Klinček lesklý a jeho príbuzné druhy: Bohatstvo rodu Dianthus
Klinček lesklý (Dianthus nitidus Waldst.) je trvalá rastlina z čeľade silenkovité (Caryophyllaceae). Je to západokarpatský paleoendemit, čo znamená, že ide o druh, ktorý sa vyvinul v západných Karpatoch a jeho výskyt je obmedzený na túto oblasť už po dlhé geologické obdobie. Tento druh je predmetom vedeckého záujmu a ochrany, čo dokazujú aj záznamy v IUCN Red List of Threatened Species a Červenej knihe poľských Karpát.
Taxonómia a rozšírenie klinčeka lesklého
Vedecký názov rastliny je Dianthus nitidus. Subspeciet Dianthus nitidus nitidus sa vyskytuje výhradne na území Slovenska. Jeho rozšírenie je obmedzené na viaceré pohoria západnej časti krajiny, konkrétne na Malú Fatru, Veľkú Fatru, Chočské vrchy, Strážovské vrchy a Západné Tatry, kde je jeho výskyt zaznamenaný v okolí Sivého vrchu.
Morfologické znaky a ekologické požiadavky
Klinček lesklý vytvára hustý porast, z ktorého vyrastajú kvitnúce výhonky dosahujúce výšku 10 až 30 cm. Tieto výhonky sú zakončené kvetmi s piatimi ružovými, zúbkatými lupeňmi. Samotná byľ je bez konárov a je holá. Rastlina je trvalá a radí sa medzi hemikryptofyty, čo znamená, že jej obnovovacie orgány prezimujú tesne nad povrchom pôdy.
Tento druh rastie na skalnatých stanovištiach, často v blízkosti nízkych trávnych porastov. Preferuje nadmorskú výšku v rozmedzí 1 360 až 1 675 metrov nad morom. Kľúčovou požiadavkou pre jeho rast je výskyt na vápencovom podklade. Kvitne počas mesiaca júl, pričom opeľovanie zabezpečujú prevažne motýle. V niektorých zdrojoch sa ako doba kvitnutia uvádza aj júl až august.
Ochrana a spoločenská hodnota
Klinček lesklý je na Slovensku zákonom chránený druh. Jeho spoločenská hodnota je stanovená na 69 €. Výskyt tohto druhu mimo územia Slovenska nebol potvrdený, čo podčiarkuje jeho endemický charakter.
Rod Dianthus: Pestrá škála klinčekov
Rodové meno klinčeka Dianthus pochádza z latinského slova deus = boh a gréckeho anthos = kvet (boží kvet, liečivá bylina). Klinček ako záhradný kvet je veľmi mnohostranný - možno ho pestovať na záhonoch ako trvalku, ale aj v debničke na balkóne ako jednoročnú rastlinu. Jednotlivé druhy sú vhodné na vysádzanie záhonov, do skaliek či do debničiek a črepníkov, aj na výsadbu v prirodzených záhradách. Ani pri veľkom bohatstve druhov sa mu nikdy nepodarilo pridať sa k skupine hlavných záhradných favoritov, ako sú ľalia, ruža alebo fialka. Jeho obľuba bez zjavných dôvodov striedavo stúpala a klesala.
V 4. storočí pred n. l. ho grécky botanik Theofrast nazval kvetinou bohov, tak totiž znie doslovný preklad gréckeho slova Dianthus. Kvet bol zasvätený Diovi a pri veľkých slávnostiach, napríklad pri svadbách, si ľudia vencami z klinčekov vyjadrovali vzájomnú náklonnosť. Aj vo svete rímskych bohov mala táto voňavá krása veľký význam. No v časoch, ktoré nasledovali, zavládlo okolo strapatej rastliny s nápadne veľkými kvetmi ticho. Zmienky o nej sa vynárajú znovu až v 15. storočí a v 17. storočí sa napokon rozpútala hotová „klinčekománia“. Sú to skvostné kvety, ich okvetné lístky pripomínajú najjemnejšie bruselské čipky.
