Pôdy pre pestovanie jačmeňa v Európe
Jačmeň (Hordeum vulgare) patrí medzi najstaršie pestované obilniny a je dôležitou plodinou pre výrobu potravín, krmív a piva. Táto obilnina je veľmi odolná a nenáročná na podmienky, vďaka čomu je vhodná na pestovanie aj v rôznych klimatických podmienkach.
Jačmeň je produktívna plodina. Za pomerne krátke vegetačné obdobie 95 - 120 dní dokáže vytvoriť veľké množstvo akostnej organickej hmoty. Jeho produkcia sa doma i vo svete využíva vo výžive hospodárskych zvierat, na výrobu osív a široké uplatnenie má v rôznych odvetviach priemyslu. Je surovinou na výrobu jačmenných krúp, náhradky kávy, sladových a farmaceutických výťažkov, na výrobu sladu, piva a predovšetkým prispieva k zabezpečeniu krmovinovej základne.
Jačmeň je pestovaný v rôznych odrodách, ktoré sa líšia podľa účelu využitia a klimatických podmienok. Rozlišuje sa medzi kŕmnym jačmeňom a sladovníckym jačmeňom. Ozimný jačmeň sa pestuje na jeseň a zberá sa začiatkom leta, kým jarný jačmeň sa vysieva na jar a zberá sa v lete.
História a rozšírenie jačmeňa
Rod Jačmeň (Hordeum L.) patrí do čeľade lipnicovitých - Poaceae L. Patrí medzi najstaršie obilniny. O jeho pestovaní pred niekoľkými tisícročiami svedčia rozličné nálezy z vykopávok Číny, Malej Ázie, Arménska, Iraku a ďalších miest. O pestovaní jačmeňa v Číne a Indii sú historické doklady z doby okolo 2000 rokov pred naším letopočtom. Doteraz zostáva sporné, ktoré formy jačmeňa sa začali pestovať skôr, či jačmene viacradové alebo dvojradové.
Jačmeň je bezkonkurenčne geograficky najrozšírenejšou obilninou. Vyznačuje sa vysokou plastickosťou na rozličné klimatické podmienky.
Požiadavky jačmeňa na prostredie
Rozhodujúcu úlohu pre dosahovanie vysokých a stálych úrod jarného jačmeňa má medzi faktormi prostredia klíma a pôda. Doteraz klímu využívame, ale v širokej agronomickej praxi zatiaľ neovplyvňujeme. Požiadavky jačmeňa na vonkajšie prostredie vyplývajú z jeho biologických vlastností, najmä slabšie vyvinutej koreňovej sústavy, nižšej nasávacej sily koreňov, ako aj pomerne rýchleho a na vegetačné obdobie obmedzeného rastu.
Pôdne podmienky
Jačmeň jarný uprednostňuje stredne ťažké hlinité pôdy bez štrukturálneho poškodenia, s primeranými živinami a možnosťou vodného zásobovania na jar. Úroda jačmeňa jarného je najlepšia na dobrých pôdach s neutrálnou reakciou zeminy. Jačmeň si vyžaduje pôdu s dostatočnou vodnou kapacitou, kyprú, v dobrom štruktúrnom stave, prevzdušnenú, s dostatkom ľahko prijateľných živín, ktoré sa majú postupne biologickou činnosťou pôdy uvoľňovať. Podľa Boreckého (1994) jačmeň jarný poskytuje dobré úrody na černozemi, hnedej a lužnej pôde. Má mať dostatok organickej hmoty a pohotových živín, hlavne fosforu a zabezpečené uvoľňovanie živín biologickou činnosťou pôdy.
