Presádzanie Citrusov Bonsai: Kompletný Sprievodca
Pre správne pestovanie, rast, vitalitu a dobrú kondíciu bonsajov je dôležité vybrať správny pestovateľský substrát. Mal by umožniť drevine dobre sa zakoreniť, prijímať dostatok vody i živín a pritom nepodliehať hnilobným procesom. Ak zemina nie je dostatočne ľahká a vzdušná, je lepšie použiť zeolit. V žiadnom prípade nesaďte strom z prírody rovno do bonsajovej misky! Vyhnete sa tak mnohým sklamaniam. Zostaňme však pri bonsajoch, ktoré sa už dlhšie pestujú v bonsajových miskách alebo menších kontajneroch, a venujme sa ich presádzaniu.
K problematike yamadori sa ešte dostaneme neskôr v našom magazíne, a aj na ďalších seminároch Nitrianskej bonsajovej školy.
Výber Substrátu pre Bonsaje
Najvhodnejším univerzálnym substrátom na pestovanie bonsajov je jednoznačne japonská akadama. Jej prednosti využívajú a odporúčajú mnohí známi majstri v Japonsku i v Európe. My sami máme s jej používaním výborné skúsenosti. Presadením do čistej akadamy sa dokážu stimulovať k rastu i oslabené, neduživé stromy.
Vlastnosti Akadamy
Významnými vlastnosťami akadamy sú jej vzdušnosť a ľahkosť, ktoré umožňujú dokonalé prekorenenie drevín v substráte. Tak hustú a homogénnu koreňovú sústavu, aká vzniká pestovaním bonsajov v akadame, je ťažké dosiahnuť v bežných zemitých substrátoch.
Akadama sa do Európy vozí z Japonska, kde sa ťaží a spracováva najmä na bohatých ložiskách červených ílov hory Akayi, ležiacej na ostrove Honšú severne od Tokija. Akadama (Červená zem) sa po povrchovej ťažbe zhruba tri týždne pomaly suší, krytá prístreškami z fólie. Základ substrátu sa prevracia, drví, triedi, balí a expeduje k pestovateľom do celého sveta.
Zrná akadamy výborne prijímajú vodu, pozvoľna ju uvoľňujú do medzipriestorov substrátu ku koreňom rastliny a udržujú tak vhodnú mikroklímu rastu.
Akadama neobsahuje výživné mikroelementy, preto je nevyhnutné bonsaje pravidelne hnojiť organickými, najlepšie pozvoľna sa uvoľňujúcimi hnojivami. Nedá sa to však označiť za jej nedostatok, skôr naopak. Živiny sa denným polievaním rýchle vymývajú i z černozemných substrátov a pravidelné hnojenie je pre bonsaje v každom prípade nevyhnutné. Neutrálna akadama je pre pravidelné hnojenie ideálne vhodná a prehľadná aj preto, že výživové elementy hnojiva akadama výborne naviaže a pritom udržuje stálosť prostredia.
Ako Presádzať do Akadamy
Korene dreviny pred presadením do akadamy dokonale vymyjeme od predchádzajúcej zeminy (pozor na dreviny, ktoré majú na koreňoch potrebnú mykorízu) a čisté upevníme drôtmi o dno misky vysypanej vrstvou hrubozrnnejšej akadamy. Strom musí byť v substráte pevný a nepohyblivý. Nestačí korene len jednoducho zasypať. Pomocou drevenej paličky sa snažíme do objemu misky dostať čo najviac akadamy, a ak používame dve frakcie, tak hrubozrnnejšiu akadamu doplníme ešte drobnejšou frakciou. Rýchlymi pichavými pohybmi paličky sa akadama zahustí tak, že budeme prekvapení, koľko sa jej do misky vojde.
Ak môžeme, volíme pre pestovanie drevín v akadame radšej hlbšie misky, aby sme zabránili jej prudkému presychaniu počas slnečných letných dní. Vlhká akadama je tmavá, čo je výborným indikátorom dostatočného polievania. Bonsaje v akadame neprepolievate, pretože voda sa viaže len v granulách substrátu a z voľných priestorov jej prebytok ľahko odteká.
Akadama je výborná aj na zakoreňovanie odrezkov a klíčenie semien, pretože vznikajúcej koreňovej sústave nekladie žiadne prekážky a ideálne podporuje jej rast. Treba počítať s tým, že po dlhšom čase sa akadama drví na prach a treba ju vymeniť. Napriek tejto spotrebnej tendencii jej hojné využívanie vrele odporúčame.
NÁŠ TIP:
Akadama sa v ideálnom prípade používa čistá bez akýchkoľvek prímesí. Napriek tomu niektorí autori píšu o jej premiešaní s inými substrátmi (černozemou, rašelinou, pieskom, záhradnou zeminou...). V tom prípade sa však vlastnosti výslednej zmesi menia a akadama stráca svoju ideálnu vzdušnosť. A hoci sa takéto substráty tvoria predovšetkým z úsporných dôvodov, pre pestovateľa je skôr finančnou stratou prisypať akadamu do zemitého substrátu.
