Rozmnožovanie a chov afrického plcha: Sprievodca pre zodpovedných chovateľov

Plch africký, známejší aj ako plch sivý alebo plch lesný, je fascinujúci hlodavec z čeľade plchovitých (Myoxidae). Napriek tomu, že nie je bežným chovancom v domácnostiach, jeho jedinečný vzhľad pripomínajúci veveričku a prispôsobenie sa životu na stromoch z neho robia zaujímavého tvora. Tento drobný, plachý a nekontaktný živočích pôvodom z južnej Afriky si však s trochou trpezlivosti a správnym prístupom dokáže získať miesto v srdci chovateľa.

Plch sivý je v súčasnosti jediným známym zástupcom rodu plchov. Tento malý cicavec v prírode obýva južné oblasti Afriky. Vyskytuje sa tiež na severe Malej Ázie, na Kaukaze a v lesoch strednej a juhovýchodnej Európy. V Česku a na Slovensku nie sú plchy rozšírené, no možno ich stretnúť v horách a podhorí. Títo stromoví hlodavci žijú najmä v listnatých (bukových, dubových) a zmiešaných lesoch. Niekedy obývajú aj parky a záhrady.

Charakteristika a vzhľad

Plch africký je menší ako bežná veverička, s dĺžkou tela okolo 15-16 cm, pričom približne polovicu z toho tvorí huňatý chvost. Jeho hmotnosť sa pohybuje okolo 120 gramov. Charakteristickými znakmi sú veľké, tmavé oči, okrúhle uši a ružový ňufák s dlhými fúzmi (vibrisy), ktoré slúžia ako dôležitý hmatový orgán, obzvlášť užitočný pri pohybe v tme.

Hustá srsť má sivé, popolavé sfarbenie, zatiaľ čo bruško a spodná časť ňufáka sú biele alebo sivobiele. Krátke predné končatiny sú zakončené štyrmi prstami, zatiaľ čo zadné majú päť prstov, čo im spolu s ostrými pazúrikmi a sekrétom zo žliaz na labkách umožňuje výbornú priľnavosť a obratnosť pri šplhaní a skákaní.

Je dôležité rozlišovať plcha afrického od iných druhov plchov, ako napríklad plcha veľkého (Glis glis) či plcha lesného, ktoré majú odlišné veľkosti a sfarbenie, hoci zdieľajú podobné správanie.

Prirodzené prostredie a správanie

Vo svojom prirodzenom prostredí, najmä v listnatých a zmiešaných lesoch južnej Afriky, ale aj v častiach Malej Ázie, na Kaukaze a v Európe, plchy sivé žijú v rodinných skupinách. Tieto hlodavce žijú v rodinných skupinách, ktoré zvyčajne tvoria desiatky jedincov. V období aktivity medzi sebou veľmi živo komunikujú pomocou rôznych zvukových prejavov.

Sú to predovšetkým nočné živočíchy, ktoré sa prebúdzajú a sú najaktívnejšie vo večerných hodinách. Väčšinu času trávia v korunách stromov, po ktorých sa pohybujú s výnimočnou obratnosťou - šplhajú aj skáču. Počas dňa plchy spia, ukryté v korunách stromov, hniezdach, dutinách stromov alebo skalných puklinách. Ich prirodzenými nepriateľmi sú predátori ako dravé vtáky (orli, sovy) a niektoré cicavce (kuny, domáce mačky).

Plchy sú aktívne najmä počas letného obdobia. Po období intenzívneho prijímania potravy nasleduje rozmnožovanie, zvyčajne raz ročne. Pred zimou si vytvárajú zásoby potravy a trávia ju v hlbokom spánku (hibernácii), ktorá môže trvať až 8 mesiacov, typicky od októbra do mája.

Rozmnožovanie afrického plcha

Rozmnožovanie plchov afrických môže byť v zajatí rôzne úspešné, pričom chovateľské názory sa líšia. Niekto má s odchovom mladých problémy a inému sa darí ľahko s bezproblémovými pôrodmi.

Určenie pohlavia

Pohlavie je ľahko rozlíšiteľné - samce majú viditeľné semenníky.

Párenie a gravidita

K páreniu dochádza niekoľkokrát za noc. Samička býva gravidná približne 25 až 30 dní (uvádza sa aj približne mesačná gravidita).

Pôrod a vývoj mláďat

Po tomto období privedie na svet jedno až päť holých a slepých mláďat (priemerne 4-6 mláďat). Mláďatá sajú materské mlieko tri až štyri týždne, po čom začínajú opúšťať hniezdo. Úplný odstav od rodičov je možný vo veku šesť až sedem týždňov. Dospievanie do pohlavnej zrelosti dosahujú približne v 3 mesiacoch.

Podivuhodný Přírodní Fenomén: Nový Oceán Na Africkém Obzoru

Chov v domácich podmienkach

Chov plcha afrického nie je náročný a je vhodný aj pre začínajúcich chovateľov, avšak s dodržaním dôležitých zásad. Plcha sivého je možné ochočiť a chovať aj v domácich podmienkach. Ide o pomerne nenáročné zvieratá, ktoré spravidla nepredstavujú problém ani pre začínajúcich chovateľov. Je však veľmi dôležité mať na pamäti, že plchy sú spoločenské živočíchy - sú zvyknuté žiť v skupinách a zle znášajú samotu. Preto pri rozhodovaní o chove týchto exotických hlodavcov musíte zakúpiť aspoň dvoch jedincov. Odporúča sa chovať ich v pároch alebo po skupinkách (napríklad jeden samec a dve samice).

