Životný cyklus kvetu: Od semienka po kvitnutie a rozmnožovanie

Pestovanie kvetov zo semienka je ideálny spôsob, ako zabezpečiť vašej záhrade záplavu kvitnúcich kvetov až do prvých mrazov. Rastliny sa rozmnožujú dvoma základnými spôsobmi: pohlavne a nepohlavne (vegetatívne). Každý z týchto spôsobov má svoje špecifické mechanizmy a výhody, ktoré umožňujú rastlinám prežiť a šíriť sa v rôznych prostrediach. Výber druhov kvietkov je rozmanitý, stačí si vybrať. Dobré je však poznať návod, ako semienka správne vysievať a starať sa o ne až do času vysadenia na záhon.

Vegetatívna fáza: Od semena po rastlinu

Vývin rastlín je zložitý proces, v ktorom sa z jednej bunky vytvára celé telo rastliny. Rozoznávame dve fázy vývinu: vegetatívnu a generatívnu. Vegetatívna fáza znamená vytvorenie koreňov, stonky a listov. Rastliny, ako aj ostatné mnohobunkové organizmy, vznikajú z jednej oplodnenej vajcovej bunky, ktorú nazývame „zygota“.

Klíčenie semien a raný rast

Po rozdelení zygoty sa niektoré bunky špecializujú, iné ostávajú naďalej deliacimi sa bunkami. Zhluk takýchto buniek nazývame meristémom. Meristém ostáva stále zachovaný na vrchole koreňov a stoniek, preto môžu rastliny rásť počas celého svojho života. Listy a kvety majú na rozdiel od koreňov a stoniek rast determinovaný - teda po dosiahnutí určitej veľkosti prestávajú rásť. Tieto orgány potom postupne vstupujú do senescencie, odmumierajú a opadajú.

Bunky, ktoré vznikajú delením meristému, postupujú do fázy objemového rastu. Bunky naberajú vodu, čím sa zvyšuje ich osmotický tlak. Keďže rastlinné bunky sú obklopené pevnými bunkovými stenami, musí dôjsť počas objemového rastu k ich rozvoľňovaniu. To prebieha tak, že vplyvom zvýšenej kyslosti prostredia sa väzby medzi jednotlivými vrstvami celulózy uvoľnia a posunú sa v horizontálnom smere. Bezprostredne po predlžovaní dochádza k diferenciácii, k ktorej bunky nadobúdajú svoju budúcu funkciu. Väčšina buniek napriek svojim odlišným funkciám má trvalo zachovanú celú genetickú informáciu. V umelých podmienkach možno teda z každej rastlinnej bunky regenerovať celú rastlinu. Túto vlastnosť buniek nazývame totipotencia. Rast rastlín je regulovaný hormónmi rastlín, napr. auxínmi, giberelínmi a cytokinínmi. Preto sú tieto hormóny niekedy nazývané aj rastovými látkami.

Predpestovanie semien

Skúšali ste si už dopestovať kvety zo semienka? Na výsevné misky nemajú byť príliš hlboké, aby sa rastlinky dali ľahšie pikírovať. Kvalitný výsevný substrát je základ pre dobré klíčenie semien a rast sadeníc. Substrát pre výsev a množenie Gramoflor obsahuje prímes perlitu zlepšuje drenážnu funkciu a napomáha rozvoju koreňov. Bentonit bráni vyplaveniu živín a zaisťuje rovnomerné zásobovanie rastlín všetkými dôležitými makro- aj mikroprvkami. Zaujímavé sú tiež rašelinové tablety, ktoré po zaliatí napučia a vytvoria malé nádoby. Hodia sa predovšetkým pre pestovanie kvetov a uhorkovitých rastlín, ktoré pri výsadbe potrebujú koreňový bal a ich citlivé korienky sa môžu pri vysádzaní ľahko poškodiť.

Čerstvo zasiate semienka je lepšie rosiť. Lepšie tak zaistíme rovnomerné prevlhčenie substrátu a zároveň nepoškodíme vyrastajúce semenáčiky. Stimulátory sú prípravky, ktoré podporujú tvorbu koreňového systému u rastlín a tým zvyšujú šance na správny vývoj rastlín. Vyrábajú sa ako práškové, gélové alebo tekuté varianty stimulátorov. Minipareniská sú cennými pomocníkmi, ktoré si môžete umiestniť do bytu na teplé a slnečné miesto a zaistiť tak rastlinám stabilnú teplotu, svetlo a správnu vlhkosť.

