Kvet: Stavba, Funkcia a Význam v Prírode

Kvet (latinsky anthos, flos) je orgán rastlín, ktorý slúži na pohlavné rozmnožovanie. Je to súbor premenených (metamorfovaných) listov, usporiadaných na skrátenej stonke (brachyblaste). Kvety obsahujú rastlinné reprodukčné orgány, ktorých konečnou funkciou je produkcia semien, ktoré predstavujú nasledujúcu generáciu týchto rastlín. Z fylogenetického hľadiska je to vlastne súbor premenených (metamorfovaných) listov, usporiadaných na skrátenej stonke (brachyblaste). Kvet je omnoho viac než len ozdoba lúky či záhrady, je pozoruhodným výsledkom miliónov rokov evolúcie a hlavnou príčinou rozmanitosti rastlín, ktoré nás obklopujú. Každý kvet je maličkým mikrosvetom, v ktorom sa odohrávajú zložité procesy, vďaka ktorým sa rastliny môžu rozmnožovať a vytvárať ďalšie generácie. Cieľom tohto článku je predstaviť kvet nielen ako estetický prvok krajiny, ale predovšetkým ako dômyselný generatívny orgán, bez ktorého by nebolo možné zachovanie väčšiny druhov vyšších rastlín.

Kvet ako generatívny orgán

Kvet je pomenovaním pre špeciálny orgán, ktorého hlavnou úlohou je zabezpečenie rozmnožovania rastlín. V rastlinnej anatómii rozlišujeme medzi vegetatívnymi orgánmi (ako sú korene, stonky a listy), ktoré sú zodpovedné za rast a výživu, a generatívnymi orgánmi, kde je práve kvet tým najdôležitejším. Cez procesy, akými sú opelenie a následné oplodnenie, vznikajú z kvetov semená. Semená sú nositeľmi genetickej informácie, a práve cez ne rastlina rozširuje svoj rod do ďalších generácií. Opeľovanie, či už hmyzom alebo vetrom, dokáže zabezpečiť miešanie génov a tým genetickú pestrosť. Kvetné obaly chránia reprodukčné orgány a lákajú opeľovače. Opeľovanie je fáza, kde sa peľové zrno musí dostať na bliznu kvetu rovnakého druhu. Mnohé rastliny v našich poliach a sadoch lákajú opeľovačov vôňou, farbou, či tvarom.

Stavba kvetu

Kvet krytosemenných rastlín sa skladá z týchto základných častí:

• Kvetná stopka: Kvetnou stopkou sa kvet pripája na stonku.
• Kvetné lôžko: Vzniklo zo stonky a nesie všetky časti kvetu.
• Kvetné obaly: Vznikli premenou listov, chránia vnútorné časti kvetu. Môžu byť rôzne sfarbené, aby prilákali opeľovače. Môžu byť rozlíšené na kalich a korunu. Ak nie sú kvetné obaly tvarovo ani farebne rozlíšené, nazývame ich okvetie (perigonium).
• Tyčinky (andréceum): Sú samčie rozmnožovacie útvary.
• Piestik (gyneceum): Je samičí rozmnožovací orgán.

Kvetné obaly

Kvetné obaly chránia reprodukčné orgány a lákajú opeľovače. Môžu byť rozlíšené na:

• Kalich (calyx): Vonkajšia, väčšinou zelená časť tvorená z kališných listov (sepalum). Kališné lístky môžu zrastať do kališnej rúrky, lemu a hrdla. Podľa trvácnosti rozlišujeme kalich prchavý (opadáva počas rozkvitnutia, mak), opadavý (opadáva s korunnými lupienkami, žeružnica) a trváci (ostáva aj na plode, hluchavka).
• Koruna (corolla): Vnútorná, pestrofarebná časť tvorená z korunných lupeňov (petalum). Špeciálnym typom je voľnolupenová koruna bôbovitých rastlín (tvorí striešku, dve krídla a zrastený člnok). Na korunových lístkoch alebo v ich blízkosti sa môžu nachádzať nektáriá. Rozlíšený kvetný obal je typickým znakom dvojklíčnolistových rastlín.

Ak nie sú kvetné obaly tvarovo ani farebne rozlíšené, nazývame ich okvetie (perigonium). Jednoklíčnolistové rastliny môžu mať kvetný obal nerozlíšený, nevytvárajú kalich a korunu a nazývame ho okvetie (napr. tulipán).

