Pohlavné rozmnožovanie ľudí: Od počatia po narodenie a starostlivosť o reprodukčné zdravie

Rozmnožovacia sústava človeka je z hľadiska sexuálneho života to najdôležitejšie, čím náš organizmus disponuje. Primárne je celá anatómia pohlavnej sústavy u muža aj ženy prispôsobená a podriadená jedinému cieľu - pohlavnému rozmnožovaniu. Okrem pohlavného rozmnožovania má reprodukčná sústava zmysel aj pre uspokojivý sexuálny život. To platí hlavne v prípade jej vonkajších častí, u muža ide o pohlavný úd, u ženy zas o vagínu. Reprodukčná sústava je sústava orgánov a žliaz zabezpečujúcich pohlavné rozmnožovanie človeka.

Pohlavné rozmnožovanie (tokogónia, reprodukcia) je vytváranie nových jedincov (potomkov) existujúcimi jedincami (rodičom alebo rodičmi) u všetkých živých organizmov (živej hmoty), umožňuje zachovanie druhu, a tým kontinuitu života. Je základom ontogenézy - individuálneho vývinu jedinca. Pohlavné rozmnožovanie spočíva v spojení dvoch pohlavných buniek, samčej a samičej. Pohlavné bunky (spermia, vajíčko) na rozdiel od somatických buniek (napr. svalové bunky) majú iba polovičný počet chromozómov, t. j. útvarov v bunkovom jadre nesúcich genetickú informáciu zakódovanú do molekuly DNA.

Spojenie samčích a samičích chromozómov je základom pre budúcu bunku s plným počtom chromozómov (zygotu), ktorá sa začne deliť a dá základ vzniku nového jedinca. V širšom zmysle zahŕňa termín pohlavné rozmnožovanie každý typ rozmnožovania, pri ktorom sa nový jedinec vyvíja z gamét (teda nie zo somatických buniek) a to aj v prípadoch, že nedošlo k oplodneniu. V prípade najbežnejšieho typu pohlavného rozmnožovania, eugamie, je nevyhnutné splynutie dvoch špecializovaných buniek - gamét. Ich splynutím vzniká zygota, oplodnené vajíčko, ktoré sa ďalej mitoticky delí a stáva sa z neho embryo.

Mužská rozmnožovacia sústava

Mužská rozmnožovacia sústava nie je vôbec nezaujímavá. Navyše, v jej prípade vplývajú niektoré jej orgány aj na celkové fungovanie organizmu. Mužská pohlavná sústava produkuje mužské pohlavné bunky zvané spermie.

Mužské pohlavné orgány tvoria semenníky (testes) a pomocné pohlavné žľazy a kanály. Semenníky sú párový orgán, uložený mimo dutiny brušnej v miešku (scrotum), kde je teplota o 4°C nižšia ako je telesná teplota, čo je nevyhnutné pre správnu produkciu spermií. Semenníky majú zmiešanú funkciu: produkujú spermie a syntetizujú mužské pohlavné hormóny - androgény (testosterón). Tvorba spermií (spermiogenéza) začína približne v 14. roku života a prebieha po celý život, pričom dozrievanie spermie trvá asi 72 dní.

Spermie sú dlhé asi 60 µm, majú hlavičku, strednú časť a bičík, sú schopné aktívne sa pohybovať. Hlavičku vypĺňa jadro s haploidným počtom chromozómov (22 telových a 1 pohlavný X alebo Y). Nadsemenník (epididymis) je dlhý úzky párovitý orgán, kde prebieha dozrievanie spermií. Semenovod (ductus deferens) je párová trubica, ktorá spája nadsemenník s močovou rúrou. Semenný mechúrik (vesicula seminalis) je párová žľaza, ktorá produkuje látky tvoriace objem ejakulátu.

Predstojnica (prostata) je nepárový svalovo-žľaznatý orgán, ktorý vylučuje sekrét ovplyvňujúci životnosť a pohyblivosť spermií a dodáva 15-30% objemu tekutiny ejakulátu. Pohlavný úd (penis) umožňuje pohlavné spojenie (koitus).

Ženská rozmnožovacia sústava

Reprodukčné orgány ženy zabezpečujú tvorbu pohlavných hormónov a vajíčok. Zároveň vytvárajú vhodné prostredie pre oplodnenie a celý vnútromaternicový vývin nového jedinca.

