Prečo tuja hnedne a ako ju zachrániť: Komplexný sprievodca starostlivosťou

Tuja (Thuja occidentalis a Thuja plicata) patrí k najobľúbenejším okrasným drevinám v slovenských záhradách. Ľudia ich vysádzajú najmä ako živé ploty, pretože rýchlo rastú, dobre znášajú strih a vytvárajú hustú zelenú stenu. Hoci tuje patria medzi stálozelené dreviny, často sa stretávame s problémom ich hnednutia alebo žltnutia.

Pohľad na chradnúce tuje vie pokaziť náladu. Predtým, ako začnete konať a siahnuť po obrovských dávkach vody alebo hnojiva, musíte pochopiť príčinu. Príčin môže byť mnoho, od banálnych až po fatálne. Hnednutie tují je najčastejším signálom, že s rastlinou nie je niečo v poriadku. Tento jav sa prejavuje rovnako na mladých, ale aj na starších drevinách.

Prirodzené hnednutie vs. problém

Skôr než prejdeme k patologickým stavom, musíme vylúčiť jednu prirodzenú vec. Každý ihličnan, aj ten neopadavý, obmieňa svoje ihličie (v prípade tují šupiny). Ak pozorujete, že tuje žltnú rovnomerne vo vnútri koruny, najmä na jeseň, a tieto staršie vetvičky po dotyku ľahko opadávajú, pričom vonkajšie prírastky sú krásne zelené, zachovajte pokoj. Ide o prirodzené čistenie stromu. Rastlina sa zbavuje starého "ošatenia", ktoré už nemá dostatok svetla. Na jar po mrazoch jednoducho tieto odumreté vetvičky rukou jemne odstráňte, vytraste. Ak však hnednú konce výhonkov, celé vonkajšie strany, alebo sa objavujú škvrny, čítajte ďalej.

Rovnakým neestetickým problémom môže byť u tují kvitnutie. Na koncových výhonkoch sa neskôr vytvoria plody, suché šištice, ktoré pôsobia sucho a strapato.

Najčastejšie príčiny hnednutia tují

Vysychanie tují môže mať mnoho príčin. Identifikácia príčin hnednutia tují je kľúčová pre voľbu účinnej liečby.

1. Nesprávna zálievka

Toto je absolútne najčastejšia príčina, prečo tuje hnedé končia na kompostovisku. Mnohí si myslia, že tuja je nezmar, ktorý netreba polievať. Opak je pravdou. Tuje majú plytký koreňový systém, ktorý rýchlo reaguje na sucho. Hnednutie a suché vetvičky zvonka sa prejavujú najmä po zime, na jar.

• Letné sucho: Ak v horúcom lete neprší dva týždne a vy nezalejete živý plot, začne trpieť.
• Zimné sucho (fyziologické sucho): Mnohé choroby tují sa prejavia na jar, no ich príčina vznikla v zime. Keď svieti zimné slnko, tuja sa snaží fotosyntetizovať a odparuje vodu. Ak je však pôda zamrznutá, korene žiadnu vodu neprijmú. Ihličnany nespia v zime, sú to stálozelené dreviny a v nich normálne prebiehajú fyziologické procesy, akurát sú spomalené. Takže treba zalievať aj tie v nádobe aj vonku vysadené, najmä mladé výsadby z jari a jesene, inak vyschnú a mnohí sa potom domnievajú, že vymrzli.
• Premokrenie: Tuje môžu hnednúť aj pri opačnom probléme - premočenej pôde. Dlhodobo mokré podmienky spôsobujú odumieranie koreňov a následné žltnutie až hnednutie výhonkov. Korene hnijú, rastlina vädne, žltne a schne, aj keď je pôda mokrá.

Riešenie:

• Nedostatok vlahy: Zabezpečte pravidelnú a výdatnú zálievku, najmä mladým výsadbám. Kľúčové je zaliať tuje poriadne pred príchodom zimy a využiť dni, keď v zime nemrzne, na doplnenie vlahy. Hlboká zálievka raz až dvakrát týždenne, nie každodenné kropenie povrchu, ktoré je neúčinné. Mulč (napr. kôra) spomaľuje odparovanie vody.
• Prebytok vody: Znížiť frekvenciu polievania, zabezpečiť dobrú drenáž pôdy. Zabezpečiť priepustný substrát, vyhnúť sa výsadbe do ťažkej, ílovitej pôdy bez drenáže.