Niektoré rastliny nie sú uspôsobené našim klimatickým podmienkam a neprežili by mráz. Ich vegetačná doba je príliš dlhá na to, aby sme ich vysiali až po troch zmrznutých (po 15. máji) a nestihli by ich plody dozrieť. Preto je potrebné ich semienka doma chvíľu rozmaznávať, aby sme na záhon vysadili už vyrastené a silné rastlinky. Rastliny, ktoré je potrebné predpestovať sú papriky, zeler, uhorky, dyne, melóny aj niektoré druhy kvetov. Rovno na záhon môžete vysiať rastliny s krátkou vegetačnou dobou či rastliny, ktoré znesú mráz. Jedná sa hlavne o koreňovú zeleninu - mrkvu, petržlen aj paštrnák, reďkovky, cibuľu, hrášok, hlúboviny, rôzne druhy šalátov, rukolu aj špenát. Väčšina semien potrebuje väčšie rozostupy, vysievajte ju riedko a rovnomerne. Semená potom ľahko presypte menšou vrstvou substrátu, jemne pritlačte a substrát dôkladne prevlhčite. Pokiaľ sejete do samostatných kvetináčov, je postup rovnaký, len dávajte semená po jednom do nádoby.

Vo chvíli, keď už z výsevu začnú vyrastať rastlinky, ktoré majú ako dva klíčne lístky, tak aj dva pravé lístky, je dobré ich presadiť do samostatnej nádoby. Zaistíte tak rastlinám dostatok svetla, aby sa nevyťahovali za svetlom a nekrehli. Ideálnym pomocníkom je sádzací kolík. Sadeničku uchopte za klíčne lístky a pomocou sádzacieho kolíka alebo inej vhodnej pomôcky, uvoľníte rastlinku zo zeme, bez toho aby ste poničili korene. Do pripraveného kvetináča alebo inej nádoby nasypte substrát, dostatočne ho pritlačte a sádzacím kolíkom vytvorte jamku, do ktorej sadeničku vložíte a zase pomocou kolíka okolo sadeničky zeminu prihrňte. Klíčne lístky rastlinky by mali byť cca 1 cm nad substrátom, aby nezhnili. Nezabudnite substrát dostatočne prevlhčiť.

Príklady výsevu

Tu je niekoľko príkladov rôznych hĺbok a rozostupov výsevu semien:

• Vysievame 0,3 cm hlboko, 2,5 cm od seba.
• Vysievame 0,3 cm hlboko, 10 cm od seba.
• Vysievame 0,3 cm hlboko, 2 cm od seba.
• Vysievame 0,1 cm hlboko, 2,5 cm od seba.
• Vysievame 0,5 cm hlboko, roztrúsene.
• Vysievame 1 cm hlboko, 10 cm od seba.
• Vysievame 0,5 cm hlboko, 2 cm od seba.
• Vysievame 2 cm hlboko, 3 cm od seba.
• Vysievame 0,5 cm hlboko, 2,5 cm od seba.
• Vysievame 0,1 cm hlboko, 2,5 cm od seba.
• Vysievame 0,5 cm hlboko, 10 cm od seba.
• Vysievame 0,6 cm hlboko, 1 cm od seba.
• Vysievame na povrch, 2,5 cm od seba.
• Vysievame 1 cm hlboko, 1 cm od seba.
• Vysievame na povrch, 1 cm od seba.
• Vysievame 0,3 cm hlboko, 1 cm od seba.
• Vysievame na povrch, roztrúsene.
• Vysievame 0,1 cm hlboko, 5 cm od seba.
• Vysievame 1 cm hlboko, 5 cm od seba.
• Vysievame 1,5 cm hlboko, 10 cm od seba.
• Vysievame 0,6 cm hlboko, 2,5 cm od seba.
• Vysievame 0,1 cm hlboko, 1,5 cm od seba.

