Pomôcky na pestovanie jahôd: Kompletný prehľad
Pestovanie jahôd je obľúbenou záhradkárskou činnosťou, ktorá prináša sladkú a vitamínmi nabitú úrodu. Existuje množstvo spôsobov, ako si môžete dopestovať vlastné jahody, či už máte rozsiahlu záhradu, alebo len malý balkón. Každá metóda má svoje výhody a nevýhody, a výber tej správnej závisí od vašich možností a preferencií.
Rôzne spôsoby pestovania jahôd sa postupne vyvinuli vďaka ľudskej kreativite a snahe zredukovania priestoru potrebného na ich pestovanie. Každá odroda má limitované množstvo plodov v prepočte na jednu sadenicu, čo znamená, že ak chceme docieliť väčšej úrody, je nutné jahodovisko značne rozšíriť. Práve pestovanie jahôd vertikálne či pestovanie v sude znižuje potrebný priestor, avšak efektívne rieši problém s jeho nedostatkom.
Vertikálne pestovanie jahôd
Pestovanie jahôd vertikálne prináša značnú pomoc pre záhradkárov, ktorí chcú využiť priestor efektívne. Jahody pestované vertikálne rastú zväčša v PVC rúrach, ktoré majú po svojom obvode viaceré diery pre sadenice jahôd. Nemusíme si lámať hlavu s tým, ako stĺp či rúra pre jahody esteticky pôsobí. Po čase zarastie jednotlivými rozvetvenými jahodami a tak povrch opornej sústavy nebude vidieť.
Okrem mnohých výhod, ktoré pestovanie jahôd vertikálne prináša, sa naskytá aj mnoho nevýhod, ktoré odrádzajú mnohých pestovateľov. Bez špeciálneho systému zavlažovania sa môže stať, že vrchné sadenice jahôd budú vysušené, zatiaľ čo tie spodné budú stáť vo vode. Ďalšou nevýhodou pestovania jahôd vertikálne je ich prezimovanie.
Pestovanie jahôd v sudoch a pyramídach
Pestovanie jahôd v sude a pestovanie jahôd vertikálne je takmer ten istý spôsob. Výhodou môže však byť fakt, že sud má väčší priemer ako rúra a tak majú jednotlivé jahody väčší priestor pre rozvoj koreňového systému. Okrem nevýhod popisujúcich v odseku venovanému pestovaniu jahôd v rúrach je ďalšou nevýhodou aj pleseň, ktorá môže vzniknúť pomerne rýchlo. Pleseň vzniká prevažne sparením, prítomnosťou určitých baktérií podieľajúcich sa na tomto procese.
Pestovanie jahôd v pyramíde je obľúbený spôsob, ktorý je praktickejší než spôsoby spomenuté vyššie. Alfou a omegou tohto pestovania je pyramída, ktorú si môžeme vyhotoviť aj sami podľa zverejnených montážnych schém.
Pestovanie jahôd v kvetináči a na slame
Pestovanie jahôd v kvetináči je perfektnou alternatívou pre malé balkóny bytových domov. Jahody vyžadujú slnečné stanovisko s pomerne kyslou pôdou, pričom zostávajú všetky aspekty ich pestovania rovnaké. Pestovanie jahôd v kvetináči je pomerne častý jav a najvhodnejšie sú na to odrody pripomínajúce lesné jahody. S veľkosťou dospelej rastliny jahody priamoúmerne klesá aj veľkosť koreňového systému.
Pestovanie jahôd na slame je proces pomerne zložitý, najmä z časovej stránky. Medzivrstvou medzi zemou a samotnou rastlinou tvorí slama. Nevýhodou je najmä pracnosť, keďže samotná slama po čase môže byť prenášačom jednotlivých plesní a baktérií, najmä po jej sparení.
Výber odrody a sadiva
Podmienkou úspechu každej, teda aj jarnej výsadby je zdravý biologický materiál s deklarovaným pôvodom zo špecializovaných pracovísk. Pre výsadbu a úrodu je dôležité, akú odrodu jahôd si vyberieme. Spomedzi raz ročne rodiacich odrôd je ešte stále vhodná odroda Senga Sengana, zo skorších Andrea, zo stredne skorých Magura, Induka, Bounty, Karmen, Elsanta, Dagmar, Kama, Dar Select a iné.
Sadenice musia mať bohaté, dobre vyvinuté koreňové sústavy a nepoškodené terminálne púčiky so zdravými listami. Medzi najlepšie odrody patria Elsanta, Senga sengana a Korona. Elsanta je odroda, ktorú Prof. Hričovský najviac odporúča. Je stredne skorá, vysoko odolná a nezahníva. Korona patrí medzi stredne skoré jahody. Ak nemáte záhradu, stačí si kúpiť balkónovú odrodu Mara de bois.
