Popínavé ruže: Krása, pestovanie a úspešné rozmnožovanie

Popínavé ruže sú známe svojou ohromujúcou krásou a elegantnými kvetmi, ktoré upútajú pohľady aj na celkom malom priestore. Patria k najstarším pestovaným rastlinám a sú mimoriadne obľúbené a zvyčajne dlhoveké dreviny, ktoré vyniknú v modernej aj vidieckej záhrade. Ich ťahavý charakter umožňuje využitie vertikálneho priestoru v záhrade a pridáva záhradným štruktúram nový rozmer. Tieto ruže majú jedinečnú schopnosť rásť pozdĺž stien, pergol a mreží, vytvárajúc pôsobivé závesy kvetov a romantické oblúky, ktoré dodávajú záhrade pôvabný a romantický vzhľad.

S pestrou paletou farieb od odvážnych červených po jemné pastelové odtiene ponúkajú ruže skutočnú rozmanitosť, aby uspokojili každý vkus a výzdobný štýl. Aby sa im u vás darilo, treba sa o ne správne starať a dodržať pár základných pravidiel pri ich výsadbe, pestovaní a rozmnožovaní.

Čo sú popínavé ruže a ich rozdelenie

Medzi popínavé ruže patria ruže s bohatými výhonkami a ruže rambler. Ramblery (kučeravé ruže) kvitnú len raz do roka, no dosahujú výšku až 10 m a vyznačujú sa dlhými pružnými výhonkami. Ruže s bohatými výhonkami, ktoré kvitnú viackrát, rastú kompaktnejšie a hovorí sa im aj Climber (horolezec). Tieto majú na rozdiel od ruží rambler kratšie výhonky.

Druhá skupina popínavých ruží, označovaná ako Rambler či lianovité popínavé ruže, disponuje veľmi dlhými pružnými výhonkami a menším zoskupením kvetov.

Tipy na obľúbené odrody

Medzi záhradkármi sú obľúbené mnohé odrody popínavých ruží, ktoré na prvý pohľad zaujmú svojimi kvetmi a prispôsobivosťou.

Výber správneho stanovišťa a pôdy

Popínavé ruže sú „deti slnka“, napriek tomu sa mnohým odrodám nedarí na priamych južne orientovaných stenách, kde hrozí slnečný úpal. Popínavé ruže milujú slnečné stanovisko. Najlepšie sa im darí na stanovištiach orientovaných na juhovýchod alebo juhovýchod. Pre sadenie ruží vyberte slnečné a vzdušné stanovište, kde prúdenie vzduchu zabraňuje napadnutiu múčnatkou a roztočcami. Pri celodennom oslnení ruže veľmi rýchlo odkvitajú a pri južných stenách budov trpia na slnečný úpal a sucho. Dôležité je zaistiť ruži ochranu pred vetrom. U menších rastlín tieň nevadí, avšak vyrastené ruže potrebujú na vykvitnutie slnečný svit.

Ruže majú rady dobre priepustnú, piesočnato-hlinitú, mierne vápenatú pôdu bohatú na humus (5 - 7 %). Nevhodné sú pôdy ťažké ílovité, trvale zamokrené alebo veľmi plytké a kamenisté. Ruže vyžadujú slabo kyslú až neutrálnu pôdnu reakciu (pH 6 až 7). Popínavé ruže preferujú na živiny bohatú a dobre odvodnenú pôdu. Nevhodné sú pôdy ťažké ílovité, zlievavé, trvale zamokrené, bahnité alebo studené, kamenisté alebo veľmi plytké pôdy. Ruže sa nedaria ani v pôdach veľmi kyslých alebo celkom piesočnatých, nedostatočne zásobených humusom, z ktorých sa všetky živiny vyplavujú do spodných vrstiev. Ťažké pôdy sa zlepšujú pridaním rašeliny, kompostu, rašelinových substrátov. Priepustnosť sa zlepší pridaním piesku, popola, pomôže aj rozložený hydinový alebo králičí hnoj, ktorý sa v ťažších pôdach nezarýľuje príliš hlboko. Väčšina ruží sa očkuje na hlboko zakoreňujúce podpníky, ktoré neznášajú vysokú hladinu podzemnej vody. Tá spôsobuje žltnutie listov a podporuje výskyt čiernej škvrnitosti. V takých prípadoch je nevyhnutné pozemok odvodniť.

