Pestovanie zeleniny v skleníku na predaj: Sprievodca pre bohatú úrodu

Skleníková sezóna sa začína! Menej skúsení záhradkári by najradšej zasadili všetky plodiny raz za radom vedľa seba a naraz, aby sa tak dočkali úrody čo najskôr. Opak je však pravdou - správne pestovanie v skleníku je umenie. Vďaka skleníku môžete sadiť plodiny takmer po celý rok, čo znamená, že môžete mať prístup k čerstvým plodinám skoro po celý rok. Jeho decentná konštrukcia umožňuje regulovať teplotu a vlhkosť vzduchu a je odolná voči rôznym poveternostným podmienkam, čo je pre rastliny veľmi dôležité.

Pestovanie v skleníku sa oplatí vďaka tomu, že si sami stanovujete podmienky ako je napríklad vlhkosť vzduchu a ďalšie faktory. Dôležité je spraviť si pred samotným sadením plán výsadby. Mal by obsahovať základné informácie ako napríklad: koľko druhov zeleniny chcem pestovať, ako dlho táto zelenina dozrieva, v akom množstve chcem túto zeleninu pestovať, kedy je vhodné ju vysadiť. Skleník je ideálnym miestom na pestovanie vlastnej zeleniny v záhrade, keďže chráni pred dažďom, vetrom a snehom. Darí sa pestovaniu často podstatne lepšie ako vonku. Navyše je výsadba možná o niekoľko týždňov skôr, čo výrazne predlžuje čas zberu úrody. Okrem toho môžete pomocou skleníka zabezpečiť vyššie teploty, čo značne zjednodušuje najmä pestovanie zeleniny, ktorá obľubuje teplo, ako paprika, rajčiaky a baklažán. V zime môžu navyše kvetináčové rastliny prezimovať v skleníku.

Typy skleníkov a ich výber

Najprv rozlišujeme medzi vyhrievanými a nevyhrievanými skleníkmi. Pri pestovaní tropických rastlín, druhov ovocia a zeleniny, ktoré obľubujú teplo, alebo nesezónnej zeleniny je lepšie zvoliť vyhrievaný skleník. Na pestovanie regionálnej zeleniny je nevyhrievaný skleník viac ako dostatočný. Ak je váš skleník vykurovaný, vaša sezóna na jeseň skončiť nemusí. Kľúčové je sledovať a udržiavať správnu teplotu a vlhkosť vzduchu. V prípade nevykurovaného skleníka by ste mali začať so sadením na konci februára - začiatkom marca. Iba niekoľkým plodinám sa darí aj v chladnejších mesiacoch. Začnite s rastlinami, ktoré k rastu nevyžadujú vysoké teploty alebo veľa svetla (napr. reďkovka, karotka) a tiež začnite s prvými priesadami. Pozor, priesady majú radi teplo, svetlo aj vlhko a teda ak môžete, zakryte ich netkanou textíliou. Okrem toho existujú rozdiely medzi rôznymi konštrukciami: Môžete si vybrať voľne stojaci skleník, prístavbový domček alebo, pokiaľ chcete, altánok. Skleníky sú často viac robustné a trvanlivejšie ako fóliovníky a môžu byť vhodné na dlhodobé a intenzívne pestovanie. Často poskytujú lepšiu termoreguláciu a ochranu pred vetrom a dažďom. Fóliovníky sú zväčša menej nákladné a jednoduchšie na výstavbu a údržbu ako skleníky. Zvážte preto svoje konkrétne potreby a požiadavky, ako napríklad typ rastlín, ktoré chcete pestovať, veľkosť plochy, ktorú máte k dispozícii, a vaše rozpočtové možnosti.