2. Chudobná pôda a nedostatok živín

Ak vidíte, že staršie ihličie smerom od kmeňa stráca sýtu farbu, mení sa na svetlozelenú, neskôr žltú až hnedú, kým konce sú stále zelené, rastlina vám signalizuje hlad. Konkrétne ide najčastejšie o nedostatok horčíka (Mg). Je to základný stavebný prvok chlorofylu (zeleného farbiva). Druhým problémom býva celkové vyčerpanie pôdy. Tuja nerastie, chradne a postupne schne. Nedostatok dusíka spôsobuje blednutie a spomalený rast.

Riešenie:

Prvou pomocou pri deficite horčíka je postrek na list tzv. horkou soľou (síran horečnatý). Vetvičky postupne žltnú až hnednú, najmä na starších častiach rastliny. Aplikáciou horkej soli im pomôžete. Horká soľ je horečnaté hnojivo nielen na tuje. Následne aplikujte hnojivo na tuje s obsahom horčíka aj do pôdy (na jar a začiatkom leta), aby ste problém vyriešili dlhodobo. Na jar - jún: mierny dusík (ihličnany), rozdelený do 2 dávok. Júl - september: prepnite na jesenné hnojivo (P+K), podporí vyzrievanie pletív. Pre tuje sú vhodné špeciálne hnojivá pre ihličnany, ktoré obsahujú dusík (N), fosfor (P), draslík (K), horčík (Mg) a mikroprvky (železo, bór, zinok). Účinné sú granulované hnojivá s vyváženým pomerom N-P-K. Hnojiť len na jar a začiatkom leta. Po 15. júni už nie, pretože nové mäkké výhonky môžu v zime zamrznúť. Prírodné alternatívy: kompostová rohovina (organický zdroj dusíka), dobre vyzretý maštaľný hnoj (nie čerstvý). Tieto hnojivá pôsobia pomaly, čo je pre tuje ideálne. Pri sadení použijeme mletú rohovinu s obsahom dusíka v organickej forme s prídavkom minerálnych živín - ROKOSAN Ihličnany.

Pozor na prehnojenie:

Žiaľ je to tak, aj nadmerné hnojenie môže rastlinám uškodiť. Najskôr pôsobia tmavozeleno, to už je znak prehnojenia a napokon začnú chradnúť. Viditeľné sú hnedé koncové až čierne výhonky, ktoré opadávajú. Pokiaľ sa hnednutie po prehnojení prejavuje u drevín vysadených v nádobách, v nádobe vidieť aj vyzrážané soli, biely povlak. Určite si ho nepomýlite.

3. Hubové ochorenia

Ak sa o tuje vzorne staráte, polievate ich aj hnojíte, a napriek tomu sa objavujú problémy, na vine môžu byť hubové infekcie. Hnednutie tují je najčastejším signálom, že s rastlinou nie je niečo v poriadku. Okrem sucha či nesprávnej starostlivosti ho veľmi často spôsobujú hubové choroby.

• Fytoftóra (Phytophthora cinnamomi): Jednou z najnebezpečnejších je fytoftóra, ktorá napáda korene. Rastlina začne postupne vädnúť, jej ihličie žltne a hnedne odspodu nahor. Keďže choroba zasahuje koreňový systém, väčšinou si ju všimneme až vo chvíli, keď je už rastlina vážne poškodená.
• Hnednutie výhonkov (Kabatina alebo Didymascella): Typickým prejavom hubových chorôb je odumieranie končekov vetvičiek, ktoré postupuje smerom dnu. Napadnuté časti majú sivastý povrch s čiernymi bodkami - plodničkami huby. Na rozhraní zdravého a suchého pletiva môžete niekedy lupou spozorovať drobné čierne plodnice húb. Pri silnejšom a opakovanom napadnutí môžu výhonky odumierať, predovšetkým bazálna časť rastlín vypadá ako spálená. Po opade výhonkov zostávajú prázdne vetvy.
• Spáľovka tuje (Kabatina thujae): Pri spáľovke je špecifické, že výhonky a vetvičky odumierajú, často iba vrcholky výhonkov. Ojedinele bývajú napadnuté celé mladé rastliny. Na báze odumretých výhonkov sa nachádzajú prelamujúce sa drobné čierne plodničky. Napadnutie hubou podporuje vlhké stanovište a prehustený porast. Tento patogén: mikromyceta sa v najvyššej miere vyskytuje v pôdach s nedostatočnou zásobou vápnika a horčíka. Rastlinám nehrozí vážne nebezpečenstvo s výnimkou mladých rastlín, ktoré môžu odumrieť.
• Hrdza tují (Gymnosporangium spp.): V niektorých oblastiach sa objavuje aj hrdza tují, ktorá spôsobuje oranžové alebo hnedé výrastky na konárikoch. Táto choroba je zradná, pretože jej vývojový cyklus často zahŕňa aj iné hostiteľské rastliny, napríklad hrušky.

