Pohlavné rozmnožovanie prvokov: komplexný pohľad
Jednobunkovce, kedysi zoskupované do umelej ríše Protista, sú organizmy tvorené spravidla jedinou eukaryotickou bunkou. Hranica medzi jednobunkovcami a mnohobunkovcami je však neostrá, pretože mnohé druhy tvoria zložité kolónie, agregáty či mnohojadrové plazmódiá s určitým stupňom bunkovej diferenciácie. Tradičné delenie na živočíšne (prvoky) a rastlinné jednobunkovce naráža na existenciu organizmov s oboma spôsobmi výživy, ako je napríklad eugléna (mixotrofia). Napriek tomu je toto tradičné delenie pre ľahšie pochopenie anatómie v tomto článku zachované.
Bunka niektorých prvokov má na povrchu spevnenú cytoplazmatickú membránu - pelikulu, ktorá nie je bunkovou stenou. Niektoré druhy si nad ňou vytvárajú aj pevnú schránku. Vnútorná štruktúra bunky prvokov je často zložitejšia ako u mnohobunkovcov, pretože jediná bunka musí vykonávať všetky životné funkcie. Na pohyb prvoky využívajú bičíky, brvy alebo panôžky.
Hoci sa kedysi predpokladalo, že prvoky sú kozmopolitne rozšírené, moderná veda ukazuje ich geografickú zonálnosť. Osídľujú obrovské množstvo biotopov a zohrávajú významnú úlohu v samočistení vôd. Prežitie v nepriaznivých podmienkach si zabezpečujú vytváraním odolných cýst.
Obrovské množstvo prvokov sa evolučne adaptovalo na život v telách iných organizmov. Tradičné delenie prvokov do kmeňov je dnes považované za umelé, pretože tieto organizmy tvoria polyfyletickú skupinu.
Bičíkovce (Mastigophora, Flagellata)
Bičíkovce predstavujú vývojovo jednu z najstarších skupín mikroskopických organizmov. Pohybujú sa pomocou jedného alebo viacerých bičíkov. Potravu prijímajú celým povrchom tela, fagocytózou alebo pinocytózou, pričom mnohé si vytvárajú bunkové ústa (cytostoma). Niektoré druhy obsahujú plastidy a sú schopné fotosyntézy (mixotrofia). Väčšina sa rozmnožuje pozdĺžnym binárnym delením bunky, len malá časť má preukázaný pohlavný cyklus.
Pojem bičíkovce sa v moderných klasifikáciách nepoužíva, boli zaradené do rôznych nadskupín na základe molekulárnych dôkazov. Vyskytujú sa voľne v rôznych prostrediach alebo ako parazity či symbionty.
Medzi známe bičíkovce patria:
- Svetielko jagavé (Noctiluca scintillans): Spôsobuje bioluminiscenciu mora.
- Bičovka rybia (Ichthyobodo necator): Ektoparazit rýb.
- Črevovnička detská (Giardia intestinalis): Bežný parazit ľudského tenkého čreva spôsobujúci giardiózu.
- Trypanozómy (rod Trypanosoma): Nebezpečné krvné parazity spôsobujúce spavú chorobu.
- Leišmánia (rod Leishmania): Parazit prenášaný pakomárikmi, spôsobujúci kala-azar.
- Trichomonas pošvový (Trichomonas vaginalis): Parazit urogenitálneho traktu ľudí.
Meňavkovce (Sarcodina), nazývané aj koreňonožce (Rhizopoda)
Meňavkovce trávia väčšinu života v podobe bunky s výbežkami cytoplazmy - panôžkami (pseudopodia), ktoré využívajú na pohyb a získavanie potravy. Niektoré morské druhy si tvoria schránky. Cytoplazma zväčša obsahuje jedno jadro, no niektoré druhy ich môžu mať viac.
Sladkovodné meňavky sú prevažne bentické organizmy. Rozmnožujú sa nepohlavne delením bunky a v nepriaznivých podmienkach tvoria ochranné cysty.
V moderných systémoch meňavkovce nepatria k bičíkovcom a ich vnútorné členenie je značne polyfyletické. Pravé meňavky patria do línie Amoebozoa, kým schránkotvorné dierkavce a mrežovce tvoria samostatnú líniu Rhizaria.
Medzi známe meňavkovce patria:
- Meňavka veľká (Amoeba proteus): Voľne žijúci druh dosahujúci veľkosť až 0,8 mm.
- Meňavka červienková (Entamoeba histolytica): Mimoriadne nebezpečný parazit spôsobujúci dyzentériu (červienku).
- Slzovnička zhubná (Naegleria fowleri): Voľne žijúci druh obývajúci teplé vody, nebezpečný pre človeka v prípade vniknutia do mozgu.
- Dierkavce (Foraminifera): Výlučne morské druhy tvoriace schránky z uhličitanu vápenatého.
- Mrežovce (Radiolaria): Morské druhy žijúce v planktóne, vytvárajúce zložité kremičité schránky.
- Slncovky (Heliozoa): Sladkovodné prvoky pripomínajúce mrežovce, s lúčovito vybiehajúcimi panôžkami.
Výtrusovce (Apicomplexa)
Výtrusovce sú výlučne parazitické jednobunkovce. Na vrchole bunky majú apikálny komplex slúžiaci na prenikanie do hostiteľskej bunky. Tekutú potravu prijímajú cez mikropóry. V ich cykle sa strieda nepohlavné rozmnožovanie (schizogónia) a pohlavné rozmnožovanie (gametogamia), pričom vzniká odolná oocysta.
Výtrusovce a nálevníky sú úzko príbuzensky prepojené skupiny, patriace do línie Chromalveolata.
Medzi známe výtrusovce patria:
- Gregarína švábia (Gregarina blattarum): Parazit žijúci v čreve švábov.
- Kokcídia králičia (Eimeria stiedai): Parazit pečene a žlčových kanálikov králikov.
- Maláriovec (rod Plasmodium): Pôvodca malárie, prenášaný komármi.
Nálevníky (Ciliophora)
Nálevníky sú najvyspelejšou skupinou jednobunkovcov, charakterizovanou prítomnosťou bŕv (cílií) a dvoma typmi jadier (makronukleus a mikronukleus). Brvy slúžia na pohyb a priháňanie potravy. Potravu prijímajú cez špecifické bunkové ústa (cytostoma) a nestrávené zvyšky odstraňujú bunkovým anusom (cytopyge).
Bežne sa rozmnožujú nepohlavne priečnym delením bunky, ale prebieha aj pohlavný proces - konjugácia, ktorý zabezpečuje výmenu genetickej informácie.
Nálevníky žijú vo všetkých typoch vôd a sú dôležitými indikátormi znečistenia vôd.
Medzi známe nálevníky patria:
- Vírivka zvončeková (Vorticella campanula): Žije prisadnuto.
- Ofryoskolex (Ophryoscolex bicoronatus): Endokomenzál v bachore prežúvavcov.
Pohlavné rozmnožovanie prvokov, aj keď nie je tak bežné ako u mnohobunkovcov, prebieha rôznymi formami ako gametogamia, gamontogamia a autogamia. Tieto procesy, často spojené s výmenou genetického materiálu, prispievajú k genetickej diverzite a adaptácii prvokov na meniace sa prostredie.
tags: #pohlavne #rozmnozovanie #prvokov