Do rodu Dianthus (klinček) patrí na Slovensku viacero druhov. Okrem klinčeka lesklého sem patria napríklad:
- Dianthus barbatus (klinček bradatý)
- Dianthus carthusianorum (klinček kartuziánsky)
- Dianthus superbus (klinček pyšný)
- Dianthus deltoides (klinček slzičkový)
Farebné variácie a šľachtenie
Kresba korunných lístkov bola a je pre šľachtiteľov mimoriadnou výzvou. Vznikli tri skupiny: „picotees“ s kontrasne vyfarbeným okrajom, skupina „bizarres“ s bláznivými mnohofarebnými vzormi a „flakes“ s nepravidelnými jednofarebnými fliačkami na okvetných lístkoch. Výrazne ružové, karmínové či zamatovočervené sfarbenie kvetov vyvoláva nostalgiu, a práve toto ich vynieslo na vrchol módnej vlny.
Farebné spektrum kvetov v rámci rodu Dianthus je široké, od bielej, cez ružovú, fialovú až po červenú.
Klinček slzičkový (Dianthus deltoides)
Rodové meno klinčeka Dianthus pochádza z latinského slova deus = boh a gréckeho anthos = kvet (boží kvet, liečivá bylina), druhové meno deltoides = trojuholníkový (tvar korunných lístkov).
Charakteristika a ekologické nároky
Klinček slzičkový je trsnatá, 10-30cm vysoká rastlina. V prírode môžeme klinček nájsť od júna do októbra. Listy sú čiarkovité až úzko kopijovité špicaté a po okraji zúbkovito drsné. Listy z prízemnej ružice niekedy prezimujú. Kvety klinčeka majú valcovitý tvar a kvetné obaly rozlíšené na zelený, ale často fialový alebo červenkastý, úzky, trúbkovitý kalich, ktorý je nevonný a karmínovo až purpurovo červenú korunu, zloženú z piatich korunných lístkov, na ústí ktorých môžeme pozorovať biele bodky. Konce korunných lístkov bývajú zubato zakončené. V kvete sa nachádza 10 tyčiniek. Plodom klinčeka sú valcovité kapsuly.
Klinček má rád slnečné stanovisko. Preferuje suchšiu, priepustnú a kamenistú pôdu. Klinček slzičkový patrí do kategórie viacročných rastlín, ktorú charakterizuje plazivosť. Táto rastlina má veľmi rozširujúci sa koreňový systém, ktorý sa nachádza veľmi blízko k povrchu Zeme. Stonky tejto rastliny majú jemnú a hrboľatú štruktúru. Okraje listov sa vyznačujú drsnosťou a ich tvar je úzky a dlhý. Klinček slzičkový má päťcípý kvet. Každý z okvetných lístkov sa vyznačuje zúbkovaným tvarom. Kvety sú usporiadané vodorovne vzhľadom na zem. Majú šťavnaté farby a pripomínajú malé hviezdičky. Kvetenstvo poľného karafiátu sa vyznačuje prítomnosťou dvoch stĺpov a desiatich tyčiniek. Táto rastlina kvitne na konci leta. Keď poľný karafiát namiesto kvetov vybledne, objaví sa obdĺžnikový box na ovocie. Táto krabička obsahuje čierne semená. Zaznamenáva sa podobnosť semien s malými vňaťami.
Pestovanie klinčeka slzičkového
Klinček slzičkový sa pestuje hlavne zo semien. Preto je pred zasiatím tejto rastliny potrebné zmiešať zem s pieskom. Semená môžete vysievať na jar aj na jeseň. Pri jarnom výseve poľný klinček opúšťa po 12-18 dňoch. Ak je táto rastlina vysadená na jeseň, potom sa zdvihne v mesiaci apríl. Niekedy transplantácia sa praktizuje poľný klinček pomocou rizómov. Klinček slzičkový nevyžaduje absolútne žiadnu údržbu. Táto rastlina je úplne prispôsobená všetkým poveternostným podmienkam. Ľahko toleruje sucho.
