Pohánka obyčajná: Pestovanie a jej všestranné využitie na Slovensku

Pohánka obyčajná (Fagopyrum esculentum Moench), hoci botanicky nepatrí medzi obilniny, ale do čeľade stavikrovitých (Polygonaceae), je pre svoje vlastnosti často označovaná ako pseudoobilnina. Vďaka svojim cenným účinkom na zdravie spotrebiteľa a širokému využitiu sa stáva opäť vyhľadávanou plodinou. Ide o mnohorakým spôsobom využiteľnú potravinu, krmivo, krmovinu, ale tiež liečivú a medonosnú plodinu.

Pohánka pochádza z juhovýchodnej Ázie, kde bola domestikovaná pred viac ako 7 000 rokmi. Na územie dnešného Slovenska sa dostala okolo 13. storočia, pravdepodobne s mongolskými kmeňmi. V 15. storočí zaberala veľké pestovateľské plochy najmä v severnejších oblastiach a uhorské panstvo jej pestovanie rozšírilo prakticky na celé územie. Údaje z roku 1895 potvrdzujú, že v župách Šariš, Trenčín a Zemplín bolo pestovanie pohánky rozšírené vo veľkom rozsahu aj napriek nepriaznivým klimatickým podmienkam.

Charakteristika pohánky obyčajnej

Pohánka obyčajná je jednoročná rastlina, ktorá dorastá do výšky 0,40 - 1,30 metra. Má vzpriamenú, málo vetvenú až vetvenú byľ, ktorá je dutá, lysá a má červenkastú až fialovobordovú farbu. Listy sú srdcovité, na rube lesklé, fialovobordové. Kvety sú dvojtvaré, v úžľabných súkvetiach, päťpočetné, s bielym, ružovkastým až červenkastým okvetím. Koreň je kolovitý, mierne rozložitý a plytký. Plodom je trojhranná hnedá až hnedočierna nažka s hladkými, celokrajnými hranami.

Na porovnanie, pohánka tatárska (Fagopyrum tataricum (L.) Gaertn.) je druh s vyšším obsahom rutínu, ale nižšou výživovou hodnotou, a vyskytuje sa ako burina v porastoch pohánky obyčajnej. Je 0,30 - 1,0 m vysoká, viac vetvená, s čepeľami listov častejšie dlhšími ako širokými a viac šípovitými. Kvety sú menšie, jednotvaré, neatraktívne pre hmyz a opelenie prebieha ešte v uzavretom kvete. Hrany plodov pohánky tatárskej sú hlavne v spodnej polovici vrúbkované až nepravidelne zubovité.

Pestovanie pohánky na Slovensku

Na Slovensku sa pohánka pestuje asi na 600 hektároch, najmä v okolí Prešova. Svetová produkcia pohánky je asi 3 mil. ton ročne, konzumujú ju najmä v Rusku, na Ukrajine, no i v Japonsku či Taliansku. Pohánka je nenáročná na pestovanie a ideálna je najmä pre ekologický systém poľnohospodárstva, čo potvrdzujú aj skúsenosti z podhorských oblastí pod Čergovom, kde sa pestuje bez chémie na poliach bývalých ovocných sadov. Pohánka z Polonín dokonca získala certifikát „Skutočne kvalitné Poloniny“, ktorý potvrdzuje jej výnimočný pôvod a spracovanie bez použitia chemických postrekov a umelých hnojív.

Pôdne a klimatické podmienky

Pohánka je plodinou stredne ťažkých (hlinitých až piesočnato-hlinitých) až ľahších (hlinitopiesočnatých) pôd, kde ju možno pestovať na rôznych pôdnych typoch. Viac znáša kyslé ako silno vápenaté pôdy, najvhodnejšia pôdna reakcia je slabo kyslá až neutrálna (pH 5,6 - 7,2). Nepatrí na extrémne ťažké ílovité pôdy, ani na ľahké piesočnaté pôdy až viate piesky. Vyhovujú jej aj vyššie polohy a horšia pôda.

