Hip-hop, hĺbka duše a čierna ruža: Pohľad do tvojich smutných očí

Dizajn predáva. Aby sa návštevník vrátil, musí mať dôvod. Pozývam vás na exkurziu do mojej duše a do skrytých kútov môjho myšlienkového podvedomia. Je to cesta do hlbín, kde sa mieša melanchólia, viera a hľadanie zmyslu, presne tak, ako sa v hip-hope spája poézia ulice s rytmickou silou.

Život je neustálym pohybom, premenou a hľadaním. Premiestňujeme sami seba, tvoríme, meníme, organizujeme, myslíme. Vznikol prvý život, veľmi schopný komplikátor už na najnižšej úrovni. Mieru vyspelosti života určuje jeho schopnosť komplikovať svoje okolie. Všetci popisujú to isté, ale každý z iného uhla pohľadu - spisovatelia, matematici, fyzici, programátori. Paralelné počítače prechádzajú náročným a ťažko vydretým vývojom, ich vývoj rastie rýchlejšie ako ich výkon. Sústavne komplikujú okolitý priestor, aby sme mohli používať ešte zložitejšie systémy, než boli tie pred chvíľou, systémy, ktoré sa učíme ovládať.

Táto komplexnosť sa prejavuje aj v našom vnútornom svete, kde sa stretávajú protiklady - radosť a smútok, viera a skepticizmus. „Pohľad do tvojich smutných očí“ je vstupnou bránou do tejto komplexnosti, kde sa čierna ruža stáva symbolom tmy a nádeje zároveň. Nechcem byť ničí psychoterapeut, len ponúkam pohľad do duše, ktorá sa snaží porozumieť svetu a sebe samej.

Viera a hľadanie zmyslu

Doma som bol vychovávaný k Bohu. Neboli sme žiadna ortodoxná kresťanská rodina, že by sme chodili každú nedeľu do kostola, to nie. Detstvo som mal, čo sa týče viery, v pohode. V puberte som si to sám zložil a rozpojil som si vieru v Boha, myslím tú ozajstnú vieru s náboženstvom. Vtedy som bol veľmi proti tomu, proti náboženstvám. Mám to tak dodnes.

Osobne si myslím, že človek bez vnútornej viery a je jedno, či je to moslim, budhista alebo kresťan, je úplne prázdny. Jeho život nemá zmysel. Modlia sa o to, aby Ježiš Kristus konal v poslušnosti príkazu jeho Otca a zbavil zem všetkej skazenosti! Myšlienky majú putá olovené a celé hodiny nevieš, či spíš, či si triezvy, či opitý. Božia pochabosť je múdrejšia ako ľudia a Božia slabosť je silnejšia ako ľudia. „Vrátili sa teda s člnmi k brehu a všetko opustili a nasledovali ho.“ Boh je autorom Biblie. Nechceme, aby do toho zasahovali iní ľudia. V šľapajach svojho Pána boli pripravení na svoju vznešenú úlohu pomáhať s najväčším súcitom spravovať úžitok Kristovej výkupnej obete chorému ľudstvu. Sú pred nami lepšie časy? "Chodíme vierou, nie videním."

Samozrejme, kresťania si tieto modly nekupovali. Ukazovanie neprimeranej priazne materiálne bohatým alebo prominentným nás môže urobiť menej citlivými voči „sťažujúcemu sa kriku poníženého“. V modlitbe sa obraciate k „Bohu všetkej útechy, ktorý nás utešuje vo všetkom našom súžení“. Moje motto pre každý deň znie: „Na všetko mám silu prostredníctvom toho, kto mi dáva moc.“ „Vpustil som ho a začal som ventilovať svoje rozhorčenie týkajúce sa Boha, Biblie a náboženstva.“ Evanjelium kráľovstva sa bude hlásať po celom svete na svedectvo všetkým národom; a potom príde koniec. Slová Židov usadlíkov z 2. storočia pred n. l. hovoria o ich bohatej histórii a viere. Biblia nabáda matky „milovať svoje deti“. „Pretože Božie pochabé je múdrejšie ako ľudia a Božie slabé je silnejšie ako ľudia.“ Slobodný stav, hoci je to obeť, je nádherný dar, ak ho dobre využívate.