Pre pestovanie jačmeňa sú ideálne úrodné pôdy s dobrou zásobou živín a vápnika, bohato rozvinutou činnosťou mikroorganizmov a slabo kyslou až neutrálnou pôdnou reakciou s pH 6,2-6,7. Ozimný jačmeň sa však často pestuje aj na takých pôdach, kde ozimná pšenica už neposkytuje uspokojivé úrody. Zvýšené nároky na pôdu má jarný jačmeň, ktorý sa vyznačuje plytkým koreňovým systémom, a zároveň aj krátkou vegetačnou dobou, sladovnícky navyše aj prísnymi požiadavkami na kvalitu úrody - preto vyžaduje rovnomerné zásobovanie vlahou, ako aj dostatok živín v ich ľahko prístupnej forme. Pre slabšie rozvinuté korene sladovnícky jarný jačmeň veľmi citlivo reaguje na stres, pričom z kvalitatívnych vlastností sa rýchlo mení najmä obsah bielkovín. Pre najcitlivejší sladovnícky jačmeň jarný sú ideálne kypré, stredne ťažké pôdy, černozeme a hnedozeme s priaznivým obsahom humusu, prípadne aj naplavené pôdy.
Nevhodné pôdy
Ľahké piesočnaté pôdy sú pre jačmeň nevhodné, pretože neviažu vlahu, čo sa prejaví najmä v niektorých rastových fázach, najviac v čase steblovania a klasenia, keď má jačmeň najväčšie požiadavky na vlahu. Jačmeň dopestovaný na ľahkých pôdach má plevnaté zrno s vyšším obsahom bielkovín, a tak je menej vhodný na sladovnícke účely. Nevhodné sú aj zásadité, zamokrené a podmáčané - spravidla ťažké ílovité pôdy. Takéto pôdy sa vyznačujú narušeným vodo-vzdušným režimom a pre náročný jačmeň nedokážu zabezpečiť rovnomernú zásobu vlahy. Pozemkom, náchylným na podmáčanie, je potrebné sa vyhnúť. Úrodu redukuje okysľovanie a nedostatok vápenca ako aj pestovanie vo vlhkých podmienkach.
Klimatické podmienky: teplota, vlaha a svetlo
Celá geografická oblasť pestovania jačmeňa je determinovaná predovšetkým teplotou. Všetky procesy rastu a vývinu rastlín prebiehajú v určitých teplotných hraniciach: minimum, optimum, maximum, ktoré možno experimentálne pomerne presne určiť. Jačmeň je pomerne málo náročný na teplotu. Minimálna teplota klíčenia 1 - 3 °C dovoľuje siať hneď na začiatku jari. Vegetačná termická konštanta je 1700 °C - 2200 °C. Dôležité je, aby teplota v období zakoreňovania a odnožovania mierne stúpala. Naopak, podľa Beleja (1989) vo fázach odnožovania (zakoreňovania) a klasenia je výhodnejšie chladnejšie počasie. V období kvitnutia je optimum 16 °C a zrnenia 18 °C. Dobrý sladovnícky jačmeň sa pestuje v oblastiach, kde priemerné ročné teploty dosahujú okolo 8 - 9 °C a priemerné teploty cez vegetáciu 14,5 °C.
Jačmeň je odolný voči suchým podmienkam, čo z neho robí skvelú plodinu pre oblasti s obmedzeným zavlažovaním. Počas obdobia klíčenia a tvorby klasov však potrebuje dostatok vody. Transpiračný koeficient je 256 - 658, priemerne 300 - 350 a je schopný veľmi dobre využívať zimnú vlahu. Pre jarný jačmeň je výhodné, ak v marci a v apríli sú menej výdatné dažde. Rozhodujúce sú zrážky v máji a v júni, kedy jarný jačmeň stebluje a klasí. Tu veľmi záleží aj na rozdelení zrážok. Jačmeňu škodia aj prudké lejaky, ktoré narúšajú pôdnu štruktúru a zapríčiňujú silné poliehanie porastu. Molnárová a Žembery (1999) uvádzajú, že jačmeň má pri klíčení vo všeobecnosti vyššie požiadavky na vodu ako obilniny teplého pásma. Vyžadujú 40 - 60 % plnej vodnej kapacity pôdy. Na druhej strane, príliš veľa vlahy škodí jačmeňu viac ako sucho. Časté zrážky predlžujú vegetačné obdobie a spravidla rozširujú pomer slamy a zrna v prospech slamy.