Príprava skleníka a pôdy

Vstupná investícia do skleníka si vyžaduje vstupné náklady na vybudovanie a údržbu. Aby ste si mohli postaviť vhodný skleník na vašej záhrade, bude pre vás potrebné zakúpiť si konštrukciu. Skleník by mal byť umiestnený tam, kde je dostatok slnka a kde nie je veľmi veterno. Dobrým vetracím systémom by sa mala dať teplota regulovať, aby bola vhodná pre konkrétne plodiny. Záhradný skleník je vhodné orientovať tak, aby slnko svietilo čo najdlhšie na širšiu stranu. Najlepšie je, ak je zároveň chránený zo severnej strany proti chladu a vetru, napr. budovou alebo primerane vysokou výsadbou. Výhodou pri ochrane pred nízkymi teplotami na jar je napr. polykarbonátový skleník. Vzduchové komôrky v polykarbonáte spomaľujú prestup chladu do vnútra. Aby bola vaša úroda bohatá, je potrebné vedieť, ako pripraviť skleník na jar. Nebojte sa. Nie je to nič, čo by nezvládol aj začínajúci záhradkár. Základom je správne pripraviť pôdu, čo začína už na jeseň, po zbere poslednej úrody. Po zbere úrody pozbierajte zvyšky rastlín a dajte ich do kompostéra - kompostovaním sa tieto zvyšky zmenia na kvalitné hnojivo. Vyzretý kompost, prípadne ak máme možnosť použiť vyzretý maštaľný hnoj, zapracujete na jeseň do pôdy v skleníku. Skontrolujete skleník a opravte prípadné poškodenia. Na jar prichádza na rad dezinfekcia pôdy v skleníku. Postará sa o to dusíkaté vápno - poprášte ním všetku pôdu v skleníku. Následne ju skypríte a podľa druhu pestovanej zeleniny môžete aj prihnojiť. Dezinfikovať skleník pred výsadbou môžete aj zapálením sírneho knôtu, ktorý sa bežne používa na dezinfekciu drevených sudov. Dôležité je mať na pamäti, že v skleníku môže byť veľmi horúco, preto je potrebné udržiavať teplotu tak, aby sa rastliny neprehrievali. Rastliny by sa mali pravidelne kontrolovať a hnojiť, inak hrozí nedostatok živín a vody.

Plánovanie výsadby a rozmiestnenie rastlín

Rozvrhnutie a správne usporiadanie skleníka sú kľúčom k bohatej úrode. Či už ste začiatočník alebo skúsený záhradník, vysádzanie rastlín v skleníku môže byť niekedy trochu hlavolam. Vytvorte si jednoduchý plán - výsadbu jednotlivých druhov rastlín aj podobu a usporiadanie skleníka si zakreslite do plánu. Netreba začínať hneď s exotickými plodinami, ktoré si vyžadujú špeciálne podmienky na rast. Namiesto toho dajte priestor zelenine, pri ktorej máte istotu, že sa jej bude v skleníku dariť.

Rozmiestnenie a striedanie plodín

Nevýhodou skleníka je to, že jeho plocha je výrazne obmedzená. Pri pestovaní viacerých druhov plodín ich však vieme kombinovať a priestor medzi väčšími plodinami využiť na zasadenie tých menších. Rastliny, ktoré potrebujú viac slnečného svetla, umiestnite na južnú stranu skleníka. Plodiny by sa ale v skleníku na seba nemali príliš tlačiť. Môže tak dochádzať k rýchlejšiemu prenosu škodcov alebo parazitov. Vo všeobecnosti platí zásada, že jednotlivé rastliny by od seba mali byť vzdialené približne 30 - 60 cm, niekedy i viac, podľa typu plodiny a metódy sadenia. Pri výbere vhodného miesta na zasadenie by sme okrem teploty, vzdušnosti a vlhkosti, ktoré tá-ktorá rastlina potrebuje, mali brať do úvahy aj ich veľkosť. Napr. kolíkové paradajky zvyčajne narastajú do výšky niekoľkých desiatok centimetrov, môžu tak zatieniť iné rastliny, ktorým sa nedostane dostatok svetla. Pri plánovaní tiež myslite na veľkosť jednotlivých rastlín. Rastliny, ktoré potrebujú viac priestoru, sa zvyčajne vysádzajú na okraj skleníka. Menšie rastliny, ktoré potrebujú menej miesta, umiestňujte bližšie k stredu. Ďalším dobrým pravidlom pri sadení je striedanie plodín - listovej a hlúbovej zeleniny, plodín s veľkými a malými listami, s plytkými a hlbokými koreňmi.