Ak je pôda vyčerpaná, nikdy nesaďte ruže po ružiach - do starého záhonu môžu ísť nové ruže až po 6 - 8 rokoch, alebo po úplnej výmene zeminy do hĺbky 50 cm. Šipové ruže sa tiež nemajú vysádzať do tesnej blízkosti stromov, najmä takých, ktorých korene veľmi ochudobňujú pôdu o živiny a vlahu, ako sú brezy, javory, jasene a pod. V záhradách sa ruže nevysádzajú do bezprostrednej blízkosti jahôd, šalátu a inej zeleniny, alebo kríkov drobného ovocia. Ružiam škodí aj trvalý prievan, ktorý vzniká na rohoch budov a na voľných miestach medzi domami, ale nevyhovujú im ani uzavreté polohy a obstavaných dvoroch alebo záhradách oplotených vysokými múrmi.

Návod na výsadbu popínavých ruží

Ideálnym termínom na výsadbu ruží je jeseň (október až do mrazov), prípadne jar (marec až máj). Jeseň je vhodnejšia na výsadbu voľnokorenných ruží, ktoré pred výsadbou vždy namáčame do vedra s vodou na niekoľko hodín. Ruže sa vysádzajú od októbra do apríla pokiaľ nie je zamrznutá pôda. Pri jesennej výsadbe vytvoria ruže ešte pred príchodom mrazov jemné korienky a na jar majú potom určitý náskok. Jarné vysádzanie sa neodporúča do zamokrených ťažkých pôd. Priveľmi teplé počasie hneď po vysadení je pre sadenice nebezpečné. Vysádzanie stromčekovitých ruží je lepšie odložiť na jar, pretože ich spoľahlivé zazimovanie je prácne. Aj vo vysokých polohách s častými mrazmi sa ruže vysádzajú radšej na jar.

Pripravené sadenice sa nesmú nechať voľne ležať na slnku a ich korene treba chrániť pred vetrom.

Postup krok za krokom:

1. Príprava sadenice: Odstráňte nepotrebné výhony a ponechané skráťte na 2-3 očká. Odstráňte poškodené korienky a ostatné skráťte zhruba na polovicu. Pri jesennej výsadbe sa zrezávajú iba konce nalomených alebo poškodených konárikov a ponechá sa tri až päť najsilnejších konárikov. Pri jarnej výsadbe sa pri vysádzaní odstránia nepotrebné výhonky a ponechané sa skrátia podľa sily na dva až tri púčiky. Pokiaľ sú rastliny v dobrom stave, možno nechať aj viac púčikov. Poškodené korene treba odstrániť a zostávajúce sa skrátia asi o polovicu.
2. Vykopanie jamy: Jama by mala byť aspoň 40 cm hlboká aj široká. Jej dno prekyprite rýľom. Po vytýčení vzdialenosti medzi rastlinami treba vyhĺbiť jamy o rozmeroch 40 x 40 x 40 cm. Na dno treba navŕšiť kopček kompostovej zeminy, v žiadnom prípade sa však nepridávajú priemyselné ani iné hnojivá. S prihnojovaním treba začať až v ďalšom roku po výsadbe.
3. Vloženie do jamy: Ružu umiestnite v takom náklone, aby rástla smerom k podpore. Miesto očkovania (zhrubnutá časť) musí byť 3 - 5 cm pod povrchom pôdy (pri popínavých až 10 cm). Popínavé ruže sa vysádzajú ešte o niečo hlbšie, tak aby miesto očkovania bolo asi 10 cm pod povrchom pôdy. Pri vysádzaní sa korene nesmú násilne ohýbať. Rozložia sa do jamky voľne tak, aby smerovali dolu a sadenica sa podrží tak vysoko, aby miesto štepenia bolo asi 5 cm pod povrchom pôdy. Vzdialenosť vysádzania týchto ruží závisí od vzrastu kultivaru ale aj od spôsobu použitia. Minimálna vzdialenosť býva 1,2 m, ale niekde to môže byť aj viac ako 2 či 3 m podľa okolností. Ruže sa nevysádzajú na okraj záhona ale najmenej 25 cm od neho. Ak túžite po ruži pnúcej sa po múriku, odporúčame zamerať sa na rastliny s tuhšími výhonkami. V tomto prípade sa rastliny sadia od múrika vo vzdialenosti aspoň 10 cm, aby mohlo dôjsť k dostatočnému prúdeniu vzduchu.
4. Zasypanie a zálievka: Koreňový bal zasypte kvalitným substrátom (môžete pridať mykorízne huby). Zeminu pevne utlačte a poriadne polejte. Dôkladná zálievka je nevyhnutná najmä pri vysádzaní na jar.
5. Nakopcovanie: K vysadenej ruži nakopcujte zeminu do výšky cca 20 cm, aby bola chránená proti vysúšaniu a mrazu. Keď voda vsiakne, zemina sa doplní a potom nakopcuje od výšky 20 cm. Pred príchodom mrazov treba túto vrstvu ešte zväčšiť. Na jar chráni nakopcovaná zemina rastlinu pred účinkami slnka a vysušujúcim vetrom. Po uplynutí asi troch týždňov po jarnom vysádzaní sa odporúča navŕšenú zeminu opatrne odstrániť. Na jeseň vysádzané ruže sa odkrývajú začiatkom apríla.