Vaječníky (ovaria) sú párové žľazy, ktorých funkcia spočíva v produkcii vajíčok (ženských pohlavných buniek) a ženských pohlavných hormónov estrogénov. Činnosť vaječníkov je cyklická. V kôrovej vrstve vaječníkov dievčaťa sa už pri narodení nachádza asi 700 000 nezrelých vajíčok (folikulov), ktorých počet sa do puberty zníži na asi 300 000.

Vajíčkovod (tuba uterina) je párový orgán, ktorý spája vaječníky s maternicou a slúži na transport vajíčka. Maternica (uterus) je orgán hruškovitého tvaru, ktorý slúži na uhniezdenie (nidáciu) oplodneného vajíčka a na celý embryonálny vývin. Stenu maternice tvoria tri vrstvy: vnútorná sliznica (endometrium), stredná svalovina (myometrium) a vonkajšia väzivová vrstva (parametrium).

Menštruačný a ovariálny cyklus

Sliznica maternice prechádza pravidelnými zmenami, ktorých cieľom je pripraviť vhodné podmienky na prijatie oplodneného vajíčka. Čas od prvého dňa jednej periódy po prvý deň nasledujúcej sa nazýva menštruačný cyklus. Menštruačný cyklus sa objavuje s nástupom puberty (asi vo veku 12-13 rokov) a končí menopauzou (asi vo veku 45-55 rokov). Priemerná dĺžka menštruačného cyklu je 28 dní.

Počas menštruačného cyklu prechádzajú reprodukčné orgány ženy sériou fyziologických a morfologických zmien. Ovariálny (ovulačný) cyklus je súbor zmien prebiehajúcich v jednom z vaječníkov, kde dozrieva vždy len jedno, výnimočne viac vajíčok. Zrelé vajíčko je súčasťou primárneho folikulu, ktorý ho obklopuje a vyživuje. Meióza vajíčka je počas jeho vývinu viackrát pozastavená a je ukončená až po oplodnení spermiou.

Tento zložitý cyklus riadi mozgové centrum v hypotalame, ktoré pôsobí cez hypofýzu, uvoľňujúcu folikulostimulačný hormón (FSH) a luteinizačný hormón (LH). FSH stimuluje rast a dozrievanie vajíčok, zatiaľ čo LH stimuluje uvoľnenie dozretého vajíčka (ovuláciu).

Samotný ovariálny cyklus je zložený z troch fáz:

Folikulárna fáza: Spojená s dozrievaním primárneho folikulu na Graafov folikul, ktorý produkuje estrogén. Estrogén stimuluje rast sliznice maternice.
Ovulácia: Približne 15 dní pred začiatkom periódy, uvoľnenie vajíčka stimulované LH. Vajíčko putuje vajíčkovodom do maternice, kde väčšinou prebieha oplodnenie.
Luteinizačná fáza: Na mieste Graafovho folikulu sa vytvorí žlté teliesko (corpus luteum), ktoré produkuje progesterón. Progesterón pripravuje sliznicu maternice na prípadné uhniezdenie oplodneného vajíčka. Ak dôjde k oplodneniu, žlté teliesko funguje približne do polovice gravidity.

Uterinný cyklus je súbor zmien sliznice maternice (endometria) a má štyri fázy:

Menštruačná (deskvamačná) fáza (1.-4. deň cyklu): Ak vajíčko nie je oplodnené, sliznica maternice sa odlupuje a vylučuje menštruačným krvácaním.
Proliferačná (folikulárna) fáza (5.-14. deň cyklu): Vplyvom estrogénov dochádza k regenerácii a rastu sliznice maternice.
Sekrečná (luteálna) fáza (15.-28. deň cyklu): Produkcia progesterónu ovplyvňuje zloženie hlienu krčka maternice a sliznica maternice produkuje tekutinu vyživujúcu oplodnené vajíčko.
Premenštruačná (ischemická) fáza (28. deň cyklu): Ak nedošlo k oplodneniu, cievy vyživujúce sliznicu sa stiahnu, čo vedie k odumieraniu tkaniva a následnému krvácaniu.

Pohlavné rozmnožovanie človeka - proces počatia a vývoj

Rozmnožovanie človeka je biologický proces, pri ktorom vzniká nový jedinec. U človeka znamená najmä počatie, vývoj plodu v maternici a narodenie dieťaťa. Rozmnožovanie spočíva v spojení mužskej pohlavnej bunky (spermie) a ženskej pohlavnej bunky (vajíčka), vzniku oplodeného vajíčka (zygoty), vývoji embrya a plodu v maternici a nakoniec pôrode dieťaťa.