Tyčinky

Tyčinka (stamen) je samčí rozmnožovací ústroj. Z fylogenetického hľadiska tyčinky predstavujú samčie výtrusové listy (mikrosporofyly). Tvorí ju nitka (filamentum) a peľnica (anthera). Peľnica obsahuje dva peľové vačky, z ktorých každý má dve peľové komôrky. Tu vznikajú redukčným delením peľové zrná. Súbor tyčiniek sa nazýva andréceum.

Piestik

Piestik (pistillum) je samičí rozmnožovací orgán. Vzniká zrastením jedného alebo viacerých plodolistov, ktoré predstavujú samičie výtrusové listy (makrosporofyly). Nahosemenné rastliny nemajú piestik, plodolist je plochý (tvorí ho semenná šupina), na ňom sa nachádza nekryté vajíčko. Piestik sa skladá z:

• Blizna (stigma): Vrchná časť piestika, je vlhká, na blizne sa zachytávajú peľové zrná.
• Čnelka (stylus): Stredná časť piestika, je rôzne dlhá, dvíha bliznu tak, aby sa na nej mohli zachytiť peľové zrná alebo aby sa blizna otrela o hmyz hľadajúci v kvete sladkú šťavu.
• Semenník (ovarium): Spodná, rozšírená časť piestika, v ktorej sú uložené vajíčka. Podľa polohy semenníka rozlišujeme:
  • Horný: Kvetné obaly a tyčinky vyrastajú pod semenníkom.
  • Stredný (polospodný): Kvetné obaly a tyčinky vyrastajú približne uprostred.
  • Spodný: Kvetné obaly a tyčinky vyrastajú nad semenníkom.

Vývin pohlavných buniek a oplodnenie

V peľniciach tyčiniek je diploidné peľotvorné pletivo, z ktorého sa po redukčnom delení vyvíjajú štvorice (tetrády) peľových zrniek. Jadrá peľových zrniek sa mitoticky delia predtým ako zrnká opustia peľovú komôrku. Vznikne vyživovacia (vegetatívna) bunka, z ktorej klíčením vyrastie peľové vrecúško a rozmnožovacia (generatívna) bunka. Z nej mitózou vznikajú 2 samčie pohlavné bunky - spermatické bunky.

V semenníku piestika sa vyvíja jedno alebo viac vajíčok. Vajíčko vzniklo zrastením výtrusníc. Prostredná výtrusnica tvorí vajíčkové jadro (nucellus). Ostatné výtrusnice majú ochrannú funkciu, tvoria vajíčkové obaly - integumenty. Na vrchole vajíčka vytvárajú peľový vchod (micropyle). Vajíčkové jadro je vyplnené výtrusorodým pletivom, ktorého jedna bunka - materská bunka zárodočného mieška, sa redukčne delí a vzniknú 4 haploidné bunky. Z nich 3 zaniknú a zostávajúca bunka tvorí jednobunkový zárodočný miešok s centrálnym jadrom. Na opačnom póle sa vytvoria 3 protistojné bunky (antipódy). Dve jadrá v strede zárodočného mieška - polárne jadrá splynú a vytvoria diploidné centrálne jadro. V tomto štádiu vývinu ide o zrelý zárodočný miešok, ktorý je pripravený na oplodnenie.

Keď peľové zrno pristane na blizne, klíči peľovú rúrku, ktorá prerastá cez čnelku až k vajíčku. Pre magnóliorasty je typické dvojité oplodnenie. Jedna spermatická bunka splynie s oosférou, čím vznikne diploidná zygota, z ktorej sa vyvinie zárodok (embryo). Druhá spermatická bunka oplodní diploidné centrálne jadro zárodočného mieška a vznikne triploidný sekundárny endosperm, ktorý vyživuje embryo. Integumenty sa diferencujú na obaly semena - osemenie.

Funkcie kvetu

Funkcie kvetu sú:

• Opelenie: Je zaistené umiestnením kvetov na stonke, ich farebnosťou alebo stavbou.
• Ochrana: Chráni rozmnožovacie ústroje a v nich pohlavné bunky.
• Vývoj: Zabezpečuje vývoj semena.

Kvet nahosemenných rastlín (šištice)

Nahosemenné rastliny nemajú pravé kvety s kvetnými obalmi či piestikmi, ale na rozmnožovanie slúžia jednopohlavné šištice (strobily). Samčie šištice pozostávajú z tyčiniek a produkujú veľké množstvo peľu. Samičie šištice tvoria podporné lupene a semenné šupiny, na ktorých sú uložené vajíčka.