Opora a správne vedenie výhonkov

Popínavé ruže sa nedokážu samy šplhať, lebo nemajú prísavné korienky ani úponky. Na správny rast potrebujú opornú konštrukciu (mriežku, pergolu, oblúk), ktorá musí byť silná a stabilná. Oporu ukotvite na múr s odstupom najmenej osem centimetrov kvôli prúdeniu vzduchu. Aby mali ruže viac kvetov, treba prúty už od začiatku viesť vodorovne alebo šikmo. Horizontálne vyväzovanie spôsobuje, že sa v konárikoch hromadí miazga, čo podporuje tvorbu kvitnúcich vedľajších výhonkov. Ak by rástli len priamo nahor za svetlom, kvitli by len na najvrchnejšom poschodí. Popínavé ruže môžete ozdobiť rôzne priestory. Staviť môžete nielen na ich pestovanie pri stene. Tieto rastliny sa môžu tiež ovíjať okolo kmeňov, popínať po plotoch či pergolách a vytvárať tak najrôznejšie romantické zákutia vo vašej záhrade.

Celoročná starostlivosť: Závlaha a hnojenie

Pokiaľ chcete od vašich ruží silné výhony a intenzívnejšie kvitnutie, nepodceňujte závlahu. Ruže zalievame výhradne ku koreňom, nikdy nie na listy a kvety, aby sme predišli hubovým chorobám. V priebehu vegetácie dodávajte výdatnú závlahu raz týždenne, pri horúčavách aspoň dvakrát. Frekvencia polievania závisí od klimatických podmienok, pôdy ale aj od veľkosti ruží. Všeobecne platí, že popínavé ruže potrebujú pravidelnú zálievku, najmä v horúcich letných mesiacoch, aby sa zabránilo vyschnutiu koreňov. Ružiam vyhovuje občasné zavlaženie najmä v období sucha. Ruža potrebuje najviac vody v období najintenzívnejšieho rastu, teda od jarného pučania a po prvom odkvitnutí, keď sa začína rast nových výhonkov. Na zavlažovanie treba myslieť už pri kyprení pôdy, preto sa vytvárajú mierne zvýšené okraje záhonov, aby zálievková voda neodtekala zo záhonov, ale vsiakla tam, kde je potrebná. Nezavlažuje sa za prudkého slnečného žiarenia. Pri závlahe treba dbať na to, aby sa voda nedostala na listy. Dôležitá je aj výdatná závlaha ešte pred začiatkom mrazov.

Hnojenie:

• V predjarí (začiatok apríla): Aplikujte organické alebo minerálne hnojivo so stopovými prvkami. Skoro v predjarí, ako to dovolí počasie, ešte pred odokrytím ruží.
• V čase tvorby pukov (koniec mája/jún): Druhá dávka hnojiva pre podporu kvitnutia. Asi v polovici mája, keď ruže začínajú vytvárať puky, po daždi alebo po zavlažovaní sa prihnoja roztokom rýchle pôsobiaceho kvapalného hnojiva.
• Jeseň (september): Hnojivo s vyšším obsahom draslíka pre lepšie vyzretie pletív pred zimou.