Základné kroky rozmnožovania človeka:

Pohlavný styk a prenos spermií: Pri pohlavnom styku (vaginálnom) sa stoporený penis zavádza do pošvy. Pri ejakulácii sa z penisu uvoľní semenná tekutina (semeno) obsahujúca milióny spermií. Spermie putujú z pošvy cez krčok maternice, maternicu až do vajíčkovodov.
Oplodnenie (počatie): Ak je v čase pohlavného styku vo vajíčkovode prítomné zrelé vajíčko (po ovulácii), jedna spermia môže preniknúť do vajíčka - to je oplodnenie (koncepcia, počatie). Vzniká zygota - prvá bunka nového jedinca s genetickou výbavou od otca aj od matky. Vajíčko je oplodnené len jednou spermiou.
Vývoj v maternici: Zygota sa začína deliť a postupne sa mení na embryo. Pri svojej ceste vajíčkovodom sa dostane do maternice a uhniezdi sa v sliznici maternice (nidácia). Z embrya sa neskôr vyvíja plod (fetus), ktorý rastie v maternici obklopený plodovou vodou a prepojený s matkou cez placentu a pupočnú šnúru. Prvé mesiace ide o zárodok (embryo), na začiatku tretieho mesiaca, kedy už funguje placenta a niektoré orgány, ide o plod (foetus). V placente sú cievy matky aj plodu, ale krv matky sa s krvou dieťaťa nemieša. Objem maternice sa počas tehotenstva zväčší z 50 ml až na 5000 ml.
Pôrod: Po približne 9 mesiacoch tehotenstva (okolo 40. týždňa) je plod pripravený na narodenie. Sťahy maternice (kontrakcie) postupne otvárajú krčok maternice a vytláčajú plod von. Dieťa sa rodí cez pošvu (pri prirodzenom pôrode) alebo je vybraté cisárskym rezom (operačný pôrod). Po narodení dieťaťa sa vypudí aj placenta a plodové obaly.

Prečo pohlavné rozmnožovanie?

Pohlavné rozmnožovanie je z evolučného hľadiska novinkou, ktorá sa objavila u najstarších eukaryotov minimálne pred viac ako miliardou rokov. Eukaryotické organizmy, kam patrí aj človek, sa takmer výlučne rozmnožujú pohlavne. Vedci si dodnes nie sú istí, akým spôsobom k evolúcii pohlavného rozmnožovania došlo, ale isté je, že sa vyskytuje takmer u všetkých (99,9%) eukaryotických organizmov.

Výhodou pohlavného rozmnožovania je rôznorodosť vzniknutého potomstva, ktorá je dôležitá z dvoch dôvodov. Umožňuje jedincom rovnakého druhu rozdiferencovať svoje životné nároky v rôznorodom prostredí, takže si teoreticky nemusia toľko konkurovať a môžu obsadiť širšiu ekologickú niku. Zároveň spôsobuje, že jednotliví jedinci populácie reagujú na rovnaké faktory prostredia odlišne. Je napríklad len minimálna pravdepodobnosť, že by sa našiel patogén, voči ktorému bude špecificky citlivá celá populácia, na rozdiel od populácie klonov, kde sa toto môže stať celkom ľahko.

Ďalšou výhodou je diploidný stav genómu. Každý gén totiž skôr či neskôr postihne mutácia, ale ak je v dispozícii jeho druhá funkčná kópia, jedinca to neohrozí. Vďaka pohlavnému rozmnožovaniu dochádza k rekombinácii génov, ktoré môžu byť pre ich nositeľa prospešné, a k eliminácii rôznych mutácií, ktoré sa u nepohlavne rozmnožujúcich organizmov kumulujú a znižujú ich celkovú zdatnosť.

Nevýhodou pohlavného rozmnožovania je jeho relatívna pomalosť v porovnaní s nepohlavným. Jedince sa môžu pohlavne rozmnožovať až po dosiahnutí pohlavnej dospelosti, ktorá nastane až za nejakú dobu od ich počatia. Pohlavné rozmnožovanie často tiež vyprodukuje menší počet jedincov v porovnaní s nepohlavným. Ďalšími nevýhodami sú zrieďovanie vlastného genetického materiálu (ale len v prípade, že bol osvedčený ako dobrý) a nutnosť zložitejšieho aparátu, ktorý nezriedka robí jedince zraniteľnejšími.

Kto určuje pohlavie dieťaťa?