V samičej kvetnej šištici sú vajíčka. Vo vnútri každého vajíčka je vajíčkové jadro vyplnené výtrusorodým pletivom, ktorého jedna bunka - materská bunka zárodočného mieška, sa redukčne delí. Vznikne štvorica haploidných buniek, z ktorých 3 zanikajú a zostávajúca bunka tvorí mladý jednobunkový zárodočný miešok s prvotným centrálnym jadrom. Viacnásobným mitotickým delením vzniká primárny endosperm s niekoľkými zárodočníkmi, vo vnútri s veľkou vajcovou bunkou oosférou. Počet zárodočníkov je pre jednotlivé druhy borovicorastov charakteristický a spravidla konštantný.

V samčej kvetnej šištici sú tyčinky. V peľniciach tyčiniek je diploidné peľotvorné pletivo, z ktorého sa po redukčnom delení vyvíjajú štvorice (tetrády) peľových zrniek. Jadrá peľových zrniek sa mitoticky delia predtým ako zrnká opustia peľovú komôrku. Vznikne vyživovacia (vegetatívna) bunka, z ktorej klíčením vyrastie peľové vrecúško a rozmnožovacia (generatívna) bunka. Z nej mitózou vznikajú 2 samčie pohlavné bunky - spermatické bunky.

Pri oplodnení borovicorastov splýva 1 spermatická bunka s oosférou zárodočníka, tým vzniká diploidná zygóta, z ktorej sa vyvíja zárodok (embryo) s niekoľkými klíčnymi listami (3 - 8) v závislosti od druhu ihličnanu. Druhá spermatická bunka zaniká. Vajíčko sa ako celok po oplodnení premieňa na semeno, ktoré je tvorené diploidným osemením, haploidným primárnym endospermom s vyživovacou funkciou, v ktorom je uložený zárodok - základ budúcej rastliny. Súčasne sa celá samičia šištica premení na drevnatú plodnú šišku. Z drevnatých semenných šupín sa tvorí na dozretom semene krídlo.

Porovnanie: Borovicorasty vs. Krytosemenné rastliny

Plod

Plod (fructus) vzniká po oplodnení z piestika. Jeho hlavnou funkciou je vyživovanie semien v čase ich dozrievania a uľahčenie ich rozširovania (chória). Plod sa vyvíja na nadzemných častiach rastlín, ale niektoré dozrievajú v zemi (geokarpia), napr. u podzemnice olejnej (búrske oriešky). Nahosemenné rastliny netvoria žiadne plody, keďže nemajú semenník, z ktorého steny by sa zmenili na oplodie. Výsledkom sú iba nahé semená, ktoré po dozretí zvyčajne voľne ležia na zdrevnatených šupinách.

Stena plodu - oplodie (perikarp)

Oplodie má tri vrstvy:

• Exokarp: Vonkajšia vrstva, rôzne hrubá a sfarbená.
• Mezokarp: Stredná časť, tvorená šťavnatým parenchýmom (u dužinatých plodov) alebo suchá (u suchých plodov).
• Endokarp: Vnútorná časť tvorená blanitým jadrovníkom (malvice), sklerenchymatickým endokarpom (kôstkovice) alebo parenchymatickým endokarpom (bobule). Obsahuje vnútornú pokožku a subepidermálne pletivá vnútornej strany plodolistov, na ktorých bezprostredne vyrastajú semená.

Rozdelenie plodov

Plody sa delia podľa viacerých kritérií:

Podľa premeny piestika

• Pravé plody: Vznikli premenou piestika.
• Nepravé plody: Vznikli premenou piestika a iných častí kvetu (napr. kvetného lôžka - jahoda). Nepravým plodom je aj malvica, v ktorej zrastá spodný semenník s bázou kvetných orgánov.