Upozornenie: Vyvarujte sa neskorého dávkovania dusíka (po 1. auguste), pretože pletivá by nestihli do zimy vyzrieť a mohli by namrznúť. Hnojivo s vyšším obsahom draslíka a fosforu je ideálne, pretože podporuje tvorbu pukov a kvetov. Na prihnojovanie ruží sa používajú prevažne zložené kombinované hnojivá, t.j. hnojivá obsahujúce rôzne živiny v správnom pomere. Ruže sú citlivé na vyšší obsah solí v pôde, preto sa najmä na ťažších pôdach nesmú hnojivá predávkovať. Korene ruží nesmú prísť nikdy do styku s čerstvým maštaľným hnojom, ktorý by spôsobil uhynutie najmä mladých sadeníc. Hydinový trus je výdatné hnojivo najmä vo forme hnojivej zálievky, používa sa však veľmi zriedený výluh skvaseného trusu. Rašelina je výborným zdrojom humusu pre svoj pomalý rozklad v pôde. V pôdach vylepšených rašelinou vytvárajú ruže bohatšie korene. Z organických hnojív je najlepší kompost, ktorý sa ružiam pridáva kedykoľvek, ale najmä v predjarí, ešte pred odstránením zimnej prikrývky.

Rez a omladzovanie

Hlavným cieľom rezu je uchovať zdravie ruže a podporiť jej rast. Rez by mal byť šikmý, vykonávaný pár milimetrov nad zdravým púčikom, ktorý smeruje von z kra. Rezná plocha má byť sklonená smerom od púčika, aby voda nestekala cez púčik. Nožnice musia byť veľmi ostré, aby pletivá konárika nerozdrvili. Ruže nezaceľujú rany pomocou závalu ako niektoré ovocné dreviny, ale iba im zasychá drevo i kôra okolo miesta rezu. Rez sa preto musí robiť 5 až 8 mm nad zdravým púčikom, aby nevyschol. Strihanie popínavých ruží je dôležité pre tvorbu pevných a dobre tvarovaných konárov. Popínavé ruže strihajte na jar. Pravidelne tiež odstraňujte slabé a mŕtve konáre, to podporuje rast nových vetvičiek.

• Povýsadbový rez: Vykonáva sa hneď po výsadbe pre stimuláciu rastu.
• Udržiavací rez: Od tretieho roku na jar odstráňte poškodené, choré a prestarnuté výhonky. K prvému rezu popínavých ruží sa pristupuje najskôr po treťom roku ich života. Vtedy už majú nosné stonky poriadnu silu na pnutie. Rez popínavých ruží na jar zahŕňa odstránenie starého a mŕtveho dreva a odrezanie nepotrebných bočných vetvičiek. Pri raz kvitnúcich popínavých ružiach sa na jar skracujú len tenké konce výhonkov, ktoré sú obyčajne namrznuté a hlavný rez sa robí hneď po odkvitnutí. Vtedy sa odstránia prestarnuté výhonky.
• Letný rez: Pravidelne odstraňujte odkvitnuté kvety nad prvým listom, ktorý má 5 lístkov. To sústredí energiu do tvorby nových kvetov. Priebežné odstrihávanie odkvitnutých kvetov napomáha k bohatému kvitnutiu. Letný rez podporuje tvorbu ďalších kvetov. Pokiaľ sa odstraňujú odkvitnuté kvety až po opadaní lupienkov, obyčajným odštipnutím kvetnej stopky tak, ako sa to robí pri narcisoch, tulipánoch a pivonkách, je to zásadná chyba. Nový výhonok bude umiestnený príliš vysoko a bude slabý, tenký a ohybný. Pri odstraňovaní odkvitnutých kvetov je výhodné dodržiavať zásady správneho letného rezu. Odkvitnutý kvet sa má odstrániť ešte pred úplným opadaním lupienkov, t.j. hneď keď stratil estetický vzhľad. Veľkokvetým ružiam s odkvitnutým kvetom treba odrezať aj časť stonky s neúplnými listami (trojpočetnými) a s jedným listom úplným (päťpočetným). Púčik má vždy smerom na von, ako aj pri jarnom reze.
• Omladzovací rez: Raz za čas zrežte jednu či dve hlavné stonky priamo pri základni (cca 20 cm nad zemou). V rámci omladzovacieho strihu popínavých ruží sa strihajú jedna či dve hlavné stonky priamo pri základni rastliny, zhruba 20 cm nad zemou.
• Jesenný rez: Rez popínavých ruží na jeseň nie je výslovne nutné vykonávať. V septembri a neskôr na jeseň sa ruže skracujú minimálne a nerežú sa ani ruže s dlhými stopkami do vázy, aby drevo vyzrelo a vedelo sa brániť proti mrazu.