Liečivé vlastnosti a použitie
Klinček slzičkový je nielen veľmi krásny, ale aj úžitková rastlina. Pre svoje vynikajúce vlastnosti sa často používa v ľudovom liečiteľstve. Táto rastlina sa často používa na prípravu infúzie, ktorá sa vyznačuje vysokou účinnosťou pri hemoroidnom a maternicovom krvácaní. Táto infúzia je tiež veľmi účinná pri prechladnutí, epilepsii, hnačkách, kŕčových záchvatoch, besnote, dusení atď. Na prípravu odvaru alebo nálevu z tejto rastliny je potrebné ju zhromaždiť. Na to sa používajú listy aj kvety rastliny.
Klinček slzičkový obsahuje zložky ako špecifický alkaloid, karotén, vitamín C, saponíny. Z tejto rastliny sa veľmi často vyrábajú éterické oleje, ktoré sa veľmi často používajú na urýchlenie procesu hojenia rán. Vďaka tomuto produktu sa zlepšuje pamäť, stimuluje sa chuť do jedla, obnovuje sa plné fungovanie tráviaceho traktu, normalizuje sa krvný tlak.
Kontraindikácie a spracovanie
Napriek širokej škále pozitívnych účinkov tejto rastliny na ľudský organizmus má jej použitie svoje vlastné kontraindikácie. Klinček slzičkový môže výrazne znížiť krvný tlak, preto sa hypotenzným pacientom neodporúča používať jeho odvary a infúzie.
Po zozbieraní poľného klinčeka sa vytriedi a roztriedi. Pri triedení pozberanej rastliny je potrebné odstrániť zdeformované vzorky. Ďalej musia byť zhromaždené kvety a listy rozložené v tenkej vrstve na palete. Túto surovinu je potrebné pravidelne obracať. Takto zabránite zvlhnutiu. V opačnom prípade môže byť zhromaždený elixír vlhký a stratiť všetky svoje liečivé vlastnosti. Na zjednodušenie procesu sušenia klinčekov poľných je najlepšie použiť špeciálnu sušiacu komoru. S týmto automatickým zariadením sa môžete zbaviť každodenného obracania trávy. Keď je tráva úplne suchá, musíte ju zbaliť. Na to sa používajú tašky z obyčajnej látky. Skladovanie suchých bylín by nemalo presiahnuť dva roky.
Ďalšie druhy klinčekov a ich využitie
Okrem záhradných klinčekov existuje viacero trvácich druhov, ktorým sa dobre darí vo vresoviskovej záhrade a skalkách, kde obyčajne tvoria menšie súvislé koberce. Keď začnú v júni kvitnúť, hojnosť kvetov a ich sladká vôňa láka motýle a čmeliaky. Medzi nápadné krásky v skalke patria v prvom rade klinčeky sivé (Dianthus gratianopolitanus), klinček alpínsky (Dianthus alpinus) a klinček lesklý (Dianthus plumarius). Posledný je vhodný aj na rezanie do kytíc. Vhodnými susedmi sú zvončeky, tymián, nízke myšie chvosty a modré druhy veroniky.
Neodmysliteľnou súčasťou prirodzenej záhradky je klinček kartuziánsky (Dianthus carthusianorum). Zato štyridsať centimetrov vysoký klinček Knappov (Dianthus knappi) je skôr prekvapivým hosťom - kvitne totiž v nezvyčajných sírovožltých farebných tónoch.
Milovníci kvetín si osobitne cenia dvojročné klinčeky bradaté (Dianthus barbatus), ktoré rastú asi do výšky kolien. Ich vidiecky šarm zapôsobí nielen v záhradkách, ale aj vo váze. Z piatich -šiestich guľatých súkvetí, odstrihnutých zavčas rána, urobíme prekrásnu letnú kyticu.
Nespomenuli sme ešte jeden z menších druhov - klinček čínsky (Dianthus chinensis) a jeho hybridy. Túto asi dvadsaťpäť centimetrov vysokú rastlinu vysievame od februára do marca priamo na záhony pri teplotách pôdy 18 °C. Súrodenci z Ázie bohato a dlho kvitnú nielen na záhonoch, ale hodia sa aj na pestovanie na balkónoch - ak sa im postaráme o kútik chránený pred dažďom. Ak chceme dosiahnuť rovnomerný a hustý kobercový porast mladých rastlín, zalamujeme vrcholky výhonkov nad šiestym párom listov.
tags: #polny #klincek #kresleny