Kompatibilita rastlín v skleníku

Na mieste je aj ďalšia dôležitá otázka - ktoré rastliny v skleníku sú kompatibilné? Nie všetky zeleniny sa vzájomne znášajú. Keď pestujete rôzne druhy zeleniny, mali by ste dbať na to, čo sadíte vedľa seba. Niektoré rastliny majú podobné nároky na množstvo vody a živín, preto ich umiestnite k sebe. Na druhej strane, niektoré rastliny si konkurujú o vodu a živiny, preto by ste ich mali sadiť ďalej od seba. Dôvodom, prečo sa veľa druhov zeleniny vzájomne neznáša, je napríklad rozdielna potreba vody, miesta a živín. V najhoršom prípade sa medzi nesprávnymi susedmi v záhone môžu prenášať aj choroby a škodcovia. Často pritom pomôže sadiť konkurenčné druhy do rôznych záhonov alebo ich oddeliť neutrálnym druhom zeleniny.

Pozrime sa na niektoré príklady kompatibility rastlín:

• Paradajky: Vedľa paradajok môžete vysadiť skorú bielu kapustu, listové šaláty, reďkovky, petržlen, ale aj cibuľu, pór alebo melón. Vynechať by ste ale mali kôpor, fenikel, zemiaky či uhorky. Ak chcete zlepšiť ich chuť, skúste v blízkosti vysadiť bazalku. Tá navyše aj odpudzuje dotieravé komáre. Brokolica môže negatívne ovplyvniť rast paradajok.
• Uhorky: Vedľa uhoriek sa darí feniku, kôpru, petržlenu, listovým a kapustovým šalátom, ale aj reďkovkám či strukovinám, vynechajte však neskoré zemiaky. Uhorka nie je kamarátkou paradajok. Uhorky si majú čo povedať napríklad s fazuľou, hráškom či slnečnicou. Koriander môže pomôcť chrániť pred škodcami uhorky.
• Reďkovky: Okrem priestoru vedľa paradajok môžete zvoliť miesto vedľa hrášku, jahôd, mrkvy či kapusty. Reďkovky sa neznesú s bylinkou nazývanou Yzop.
• Mrkva: Mrkve sa bude dariť vedľa hrachu, šalátu, špenátu, cibuľky alebo kapusty. Naopak, mrkvu posaďte ďalej od kôpru.
• Špenát: Špenát môžete vysadiť vedľa ktorejkoľvek rastliny okrem červenej repy.
• Paprika: Paprika je kamarátka najmä s bazalkou, keďže majú veľmi podobné potreby pre rast. Perfektne sa znáša aj s okrou, inak nazývanou ibištek jedlý. K paprikám môžete vysadiť aj obdobné plodiny ako baklažán a paradajky. Paprika a rajčiak napríklad nie sú dobrými susedmi v záhone. Paprika a čakanka sa, naopak, znášajú mimoriadne dobre. Petržlen zase podporuje rast papriky.

Obľúbené plodiny pre skleníkové pestovanie

Výber toho, čo sadiť do skleníka, dokáže neskúsenému záhradkárovi občas zamotať hlavu. Stačí sa však riadiť jednoduchým pravidlom - v skleníku nepestujeme plodiny a byliny, ktoré sú chladuvzdorné a majú dlhé vegetačné obdobie. Je to kvôli tomu, že skleník urýchľuje rast rastlín. Ak by ste do skleníka nasadili rastliny, ktoré potrebujú príliš dlhý čas na dozrievanie, zbytočne by ste prišli o možnosť bohatšej úrody. Medzi takéto rastliny patrí napríklad karfiol, či koreňová zelenina ako je petržlen a zeler. Z toho vyplýva, že pestovať v skleníku je najlepšie na to vyšľachtené rastliny, ktoré dokážu zúročiť výhody skleníka - najmä to, že urýchľuje dozrievanie.