Pestovanie v nádobách a zimná ochrana

Popínavé ruže môžete pestovať aj na balkónoch v kvetináčoch s hĺbkou a šírkou minimálne 40 cm. Použite zmes záhradnej zeme a rašeliny (1:1) a na spodok dajte 5 cm vrstvu štrku pre drenáž. V kvetináči vyžadujú ruže častejšiu zálievku, v lete aj každý deň. Áno, popínavé ruže možno pestovať aj v kvetináčoch, ale vyžadujú väčší a stabilnejší kvetináč, aby mali dostatok miesta pre rast. Pri výbere kvetináča je dôležité zvoliť dostatočne veľký kvetináč s otvormi na dne a s drenážnou vrstvou.

Zimná ochrana:

Väčšina popínavých ruží je pomerne mrazuvzdorná, ale odrody sa môžu líšiť vo svojej mrazuvzdornosti. Preto je dôležité vybrať odrodu, ktorá je prispôsobená klimatickým podmienkam vášho regiónu. Na jeseň nahrňte zeminu k základni rastliny. Pri popínavých ružiach môžete spodnú časť zakryť rákosovou rohožou a cez dlhé výhonky zavesiť pytlovinu. Ruže v črepníkoch postavte na chránené miesto a pri silných mrazoch obalte nádobu rúnom. Nezabúdajte na miernu zálievku aj v zime počas dní bez mrazu. Nebezpečenstvo stupňujú teplé slnečné dni vo februári a v marci, keď nadzemné časti rastlín odparia značné množstvo vody, zatiaľ čo vrchná vrstva pôdy nerozmŕza. Pre úspešné prezimovanie je dôležitý výber odolných kultivarov. To platí najmä pre popínavé ruže, ktoré sa len ťažko dajú zakrývať. Väčšina pestovaných ruží sa musí chrániť pred mrazom prikrytím, najlepšie ornicou. Drobný mráz ružiam neuškodí a prispeje skôr k opadaniu lístia. Ruže stačí prikryť pred nástupom trvalých mrazov, prípadne mrazov silnejších ako - 8 °C. Kríkové ruže sa prikrývajú do výšky asi 20-30 cm. Nakopcovaná zemina má preniknúť medzi výhonky tak, aby nevznikali dutinky, kde by mohlo mrznúť alebo by sa mohli rozmnožiť plesne. Ružové kríky sa tlačia vysoko, ohýbajú sa k zemi, pokrývajú slamenými alebo smrekovými vetvami. Môžete tiež použiť rašelinu a pytlovinu. Počas zimy prekryte kríky suchými konármi.

Choroby a škodcovia

Dobre ošetrované rastliny sú odolnejšie voči napadnutiu chorobami a škodcami, preto je dobré dodržiavať všetky pestovateľské rady. Rýchlu a účinnú ochranu umožňujú vhodné a včas použité chemické prípravky. Vhodným obdobím na postrekovanie je neskoré popoludnie, keď slnečné žiarenie slabne a netreba sa obávať popálenia listov. V zamračených dňoch sa môže postrekovať kedykoľvek, ale vždy za bezvetria. Roztok má byť jemne rozptýlený, preto sa nepostrekuje z malej vzdialenosti priamo na listy. Treba dodržiavať stanovené riedenie prípravkov, lebo väčšia koncentrácia môže spôsobiť značné škody. Prípravky treba striedať, najmä organické. Pri aplikácii treba dbať nielen na to, aby sa rastliny nepoškodili, ale aj na vlastnú bezpečnosť.