Japonci často využívajú ako doplnok pestovateľských substrátov rozdrvený lávový kameň alebo piesok, ktorý výborne viaže vodu a je jemne porézny.
Ďalšie Japonské Substráty
Kanuma
Kanuma je vynikajúcim japonským vulkanickým substrátom na pestovanie azaliek a rododendronov. Ťaží sa v okolí mesta Kanuma neďaleko Tokya. Oblasť Kanuma sa vďaka dostupným ložiskám a ťažbe tohto jedinečného substrátu stala zároveň aj centrom pestovania azaliek.
Stojí za to pri návšteve Japonska navštíviť toto miesto, kde sme videli rozsiahle zbierky i obchody s precízne pestovanými a tvarovanými azalkami so širokými koreňovými nábehmi nebari. Všetky sú, samozrejme, sadené do čistej hustej kanumy, ktorú podobne ako akadamu do bonsajových misiek bonsajisti poctivo nabíjajú bambusovými alebo drevenými paličkami. Kanuma je tvrdšia ako akadama, má kyslejšie pH a je typickej bledožltej farby.
Kiryu
Kiryu je pôvodný japonský vulkanický substrát mimoriadne vhodný pre pestovanie ihličín (najmä pre druhy Pinus a Juniperus). Svojím kyslejším pH a bohatším obsahom minerálnych látok podporuje ich zakorenenie a rast. Ihličnaté stromy, ktoré nie sú v dobrej kondícii a vyžadovali by na niekoľko rokov vysadenie do voľnej pôdy, aby sa dostali opäť do ideálnej kondície a rovnováhy, môžeme alternatívne zasadiť do hlbšieho kontajnera s kiryu. V tomto priaznivom substráte pri dobrej starostlivosti strom opäť zosilnie po 2-3 rokoch.
NÁŠ TIP:
Akadama a kiryu sa vzhľadom na svoju štruktúru môžu miešať.
Keto (Ketotsuchi)
Keto (Ketotsuchi) je čierny hutný japonský lepivý íl. Bonsajisti ho ocenia najmä pri výsadbe bonsajov na strmé vertikálne skaly a na ploché kamene. Keto správnej konzistencie je výborné na modelovanie okrajov oblasti s pôdnym substrátom.
Zeolit - Moderný Substrát
Veľmi zaujímavým substrátom, ktorý už roky testujeme pre pestovanie bonsajov a ďalších rastlín, je zeolit. Má pôvabnú inšpiratívnu tyrkysovomodrú farbu a výborné vlastnosti, podporujúce dobrý rast a zakoreňovanie rastlín. Predpokladáme, že keby tak krásny a kvalitný substrát poznali dávni Japonci, prenikol by ich umením, kultúrou a estetikou minimálne tak, ako mysticky čierne vulkanické kamene tvoriace základ nejednej japonskej záhrady.
Zeolit sa však ťaží na našom území a je jedným zo vzácnych darov prírody, ktoré dnes ešte zrejme nevieme dostatočne oceniť. Vytvoril sa hydrotermálnou premenou vulkanického skla v priebehu miliónov rokov ako minerál so zvláštnou štruktúrou a vlastnosťami. Jeho podstatnou súčasťou je klinoptilolit (kryštalický hydratovaný alumosilikát alkalických kovov a kovov alkalických zemín, Ca, K, Na, Mg). V zeolite je ho 55-60%. Má zvláštnu, veľmi charakteristickú priestorovú štruktúru s veľkým výskytom dutých priestorov pospájaných kanálikmi a trojrozmernú alumosilikátovú kostru zloženú z tetraedrov navzájom pospájaných cez atómy kyslíka.
V praxi to znamená, že má výborné vlastnosti ako pôdny substrát, hydroponický materiál, výborný selekčný sorbent, molekulárne sito, katalyzátor a má svoje využitie pri čistení pitných vôd a záhradných jazierok. Okrem toho sa ním dajú odstraňovať i naftové havárie a neutralizovať kyslé lesné pôdy.
Použitie Zeolitu pre Bonsaje
Zeolit využívame v čistej forme bez prímesí napríklad na pestovanie fíkusov (Ficus retusa) a ďalších bytových bonsajov najmä v období, keď sa potrebujú dobre zakoreniť. Dá sa použiť ako obdoba japonskej akadamy, len pozor na ľahšie presychanie. Preto odporúčame dreviny v zeolite pestovať v hlbších miskách a upevniť ich drôtom o misku tak, aby sa pri manipulácii v sypkom zeolite vôbec nepohybovali. Odpar vody zo zeolitu sa zníži, ak na povrch substrátu uložíme vrstvu machu. Zeolit výborne viaže vo svojej štruktúre vodu i organické hnojivá, pomaly ich uvoľňuje a umožňuje výborné a bezproblémové prekorenenie rastlín. Na rozdiel od akadamy, ktorá má ílovitý charakter, dal by sa zeolit opísať skôr ako drobný porézny kamenný substrát, ktorý sa tak ľahko nerozdrobí.