Starostlivosť o sadenice

Keď semienka vyklíčia, doprajte im dostatok svetla a primerane tepla. Pozorujte, ako rastú, ak sa vám rastlinky príliš vytiahnu, majú málo svetla a veľa tepla, presaďte ich do väčšieho kvetináča. Kvetinky otužujte, pravidelne ich dávajte na deň von, na noc schovajte a postupne pridajte aj nočné otužovanie. Mladým rastlinkám vytvárame optimálne prostredie v polotieni. Pravidelne zalievame a občas zľahka prihnojíme tekutým hnojivom. Keď podrastú a bude to potrebné, presadíme ich ešte raz do o niečo väčšieho kvetináča. Na výsadbu von do záhona či na rozdanie známym je najlepší moment vtedy, keď majú približne rovnakú veľkosť, ako majú rastliny predávané v záhradnom centre.

Generatívna fáza: Kvitnutie a rozmnožovanie

Generatívna fáza zahrňuje kvitnutie a tvorbu plodov, čiže pohlavné rozmnožovanie rastlín.

Stavba kvetu - rozmnožovacieho orgánu

Kvet je rozmnožovacím orgánom listového pôvodu, ktorý vytvárajú hlavne krytosemenné rastliny. Nahosemenné rastliny nemajú typické kvety, vajíčka a neskôr semená sú uložené napr. v šišticiach.

Kvet krytosemenných rastlín sa skladá z týchto základných častí:

• Kvetná stopka - kvetnou stopkou sa kvet pripája na stonku.
• Kvetné lôžko - vzniklo zo stonky a nesie všetky časti kvetu.
• Kvetné obaly - vznikli premenou listov, chránia vnútorné časti kvetu, môžu byť rôzne sfarbené aby prilákali opeľovače. Môžu byť rozlíšené na kalich a korunu.
• Kalich je väčšinou zelený, tvorí vonkajšie časti obalov, môže byť trváci alebo prchavý, u niektorých rastlín sa môže premeniť napr. na páper (púpava).
• Koruna tvorí vnútorné obaly, môže byť pestro sfarbená (u hmyzoopelivých rastlín) alebo môže byť nenápadná, prípadne úplne chýba (vetroopelivé rastliny). Na korunách lístkoch alebo v ich blízkosti sa môžu nachádzať nektáriá. Rozlíšený kvetný obal je typickým znakom dvojklíčnolistových rastlín. Jednoklíčnolistové rastliny môžu mať kvetný obal nerozlíšený, nevytvárajú kalich a korunu a nazývame ho okvetie (perigon).
• Tyčinky - Sú samčie rozmnožovacie útvary, skladajú sa z nitky a peľnice. V peľnici sa nachádzajú peľové komôrky, v ktorých sa vytvárajú peľové zrná. Súbor všetkých tyčiniek v kvete sa nazýva andreceum.
• Piestik - Vzniká u krytosemenných rastlín zrastením jedného alebo viacerých samičích plodolistov (megasporofyly). Nahosemenné rastliny nemajú piestik, plodolist je plochý (tvorí ho semenná šupina), na ňom sa nachádza nekryté vajíčko. Piestik sa skladá z:
  • blizny - vrchná časť piestika, je vlhká, na blizne sa zachytávajú peľové zrná;
  • čnelky - stredná časť piestika, je rôzne dlhá, dvíha bliznu tak, aby sa na nej mohli zachytiť peľové zrná alebo aby sa blizna otrela o hmyz hľadajúci v kvete sladkú šťavu;
  • semenníka - spodná, rozšírená časť piestika obsahujúca vajíčka.

Umiestnenie kvetných obalov a tyčiniek vo vzťahu k semenníku:

• Vrchný - kvetné obaly a tyčinky vyrastajú pod semenníkom.
• Polospodný - kvetné obaly a tyčinky vyrastajú približne uprostred.
• Spodný - kvetné obaly a tyčinky vyrastajú nad semenníkom.

Pohlavné rozmnožovanie

Pohlavné rozmnožovanie spája genetický materiál dvoch jedincov, čím zabezpečuje nevyhnutnú genetickú variabilitu. Nová rastlina vzniká zo zygoty, produkovanej splynutím dvoch haploidných gamét. Tento proces umožňuje vznik nových, unikátnych kombinácií génov, ktoré môžu byť pre rastlinu výhodné v meniacich sa podmienkach. Peľové zrná (samčí gametofyt) vznikajú v peľniciach. Ich povrch chráni pevná vonkajšia exina a vnútorná tenká intina. Zrelé peľové zrnko krytosemenných rastlín tvoria tri bunky: jedna vegetatívna bunka (zabezpečuje rast peľovej trubice) a dve samčie neobrvené bunky, takzvané spermácie.