Medzi najčastejšie problémy patria:

• Čierna škvrnitosť: Prejavuje sa čiernymi škvrnami na listoch. Prevenciou je zálievka priamo k pôde a odstraňovanie napadnutých listov (nepoužívať do kompostu). Chlad a dážď tvorí ideálne podmienky pre tento typ choroby ruží. Chorobe sa darí aj vtedy, keď na jeseň dôkladne neodpracete napadané lístie z ruží. Na listoch sa tvoria tmavé škvrny, ktoré spôsobia chradnutie rastliny. Pnúcu ružu môže potrápiť aj čierna škvrnitosť na listoch a výhonkoch, ktorá vytvára nevzhľadné čierne a žlto orámované škvrny.
• Múčnatka ružová: Biely povlak na listoch a pukoch. Spôsobuje ju zlá cirkulácia vzduchu alebo teplotné výkyvy. Táto hubová choroba tvorí sivasté povlaky na listoch, pukoch a niekedy na stonkách ruží. Najviac sa tejto plesni darí na sklonku leta, kedy je teplo a vlhko.
• Vošky: Najčastejšie napádajú mladé výhony na jar. Pomáha mydlová voda alebo vhodný postrek. Za najhoršieho škodcu nielen popínavých ruží sú považované vošky. Pokiaľ sa u vás v záhrade objavia, môžete sa s nimi vysporiadať pomocou vhodného postreku. Najčastejšie sa vošky zdržiavajú na pukoch a koncoch výhonkov. Za teplého a suchého počasia sa rýchlo množia. Spláchnite vošky silným prúdom vody alebo zmáčadlom či mydlovou vodou. Lienky, parazitické osičky alebo zlatoočky ich dokážu zneškodniť.
• Pílatka dreňová: Spôsobuje pokrútenie výhonkov. Napadnuté časti treba odrezať až po zdravé drevo a spáliť.
• Hrdza ružová: Rozpoznáte ju podľa červených výčnelkov a hrdzavých kôpok na listoch.
• Nádory na koreňoch: Táto choroba sa prejavuje nádormi v rôznych častiach rastlín kvôli mrazovým poškodeniam rastlín.
• Svilušky: Tento drobný “pavúk” cicia na spodnej strane listov.

V oboch prípadoch (hrdza a múčnatka) je na mieste pristúpiť k páleniu napadnutých výhonov a použitiu vhodného prípravku. Choré rastliny odstráňte a pôdu nezabudnite vydezinfikovať napr. dusíkatým hnojivom. Po každom strihu chorej časti ruží pretrite čepele nožníc alkoholom, aby sa choroba nerozšírila na ostatné konáre.

Rozmnožovanie popínavých ruží

Profesionálni chovatelia získavajú nové rastliny pestovaním zo semien. Toto je veľmi dlhá a namáhavá práca, ktorá si vyžaduje trpezlivosť a špeciálne schopnosti. Amatérski pestovatelia kvetov používajú jednoduchšie metódy. Rozmnožovanie ruží je samozrejme možné vykonať viacerými spôsobmi.

Rozmnožovanie odrezkami

Najjednoduchší spôsob rozmnožovania je pomocou odrezkov na jar alebo na jeseň (pri teplotách 15 - 30 °C). Odrezky sa považujú za najbežnejšie používanú metódu množenia popínavých ruží. Môže byť použitý ako na jar, tak na jeseň. Reprodukcia popínavej ruže odrezkami v lete nemusí vždy fungovať, výhonky sú tvrdé, pololignifikované, klíčenie trvá dlhšie. Polovicu úspechu predstavuje správne pripravený sadivový materiál. Najsľubnejšie sú odrezky rezané na jar pred kvitnutím rastliny. Optimálna hrúbka výhonku, ktorý je možné rezať, by mala byť minimálne 5 mm. Popínavé ruže s dlhými výhonkami, ale aj kríčkové ruže a pôdopokryvné ruže môžete rozmnožovať odrezkami. Približne 20 cm dlhé výhonky odstrihnite čistými záhradnými nožnicami. Mali by byť drevnaté a hrubé ako ceruzka. Odstráňte všetky listy. Pozapichujte ich v záhrade na miesto, kde majú neskôr rásť. Na pestovanie nepotrebujete špeciálnu pôdu, postačuje bežná záhradná zemina. Ešte predtým ju zmiešajte s malým množstvom piesku, čím sa podporí rast koreňov. Horný púčik na odrezku musí po zapichnutí vykúkať zo zeme. Spočiatku musíte odrezky udržiavať vždy vlhké. V tejto fáze nepotrebujú žiadne hnojivo. Inak by sa mohlo stať, že ruže nevytvoria dostatok koreňov. Počas prvej zimy chráňte odrezky pred chladom tunelom z tkaniny.