Podľa toho, ako a kedy nám jahody prinesú úrodu rozlišujeme dve hlavné skupiny. Poznáme jahody klasické, ktoré rodia jeden krát za sezónu a také, na ktorých plodoch si môžeme pochutnávať takpovediac až do obdobia prvých mrazíkov. Odborne ich nazývame jahody remontantné. Špeciálnou skupinou sú mesačné jahody, ktoré rozmnožujeme výsevom. Celkový vzhľad rastliny je iný, nevytvárajú poplazy a ich plody sú pomerne malé, pripomínajúce ich lesné príbuzné. Ich plody sú však chuťovo veľmi príjemné, pričom atraktívna je aj ich schopnosť rodiť takisto počas celého vegetačného obdobia od júna do septembra.
1. Skoré odrody jahôd začínajú plodiť už v máji a sú ideálne pre tých, ktorí sa nevedia dočkať prvej úrody. Majú sladkú chuť a sú skvelé na priamu konzumáciu.2. Poloskoré jahody kvitnú a dozrievajú o niečo neskôr než skoré odrody, spravidla v júni. Sú vhodné na dlhšie obdobie rodenia a poskytujú stabilnú úrodu.3. Remontantné alebo stále rodiace jahody kvitnú a plodia viackrát za sezónu, od jari až po prvé mrazy. Toto ich robí ideálnymi pre záhradkárov, ktorí si chcú vychutnávať jahody počas celej sezóny.4. Lesné jahody sú malé, ale intenzívne sladké a aromatické. Sú vhodné na pestovanie na okraji záhonov alebo ako dekoratívne rastliny. Tento druh vyžaduje menej starostlivosti, no odmení vás bohatou chuťou.
Príprava pôdy a výsadba
Pre správnu prípravu je vhodné si rozmyslieť, v ktorom období, či na jar alebo na jeseň sa chystáme rastliny vysádzať. Dôležitý je taktiež výber rastlín. Pre jarnú výsadbu si môžete vybrať i tzv. frigo sadbu, teda sadbu, ktorá sa vyberie zo zeme už v priebehu decembra, korene sa zabalia do fólie a uložia sa do chladiaceho boxu.
Jahodám prispieva mierne kyslé prostredie, preto je vhodné do miesta výsadby zavčasu primiešať rašelinový substrát a premiešať ju so stávajúcou zeminou. Pokiaľ vieme už na jeseň, že nás čaká výsadba na jar, môžeme miesto pripraviť tým, že zapracujeme do pôdy dobre odležatý hnoj, či kompost. Pokiaľ sme toto nestihli, je možné zapracovať kompost (hnoj nie) ešte dva až tri týždne pred samotnou jarnou výsadbou. Dôležité je pridať i základné hnojivá, typu Cererit a NPK.
Jamky do pôdy robíme buď lopatkou, alebo priamo rukou, pretože správne pripravená pôda má byť vo vrchnej časti taká kyprá, aby to umožňovala. Jamky majú byť hlboké 10 - 15 cm a rovnako široké. V chudobnejších pôdach odporúčame dať do jamiek hrsť dobrého kompostu. Druhou rukou vkladáme do jamky sadenicu tak, aby boli korienky rovnomerne rozmiestnené. Po uložení sadenice oboma rukami prihrnieme na korienky pôdu a pevne ich pritlačíme.
Pri výsadbe dbáme na to, aby srdiečko rastliny nebolo zakryté pôdou, pretože by mohlo vo vlhkom počasí začať hniť. Plytko vysadené sadenice môžu však zasychať, lebo korienky sú príliš plytko pod povrchom pôdy. V takomto prípade zasychajú aj nové korienky vyrastajúce z koreňového krčka a rast celej rastliny sa spomaľuje.
Ak máte záujem o pestovanie jahôd v kvetináči na balkóne či terase, môžu byť pre vás zaujímavé rôzne previsnuté formy vhodné aj do visiacich nádob. Pri sadení priamo do pôdy je dôležitý výber vhodného stanoviska. Jahody vyžadujú slnko, prípadne mierne zatienenie a ideálna je pre nich hlinitopiesočnatá, dobre priepustná pôda.
Pri výsadbe jahôd dbajte na to, aby mali rastliny dostatok priestoru. Jahody sadíme v rozstupe 30-40 cm medzi jednotlivými rastlinami a 60-80 cm medzi riadkami. Ak jahody sadíme do riadkov, volíme radšej ich orientáciu smerom sever - juh. Pri tejto orientácii je pôsobenie slnečných lúčov na všetky rastliny najúčinnejšie. Vzdialenosť jednotlivých riadkov dodržiavame v rozmedzí 60 - 70 cm.
Medzi najpoužívanejšie patrí Hoštický kravský hnoj. Následne na povrch pôdy položte kompost a zakryjeme pôdu netkanou textilnou fóliou. Bráni vysychaniu pôdy, rastu plevelu, plod nie je tak vo vode, plody sa nešpinia. Počas dažďa voda stečie do jamy medzi riadkami, čím sa zníži riziko hubových chorôb.
Zavlažovanie a hnojenie
Jahody vyžadujú výdatnejšiu a menej častú zálievku. Časté zalievanie, alebo neustávajúce dažde im nesvedčia. Nezabúdame na dôkladnú zálievku, najmä ak je suchšie počasie. Zalievame priamo ku každej sadenici minimálnou dávkou aspoň 1/2 litra vody. Po zálievke prihrnieme k sadeniciam suchú pôdu, aby sme zamedzili vyparovaniu a vytváraniu škrupiny. Po výsadbe jahôd zavlažujeme tak často, aby sme udržali pôdu stále primerane vlhkú.