Pre klíčenie potrebuje minimálnu teplotu pôdy 7 - 8 °C, optimálnu 10 - 12 °C. Pre samotný rast je ideálnych 14 - 25 °C. Suma aktívnych teplôt za vegetáciu je nízka, 1000 - 1200 °C. Pohánka je citlivá na mráz; už slabý mráz (-1,5 až -2 °C) ju môže poškodiť, preto sa vysieva, keď teplota pôdy dosiahne aspoň 10-15 °C. Počas vegetácie spotrebuje značné množstvo vody, preto je pravidelné zavlažovanie dôležité na zlepšenie úrody, najmä počas obdobia intenzívneho rastu a tvorby klasov.

Výživa

Úrodou 1 tony nažiek a príslušného množstva byle spotrebuje pohánka 27 kg N, 10 kg P2O5 a 24 kg K2O, vzhľadom na nízku úrodu sa tak pohánka nepovažuje za plodinu na živiny príliš náročnú. Nadmerná výživa dusíkom spôsobuje prebujnený rast a nízku tvorbu nažiek, podobným efektom sa prejavuje aj zaradenie pohánky v prvej trati po hnojení maštaľným hnojom. Dávka dusíka sa zvyčajne delí (2/3 pri predsejbovej príprave pôdy a 1/3 pred kvitnutím), fosfor a draslík sa aplikujú na jeseň alebo k predplodine. Použite radšej síran draselný, pretože pohánka neznáša chlór v draselných hnojivách.

Výsev

Vzhľadom na teplomilnosť pohánky sa vysieva v druhej polovici mája až v polovici júla. Pokiaľ sa pestuje ako hlavná plodina, podľa podmienok je možný výsev už od polovice apríla. Pre klíčenie potrebuje minimálnu teplotu pôdy 7 - 8 °C, optimálnu 10 - 12 °C. Pohánka sa seje 20 - 50 mm hlboko, podľa pôdno-klimatických podmienok (optimálne do 30 - 40 mm, hlbšie za sucha a na ľahšej pôde). Pri plytšej sejbe sa vytvára plytšia koreňová sústava a väčšie škody spôsobuje aj vtáctvo.

Pri zakladaní porastu pre zber nažiek je vhodná vzdialenosť riadkov 0,25 m a je potrebné dosiahnuť hustotu 250 rastlín na m2. Pri poraste zberanom na zeleno sa vysieva pri vzdialenosti riadkov 0,125 m, s cieľom dosiahnuť hustotu 350 rastlín na m2. Pri širších medziriadkoch sú rastliny pevnejšie, odolnejšie voči políhaniu, viac sa rozkonárujú a nažky majú vyššiu hmotnosť. Pre množenie osiva sú vhodnejšie ešte širšie medziriadky.

Ochrana rastlín a choroby

Z hľadiska ochrany rastlín sa na pohánke vyskytujú niektoré ochorenia nadzemných častí či koreňa, a to najmä hubového (antraknóza, cerkosporióza, fuzarióza, fytoftóra, hrdza, múčnatky, peronospóra, pleseň biela, pleseň sivá, sneť) a tiež vírusového pôvodu. Hlavne pri opakovanom pestovaní je vhodné osivo namoriť. Zo živočíšnych škodcov sa môžu škodlivo prejaviť háďatká, siatice, rôzne húsenice, vošky, strapky, skočky či iný hmyz.

Pokiaľ ide o buriny, pohánka je pomerne odolná a traduje sa, že je sama o sebe prírodným herbicídom. Určité alelopatické pôsobenie výluhu pohánky na niektoré druhy burín sa už potvrdilo, táto účinnosť je viazaná na vlhké a teplé počasie. Použitie herbicídov v pohánke nie je dostatočne preštudované, preto sa uprednostňuje dôsledná agrotechnika a mechanická regulácia burín.

Zber a spracovanie

Pohánka je pripravená na zber približne 10-12 týždňov po výseve. Kvitne odspodu nahor a dozrievanie je rozvleklé, dozreté nažky podliehajú vydrveniu. Termín zberu sa určuje podľa zafarbenia nažiek, ktoré majú byť na 75 - 80 % tmavohnedej farby, kedy je 2/3 nažiek už zrelých. Prípadne sa pohánka desikuje niekoľko dní pred dozretím nažiek stredných vetiev. Zberá sa klasickým obilným kombajnom pri zníženej pracovnej rýchlosti, znížení otáčok mlátiaceho ústrojenstva a zväčšení vstupnej a výstupnej medzery.