Krok za krokom: Rozmnožovanie ruží odrezkami

1. Príprava výsadbovej nádoby: Nádobu naplňte substrátom. Pritlačte substrát.
2. Výber výhonkov na odrezky: Odrezky odoberieme zo zdravých jedincov zo slnečnej strany. Vyberte výhony (10 - 20 cm dlhé) s 3 - 5 nódami. Jún je najlepším obdobím prípravy odrezkov. Vyberať by sa mali výhonky, na ktorých presvitá farba pukov, no nie sú ešte celkom rozvinuté. Najrýchlejšie sa zakorenia polovyzreté, nie zdrevnatené výhonky ruží, ktoré sa odoberú v prvej polovici leta. Odrezky nesmú mať mäkké konce.
3. Strihanie odrezkov: Odrezok má byť dlhý asi 10 cm a má mať aspoň 5 zdravých očiek. Ideálna dĺžka je 10 -15 cm, mal by byť vitálny, sviežozelený. Spodný rez urobte šikmo, horný priamo.
4. Odstránenie listov: Odstráňte väčšinu listov, ponechajte len vrchný pár. Z odrezka odstránime spodné listy. Zostať by mal len maximálne jeden pár vrchných.
5. Ponorenie odrezkov do práškového stimulátora: Odrezky vložte do zakoreňovacieho hormónu a zatlačte 5 cm do substrátu. Konce pripravených odrezkov ruží ošetríme práškovým stimulátorom tak, že doň namočíme celý koniec a odklepneme. Konce odrezkov ruží pred ošetrením práškovým stimulátorom namočíme do vlažnej vody. Práškový stimulátor podporí zakoreňovanie a rast budúcich rastliniek.
6. Zasadenie odrezku do zeme: Odrezky opatrne a postupne zapichujeme do rozmnožovacieho substrátu. Zapichnúť by sme ich mali asi 3 - 5 cm hlboko. Ošetrené odrezky pozapichujeme do substrátu, ideálne do hĺbky asi 3 cm a mierne šikmo. Do jedného črepníka dávame maximálne 3 odrezky. Ruže tak budú mať dostatok priestoru a nebude hroziť, že zakoreňujúce odrezky napadnú hubové ochorenia.
7. Zavlaženie odrezkov: Zakryte pre udržanie vlhkosti a uložte mimo priameho slnka. Substrát zalejeme vlažnou vodou, prípadne zarosíme rozprašovačom. Dôležité je, aby bol počas zakoreňovania substrát stále mierne vlhký.
8. Zakrytie výsadbovej nádoby: Črepníky je dobré zakryť igelitovým vreckom pre vyššiu vzdušnú vlhkosť. Sklený pohár alebo fólia poslúžia na zakrytie črepníkov s odrezkami.
9. Rozsadenie zakorenených odrezkov: Zakoreňovanie trvá pri pravidelnom zavlažovaní 5 až 6 týždňov, rastlinky následne presadíme do menších črepníkov a uložíme na zimu do prázdneho pareniska, kde prezimujú. Mladé rastlinky môžete do voľnej pôdy vysadiť na jar budúceho roka. Dovtedy ich chráňte pred ostrým slnkom a mrazmi. Ruže sa lepšie zakorenia aj pri vyššej vzdušnej vlhkosti v polotieni. Kvetináč s odrezkami je tiež vhodné zasadiť až po okraj do záhona. Počas zimy je tak chránený pred chladom. Ak ste sa rozhodli množiť viac druhov a odrôd ruží, spomeňte si na ich poriadne označenie. Neskôr ľahšie spoznáte, či z mladej ružičky vyrastie popínavá alebo kríková ruža.