Zárodočný miešok (samičí gametofyt) sa vyvíja vo vajíčku semenníka. Prenos peľu na bliznu označujeme ako opelenie. Podľa pôvodu peľu rozlišujeme samoopelenie (autogamiu) a cudzoopelenie (alogamiu). Rastliny sa samoopeleniu bránia autoinkompatibilitou (biochemický blok) alebo časovým nesúladom dozrievania orgánov. Proces dvojitého oplodnenia je unikátom krytosemenných rastlín. Po vniknutí trubice do vajíčka prebehnú dve splynutia súčasne: prvá spermácia splynie s oosférou, čím vzniká diploidná zygota (budúce embryo); druhá spermácia splynie s centrálnou bunkou, čím vzniká bunka s triploidným jadrom, z ktorej sa sformuje zásobný triploidný endosperm vyživujúci embryo.

Z oplodneného vajíčka sa vyvíja semeno chránené pevným osemením (testa), ktoré vzniklo z pôvodných vajíčkových obalov. Pre úspešný vývin a následné klíčenie sa v semene, predovšetkým v endosperme, koncentrujú kľúčové živiny a veľké množstvo fosforu. Semeno následne stratí väčšinu vody (jej obsah klesne na 5-20 %) a prechádza do ochranného stavu spánku (dormancie). Výnimočne môže semeno vzniknúť aj úplne bez oplodnenia. V zoológii sa vývin z neoplodneného vajíčka nazýva partenogenéza, no v botanike tento jav produkcie klonálneho semena označujeme ako apomixia. Plod vzniká premenou piestika po oplodnení. Jeho hlavnou funkciou je výživa semien v čase ich dozrievania a uľahčenie ich rozširovania (chória). Plod sa vyvíja na nadzemných častiach rastlín, ale niektoré dozrievajú v zemi (geokarpia), napr. u podzemnice olejnej (búrske oriešky).

Nepohlavné (vegetatívne) rozmnožovanie

Nepohlavné (vegetatívne) rozmnožovanie vyžaduje len jeden materský organizmus. Bunkové delenia prebiehajú výlučne mitózou, vďaka čomu vznikajú geneticky identické klony. Je to energeticky výhodná stratégia na rýchlu kolonizáciu stabilného prostredia bez závislosti od opeľovačov.

Základné fyziologické formy množenia

Jednoduchšie organizmy využívajú na množenie základné fyziologické formy:

• Bunkové delenie - typické pre sinice a jednobunkové riasy.
• Fragmentácia stielky - rozpad stielky na životaschopné časti. Využívajú ju napríklad mnohobunkové sladkovodné spájavky, ktorých vlákno po roztrhnutí jednoducho dorastie na novú riasu.
• Výtrusy - jednobunkové útvary na šírenie, u nižších húb a organizmov tvorené aj mitoticky.

Špecializované orgány na vegetatívne rozmnožovanie

Zložitejšiu stratégiu na nepohlavné šírenie majú niektoré machorasty. Vyššie rastliny si na vegetatívne rozmnožovanie vyvinuli špecializované orgány vzniknuté premenou stonky, koreňa či listov:

• Rozmnožovacia cibuľka - pozostáva z podcibulia a zdužnatých zásobných listov. Tento typ množenia je charakteristický pre čeľaď ľaliovité (napríklad obľúbený tulipán alebo cesnak, ktorý vytvára zložené dcérske cibuľky) a skorú jarnú čeľaď amarylkovité (snežienka, narcis).
• Podzemok (rizóm) - je vodorovne rastúca podzemná stonka. Z jej uzlov rastú korene a púčiky formujúce nové rastliny. Je to bežný jav predovšetkým u papradí, z kvitnúcich rastlín ho využíva napríklad liečivý kostihoj alebo mimoriadne odolný burinný pýr.
• Podzemková hľuza - je zhrubnutý zásobný podzemok stonkového pôvodu. Najlepším príkladom je zemiak, ktorého známe „očká“ sú v skutočnosti pazušné púčiky novej rastliny.
• Stonková hľuza - je nadzemná alebo podzemná metamorfóza plniaca zásobnú aj reprodukčnú funkciu. Typickým zástupcom s nadzemnou hľuzou je kaleráb. Veľmi podobný mechanizmus, avšak vo forme koreňovej hľuzy, si vytvorila reďkovka.
• Poplaz (stolón) - ide o horizontálnu plazivú stonku, ktorá rastie po povrchu a zakoreňuje priamo vo svojich uzloch. Tento efektívny mechanizmus plošného šírenia má jahoda.
• Listy - na nepohlavné rozmnožovanie môžu slúžiť priamo aj listy.