Riešenie:

Základom je hygiena. Všetky napadnuté hnedé časti musíte vystrihať až do zdravého dreva a spáliť (nedávať do kompostu!). Nožnice po práci dezinfikujte. Pri silnom napadnutí sa na jeseň aplikujú fungicídy. Prevencia spočíva v dobrej drenáži a nepremokrenej pôde. V prípade výskytu sa používajú fungicídy ako Previcur Energy alebo Ridomil Gold, ktoré dokážu zastaviť šírenie patogéna. Pri hubových ochoreniach sú vhodné prípravky ako Ortiva, Score 250 EC alebo Ridomil Gold MZ, ktoré pomáhajú pri hrdzi, kabatíne aj fytoftóre. Na korene a pôdne patogény je osvedčený Previcur Energy. V prvom rade musíme preriediť porast, používame meďnaté prípravky na jeseň a opakujeme znovu na jar. K meďnatému prípravku (napríklad Cuprotonic) môžeme pridať Novaferm Sírius, ktorý potláča hubové choroby aktiváciou rezistencie rastlín, pričom obsahuje baktérie rodu Bacillus licheniformis. Nezabúdame na hnojenie. Ako prevencia je výber z certifikovaného osiva a volíme nezamokrené stanovištia.

4. Škodcovia

Aj tuje majú svojich nepriateľov z ríše hmyzu. Drobní škodcovia dokážu narobiť veľké škody.

• Molovka tujová (Argyresthia thuiella): Tento drobný motýľ kladie vajíčka, z ktorých sa liahnu larvy. Tie sa zavŕtajú do končekov vetvičiek a vyžierajú ich zvnútra. Napadnuté končeky na jar a začiatkom leta hnednú. Listové šupiny letorastov od špičiek hnednú. Letorasty tuje sú vo vnútri vyžraté. Húsenice sú pri teplotách nad bodom mrazu aktívne i v zime. Škodlivosť pre rastlinu je zanedbateľná, nakoľko dochádza iba k optickému poškodeniu. Nakoľko sú napadnuté predovšetkým horné časti koruny, môže byť hlavne pri živých plotoch intenzita napadnutia znížená jesenným rezom. Už na jeseň začína zreteľné hnednutie ihličia na koncoch vetiev. Húsenice sa zavŕtajú do ihlíc a tie neskôr mínujú v letorastoch.
• Lykokaz tujový (Phloeosinus thujae): Oveľa nebezpečnejší škodca, malý chrobák, ktorý si robí chodbičky pod kôrou. Prerušuje tok miazgy, čo vedie k náhlemu uschnutiu celých veľkých konárov alebo aj celého stromu. Náhle usychanie celých konárov alebo vrcholu tuje. Na kôre sú viditeľné malé dierky. Je cca 1 cm veľký, lesklý, zelený s čiernymi bodkami. Samičky kladú vajíčka od polovice mája do otvorov v porastoch, do trhliniek v kôre. Tam sa larvy vyvíjajú 2 roky a požierajú vnútro dreviny. V kôre sú tiež viditeľné otvory, pod drevinou piliny a výtrusy. Chodbička je dvojramenná. Postihnuté vetvy blednú a postupne odumierajú.
• Puklice, červce a štítničky (Coccoidea, Diaspididae): Puklice, červce a štítničky napádajú veľmi široký okruh hostiteľských rastlín, vrátane okrasných. Pri silnom napadnutí sú na kôre vetvičiek (a to aj niekoľko ročných rastlín) viditeľné oválne alebo podlhovasté, v priemere od 2 do 9 mm veľké, viac či menej vyklenuté štítky. Niektoré druhy sú schopné saním výrazne poškodiť predovšetkým mladšie stromčeky. Škodia vysávaním pletív, fytotoxickým účinkom svojich slín na rastliny, prenášaním viróz a tvorbou medovice. Pri silnom napadnutí dochádza až o odumieraniu napadnutých stromčekov.
• Vošky: Živia sa miazgou a zanechávajú na ihličí lepkavý povlak. Ten sa stáva živnou pôdou pre čiernu hubu, ktorá znižuje fotosyntézu. Napadnuté tuje žltnú, oslabujú sa a postupne rednú. Pri dotyku z rastliny vyletuje drobný biely hmyz.
• Roztoče (napr. roztočec chmeľový Tetranychus urticae): Tieto drobné škodce sú voľným okom ťažko viditeľné, no prezrádzajú ich jemné pavučinky na výhonkoch a strácajúce sa sfarbenie ihličia. Roztoče sa najviac rozmnožujú počas suchého a horúceho počasia, keď rastliny trpia nedostatkom vody. Vetvičky napadnuté roztočmi strácajú postupne farbu, blednú, až neskôr prechádzajú do žltohneda, sú akoby zaprášené s bledými škvrnami.
• Strapky: Spôsobujú drobné bodkovité poškodenia a sivasté sfarbenie ihličia.