Rozmnožovanie semenami

Množenie ruží zo semien. V šípkach ruže sa nachádzajú semená, ktoré môžete použiť na výsev. Ak chcete ruže rozmnožovať zo semienok, vysejte zozbierané semená koncom jesene. Semená získate zo šípok ruže. Za určitých okolností môžete získať aj novú odrodu: Pri opeľovaní existuje šanca, že sa skrížia rôzne odrody.

1. Na jeseň zozbierajte zrelé šípky. Narežte ich a vyberte semená. Nasaďte si rukavice, pretože šípky môžu dráždiť pokožku. Semená sú maličké.
2. Semená vydrhnite handričkou. Potom ich uložte do vrecúška s vlhkým kompostom a skladujte ich v izbe počas jedného týždňa.
3. Následne ich dajte do chladničky a nechajte ich tam šesť týždňov.
4. Po tomto čase vložte semená do výsadbovej nádoby s piesčitou zeminou. V zime môžete nádobu umiestniť aj na chladné miesto.
5. Keď začnú semená klíčiť, presťahujte ich na svetlejšie a teplejšie miesto. Často trvá aj niekoľko mesiacov, kým semená vyklíčia. Len čo sa objavia prvé lístky ruží, rozsaďte priesady do malých črepníkov.

Rozmnožovanie vrstvením

Dobré výsledky možno dosiahnuť rozmnožením kríkov vrstvením. Práce sa vykonávajú na jar, keď je pôda dostatočne teplá, ale rastlina ešte nezačala rásť. Bush musí byť orezaný a ošetrený proti škodcom a chorobám. Dobré výsledky možno dosiahnuť aj kopaním do výhonku neskoro na jeseň. Je veľmi dôležité zabezpečiť, aby pôda nevyschla, zalievanie sa vykonáva každé dva dni. Rastlina je oddelená od materského kríka na konci jesene, ale je lepšie to urobiť na jar. Takto vypestované sadenice budú môcť budúci rok kvitnúť. Touto metódou sa môže množiť väčšina druhov ruží, vrátane popínavých ruží. Kríky popínavých druhov tvoria podzemné výhonky končiace v nadzemných mocných stonkách. Ak sa korene nenájdu, potom sa tento proces môže urýchliť zavedením liekov obsahujúcich fosfor, ktoré podporujú tvorbu koreňov.

Rozmnožovanie očkovaním (štepením)

Skúsení pestovatelia rozmnožujú ruže štepením, ktoré sa nazýva aj očkovanie. Na začiatku leta vložia do podpníka očko šľachtenej odrody. Štepenie je skutočne bezpečnou metódou na rozmnožovanie ruží. Je však náročnejšia: Semenáčiky musíte zasadiť už o rok skôr. Najnáročnejším spôsobom rozmnožovania ruží je očkovanie. Ruže sa očkujú začiatkom augusta do koreňového kŕčka, keď prúdi miazga. Z ruže odoberte vyzreté očko a na očistenom koreňovom kŕčku spravte čo najnižšie nad zemou rez v tvare T. Vsuňte do nej očko a zarovnajte ho rezom. Pri štepení ruží musíte mať určité skúsenosti. Tento spôsob je preto určený skôr pre profesionálov. Čajové ruže je možné rozmnožovať len očkovaním na podpníku divých ruží. Výhonok, tzv. očko, vložte do intenzívne rastúcej divej ruže. „Rosa laxa“ slúži vo väčšine prípadov ako podpník divých ruží. Na stromčekové ruže sa poväčšine používa dlhovýhonková „Rosa canina“. Pri stromčekových ružiach sa vloží viac očiek do požadovanej výšky. Tie pustia výhonky zo všetkých strán. Pri všetkých štepených ružiach dávajte pozor na divoké výhonky. Vyrastajú z podpníka. Ruže pritom oberajú o energiu, ktorú potrebuje na výhonky čajovej ruže. Preto ich odstráňte.

tags: #popinave #ruze #rozmnozovanie

Populárne príspevky:

• Návod na cukríkovú kyticu
• O liečivých účinkoch Aloe vera
• Ako rozmnožovať turecké klinčeky
• Základný proces života
• Prírodná ochrana s aloe vera pre ženy