do džbána a vylial ju na šípový krík. Tým sa malo dosiahnuť privolanie kliatby, choroby, bolesti ako pri pichaní ostňov na telo neverníka. Aj na privolanie ženícha slúžila voda. Podobný účinok malo aj umývanie na Veľký piatok alebo aj na Veľkonočný pondelok. Skoro ráno pred východom slnka sa umývalo vodou z rieky, pričom sa tiež odriekalo podobné zariekanie.
Veľmi časté bolo uvrhnutie kliatby na sokyňu či soka v láske. Príkladom takéhoto preklínania je kliatba, ktorá bola roku 1716 zaznamenaná pred trenčianskou súdnou stolicou. Prípad sa týkal ženy, ktorá bola tajnou milenkou istého Juraja Majthynyho z Beckova. Kliatba mala manželku pána domu pripraviť o život. Erotická mágia sa však využívala aj na rozbíjanie manželstiev či partnerských vzťahov. Kto chcel napríklad ublížiť mladým manželom, usiloval sa im na ich svadbe dať vypiť trocha vody, v ktorej umývali mŕtveho, alebo vody, v ktorej poumývali mačke a psovi zadok. Ak sa to podarilo, manželstvo malo byť veľmi nešťastné. Ďalší spôsob, ako prekaziť spoločné manželské šťastie, bol známy z východného Slovenska. Tu sa pripravila kytica s asparátom a do kytice sa pridala nôžka čiernej sliepky či kohúta aj s pazúrikmi. Kytica sa nenápadne pohodila mladému páru pod nohy, najlepšie keď vychádzal...
Sága krásy – V Barďive na štrid mesta | Šarišská regrútska ľudová pieseň | Slovak Folk Music
Erotika v slovenskom folklóre nebola prvoplánová a samoúčelná. V rámci folklóru sa erotickosť vyjadrovala veľmi sofistikovane. Erotiku naši predkovia vyjadrovali za pomoci symbolických a poetických výrazov. Napríklad na označenie pohlavných orgánov alebo sexuálneho styku používali veľké množstvo výrazov. V pôvodných ľudových textoch sa často používalo prirovnanie pohlavných orgánov k svetu zvierat, vyjadrovali ich slová: zajac, lasica, medveď, líška, baran a ovca, had, mačka, alebo k pracovným nástrojom, ako napríklad: kolovrat, vreteno, fajka a iné. Symbolika slúžila ako druh cenzúry, aby druhotný význam piesní pochopili iba tí, čo ho pochopiť mali.
Príležitostí na spievanie erotických piesní bolo mnoho. Patrilo k nim aj Vajano, teda pálenie tzv. svätojánskych ohňov, tiež mužské stretnutia pri pálenke, kde sa erotické piesne prelínali s tzv. pijanskými piesňami. Niekedy sa erotické piesne vplietali do tzv. „rozkazovačiek“, alebo piesní, kde jednu slohu, často improvizovanú, zaspievali muži a smerovali ju na ženy. Ženy im vzápätí rovnako vtipne a improvizovane odpovedali.
Kultúrna a sociálna norma našich predkov bola úplne iná, iné bolo aj vyjadrenie erotiky. Bolo poeticky zašifrované, ukryté pred tými, čo sa s ňou stretnúť nemali. V erotických ľudových piesňach sa veľmi často opakujú aj niektoré typy povolaní: Drotár, drôtovať alebo tkať… Na označenie erotiky sa využívali jednoducho činnosti, ktoré môžu evokovať pohlavný styk. Erotika v slovenskom folklóre nebola prvoplánová a samoúčelná. Vyjadrovala obrad zasvätenia, bola prejavom humoru, vyjadrením plodnosti, úrody či kontrastu života a smrti. Spievanie erotických piesní fungovalo ako tok emócií. Piesne tiež vzdelávali, spievali sa napríklad pri ustrojení nevesty na svadobné lôžko. Erotické piesne boli a sú živou súčasťou života. Dievča alebo mládenec sa na základe náznakov učili a socializovali.
Medzi ľudovými piesňami nájdeme aj vulgárnejšie piesne. Tie sa spievali vtedy, keď už bola uvoľnená atmosféra. Niektoré z piesní s erotickými alebo až vulgárnymi motívmi sú novšieho dáta, vznikali už v 20. storočí. Môžeme ich označovať za zľudovené. Erotické piesne sú súčasťou duchovnej kultúry Slovenska, len niektoré z nich, tie poetickejšie, sa spievajú dokonca bežne ako spomínaná pieseň Kohútik jarabý… Iné, v ktorých sú veci pomenované viac priamo, sa spievajú len počas určitých príležitostí. Samozrejme, ľudová tvorivosť a tým aj vznik nových piesní sa tvorí neustále.
tags: #piesne #o #suboru #kytica