Barley Farming: Cultivation Secrets Revealed
Z klimatických faktorov si pozornosť zasluhuje najmä svetlo, ktoré je jednak nevyhnutným predpokladom pre asimiláciu, ovplyvňuje najmä odnožovanie a v neskoršom období kvalitu zrna. Pri nedostatku svetla sa tvoria dlhšie alebo slabšie etiolované články stebla a jačmeň skôr polieha. Jačmeň je rastlinou dlhého svetelného dňa, preto jačmene skôr siate prechádzajú svetelným štádiom dlhšie. Týmto sa predlžuje aj prechod III. a IV. etapy organogenézy, keď sa formuje klasové vreteno a klásky. Keďže pre jačmeň nie je dôležitá dĺžka dňa, významne ani neovplyvňuje pestovanie jačmeňa. Skoro na jar prevažujú totiž v slnečnom žiarení červené, oranžové a žlté lúče, ktoré priaznivo pôsobia na fotosyntézu a rast, kým neskôr sa zvyšuje podiel modrých, fialových a ultrafialových lúčov, ktoré viac ovplyvňujú tvorbu bielkovín.
Technológia pestovania jačmeňa
Pestovanie jačmeňa je relatívne jednoduché, ale dodržiavanie správnych zásad môže výrazne zvýšiť úrodu. Súčasné registrované odrody majú biologicko - hospodárske znaky, ktoré spĺňajú podmienky intenzívneho pestovania (kvalitné osivá, zodpovedajúce agrotechnické zásahy, ošetrenie fungicídmi a herbicídmi, závlahy), znášajú vyššie dávky živín, majú primeranú rezistenciu voči listovým chorobám a dobrú sladovnícku kvalitu.
Príprava pôdy a výsev
Pred výsevom je dôležité prekypriť pôdu do hĺbky, aby sa zlepšil prístup vzduchu a vody ku koreňom. Konvenčný spôsob zakladanie porastov jačmeňa siateho jarného je charakteristický na jeseň kvalitne vykonanou podmietkou predplodiny diskovým podmietačom a prípadným zavalcovaním - na základe vlhkostného stavu pôdy. Následne sa vykonáva orba do hĺbky 0,25 - 0,28 m. Pozemok ostáva v hrubej brázde (zachytenie zimnej vlahy, vplyv mrazu, ...). Na jar, akonáhle dovolí stav pôdy a počasia, sa používa smyk na urovnanie brázd a pred sejbou ešte kombinátor na dosiahnutie primeraného drobnohrudkového stavu pôdy a zapravenie hnojív do pôdy.
Pre skorý výsev je dôležité, aby sa pôda na jar skoro prehrievala. Na studených, pomaly sa prehrievajúcich pôdach sa výsev a vzchádzanie porastu oneskoruje a úroda výrazne klesá. Jačmeň môžeš vysievať dvakrát ročne - na jar (jarný jačmeň) alebo na jeseň (ozimný jačmeň). Jarný jačmeň sa seje na jar, zvyčajne v marci alebo apríli, keď teplota pôdy dosiahne aspoň 10 °C. Pre jesennú sejbu sa odporúča vysievať 350 až 450 zŕn na m2. Semená vysievaj do hĺbky 3-4 cm. Medzi riadkami by mala byť vzdialenosť približne 15-20 cm, aby mali rastliny dostatok priestoru na rozvoj. Jačmeň sa najlepšie seje v blokoch, pretože tento spôsob zvyšuje efektívnosť opelenia a klíčenia.