Podľa konzistencie oplodia

• Dužinaté plody: Majú buď celé alebo vonkajšie a stredné oplodie dužinaté.
  • Bobuľa: Vzniká z jedno alebo viacplodolistového piestika a má celé oplodie dužinaté (napr. vinič).
  • Kôstkovica: Je jedno alebo viacplodolistový plod, má vonkajšie oplodie blanité, stredná časť je mäsitá, vnútorná časť vytvára kôstku, v ktorej je obyčajne jedno semeno (napr. slivka, čerešňa).
  • Malvica: Vzniká zo spodného alebo polospodného semenníka, ktorého stena zrastie s dužinatou kvetnou čiaškou (napr. jablko).
• Suché plody: Majú oplodie úplne suché.
  • Pukavé: V čase zrelosti sa otvárajú a uvoľňujú semená.
    • Mechúrik: Jednoplodolistový plod, puká jednou štrbinou.
    • Šešuľa: Dvojplodolistový plod, rozdelený blanitou priehradkou (rámik), na ktorej sa nachádzajú semená (kapustovité).
    • Šešuľka: Menšia ako šešuľa (kapustovité).
    • Tobolka: Vzniká zrastením viacerých plodolistov (mak, prvosienka).
  • Nepukavé: Najčastejšie jednosemenné, v čase zrelosti semená neuvoľňujú, ale v celku sa oddeľujú od materskej rastliny.
    • Nažka: Jedno alebo viacplodolistový plod s blanitým alebo kožovitým oplodím, u niektorých druhov s lietacím zariadením (púpava).
    • Oriešok: Vytvorené sklerenchymatické oplodie (lieska).
    • Zrno: Oplodie tesne prilieha k osemeniu (lipnicovité).

Rozpadavé (poltivé) plody

Sú jedno alebo viacplodolistové, v čase zrelosti sa rozpadávajú na jednosemenné diely.

• Tvrdka (hluchavka)
• Pastruk (reďkev ohnica)
• Dvojnažka (javor, rasca)
• Zobákovitý plod (muškát)

Súplodie a plodstvo

• Súplodie: Súbor plodov vzniknutých z jedného súkvetia (slnečnica, moruša, kukurica, chmeľ).
  • Voľné: Strapec bobúľ hrozna, strapec bobúľ ríbezle, nažky v úbore slnečnice, zrná ryže v metline, zrná kukurice v šúľku.
  • Zrastené: Súplodie bobúľ ananásu.
• Plodstvo: Súbor plodov, ktoré vznikli z jedného kvetu, ktorý mal niekoľko piestikov (malina, černica, jahoda, šípka).

Súkvetie

Súbor kvetov na spoločnej stonke sa nazýva súkvetie. Existujú dva základné typy súkvetí:

Strapcovité (racemózne) súkvetia

Dcérske stonky neprevyšujú stonku materskú, kvety rozkvitajú zdola nahor (alebo od okrajov do stredu). Patria sem:

• Strapec (racemus): Má pretiahnuté vreteno s kvetnými stopkami v pazuchách listeňov (agát).
• Klas (spica): Vreteno je dlhé, kvetné stopky veľmi krátke alebo redukované (skorocel).
• Jahňada (amentum): Súkvetie s chabým, previsnutým vretenom a sediacimi jednopohlavnými kvetmi (lieska, topoľ).
• Klások (spicula): Skrátený a redukovaný klas s malým počtom kvetov (lipnica).
• Šúľok (spadix): Vreteno je zdužnatené, kvietky drobné a prítomný je zväčšený listeň - tulec (áron, diablik).
• Chocholík (corymbus): Kvetné stopky sa predlžujú, kvety ležia približne v jednej rovine (bledavka).
• Okolík (umbella): Kvety vyrastajú v jednej rovine na približne rovnako dlhých stopkách z vrcholu stonky (prvosienka).
• Metlina (panicula): Rozkonárené súkvetie s úplne vyvinutým vretenom a konármi (vinič).
• Hlávka (capitulum): Skrátené vreteno i stopky, kvety tvoria guľovitú hlavu chránenú zákrovom (ďatelina).
• Úbor (anthodium): Kvetné lôžko je diskovito rozšírené. Stred tvoria rúrkovité kvety (terč), okraj súmerné jazykovité kvety (lúč).

Vrcholíkovité (cymózne) súkvetia

Majú materskú stonku skrátenú a dcérske stonky ju prerastajú, kvety rozkvitajú zhora nadol (alebo zo stredu k okrajom). Ide o čisté modely vetvenia podľa počtu kvetonosných ramien.

