Poniklec veľkokvetý: Chránený klenot slovenskej prírody
Poniklec veľkokvetý (Pulsatilla grandis Wender.) je chránený, trváci druh s mnohohlavým podzemkom, ktorý patrí do čeľade iskerníkovitých (Ranunculaceae). Tento druh je zaradený do Červeného zoznamu ohrozených rastlín Slovenska v kategórii zraniteľný (VU) a zároveň je to druh európskeho významu. Rastie prirodzene na suchých, slnečných stráňach, stepiach a vápencových lúkach.
Listy ponikleca veľkokvetého pučia až v čase rozkvitania a rozkladajú sa okolo stoniek. Sú dlho stopkaté, majú dvojito až trojito perovito zloženú čepeľ s úzkočiarkovitými segmentmi. V čase kvitnutia sú stonky vysoké asi 30 cm, no v čase dozrievania nažiek dorastú až do výšky 50 cm. Jednotlivé kvety sú veľké, spočiatku zvončekovité, neskôr otvorené. Okvetné lístky sú podlhovasto vajcovité, zvonka chlpaté až plstnaté, svetlofialovej farby, so žltými tyčinkami.
Poniklec veľkokvetý patrí medzi naše najvýraznejšie teplomilné a suchomilné rastliny. Najčastejšie ho nachádzame na výslnných, trávnatých prípadne skalnatých miestach svahov. Hojný je na vápencových, ale aj na nevápencových horninách, na spraši a na pieskoch bohatých na karbonáty. Na Slovensku je poniklec rozšírený v oblasti južného Slovenska, predhoriach Západných Karpát a severnú hranicu areálu tvoria Strážovské vrchy, Slovenské rudohorie a Nízke Beskydy až po Vihorlat.
Kvitne medzi prvými jarnými druhmi, zvyčajne od marca do mája, zriedkavo opäť koncom septembra. Je to dlhoveká trvalka. V záhradných kultivaroch môže kvitnúť viacerými kvetmi na jednom stonku. Je nenáročný na starostlivosť, potrebuje chudobnú, priepustnú pôdu a dostatok slnka. Nepotrebuje hnojenie. Priťahuje včely a čmeláky. Dekorativný je aj po odkvitnutí, keď jeho chlpaté plody vyzerajú rovnako efektne ako samotné kvety.
V jarných mesiacoch prebieha monitoring chráneného druhu poniklec veľkokvetý. Počas roka je poniklec najlepšie viditeľný v marci až apríli, kedy kvitne a kedy je aj najvhodnejšie obdobie pre monitoring. V rámci monitoringu sa sleduje plocha výskytu, počet jedincov, vitalita a dynamika populácie, ako aj ohrozenie a trendy vývoja. Po vyhodnotení výsledkov sa získané údaje spracúvajú a vkladajú do Komplexného informačného a monitorovacieho systému (KIMS).
Populácie druhu sa líšia. Na niektorých miestach sa počty jedincov pohybujú v stovkách až tisíckach, na iných nepresahujú desať. Dynamika populácie na väčších lokalitách je stabilizovaná, zatiaľ čo na menších počet jedincov klesá.
Ohrozenia a ochrana
Najväčšou hrozbou pre poniklec veľkokvetý je zarastanie jeho prirodzeného biotopu najmä borovicami a expanzívnymi bylinnými druhmi. Ďalšími hrozbami sú ťažba horniny, zber a zošliapanie, úmyselné zalesňovanie lokality, vypaľovanie biotopu a hnojenie okolitých plôch.
Pre zachovanie priaznivého stavu biotopu sú potrebné vhodné manažmentové opatrenia. Na lokalitách s pokročilou sukcesiou je potrebné preriedenie krovín a drevín, kosenie lokality v júni až júli s následným odstránením biomasy, alebo extenzívna pastva oviec.
Na Slovensku je poniklec veľkokvetý chránený zákonom. Napriek tomu je v Národnej prírodnej rezervácii (NPR) Humenský sokol ohrozený najmä kvôli ilegálnemu zberu, kedy ľudia vykopávajú tento druh a vysádzajú si ho vo svojich záhradkách. V minulosti sa poniklec veľkokvetý používal na zaháňanie morovej nákazy. Je to vysoko jedovatá rastlina, ktorá vytvára srdcové toxíny a oxytoxíny spomaľujúce srdcový tep, čo môže spôsobiť zníženie krvného tlaku, hypotenziu a kómu.
Medzi najbohatšie, ale zároveň najviac ohrozené lokality na Slovensku patria Podskalka v k. ú. Humenné a Prírodná rezervácia (PR) Chlmecká skalka. V PR Chlmecká skalka bol druh vyhlásený na ochranu sucho a teplomilnej vegetácie s výskytom chránených a ojedinelých druhov rastlín.
REGENERATÍVNE POĽNOHOSPODÁRSTVO - význam a prínosy
Je dôležité si uvedomiť, že poniklec patrí medzi chránené druhy a jeho ohrozovanie v prirodzenom biotope je neprípustné.
tags: #poniklec #velkokvety #herbar