Riešenie:

• Lykokaz tujový: Tu je boj zložitý. Pri silnom napadnutí je najlepšie spáliť suché alebo napadnuté tuje, aby sa zabránilo ďalšiemu šíreniu škodcu. Ak sa už chrobáky vylietavajú, zabezpečte žlté lepiace doštičky, na ktoré časť samičiek určite chytíte. Potom treba začať s postrekom Karate alebo Mospilan a striedať ich. Je vhodné použiť aj zmáčadlo. V prípade, že sa Vám porast zachrániť nepodarí, je vhodné ho vyrúbať a spáliť, lebo v pletivách sa môžu ďalej nachádzať vajíčka alebo larvy.
• Puklice, červce a štítničky: Ochrana spočíva v opakovanom postreku napadnutých stromov olejovými preparátmi v intervale zhruba 7-10 dní, min. 2x. My máme osvedčenú kombináciu BorOil + Novaferm Orion - Listové bakteriálne hnojivo, ktoré eliminuje požerových a cicavých škodcov, v striedaní s Floravita Coco - s obsahom kokosového mydla a Nimbovým olejom.
• Molovka tujová: Je potrebné zasiahnuť včas - pravidelným strihom a likvidáciou poškodených výhonkov, prípadne použitím insekticídov.
• Vošky: Vošky sa dajú potlačiť biologickými prípravkami na báze olejov alebo dravým hmyzom, no pri silnom výskyte je nutný chemický zásah. Cielený postrek insekticídom (napr. Mospilan).
• Roztoče: Prevencia spočíva v dostatočnej zálievke a pravidelnom rosení, ktoré znižuje suchý mikroklimatický stres. Pri napadnutí pomáhajú špecializované akaricídy (napr. Sanmite 20 WP alebo Vertimec 1.8 EC).
• Všeobecne proti škodcom: Na vošky a strapky je účinný aj Mospilan 20 SP, ktorý preniká do rastliny a ničí škodcov zvnútra.

5. Nesprávna výsadba a podmienky

Mnohé problémy vznikajú aj pri nesprávnej výsadbe. Ak sú tuje vysadené príliš husto, v ťažkej pôde bez drenáže alebo priamo pri múre, kde nedostávajú dostatok slnka a vzduchu, ich vitalita rýchlo klesá. To vytvára ideálne podmienky pre rozvoj patogénov a premnoženie škodcov. Hnednutie a odumieranie jednotlivých výhonkov, často začínajúce od špičky.

• Príliš hlboká výsadba: Ak ste koreňový krčok (miesto, kde kmeň prechádza do koreňov) "utopili" hlboko pod zemou, kôra na kmeni začne hniť, strom sa dusí a postupne odumiera.
• Ťažká ílovitá pôda bez drenáže: Ak vykopete jamu v ťažkom íle, vložíte tuju a zalejete, vytvorili ste "bazén", z ktorého voda neodteká. V ťažkých, nepriepustných pôdach a v ílovitých zalievať opatrne.
• Nedostatok svetla a nevhodné umiestnenie: Tuje, ktoré sú vysadené v nie príliš vhodných podmienkach s nedostatkom svetla, tiež hnednú. Tuje nemajú v obľube tieň (či už tieň z domu, alebo vysokého plotu). Ak sú tuje vysadené príliš blízko pri sebe (pod 50-60 cm pri ‘Smaragd’), vnútro koruny ostáva v trvalom tieni, výhonky odumierajú. Ak sú tuje vysadené v blízkosti betónových plotov počítajte s tým, že tento priestor najmä z druhej strany bude tmavý a navyše podľa orientácie k slnku, môže byť aj rozpálený.
• Zimné slnko (popálenie): Na konci zimy, keď je slnko už silné, ale zem ešte zamrznutá, dochádza k rýchlemu odparovaniu vody z ihličia na južnej strane. Pletivá sa doslova spália mrazom a slnkom.
• Posypová soľ: Ak vám hnedne spodná časť tují pri ceste alebo chodníku, na vine je pravdepodobne zimný posyp soľou. Vysychanie na strane obrátenej k ceste po zimnom solení.
• Moč psov: Ak máte psa (najmä samca), ktorý si značkuje teritórium stále na tom istom mieste živého plota, moč agresívne spáli ihličie.