Ubikácia

Odporúčaným typom obydlia je priestorné terárium alebo plastový box s dostatočne malými otvormi na ventiláciu. Bežné klietky s hrubými mrežami sa neodporúčajú, pretože drobné zvieratko sa medzi ne môže ľahko zaseknúť a zraniť. Plch sa totiž dokáže pretiahnuť aj malým otvorom.

Minimálne rozmery ubikácie pre dva jedince by mali byť približne 80x50x70 cm (šírka x hĺbka x výška) alebo 0,5 x 0,4 x 0,6 metra (hĺbka x šírka x výška) pre jeden pár. Pre skupinku cca. 80 x 60 x 80 cm.

Vybavenie ubikácie

Vybavenie by malo zahŕňať dostatok prvkov na šplhanie, ako sú vetvy nejedovatých stromov (napr. breza, vŕba, jabloň), siete, rebríky a rôzne prírodné materiály. Zabezpečenie úkrytov je kľúčové - vhodné sú duté kmene, kokosové orechy, drevené domčeky alebo preliezačky zo sušenej trávy. Optimálnym a vzhľadovo vkusným riešením je dutý kmeň, ktorý postavíme vertikálne. Využiť možno aj dutý kokosový orech.

Súčasťou chovnej nádrže musia byť aspoň dva úkryty, do ktorých si pár postaví hniezdo. Na stavbu hniezda umiestnime do terária natrhané kúsky textílie a plchy si ich nanesú do dutiny. Ďalším prvkom výbavy je krabica (alebo iná skrýša), do ktorej sa plch môže schovať pri spánku. Na dno terária je vhodná vrstva bezprašného substrátu, ako je kokosová drť (lignocel), rašelina, drevené štiepky alebo väčšie hobliny. Piliny sa kvôli prašnosti neodporúčajú. Najpoužívanejšie a medzi chovateľmi najobľúbenejšie sú hobliny. Na tie však pozor, nesmú byť príliš prašné. Hoci plchovia milujú zakopávanie, postačí vrstva substrátu vysoká 3 cm.

V ubikácii by nemali chýbať ani hračky, ktoré podnietia ich aktivitu - výbornou voľbou je bežecké koliesko alebo hojdacia sieť (hamak). Neodmysliteľnou súčasťou chovnej ubikácie je tiež napájačka so stále čistou vodou.

Teplota a vlhkosť

Dôležitá je aj teplota prostredia, ktorá by sa mala pohybovať v rozmedzí 20-25 °C. V prípade potreby je možné terárium dodatočne vyhrievať výhrevnými podložkami alebo lampami. Pozor treba dávať aj na vlhkosť, nakoľko plchy sú náchylné na plesne.

Kŕmenie

Plchy africké sú všežravce s preferenciou živočíšnej potravy. V domácich podmienkach je vhodné kŕmiť plchy kvalitnými krmivami určenými pre hlodavce, ktoré sú nutrične vyvážené a obsahujú všetky dôležité živiny. Základ ich kŕmnej dávky by mali tvoriť múčne červy a červy zophobasi. Je dôležité ich podávať v miskách so zahnutými okrajmi, aby sa zabránilo ich úniku.

Okrem toho je možné ponúknuť cvrčky, ktoré majú plchy v obľube. Hmyz je vhodné obohatiť o minerály a vitamíny posypaním prípravkami ako Roboran alebo Vitamix, alebo pridaním sépiové kosti do ubikácie. Hmyz by mal byť ponúkaný približne 3x týždenne.

Ďalšou významnou zložkou potravy je ovocie, pričom nie všetko im chutí. Odporúčané sú jablká, hrušky, banány, jahody a hroznové víno. Zeleninu plchy často odmietajú, ale možno ju nahradiť čerstvou trávou. Vhodné je tiež ponúknuť granule pre hlodavce, orechy (lúpané aj nelúpané), malé množstvo nízkotučných jogurtov, ďatelinu, púčiky nejedovatých stromov a občas aj varené vajce natvrdo.

Klasické zrninové zmesi pre hlodavce možno ponúknuť len občasne (raz týždenne) a v malom množstve, pretože nesmú tvoriť základ stravy. Seno by malo byť plchom k dispozícii neustále. Osvedčili sa aj kŕmne zmesi pre veľké papagáje, kde je veľký podiel sušeného ovocia a orechov, alebo kedysi sa dala kúpiť zmes pre zemné veveričky (burunduky). Je lepšie zaplatiť za drahšie krmivo (kvalitná zmes sa pohybuje zhruba okolo 140 Kč za balenie), u ktorého máte istotu, že z toho podstatnú časť zjedia.

Manipulácia a socializácia

Plch africký je plaché a nekontaktné zviera s nočnou aktivitou. Je dôležité rešpektovať jeho biorytmus a nerušiť ho počas dňa, keď spí. Pokusy o manipuláciu by sa mali realizovať až po zotmení, keď sa zvieratko začne samo prebúdzať.

S pribúdajúcim časom a pri vhodnom a pokojnom zaobchádzaní si plch môže na človeka zvyknúť, avšak nikdy sa z neho nestane maznáčik v tradičnom zmysle slova. Vrcholom ochočenia môže byť možnosť pohladenia zvieratka rukou alebo prijímanie potravy z ruky chovateľa. Nikdy by ste plcha nemali chytať za chvost, pretože v rámci obrany sa z neho môže zvliecť koža, ktorá mu už nedorastie.

Niektorí chovatelia uvádzajú, že plchy africké nekúšu ani v dospelosti pri uchopení do rúk, zatiaľ čo iní hlásia častejšie hryzenie. Plšík nie je žiadny veľký mazel, môžete ho síce ochočiť do úrovne, kedy vám bude jesť z ruky, avšak nikdy za vami nepribehne, dokonca nebude ani príliš nadšený, keď si ho budete chcieť vziať do ruky.

tags: #plch #africky #rozmnozovanie