Hnojenie a výživa
Pre dosiahnutie optimálneho rastu jačmeňa a vysokého výnosu zŕn je dôležité použiť hnojivá bohaté na dusík, ktoré podporia rast zelenej hmoty a tvorbu klasov. Fosfor a draslík sú nevyhnutné pre podporu silného koreňového systému a tvorby zŕn. Dôležité je v rámci predsejbovej prípravy harmonizovať obsah fosforu a draslíka v pôde. Pri využívaní jačmeňa jarného sa rozlišuje medzi kŕmnym jačmeňom a sladovníckym jačmeňom. Existujú náležité rozdiely v požiadavkách na živiny a teda aj pri hnojení jačmeňa. Kým pre kŕmny jačmeň sú dôležité celé zrná a vysoký obsah bielkovín, v sladovníckom procese pri výrobe piva sa požaduje nízky obsah bielkovín a veľmi dobrá kapacita klíčenia. V závislosti od intenzity hnojenia treba zabezpečiť náležitú stabilitu odrôd.
Pozor na prehnojenie dusíkom, obzvlášť pri sladovníckom jačmeni, kde je dôležitým kritériom obsah bielkovín, ktorý sa má pohybovať v rozmedzí 9,5 - 10,5 % (max. 11%).
Ochrana pred škodcami a chorobami
Jačmeň môžu napadnúť rôzni škodcovia, ako sú hlodavce, vošky a rôzne larvy. Používanie prírodných pesticídov, ako neemový olej, a preventívne opatrenia, ako napríklad ochranné siete, môžu pomôcť znížiť výskyt škodcov. Jačmeň môže byť náchylný na rôzne plesňové ochorenia, ako sú hrdza jačmeňa alebo múčnatka. Aby sa znížilo riziko týchto ochorení, je potrebné zabezpečiť dostatočnú cirkuláciu vzduchu medzi rastlinami a vyhnúť sa prepolievaniu pôdy. Eliminácia rizika rozvoja vírusových chorôb je tak jedným z najdôležitejších jesenných opatrení. Samozrejmosťou by malo byť aj jesenné herbicídne ošetrenie.
Z hľadiska histórie pozemku je potrebné sa vyhýbať riziku prenosu chorôb, ako aj odrodovej kontaminácii, a preto hlavne pestovaniu jačmeňa po jačmeni. Parcelu môže vyradiť aj prítomnosť rezíduí perzistentných pôdnych herbicídov použitých v predplodine, najmä ak je dlhý polčas rozkladu účinnej látky sprevádzaný aj vyššou dávkou prípravku, či kombináciou s pôdno-klimatickými faktormi, ktoré danú perzistenciu zvyšujú - suchý ročník a vyššie pH pôdy zvyšujú perzistenciu napr. triasulfuronu a chlorsulfuronu. Rizikovými pre porasty jačmeňa sú aj rezíduá diuronu, terbuthylazine, triasulfuronu, pendimethaline, triallate, isoxaflutole, atď. Ide, respektíve môže ísť hlavne o deriváty fenyl-močoviny, diketonitilu, dinitroanilinu, triazinu, niektoré sulfonylmočoviny a ďalšie. Riziko poškodenia rezíduami herbicídov je vyššie pre porasty ozimného jačmeňa, kde je časový odstup od predplodiny potrebný k degradácii rezíduí podstatne kratší.
Zber a spracovanie
Jačmeň je pripravený na zber, keď sú klasy zlatohnedé a zrná sú pevné a suché na dotyk. Jačmeň zvyčajne dozrieva približne 4-6 mesiacov po výseve, v závislosti od podmienok a druhu jačmeňa. Po zbere musíš jačmeň dôkladne vysušiť, aby si zabránil vzniku plesní. Zrná môžeš sušiť na slnku alebo v suchom, dobre vetranom priestore.
Jačmeň v európskom kontexte
V podmienkach Slovenskej republiky jačmeň tvorí významnú skupinu poľných plodín v štruktúre rastlinnej výroby. Hlavným zástupcom je jačmeň jarný, ktorý je zároveň po pšenici našou druhou najvýznamnejšou hustosiatou obilninou. Vo svetovej produkcii je jačmeň na štvrtom mieste za pšenicou, ryžou a kukuricou. Slovensko patrí medzi krajiny s nadpriemernými prírodnými podmienkami na výrobu obilnín. V roku 2021 sa jačmeň pestoval na výmere 75 816 hektárov. To znamená medziročný pokles o približne 4 000 hektárov.