• Viacramenný vrcholík (pleiochasium): Má na hlavnej osi viac ako dve bočné ramená prerastajúce hlavnú os. Je prechodom medzi strapcovitými a vrcholíkovitými súkvetiami (mliečnik).
• Dvojramenný vrcholík / vidlica (dichasium): Pod terminálnym kvetom hlavnej stonky sú vyvinuté presne ďalšie dva kvetonosné výhony (môžu byť striedavé aj protistojné).
• Jednoramenný vrcholík (monochasium): Z oboch listeňov a páru protistojných konárov sa vyvíja vždy len jeden. Patria sem formy:
  • Závinok (cincinnus): Vyvíja sa len jedno rameno striedavo vpravo a vľavo. Listene aj kvety stoja v jednom rade (borákovité, rajčiak).
  • Skrutec (bostryx): Vyvíja sa len jedno rameno a to vždy na rovnakej strane (ľubovník, ľaliovka).
  • Vejárik (rhipidium): Rameno sa vyvinie striedavo, pričom medzi nimi vždy zakrpatie celý pár listeňov aj s konármi. Listene aj kvety stoja v dvoch radoch (kosatcovité).
  • Kosáčik (drepanium): Rameno sa vyvinie len z jednej strany, pričom nasledujúci pár zakrpatie celý.

Význam kvetov v histórii a kultúre

Kvety nás sprevádzajú životom - od začiatku po koniec. Približne v 18. storočí začali ľudia vyjadrovať city, ktoré sa inak v tej dobe nedali verejne prejaviť, a to práve cez darovanie kvetov. Vtedajší gentlemani túto šifrovanú reč ovládali a vyhýbali sa tak spoločenským faux-pas. Z historických zdrojov vieme, že vo viktoriánskej dobe existovali, popri biblii, aj príručky na dešifrovanie reči kvetov. Kvety sa kedysi používali na doručovanie správ. V tomto nemom rozhovore sa kvety dali použiť na vyjadrenie odpovedí „áno”, kedy vám kvet odovzdali pravou rukou, alebo „nie”, odovzdaný ľavou rukou. Význam mali farby aj druhy kvetov, aj ako boli adresátovi odovzdávané. Štýl viazania stuhy mal tiež svoj skrytý význam, aj to, či bola kytica čerstvá alebo zvädnutá. Kvetmi sa dá vyjadriť averzia aj náklonnosť.

Symbolika farieb a druhov kvetov

Dôležitý je druh, počet aj farba kvetov, všetko má skrytú symboliku a význam. Každého priťahuje iná farba. Význam kvetov sa odlišuje aj farbami:

• Modré kvety symbolizujú pokoj a mier, modrá upokojuje a relaxuje.
• Ružové kvety vyjadrujú lásku, šťastie, jemnosť a ženskosť.
• Žlté kvety sú čistá radosť a šťastie, optimizmus, farba slnka. Žlté kvety vyjadrujú priateľstvo, ale aj neveru alebo závisť.
• Fialové kvety sú symbolom úspechu, obdivu a tradícií, dokonca vyžarujú až kráľovský majestát.
• Biele kvety sú symbolom čistoty a nevinnosti, často sa objavujú vo svadobných kyticiach.
• Oranžové kvety sú odvážne a jasné, symbolizujú pocity vzrušenia a nadšenia.

Špecifický význam majú aj jednotlivé druhy kvetov:

• Červené ruže sú symbolom vášnivé lásky a obdivu, aj nestálosti.
• Žlté ruže sú často spojené so žiarlivosťou, chamtivosťou a neverou, ale vyjadrujú aj priateľstvo, šťastie a radosť a úctu. Tiež sa nimi dá požiadať o odpustenie priateľov.
• Biele ruže sú farbou čistoty, úcty a vyjadrujú nádej do budúcna.
• Čierna ruža je krásna a elegantná, poetická, až goticky temná. Je symbolom smrti a rozlúčky, ukončenia vzťahu, ale aj nového začiatku a znovuzrodenia.

Kvety môžu vyjadrovať aj negatívne postoje. Napríklad Čierna dahlia je symbolom zla a nečestnosti. Oranžová ľalia vyjadruje nenávisť, pýchu a pohŕdanie, vo všeobecnosti sú kvetmi smútku. Žltý klinček si neprajte dostať, je to symbol pohŕdania a odmietnutia. Petúniou prejavujete pocity odporu a hnevu.

tags: #piestik #kvet #stavba

Populárne príspevky:

• Služby Alexandra Kvetinárstvo Svätuše
• Estetika kvetináčov
• ako sa starať o azalky
• Meno Denisa a jeho symbolika kvetov
• Ako vyrobiť kyticu vo fľaši?