Človek má 46 chromozómov nesúcich DNA, t. j. 23 párov. Posledný pár chromozómov nazývame pohlavné chromozómy. Jeden z dvojice chromozómov muža má tvar X a druhý Y. U žien majú pohlavné chromozómy tvar XX. V pohlavných bunkách (spermie, vajíčka) je len polovičný počet chromozómov, t. j. 23. Pohlavný chromozóm v spermii môže mať tvar X alebo Y. Každé vajíčko má pohlavný chromozóm X.

Pohlavie u človeka je primárne ovplyvnené tým, či ženské vajíčko splynie s X spermiou (v takom prípade sa narodí dievča) alebo s Y spermiou (v takom prípade sa narodí chlapec). Za pohlavie dieťaťa je teda primárne zodpovedný muž.

Reprodukčné zdravie a problémy

Nakoľko stav pohlavnej sústavy ovplyvňuje vo veľkej miere aj dôležité sexuálne funkcie, u mužov hlavne erekciu a u žien najmä libido, je dôležité venovať sa jej detailnejšie. Kým mužská alebo ženská pohlavná sústava fungujú dokonale, väčšinou sa ľudia nezaujímajú o to, aké choroby a poruchy môžu nastať. Najviditeľnejšie sú tie, ktoré sa prejavia problémom s funkčnosťou penisu alebo pošvy, no v zásade platí, že v reprodukčnej sústave všetko so všetkým súvisí.

Medzi najčastejšie problémy patria:

Erektilná dysfunkcia: U mužov je asi najznámejším problémom erektilná dysfunkcia, niekedy nazývaná aj impotencia. Ide o stav nemožnosti pohlavného aktu v dôsledku absencie kvalitnej erekcie.
Predčasná ejakulácia: Druhým problémom týkajúcim sa pohlavnej sústavy u mužov je predčasná ejakulácia. Ide o príznak, ktorý môže ukázať na vrodenú krátku uzdičku, nejaký zápal alebo vysokú vzrušivosť u muža.
Zápaly a infekcie: Mužskú aj ženskú pohlavnú sústavu tiež veľmi často sprevádzajú rôzne zápaly a infekcie. Najčastejšie ide o zápaly vnútorných častí, napríklad semenníkov, prostaty, maternice alebo vajcovodov. Mnoho infekcií je prenosných aj pohlavným stykom, napríklad chlamýdiové infekcie.
Neplodnosť: Problémom, ktorý sa týka oboch pohlaví, je neplodnosť. Ide o stav, kedy pár nevie splodiť potomka ani po roku nechráneného pohlavného styku. Najčastejšie sú na vine fyziologické príčiny, u muža nekvalitné spermie, u ženy problémy s vajíčkami alebo vajcovodmi. Hormonálna hladina pohlavných hormónov je dôležitá pre libido aj pre plodnosť. U mužov je jediným dôležitým hormónom testosterón, u žien je to trojica estrogén, progesterón a prolaktín.
Frigidita: U žien ide o poruchu libida, kedy žena nemá záujem o sexuálny styk, pričom príčiny môžu byť fyziologické aj psychogénne.
Problémy s prekrvením a zvlhčením pošvy: S frigiditou niekedy môžu súvisieť aj problémy so zvlhčením alebo prekrvením vonkajších genitálií u žien. V týchto prípadoch nastávajú pri sexe bolesti, žena nedosiahne správnu mieru vzrušenia a nemusí prísť ani k orgazmu. Tento stav sa nazýva odborne anorgazmia.
Vrodené poruchy: Posledným typom problémov, ktoré sa týkajú pohlavnej sústavy u mužov a aj u žien, sú vrodené defekty, anomálie a poruchy.

Pre kvalitný pohlavný život aj udržanie komfortu bežného života je nevyhnutné udržiavať reprodukčnú sústavu v čo najlepšom stave. V tomto procese zohráva veľkú úlohu najmä bežný život človeka. Prevencia voči infekciám, zdravé stravovanie či využívanie prírodných stimulantov, to všetko sa môže podpísať na predchádzaní viacerých problémov. Aby ste mohli udržať pohlavnú sústavu v čo najlepšom stave, nemali by ste zabúdať na preventívne prehliadky, čo platí hlavne u žien. Muži by však mali tiež absolvovať vyšetrenie prostaty.

Jednou z možností, ako podporiť svoje sexuálne zdravie a nepriamo aj fungovanie pohlavnej sústavy, je využitie prírodných stimulantov v modernejšej forme. Najčastejšie sú tieto látky vo forme výťažkov alebo extraktov z rastlín typu Maca či Damiána, podľa toho, na aké pohlavie je prípravok orientovaný. Ich podmienkou je obvykle dlhodobejšie užívanie.

tags: #pohlavne #rozmnozovanie #ludi