Význam sladovníckeho jačmeňa na Slovensku a v EÚ
Hlavným odbytovým kanálom pre produkciu jačmeňa jarného sú na Slovensku sladovne. V roku 2021 spracovalo celkom sedem sladovní približne 370 000 ton sladovníckeho jačmeňa. Slovensko je tiež 5. najvýznamnejším globálnym exportérom sladu v EÚ. Ročne sa exportuje skoro 240 000 ton suroviny. Aj napriek dobrým podmienkam pre pestovanie tejto komodity sa na Slovensko pre potreby výroby sladu ročne dovezie približne 70 000 ton.
Pestovanie sladovníckeho jačmeňa na Slovensku dokáže významne pomôcť k viazaniu uhlíka do pôdy. „Sladovnícky jačmeň je už teraz pestovaný aj v slovenských podmienkach nielen uhlíkovo neutrálne, ale dokonca môže viazať viac uhlíka z atmosféry do pôdy, ako sa spotrebuje pri jeho pestovaní. Sedem sladovní a viac ako stovka pivovarov spracovávajú pritom túto komoditu na slad priamo na Slovensku. Slovensko patrí medzi top 10 najväčších exportérov sladu na svete, základnej suroviny na výrobu piva. Slovenský slad je možné prostredníctvom piva ochutnať v celej strednej aj v západnej Európe.
Výzvy v pestovaní jačmeňa v Európe
Úrody tejto plodiny však majú klesajúcu tendenciu, čoho dôvodom nie sú len meniace sa klimatické podmienky, ale stále sa zvyšujúce ceny vstupov. Pestovateľom sa pri nedostatku finančných tokov nedarí zabezpečiť všetky materiálové vstupy v takej miere ako si to jačmeň jarný vyžaduje. Hlavné dôvody klesajúceho trendu pestovateľských plôch sú najmä riziká vychádzajúce zo zmeny klímy, ktoré sa často negatívne najviac dotýkajú práve jarín. Problémy spôsobuje najmä extrémne horúce počasie v čase nalievania zŕn, ktoré dokáže drasticky znížiť kvantitu a kvalitu dopestovanej produkcie.
Ceny sladovníckeho jačmeňa patrili za uplynulé desaťročie k najstabilnejším spomedzi poľnohospodárskych komodít. To sa však zmenilo a ceny sladovníckeho jačmeňa z úrody v roku 2021 v druhej polovici roka vzrástli. Ovplyvnila ich slabá úroda najmä v západnej Európe, Nemecku a Francúzsku, ale aj v strednej Európe. Práve Francúzsko s Nemeckom patria k najväčším exportérom sladovníckeho jačmeňa na svete. Európsky trh s jačmeňom ovplyvnilo aj zlé počasie v Severnej Amerike a obrovský dopyt z Číny, ktorý stále rastie.
Situácia s jačmeňom a sladom je na trhu naďalej veľmi zložitá. Mnohé časti Európy vrátane Francúzska, Nemecka, Poľska, Dánska a ďalších zažívali počas roka 2022 extrémne sucho, čo ovplyvnilo dosahované úrody a kvalitu produkcie. Na strane dopytu však v súčasnosti existujú určité výzvy. Inflácia s vyššími cenami potravín by mohla znížiť dopyt po pive. Sladovnícky priemysel tiež čelí problémom s vyššími nákladmi na energiu a možnou reguláciou dodávok plynu, ako aj zložitou logistikou. V roku 2022 sa výkupná cena sladovníckeho jačmeňa pohybovala na úrovni 300 až 370 eur/t.
tags: #pody #pre #pestovanie #jacmena #europa