Životný cyklus a rozmnožovanie podeniek: Od vajíčka po dospelca

Podenky (Ephemeroptera) sú rad hmyzu, ktorého prapredkovia lietali už od konca prvohôr (karbón). Z tejto doby je zachovaná aj fosílna larva. Do tohto radu patria podenky dlhé len 3 mm, ale aj podenky s dĺžkou až 35 mm. S postupujúcim vývojom u nich dochádzalo k redukcii druhého páru krídel a k redukcii žilnatiny na krídlach. Krídla sú obvykle bezfarebné, len niekedy sú zafarbené (napr. podenka dvojkrídla (Cloeon dipterum)). Zadný pár je menší a pri niektorých druhoch chýba. Na konci ich tela sú dva štety. Na malej hlave je zakrpatené ústne ústrojenstvo, krátke tykadlá a veľké zložené oči. Ich končatiny sú tenké, predné končatiny sú obvykle najdlhšie. Podenky majú zakrpatené ústne ústroje, nemôžu teda prijímať žiadnu potravu. Tráviaca sústava býva naplnená vzduchom.

Životný cyklus a premena

Premena podeniek je nedokonalá. Larvy podeniek, nazývané nymfy, žijú vo vode a dýchajú vzdušnicovými žiabrami. Ich potravou sú rôzne vodné rastliny alebo povlaky na kmeňoch, niektoré požierajú drobné živočíchy. Vo vode žijú jeden alebo dva roky, zriedkakedy tri. Niektoré druhy môžu mať aj dve generácie ročne. Hoci dospelá podenka žije ozaj len niekoľko hodín, larva vo vode žije až tri roky. Podenky sú veľmi dôležitou súčasťou potravového reťazca, vo vode sa ich larvami živí rôzny dravý hmyz alebo ryby a obojživelníky; na suchu sú to hlavne vtáky.

24-hodinový život podenky | Nat Geo Wild

Štádium subimága

Z vody sa pomaly vynára larva podenky. Súčasne na nej praskla pokožka a larva sa vyzlieka. Odev z tela odhodí do vody a sama prelieta ponad vodu. Na subimágo (predposledná fáza dospievania hmyzu - polodospelý jedinec) sa premení len na krátky čas (minúty). Vedci toto čudo nazvali subimágo, ľudovo povedané, nie celkom dospelý jedinec. Ale pozor! Už toto subimágo dokáže letieť a zároveň sa vo vzduchu znovu zvliekať. Nie však preto, že by mu hádam bolo teplo, ale preto, že prebieha vo vývoji posledné, už asi dvadsiate zvliekanie pokožky, a podenka je v tejto chvíli hotová mladucha pripravená na sobáš a svadobnú noc.

Svadobný tanec a rozmnožovanie

Blíži sa teplý podvečer a začína sa svadobný tanec podeniek. Všetko prebehne veľmi rýchlo. Stovky až tisíce samčekov sa zhromaždia do roja a za neustáleho rýchleho mávania krídel sa roj vznáša do výšav, chvíľu sa zastaví nad hladinou, a potom pomaly plachtí dolu. Vzápätí zas vzlietne hore a znovu sa vznáša dolu. Samičky sa pripájajú k roju samcov, a keď samček niektorú chytí, hneď sa s ňou pári. Môže to byť vo vzduchu počas letu, alebo ku kopulácii môže dôjsť aj na rastline. Samice bezprostredne po párení znášajú vajíčka, a to buď vo vzduchu nad vodnou hladinou, alebo ponárajú koniec bruška do vody a vajíčka sa ponárajú až na dno. Počet vajíčok od jednej podenky môže kolísať od 300 až po 9 000. Larvy sa liahnu asi o dva týždne, čo závisí od teploty vody.

Rozšírenie podeniek

Podenky sú rozšírené po celom svete v čistých sladkovodných stanovištiach okrem Antarktídy. Nevyskytujú sa hlavne na oceánskych ostrovoch alebo sa tam vyskytuje iba veľmi obmedzený počet druhov, ktoré sem prileteli z blízkej pevniny. Malá váha umožňuje podenkám alebo ich vajíčkam transport vetrom.

Príklady druhov podeniek

Podenka škvrnitokrídla (Ephemera danica): Hojne rozšírená, z nich vari najväčšia a aj najkrajšia. Cez deň je zbytočné ju hľadať; na lov k rieke treba ísť v noci, rozsvietiť svetlo a podenka z posledných síl priletí celkom k lampe. Sadne si na konárik a poskytne príležitosť urobiť poslednú momentku z jej krátkeho života.
Podenka dvojkrídla (Cloëon dipterum): Patrí medzi podenky, ktoré nemajú vyvinutý druhý pár krídel. Telo má dlhé len jeden centimeter a larva meria dva centimetre. Žije aj v celkom malých rybníčkoch.
Podenka žltá (Potamanthus luteus): Koncom leta môžeme pozorovať svadobné tance tohto druhu. Meria asi 13 milimetrov, larvy žijú dva roky na kameňoch v riekach.

Podenky v ekosystémoch Slovenska

Územie katastra Uzovského Šalgova, ako súčasť Slovenska, patrí zoogeograficky do eurosibírskej podoblasti paleoarktickej oblasti, ktorá je súčasťou faunistickej ríše Holarktis. Eurosibírska podoblasť sa ďalej delí na provincie, náš mikroregión radíme do provincie stredoeurópskych pohorí, podprovincie karpatských pohorí, úseku západokarpatského (Carpaticum occidentale) a napokon do obvodu východobeskydských pohorí. Terajšia skladba a rozšírenie živočíchov v študovanom katastri závisí od mnohých abiotických (klimatické podmienky, voda, pôda), biotických (vnútrodruhové a medzidruhové pôsobenie živočíchov; rastlinstvo) a antropických (priamy a nepriamy vplyv človeka) faktorov, ale je i výsledkom dlhodobého historického vývoja. Tieto činitele vytvárajú rámec existencie živých organizmov, na základe ktorého sa potom rastliny a živočíchy zoskupujú do určitých spoločenstiev (biotopov, biocenóz).

V katastri obce Uzovský Šalgov sme rozpoznali tieto 4 živočíšne spoločenstvá:

spoločenstvá lesov a rúbanísk
spoločenstvá kultúrnej stepi (polia, lúky, pasienky a krovité porasty medzí)
spoločenstvá močiarov, stojatých a tečúcich vôd
spoločenstvá ľudských sídiel

Spoločenstvá močiarov, stojatých a tečúcich vôd sú viazané na vodné prostredie, buď žijú priamo vo vode alebo pri nej. V šalgovskom katastri ide o územia v blízkosti potokov a o Šalgovské rybníky. Z nižších živočíchov sú pre brehy rybníkov typické vážky, podenky a komáre. Na základe vyššie uvedeného súpisu živočíšstva, vzhľadom k vertikálnej členitosti reliéfu, klíme, rôznosti vôd, rastlinným spoločenstvám katastra a zásahom človeka, môžeme konštatovať, že skladba živočíchov je v Uzovskom Šalgove dosť pestrá.

tags: #podenky #rozmnozovanie #dokument