Jahody potrebujú pravidelnú závlahu, najmä počas zakoreňovania a plodenia. Vyhnite sa zalievaniu listov: Je dôležité zalievať priamo ku koreňom rastlín a nie cez listy, pretože mokré listy môžu viesť k rozvoju plesňových ochorení.
Hnojíme na jar pred kvitnutím, je možné využívať bežne dostupné hnojivá priamo na jahody alebo i granulovaný kravský hnoj. Pri jeho použití si dávame pozor, aby sa dávka nedostala na listy rastlín a tým pádom ich nepopálila. Jahody prihnojujeme vhodným hnojivom skoro na jar a druhý raz po prvom zbere plodov.
Sadenice ocenia nielen zavlažovanie a hnojenie vo forme zálievky, ale najmä hnojenie listami. Listové hnojenie prináša množstvo výhod: zabezpečuje rýchly a priamy prísun živín cez listy, zlepšuje efektívnosť využitia živín z pôdy a je účinné aj pri nedostatku živín, keď je využitie týchto živín koreňmi obmedzené.
Odporúčame hnojivo na jahody Kristalon, prípadne podobné Hoštické organické hnojivo alebo Juhočeské hnojivo na jahody a iné drobné ovocie. Osvedčilo sa nám aj hnojivo Floria - rýchlopôsobiace dvoj-zložkové hnojivo. Ak ste zástancom iba biologických hnojív, odporúčame vyrobiť výluh zo žihľavy.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Najčastejšie sa stretávame so šedou pliesňou, kde zdrojom nákazy sú staré, napadnuté listy. Preventívne je možné sa brániť ešte pred kvitnutím, a to použitím chemických prípravkov typu ROVRAL a pod. Keď sa na špičkách listov tvoria fialové škvrny, ktoré postupne prechádzajú do biela, môže to signalizovať bielu škvrnitosť listov.
Pred škvrnitosťou by ste sa mali mať na pozore v daždivých rokoch. Jedná sa o hubové ochorenie, ktoré napáda listy. Krčkovej hnilobe sa tiež dobre darí vo vlhkom prostredí. Má extrémne veľký počet hostiteľov.
Jahody napáda viacero škodcov a chorôb, proti väčšine však sa dá aj preventívne brániť vďaka biologickým a chemickým prípravkom. Odstránime poškodené a zaschnuté listy, ktoré už neprihnojujeme.
Odporúčame obsypať jahody granulami proti slimákom. Medzi veľmi obľúbené prípravky patrí Ferrimax. V našom Katalógu škodcov a chorôb nájdete najvhodnejšie prípravky proti konkrétnym chorobám.
Slimáky a vtáky: Jahody sú často cieľom slimákov a vtákov, ktorí si radi pochutnajú na sladkých plodoch. Slimáky môžete odpudiť prírodnými metódami, napríklad použitím pivných pascí (plastová nádoba s pivom, do ktorej slimáky spadnú a utopia sa) alebo rozmiestnením drvených škrupín okolo rastlín, ktoré slimáky odradia.
Prevencia chorôb: Na prevenciu plesňových chorôb je dôležité udržiavať správny rozostup medzi rastlinami a dbať na to, aby sa pôda okolo nich pravidelne prevzdušňovala. Choré alebo poškodené listy by sa mali okamžite odstrániť, aby sa zabránilo šíreniu chorôb.
Reprodukcia jahôd
Jahody tvoria na konci leta odnože. Tie môžu byť niekoľko metrov dlhé a môže byť na nich až niekoľko nových rastlín. Vyberieme dve najsilnejšie, ktoré zasadíme a počkáme na ich zakorenenie.
Na rozmnožovanie jahôd vám postačí malý kvetináč, substrát a kus drôtu. Vyberte odnože z trsov jahôd, ktoré najviac rodia. Časť odnože v pazuche prichyťte drôtom, aby sa mohla zakoreniť do kvetináča. Túto odnož neodstrihávajte, odstrihnite iba ďalej rastúcu odnož. Zalejte odnožovú rastlinu, aj keď je zatiaľ spojená s materskou rastlinou. Za mesiac sa sadenica zakorení tak, že už ich môžete oddeliť od materského trsu.
Čo robiť s JAHODOVÝMI BEŽCAMI | Kompletný sprievodca
Udržiavanie jahodoviska
Po zbere úrody jahody udržiavajte bez buriny a rastliny polievajte. Po zbere úrody jahody zostrihnite - odstránite zárodky chorôb.
Okolie rastlín pravidelne odburiňujeme, pričom poplazy, ktoré sa priebežne vytvárajú odstraňujeme, aby sa neoslabovala hlavná materská rastlina.
Jahody nepestujte viac ako 3 - 4 roky na jednom mieste. Jahodovisko potom zlikvidujte a premiestnite ho inde.
tags: #pomocky #na #pestovani #jahodyl