Všetko o pravidelnom obojpohlavnom kvete
Kvet je reprodukčným orgánom rastlín, ktorého úlohou je tvorba pohlavných buniek, slúžiacich na rozmnožovanie a zachovanie druhu. Reprodukčné orgány semenných rastlín sú listového pôvodu. Z fylogenetického hľadiska je to vlastne súbor premenených (metamorfovaných) listov, usporiadaných na skrátenej stonke (brachyblaste).
Kvet je tvorený z kvetných obalov a vlastných reprodukčných orgánov uložených na kvetnom lôžku.
Typy kvetov podľa pohlavnosti a súmernosti
Kvety sa delia podľa viacerých kritérií, pričom najdôležitejšie sú pohlavnosť a súmernosť.
Pohlavnosť kvetu
Obojpohlavný kvet je monoklinický kvet, ktorý má sformované aj piestiky aj tyčinky. To znamená, že jeden jediný kvet má potenciál oplodniť sa aj sám. V prírode je to výhodné, pretože rastlina nemusí byť odkázaná na to, že v jej blízkosti rastie ďalšia s opačným pohlavím. Vďaka tomu sa dokáže rozmnožovať aj osamote, hoci často je opelenie vlastným peľom menej efektívne ako opelenie medzi dvoma rôznymi jedincami. Aj preto niektoré obojpohlavné kvety majú mechanizmy, ktoré zabraňujú samoopeleniu.
Jednopohlavný kvet je diklinický kvet, ktorý má sformované buď len piestiky, alebo len tyčinky. Ak je kvet vybavený len tyčinkami, ide o kvet samčí čiže tyčinkový; ak je vybavený len piestikmi, ide o kvet samičí čiže piestikový.
Rastlina môže byť:
- Jednodomá: na rastline sú oddelené samčie aj samičie kvety.
- Dvojdomá: na rastline sú len kvety samčie, samičie na inej rastline.
- Polygomická: nesie kvety obojpohlavné aj jednopohlavné (samčie aj samičie).
Súmernosť kvetu
Pravidelný kvet, tiež nazývaný aktinomorfný alebo lúčovitý, má lúčovito rozostavené kvetné časti a možno ním preložiť niekoľko rovín súmernosti.
Kvety môžu byť aj:
- Súmerné (zygomorfné): majú jednu rovinu súmernosti (napr. fialka).
- Asymetrické (nepravidelné): nemajú rovinu súmernosti (napr. valeriána).
Anatómia kvetu
V úplnom kvete sa rozlišujú kvetné obaly, vlastné reprodukčné orgány a kvetné lôžko.
Kvetné obaly
Kvetné obaly chránia reprodukčné orgány a lákajú opeľovače. Môžu byť:
- Nerozlíšené farbou a tvarom: okvetné lístky (tepalus), ich súbor okvetie (perigon).
- Rozlíšené farbou a tvarom:
- Kalich (calyx): vonkajšia, väčšinou zelená časť tvorená z kališných lístkov (sepala). Má ochrannú funkciu.
- Koruna (corolla): vnútorná, väčšinou pestrofarebná časť tvorená z korunných lístkov (petala). Láká opeľovače.
Vlastné reprodukčné orgány
Zabezpečujú pohlavné rozmnožovanie.
- Tyčinka (stamen): samčí rozmnožovací ústroj. Tvorí ju nitka (filamentum) a peľnica (anthera). Peľnica obsahuje dva peľové vačky, z ktorých každý má dve peľové komôrky. Tu vznikajú redukčným delením peľové zrná. Súbor tyčiniek sa nazýva andréceum.
- Piestik (pistillum): samičí rozmnožovací orgán. Vzniká zrastením jedného alebo viacerých plodolistov. Tvorí ho čnelka (stylus), lepkavá blizna (stigma) a spodný semenník (ovarium), v ktorom sú uložené vajíčka.
Jedlé kvety
Kvetné lôžko
Kvetné lôžko je skrátená a sploštená časť stonky, na ktorej vyrastajú kvetné časti.
Obojpohlavné kvety v záhradníctve a prírode
Obojpohlavné kvety sú prítomné u mnohých druhov rastlín, vrátane ovocných stromov, zeleniny a okrasných kvetov.
Ovocné sady a záhrady
V praxi je dobré vedieť, ktoré ovocné druhy majú obojpohlavné kvety. Napríklad jabloň, broskyňa, marhuľa, čerešňa aj slivka majú kvety, ktoré obsahujú obe pohlavné časti. Znamená to, že si dokážu vystačiť aj samy, hoci prítomnosť opelovača - teda inej odrody toho istého druhu - im často výrazne zvyšuje úrodu. Preto pri výsadbe stromov do záhrady niekedy čítame, že odroda je „samoopelivá“, čo je možné práve vďaka tomu, že má obojpohlavné kvety.
Zelenina a kvety
Aj mnohé zeleniny majú obojpohlavné kvety - napríklad paradajka, paprika alebo fazuľa. Nemusia mať samčie a samičie kvety oddelené ako napríklad kukurica alebo tekvice. Vďaka tomu sú menej náročné na opelenie a zber plodov býva spoľahlivejší. Medzi kvetmi nájdeme obojpohlavné kvety napríklad u levandule, ruže či nechtíka.
tags: #pravidelny #obojpohlavny #kvet