Vegetatívne rozmnožovanie odrezkami

Rozmnožovanie odrezkami je jednoduchý spôsob, ako získať väčšie množstvo obľúbených rastlín a najlepší spôsob množenia odrôd i kultivarov. Množiť môžeme len to, čo už pestujeme, prípadne čo objavíme v záhradách našich priateľov a rodiny, ak nám z toho dovolia niečo odštipnúť. Taktiež nie všetky druhy je možné množiť práve takto.

Väčšina záhradkárov sa cíti neisto v tom, kedy je najvhodnejší čas odoberať odrezky a aký typ odrezkov vziať. Odobraté odrezky korenia dlho a zaberú na parapete malý priestor, ale budúcu jar budú pripravené na presadenie do kvetináčov, kde pekne porastú. Skoré jarné bujné výhonky sú bylinné, mäkké a slabé, takže odrezky skôr zvädnú a odumrú, než stačia zakoreniť. Neskôr trochu spevnejú, v spodnej časti jemne drevnatejú. Ide o polodrevité odrezky. Čím neskoršie leto, tým viac výhonky vyzrievajú, drevnatejú a vtedy môžeme získať aj drevnaté odrezky. Platí, že čím drevnatejší je odrezok, tým pomalšie korení.

Základný „recept“ na odber akéhokoľvek odrezka je rovnaký, jednoducho odstrihneme výhonok niekoľko centimetrov od vrcholu. Avšak koľko, závisí od druhu, výšky výhonka a od toho, ako husto od seba sú listy. Vo všeobecnosti platí, že čím dlhší je odrezok, tým viac obsahuje sacharidových zásob, ktoré mu pomôžu prežiť, kým zakorení. Rozmnožujeme len zdravé a vitálne rastliny, aby sme nešírili vírusy a iné choroby. Vyhneme sa tiež kvitnúcim výhonkom, pretože obsahujú najmä hormóny podporujúce kvitnutie a dozrievanie. Niekedy, napríklad pri muškátoch a fuksiách, musíme odobrať rozkvitnuté výhonky.

Prášky alebo gély na zakorenenie s hormónmi nie sú pri práci nevyhnutné, ale obzvlášť pri pomaly zakoreňujúcich druhoch pomôžu s tvorbou koreňov. Gél má tendenciu lepšie sa prichytiť na otvorenú ranu, zato niektoré prášky obsahujú fungicíd, ktorý pomáha zabrániť hnilobe. Či už použijeme jedno, alebo druhé, kontrolujeme dátum odporúčanej spotreby prípravku.

V tomto období roka niektoré rastliny nechcú veľmi rásť, iné korenia veľmi ľahko, hoci aj v pohári s vodou, napríklad vŕba, mäta, citrónová tráva. Substrát počas zakoreňovania musí byť stále vlhký. Sú aj druhy, ktoré sa o zakorenenie postarajú samy.

Rozmnožovanie izbových rastlín odrezkami

Rozmnožovanie pomocou odrezkov je jednou z najjednoduchších a najčastejšie používaných metód množenia izbových rastlín. Množenie odrezkami zahŕňa odrezanie časti materskej rastliny, ktorá sa následne zakorení a začne rásť ako samostatná rastlina. Opatrne odrežeme stonku pod uzlom / kolienkom - táto časť je mimoriadne dôležitá nakoľko z miest v uzle časom vyrastú korene.

Zakoreňovanie v pohári s vodou

Po oddelení môžete odrezok umiestniť buď do pohára s čerstvou vodou a počkať, kým nepustí korene, alebo ho opatrne zasadiť priamo do zeme. Pri metóde pohára s vodou musí byť časť odrezku bez listov úplne ponorená. Vodu by ste mali meniť dvakrát týždenne. Niektoré odrezky začnú púšťať nové korene už po niekoľkých dňoch. Pri iných môže tento proces trvať niekoľko týždňov. Keď si odrezok vytvorí dostatok koreňov, môžete ho opatrne zasadiť do pôdy, jemne utlačiť a udržiavať ho v dostatočnej vlhkosti. Mali by ste sa však vyhnúť podmáčaniu. Odrezkom sa najlepšie darí na nie veľmi tienistom mieste, napríklad na parapete. Počas chladných mesiacov však dávajte pozor, aby vaša rastlina nenachladla, keď sa parapet ochladí. V takomto prípade môže ako pomôcka poslúžiť miska pod kvetináč.