Hodnoty a úpadok spoločnosti

Humanizmus - tak, ako je dnes prezentovaný - je pomerne mladá záležitosť. Na jeho súčasnej forme sa podieľalo mnoho faktorov - ale tým najdôležitejším bola schopnosť ekonomiky vyprodukovať obrovský prebytok, ktorý bolo možné prerozdeliť. Ale podmienky sa menia - počet tých, ktorí tvoria hodnoty, sa v pomere k počtu obyvateľov stále zmenšuje. Každá spoločnosť musí byť schopná v každej situácii oddeliť podstatné od nepodstatného - rozpoznať, čo má význam rozvíjať, od zbytočnej investície. V poslednom čase je moderné zadarmo si brať do úst ľudské práva - ale príliš často sa zabúda hovoriť o povinnostiach či elementárnej ľudskej slušnosti, ktorá príslušnému jedincovi (okrem iného) neumožní zaťažovať svojou lenivou tučnou riťou peňaženky spoluobčanov, ktorí sa musia každý deň sakra oháňať, aby si zaslúžili mzdu.

Feminismus k tomu všetkému patrí. Feminismus je súčasťou všeobecného presadzovania nevkusu. Pustite si rádio. Neuslyšíte tam Dvořáka alebo niečo poriadne, ale samé sračky. Pozrite sa, čo nakupujeme v tých hyperobchodoch. Samé blbosti, ktoré nikto nepotrebuje. Kedysi pritom stačil jeden obchodík pre celú dedinu. Mám taký pocit, že aby sa toto všetko predalo, aby sme vytrvali v tom konzume, tak sa tým všetkým zároveň z našich hláv vytláčajú klasické hodnoty. Až budú chcieť deti počúvať Dvořáka, tak sa prestanú armády ľudí, čo sa na tom nevkuse pasú, jednoducho napásať. Napríklad už len na Rómoch a feministkách sa pasú armády sociálnych pracovníkov. Z toho ťaží zase veľa vyžírkov - napríklad na ľudských právach, ktoré sa tu dodržiavajú, aj na domácom násilí a podobných kravinách, ktoré predtým neboli. Tam sa pasú zase právnici. A všetci sú to zároveň voliči, na ktorých bohatnú zase politici. Toto všetko je biznis a aby ten biznis kvitol, musia sa zničiť naše základné ľudské hodnoty. Je to jednoducho širší jav, je to celkový úpadok.

Umelecká a kultúrna scéna

Slovenské Pohľady, zábavno-poučný časopis z roku 1901, prinášajú svedectvo o bohatej slovenskej kultúre. Jano Garazda od Hviezdoslava je ukážkou slovenskej epiky, plnej symboliky a hlbokých myšlienok. Zora Kolínska, Eva Borušovičová, Ľudovít Štassel, Ján Koniarek a Záboj Bohuslav Kuľhavý sú len niektorí z umelcov, ktorí formovali slovenskú kultúrnu scénu.

Ján Koniarek mal závažný podiel na charaktere a vývine plastiky 20. storočia na Slovensku. Názorovo-umeleckými hodnotami svojich realizácií sa stal oporou tvorby nasledujúcej sochárskej generácie. Sochár sa narodil vo Voderadoch pri Trnave. Po skončení vojny v roku 1918 sa vrátil do rodných Voderád. Neskôr sa usadil v Trnave, kde vytvoril mnoho prác. K najlepším dielam Jána Koniarka ďalej patrí Pomník padlým v 1. Je v nej umiestnená stála expozícia jeho diel.

V roku 2000 bol Koniarek vyhlásený za Trnavčana 20. storočia. V roku 1942 dostal Národnú cenu za celoživotnú tvorbu. Jeho poslednou datovanou plastikou je Štúdia sediaceho L. N. Zbierku tvorilo 150 starostlivo vybraných diel tvorcov od renesancie až po súčasnosť. Päť obrazov sa v aukčnej sieni Christie ‚s predalo za viac ako 100 miliónov dolárov. Najdrahšie predanou položkou sa stalo plátno impresionistu Georgesa Seurata s názvom Modelky z roku 1888. Nový majiteľ zaň dal 149,2 milióna dolárov vrátane poplatkov. Allen, ktorý zomrel v roku 2018 vo veku 65 rokov, svoju zbierku budoval desiatky rokov. V závete stanovil, aby výťažok z predaja putoval na charitu.