Riešenie:

• Pri výsadbe: Tuja potrebuje neutrálne až mierne kyslú pôdu a miesto bez extrémneho tieňa, s priestorom pre koreňový systém. Keď vyberiete drevinu z kvetináča, rozpichajte koreňový bal rukou ale tak, aby celý substrát okolo koreňov nevypadal. Len tento koreňový zväzok jemne rozrušte pre lepšie prijímanie vody. Vyhĺbte jamu a nalejte do nej vedro vody tak, aby tam voda stála a do tejto vody vysaďte tuju, zasypte substrátom, alebo pôvodnou zeminou, do ktorej zamiešajte výživný substrát a hneď neprihnojujte. Tuje s koreňovým balom sa predávajú najmä v marci a koncom októbra, kedy je vhodné vysádzať voľnokorenné dreviny, resp. balené v jutovine alebo so zemným balom. Jutovinu odstraňovať nemusíte, ale môžete ju mierne rozrušiť, aby sa korene ľahšie dostali von a začali zakoreňovať.
• Rozostupy: Odporúčané rozostupy sú minimálne 0,7 až 0,8 m od seba, aj kvôli budúcemu rastu, konkurencii v koreňovej časti, boj o živiny a najmä kvôli svetlu. V prípade, že sa tuje vysadia bližšie, o cca 5 rokov si už budú konkurovať, taktiež tieniť, každú 2 až tretiu tuju zatienia a tá bude v raste zaostávať a postupne vyschne, alebo ju budete musieť pre vzhľad odstrániť. Od oplotenia musia byť tiež v rovnakých rozostupoch.
• Pestovanie v nádobách: Ak chcete pestovať tuje v kvetináčoch v zime vonku, tak určite nie v plastových nádobách. Ale kamenina, keramika, betón, kde musí byť aj nejaká izolácia, dolu drenáž a juta alebo aspoň textília v nádobe a najmä otvory na odtok prebytočnej vody, pretože tu platí dvojnásobne, že stálozelená drevina v nádobe sa musí v zime polievať, inak vyschne.
• Posypová soľ: Na jar výdatne preliať pôdu okolo tují čistou vodou. Zamyslite sa nad odklonom posypovej soli (priečny obrubník, netkaná textília v zime).
• Moč psov: Jediným riešením je zamedziť prístupu psa k plotu alebo dané miesto ihneď po "čine" výdatne opláchnuť krhlou vody, aby sa moč zriedil.

6. Prevencia a údržba

Najlepšia ochrana je prevencia. Pravidelnou a správnou starostlivosťou počas celého roka môžete predísť väčšine problémov a udržať vaše tuje v perfektnej kondícii. Najdôležitejším krokom v ochrane tují je prevencia. Správna výsadba s dostatočnými rozostupmi, priepustná pôda s drenážou a pravidelná zálievka počas sucha dokážu výrazne znížiť riziko napadnutia.

• Sanitárny rez: Opatrne vyčešte a vystrihnite všetky suché vnútorné výhonky (na jar alebo koncom leta v suchý deň). Nerezávajte do starého dreva na okraji - ‘Smaragd’ z holého dreva horšie obrastá.
• Strihanie: Tuje sa strihajú cca 2-3x za rok. Ideálne zostrihávať pravidelne a postupne na jar (apríl), v júni a koncom leta. Strihanie nesmie prebiehať za horúceho suchého dňa, kedy dlhodobejšie hrozí, že ostrihané porasty budú dlhšie bez závlahy. Najlepšie sa robí rez pod mrakom. Po reze musíte dreviny zaliať alebo počkať na dážď. Hĺbka rezu tiež môže ovplyvniť stav drevín. Mladé dreviny zvládajú rez lepšie ako staršie porasty. Staršie tuje postupne po tretinách. Dôležitá je aj údržba - rez poškodených a suchých častí, odstraňovanie napadnutého ihličia a zabezpečenie dostatočného prúdenia vzduchu v poraste.
• Preventívne postreky: Preventívne postreky na jar a jeseň môžu pôsobiť ako ochranný štít, ktorý minimalizuje rozvoj hubových chorôb. V prípade škodcov je vhodné kombinovať biologické a chemické postupy tak, aby sa rastlina chránila bez zbytočného zaťaženia prostredia.

Zhrnutie problémov a riešení

tags: #preco #je #tuja #cierna

Populárne príspevky:

• Pestovanie rododendronov a azaliek
• Mierna jedovatosť vlčieho maku
• návod na výrobu gumového kvetináča
• starostlivosť o horec žltý
• Čierna reďkovka: Sprievodca pestovaním