Tabuľka: Prehľad vhodných plodín a ich požiadaviek

Konkrétne plodiny a ich špecifiká

• Paradajky: Paradajky sú ideálnou rastlinou pre skleníky, pretože potrebujú teplé a vlhké prostredie na rast. Paradajky vyžadujú časté zalievanie. Rovnako ako pri všetkých rastlinách v skleníku, aj tu platí, že zalievame pri koreňoch, nie na listoch. Ak ste si dopestovali priesady doma v skleníku, môžete ich zasadiť rovno do zeme. Sadenice sadíme do vyhĺbenej jamy tak, aby na povrchu zostala cca 2 cm vysoká rastlina. Paradajky rastú do výšky, preto je vhodné im zabezpečiť oporu k rastu. Aby bola úroda bohatá, netreba zabúdať na pravidelné hnojenie. Paradajky si budú pochvaľovať najmä draslík a fosfor.
• Uhorky: Uhorky sú ďalšou populárnou rastlinou pre skleníky. Podobne ako paradajky, aj uhorky potrebujú teplé a vlhké prostredie, aby mohli rásť a produkovať ovocie. Uhorky odporúčame pestovať v časti, kde je dostatok svetla a vlhkosti. Uhorky sú náročné na zálievku, pri nedostatočnom polievaní môžu listy uschnúť. Tak ako v prípade paradajok, ani pri uhorkách nepolievame listy, ale časti pri koreni. Skúsení záhradkári nedajú dopustiť na vertikálne pestovanie uhoriek. Ich rast môžete podporiť špagátom alebo inými podperami. Počas horúcich letných dní sa môže ľahko stať, že im nebude dostačujúca zálievka z večera, či z rána. Dôležité je pri pestovaní odstraňovať suché listy či poškodené plody. Uhorky pestované v skleníku je taktiež potrebné chrániť pred spálením.
• Paprika: Paprika je ďalšou rastlinou, ktorá sa dobre darí v skleníkoch. Potrebuje teplé prostredie a dostatok slnečného svetla na rast. Skleníkové papriky si však vyžadujú pravidelné hnojenie. Papriku sadíme do brázd, ktoré by mali byť od seba vzdialené cca 50 - 60 cm. Samotné priesady by mali byť od seba vzdialené cca 35 až 45 cm. Papriky sadíme koncom apríla a prvé plody sa začnú ukazovať už začiatkom júna. Papriky potrebujú veľa vody a tým myslíme naozaj veľa. Paprika taktiež potrebuje teplo, ktoré mimoriadne ovplyvňuje jej rast.
• Reďkovky: Ak ste sa rozhodli pestovať reďkovky, vyberte si takú odrodu, ktorá je odolná voči nedostatku sveta a vysokej vlhkosti. Reďkovky zvládajú menej tepla, no stále potrebujú na svoj rast slnko. Taktiež je dôležité reďkovky pravidelne polievať. Polievame ich tak, aby neboli preliate, no taktiež nemôžu mať úplne suchú zem. Nezabudnite ani na pravidelné odstraňovanie buriny. Redšie posadená reďkovka zvyčajne dorastá rýchlejšie a má krajší tvar.
• Mrkva: Mrkva patrí medzi plodiny, ktoré môžete v skleníku vysievať už počas prvých jarných mesiacov. Zasaďte ju do riadkov vzdialených približne 15 cm, pri ideálnej teplote uvidíte prvé výhonky už o pár týždňov.
• Špenát: Mnohí považujú špenát za jednu z najjednoduchších rastlín na pestovanie. Je odolný aj voči nižším teplotám, nevyžaduje veľa pozornosti ani špeciálne miesto a znesie sa s takmer každou plodinou. Na špenáte je výrazne poznať kvalita pôdy - špenát zo skleníka je pri správnej starostlivosti chutnejší a viac listnatý.
• Šalát: Šalát je jednou z najuniverzálnejších rastlín pestovaných v skleníku. Šalát sa sadí do zeme po tom, čo prejdú aj posledné jarné mrazy. V skleníku by malo byť cez deň od 10 do 20 °C. Šalát potrebuje k svojmu rastu celodenné svetlo.