Týmito umelcami sa Slovensko zapísalo do svetovej kultúry, rovnako ako zahraniční umelci, ako je Harrison Ford, ktorý oslavuje okrúhle 80. narodeniny. Harrison Ford, ktorý sa narodil 13. júla 1942, pritom v Hollywoode začínal ako tesár a stolár. Jeho osud zmenila zákazka pre Georgea Lucasa. Ford, vďaka úspechu Star Wars a Indiana Jonesa, si mohol už pred rokmi dovoliť zasahovať do scenárov. „Keď si myslím, že niečo nie je v poriadku, pokojne priplatím scenáristovi. Potom to začne viac šliapať,“ povedal Ford, ktorý tento spôsob uplatnil aj pri dráme Svedok.

Česká spevácka diva Helena Vondráčková oslavuje v piatok (24. júna) 75. narodeniny. „Za najväčší úspech považujem to, že ešte po toľkých rokoch ľudia chodia na moje koncerty. „Od počiatku Ella Fitzgerald, čo sa týka jazzovej muziky. Čo sa týka popu a muzikálu, tak to bola Barbra Streisand. Za pieseň To se nikdo nedoví s Waldemarom Matuškom získali v roku 1968 2. miesto na Bratislavskej lýre. Vďaka nemu sa stala najpredávanejšou speváčkou roka a pieseň Dlouhá noc zvolili za hit roka. Pracovný život spojila s Bratislavou a so Slovenskom na prvom ročníku Bratislavskej lýry v roku 1966.

Najslávnejší americký filmový tanečník všetkých čias či tanečný idol Ameriky 20. storočia, Fred Astaire. Od jeho úmrtia uplynulo v stredu (22. júna) 35 rokov. Fred Astaire, vlastným menom Frederick Austerlitz, sa narodil 10. mája 1899 v americkej Omahe v rodine rakúskych prisťahovalcov. Spolu s Ginger Rogersovou sa do myslí miliónov divákov zapísali deviatimi spoločnými filmami, z ktorých možno spomenúť muzikál Smiem prosiť? (Shall We Dance) z roku 1937. O Astairovom tanečnom umení nikto nepochyboval. Vedel nenapodobiteľne použiť fantáziu a perfekcionizmus na to, aby z tanca urobil dramaturgicky rozhodujúci prvok, ktorý potlačí do úzadia banálny príbeh.

Odraz v hip-hope

Hip-hopová kultúra, ktorá sa zrodila z ulice a často reflektuje sociálne nerovnosti, je prirodzeným vyjadrením týchto protikladov. "Pohľad do tvojich smutných očí" môže byť metaforou pre hlboké zamyslenie nad stavom spoločnosti, nad individuálnymi bolesťami a nad snahou nájsť svetlo v tme. Čierna ruža, symbol smútku a tajomstva, v hip-hope často symbolizuje krásu, ktorá vyrastá z nepriaznivých podmienok.

V hudbe počujeme "Láhve jsou prázdný, kupé je plný", čo je metafora pre plnosť života, aj keď nás obklopuje prázdnota. Pieseň "Cyg, cyga, cyga, Cyganicha" hovorí o predsudkoch a strachu z inakosti. "V mých očích ďábel prý sedí, pekelný pán. Ten, kdo mi do očí hledí, je touhou hnán." Tieto verše hovoria o hlbokom vnútornom boji a o tom, ako spoločnosť vníma tých, ktorí sú odlišní. Hip-hop dáva hlas tým, ktorí sú často prehliadaní, a umožňuje im vyjadriť svoje pocity a skúsenosti.

V konečnom dôsledku je to o individuálnej sile. „Individualita. Povídám: „Já Vás úplně chápu. Mužských je spousta, málo je chlapů. Kdekdo to zkouší. Většinou marně.“ Toto je volanie po autenticite a odmietanie priemernosti. Aj keď sa cítime sami, ako „ten anděl v barokním slohu uprostřed jiných na špičce jehly“, musíme stále veriť, že „přijde někdo svěží jak řeka“. A to je posolstvo, ktoré rezonuje aj v tých najsmutnejších hip-hopových skladbách - nádej na zmenu, na lepšiu budúcnosť, napriek všetkým prekážkam.

tags: #pohlad #do #tvojich #smutnych #oci #cierna

Populárne príspevky:

• Ľan a konopa: Tradičné plodiny Slovenska
• návod na starostlivosť o rezané kvety
• starostlivosť o monsteru
• Ako pestovať zemiaky permakultúrne
• Ako pestovať cibuľu kuchynskú