Zasadenie odrezku priamo do zeme

Alternatívou k metóde pohára s vodou je zasadenie odrezaného výhonku priamo do vlhkej pôdy. Tá by mala byť chudobná na živiny, aby silné hnojivo nemohlo napadnúť jemné korienky. Ideálne je použiť najskôr substrát, ktorý neskôr vymeníte za pôdu vhodnú pre rastlinu. Kvetináč umiestnite na svetlé a teplé miesto, avšak mimo priameho slnečného žiarenia. Natiahnite na odrezok, prípadne na celý kvetináč, igelitové vrecko, aby sa voda neodparovala príliš rýchlo. Vrecko však pravidelne odstraňujte, aby sa pod ním nevytvorila pleseň. Keď vyženú nové výhonky, vrecko možno odstrániť natrvalo. Ak sú mladé rastliny dostatočne silné, môžu sa presadiť do vhodného substrátu.

Rozmnožovanie odnožami

Odnože vznikajú z hlavného výhonku materskej rastliny. Často už majú vyvinuté vlastné korene a listy. V takom prípade viete, že odrezok vašej izbovej rastliny možno oddeliť. Opäť použite veľmi ostrý nôž, ktorý predtým vydezinfikujete v alkohole. Následne odrezok zasaďte do kvetináča so zeminou alebo substrátom, ideálne bez hnojiva, a jemne ho utlačte. Odrezok počas celej fázy rastu zalievajte len málo, aby mu nezačali hniť korene. Bezpodmienečne zabráňte podmáčaniu. Zalievajte teda len vtedy, keď izbová rastlina vodu potrebuje. Zistíte to tak, že do substrátu strčíte prst. Keď je suchý, treba ho zaliať. Ak medzi zeminou a kvetináčom vznikne viditeľná medzera, je najvyšší čas zaliať. Vaša sadenica preferuje bežnú izbovú teplotu približne 20 °C a nemá rada priame slnečné žiarenie. Umiestnenie neskôr prispôsobte potrebám vašej izbovej rastliny.

Rozmnožovanie štepením

Štepenie je ďalšia technika na rozmnožovanie rastlín. Vhodná je pre rastliny, ako bonsaje či palmy. Štepenie funguje tak, že ostrým nožom šikmo odrežete výhonok a do rezu umiestnite klin. Rez s klinom udržujte rovnomerne vlhký. To dosiahnete tak, že na dané miesto natiahnete igelitovú fóliu, ktorá vytvorí teplé a vlhké podmienky. So stimulátorom rastu koreňov docielite rýchlejšiu tvorbu koreňov. Nepriame vegetatívne rozmnožovanie, štepenie, spočíva v tom, že spájame časť ušľachtilej odrody (púčik alebo vrúbeľ) s vhodným podpníkom. Jednou z možností je Forkertov spôsob očkovania. Oproti klasickému očkovaniu do tvaru „T“ má veľkú výhodu. Nie sme závislí od toku miazgy a očkovať môžeme v období, keď miazga začína alebo prestáva prúdiť. Skoro na jar, počas studeného a suchého obdobia, od polovice júla do polovice októbra a pri použití zimných vrúbľov aj v apríli a v máji.

Rozmnožovanie potápaním

Pri získavaní nových kríkov ríbezlí, viniča a iných drevín sa používa metóda potápania. Postupujeme tak, že jednoročné výhonky ohýbame do pôdy okolo materského kríka. Potopená časť výhonka v pôde nám za 1 - 2 roky dobre zakorení. Po oddelení od pôvodného kra môžeme nové kríky vysadiť na trvalé miesto v záhradke.

tags: #postup #ako #rastie #kvet

Populárne príspevky:

• Starostlivosť o vianočnú ružu
• Donášková služba kvetov v Pezinku
• Prírodná pomoc pri popáleninách: Aloe Vera
• Nápady pre krásnu predzáhradku
• životný cyklus slizniaka veľkého