Zalievanie a vetranie v skleníku

Rastliny je dôležité pravidelne kontrolovať, zavlažovať a hnojiť, pričom nezabudnite skontrolovať príslušný návod od hnojiva, aby bol jeho pomer správny a neuškodili ste tak plodinám. Pôdu v skleníku polievajte vodou, ktorá určitý čas odstála. Najlepšie je zberať dažďovú vodu do sudov alebo barelov. Prípadne využite vodu zo studne - tú však musíte nechať ohriať. Pre vysoký obsah chlóru je nevhodné používať vodu z vodovodu. Polievajte zavčas ráno alebo neskôr večer, keď už na skleník nepáli slnko. Využiť môžeme aj zavlažovanie kvapkovým systémom a polievať priamo korene rastlín. Najmä počas veľkých horúčav je v skleníku dôležité vetranie. Vetrať môžete skleníkovými oknami, alebo v prípade vysokej teploty aj otvorenými dverami. Pozor treba dávať pri veternom počasí - niektoré rastliny znášajú prievan zle a pri silnom vetre im hrozí aj mechanické poškodenie. Dodatočne myslite na to, aby mala vaša zelenina pravidelný prísun čerstvého vzduchu, aby napríklad v lete nedošlo k akumulácii tepla alebo aby sa v dôsledku veľkej vlhkosti nezačala tvoriť pleseň.

Starostlivosť o rastliny a zber úrody

Ak sú priesady nasadené, príp. semená vysiate, nastáva čas starostlivosti o vaše rastliny. V závislosti od druhu zeleniny dbajte na individuálne zavodnenie a zabráňte hromadeniu vlhkosti. Pre optimálny rast vašich rastlín je rovnako rozhodujúca správna teplota: Ak napríklad nasadíte rastlinu, ktorá neznesie mráz, a zrazu je teplota predsa len nižšia ako 5°C, môžete v núdzovom prípade dočasne trochu zahriať aj nevyhrievaný skleník pomocou teplovzdušného ventilátora alebo sviečkofora s kahancami, prípadne môžete rastlinky na ochranu pred mrazom pokryť rúnom. Pri použití sviečkofora dbajte však v každom prípade na dostatočné protipožiarne opatrenia a vetranie. Na základe rýchleho rastu vašej zeleniny v skleníku by ste navyše mali vo všeobecnosti dbať na pravidelné hnojenie. Nevyhnutná je aj pravidelná kontrola, či neprišlo k napadnutiu škodcami alebo či nie sú prítomné choroby, pretože v skleníku dochádza k rýchlemu šíreniu, ale za to je im možné predchádzať rýchlejšie a úspešnejšie. V prípade, že by sa vyskytli nejaké problémy, ako napríklad choroby alebo škodcovia, je nutné rýchlo zasiahnuť. Keďže v skleníku si užívate dlhšie časy zberu úrody ako vonku, môžete sa zo svojej vlastnej zeleniny tešiť mimoriadne dlho. Letná zelenina, ako uhorka, paprika a rajčiak, je väčšinou do konca augusta zozbieraná - tým však nemusí skončiť vaše pestovanie. Teraz je čas zabezpečiť si následné kultúry, ako valeriánku, čakankový šalát alebo špenát. Môžete ich vysiať po opätovnom pohnojení pôdy a na jeseň už môžete znovu zbierať úrodu.

tags: #predaj #domacej #pestovanie #zeleniny #v #skleniku

Populárne príspevky:

• Tipy na pestovanie byliniek doma
• Zdravý rast a kvitnutie vďaka správnemu presádzaniu orchideí
• Všetko o hortenziách
• sladký darček v podobe kvetov a čokolády
• Veronika vo vašej záhrade