Pohánka sa môže zberať aj dvojfázovo, kedy sa niekoľko dní pred samotným výmlatom porast iba pokosí a nechá vyschnúť. To síce vyžaduje niekoľko dní suchého počasia, ale je vhodnejšie pri potravinársky využitej úrode. Pozberaná pohánka sa predčistí a najmä nerovnomerne dozreté nažky je potrebné opatrne dosušiť na 14 % vlhkosť, pretože sa ľahko znehodnotia. Skladuje sa v šupkách pri vlhkosti pod 13 %.

Využitie pohánky

Pohánka má mnohostranné využitie - ako potravina, krmivo, krmovina, ale tiež liečivá a medonosná plodina. Jej výživová hodnota je vzácna.

Potravinárske využitie

Pohánka je obľúbená pre svoje výživné zrná. Je bohatá na bielkoviny, vlákninu a esenciálne aminokyseliny, čo z nej robí ideálnu potravinu pre ľudí, ktorí hľadajú zdravé alternatívy k bežným obilninám. Neobsahuje lepok, a preto je vhodná pre celiatikov. Obľúbenou pochúťkou sú nielen kaše z pohánkových krúp, ale aj studené rezance, talianske cestoviny či pečivo s pohánkovou múkou. Nelúpaná pohánka sa používa na klíčenie, kedy si sami môžeme vypestovať čerstvú pohánkovú vňať, ktorá obsahuje viac rutínu ako pohánkové semená. Vylúpanú pohánku môžeme cez noc namočiť v studenej vode alebo ju nechať klíčiť.

Liečivé účinky

Pohánka je významná pre vysoký obsah rutínu, ktorý lieči problémy s cievami, hemoroidmi a kŕčovými žilami. Rutín v kombinácii s vitamínom C spevňuje steny ciev, zastavuje a má preventívne i liečivé účinky na ochorenia žíl. Okrem toho obsahuje vitamín B1, B2, E, C, draslík, fosfor, horčík, vápnik, mangán, selén a stopové množstvá medi, horčíka, železa a zinku. Pomáha regulovať krvnú zrážanlivosť, priaznivo ovplyvňuje srdce, pečeň, cievy a tráviace orgány. Odporúča sa aj pri žalúdočných alebo dvanástnikových vredoch a črevných nádoroch. Pravidelná konzumácia pohánky môže prispieť k predĺženiu života, pretože podmieňuje tvorbu proteínu dlhovekosti - sirtuínu, ktorý chráni bunky tela pred starnutím.

Tabuľka 1: Obsah vybraných živín a vitamínov v pohánke

Krmivo a krmovina

Pohánka sa využíva aj ako doplnková krmovina pre hospodárske zvieratá. Hoci sa nevyznačuje vysokou krmovinárskou kvalitou, skrmovať ju na zeleno vyžaduje návyk zvierat, preto je vhodný nábeh miešaním s chutnejším krmivom. Pohánku je možné kosiť dlhšie, nedrevnatie, avšak horšie usychá. Nie je vhodná na seno, no v zmesi s inými krmovinami sa môže silážovať.

Medonosná rastlina

Pohánka je medonosná rastlina, ktorú milujú včely počas jej kvitnutia. Pohánka vytvára hrozno bielych a ružových kvetov, ktoré sú lákadlom pre včely, čmeliaky a motýle. Z porastu pohánky môžu včely získať približne 60 kg medu z hektára, čo zároveň zaistí dobrú úrodu nažiek vďaka opeleniu hmyzom. Dostatok opeľovačov zvyšuje jej úrodu o 30 - 40 %.

tags: #pohanka #obycajna #pestovanie #na #slovensku

Populárne príspevky:

• Citrusy v Grécku
• Podrobný sprievodca kreslením ruže
• Nechtík lekársky: Použitie a účinky
• Kreslenie kvetov v skicári
• revolučný prístup k pestovaniu