NÁŠ TIP:
Odporúčame použiť zeolit ako súčasť pôdnych zmesí, v ktorých sa nám osvedčil oveľa lepšie ako akadama. Zeolit substrát prevzdušní, zľahčí a vybalansuje. Dá sa povedať, že v zeolite rastie všetko, čo naň padne. Či už sú to čerstvé semienka nohovcov (Podocarpus) alebo iných drevín, ale pozor, i nežiaducich burín.
Klasická Zmes Substrátov
Klasikou v pestovaní bonsajov stále zostáva dobrá pôdna zmes zložená z ornice (černozeme), piesku a rašeliny v pomere 1:1:1. Môžeme použiť skompostovanú pareniskovú zeminu, alebo lesnú pôdu, ktorá je hlavnou výživovou zložkou zmesi. Premiešame ju s riečnym pieskom a s kyprou vláknitou rašelinou. Zmes je dobré preliať niekoľkokrát vriacou vodou, prípadne povariť vo veľkom hrnci, aby sa eliminovali buriny a choroboplodné zárodky, a potom ju ešte nechať asi 2 týždne sušiť na slnku a dobre odležať. Túto základnú zeminu môžeme modifikovať podľa uváženia a vlastných skúseností. Môžeme do nej pridať viac piesku alebo zeolit (akadamu neodporúčame).
Presádzanie Citrusov
Presádzanie patrí k ďalšej nevyhnutnej činnosti pri pestovaní zdravých, vitálnych a vzrastlých rastlín citrusov. Citrus po presadení získa priestor pre rast koreňov a samozrejme aj nový výživný substrát pre ďalší rast. Presádzame obvykle 1x za rok a to v predjarnom období. V prvých rokoch pestovania môžeme presadzovať aj 2x počas roka.
Vždy presádzame do nádoby o rád väčšej (cca. 2cm), ako bola pôvodná nádoba. Nepresádzame hneď do príliš veľkej nádoby, pretože v tomto prípade citrus dobre neprekorení substrát. Najvhodnejšie pre pestovanie sú vyššie kvetináče, kde majú korienky dostatočný priestor na vertikálny rast.
Kedy Presádzať Citrusy?
Presádzať by sme mali, keď koreňový systém prekorení nádobu, kde citrus pestujeme. Keď vidíme, že korienky trčia zvrchu nádoby prípadne vyrastajú cez odtokové otvory, je čas na presadenie.
Citrónovník potrebuje na optimálny rast dostatočne veľkú nádobu. Citrusy však nemusíte presádzať každý rok. Kedy nastal ten správny čas, spoznáte podľa substrátu. Vhodné obdobie na presádzanie je jar. Tip: Keď zoberiete citrónovník a iné citrusové rastliny zo zimoviska, presaďte ich skôr, ako vyženú nové výhonky. Na presadenie citrónovníka, limetky alebo kumkvátu do väčšej nádoby môžete prípadne zvoliť aj skoré leto. Dovtedy sa vytvorí prvý ročný výhonok.
Mladé rastliny potrebujú nový kvetináč približne každé dva roky. Ak je citrónovník už starší, stačí ho presadiť každé tri až štyri roky. Staré, vysoké citrusy sa z črepníka len ťažko vyberajú a horšie znášajú zmenu črepníkov. Preto týmto citrusom doprajte čerstvú pôdu len raz za niekoľko rokov. Odoberte pri tom najvrchnejšiu vrstvu zeminy pomocou ručnej lopatky. Pri vyhrabávaní dávajte pozor, aby ste nepoškodili korene. Hrabte len tak hlboko, kým nezbadáte prvé hrubšie korene. Potom kvetináč naplňte do tej istej výšky novým substrátom pre citrusy.
Ako Presádzať Citrusy?
Takto postupujte pri presádzaní: Pripravíme si novú nádobu (samozrejme väčšiu od pôvodnej), ďalej pestovateľský substrát, drenážnu vrstvu (hrubšie kamienky, keramzit, prípadne nalámanú tehlu). Pri presádzaní postupujeme tak, že vyklopíme z pôvodnej nádoby rastlinku, uvoľníme ju poklepaním po kvetináči. Po tom ako máme voľný koreňový bal ho skontrolujeme, prípadné zahnité, alebo suché korienky poodstrihávame. "Ranky" môžeme zasypať rozdrveným dreveným uhlím. Do novej nádoby dáme na dno drenážnu vrstvu, ktorá je dôležitá preto, aby citrus "nestál vo vode", ale aby prebytočná voda odtiekla do misky pod kvetináčom. Potom prisypeme substrát a do stredu nádoby umiestnime presádzanú rastlinu, ktorú obsypeme substrátom. Substrát nezabúdame pritlačiť. Citrus musí byť zasadený minimálne do hĺbky, ako bol pred presadením.
V prvom rade opatrne vyberieme citrus z pôvodnej nádoby, tak aby sme nepoškodili korene. Kvetináč otočíme hore-dnom a poklepeme po spodnej časti. Pripripravíme si novú nádobu - samozrejme o trochu väčšiu ako bola predchádzajúca. Obsypeme dookola novým substrátom, tak aby sa substrát dostal ku koreňom. Substrát z vrchu jemne pritlačíme, aby rastlina pevne stála v nádobe.
Skôr ako citrusy zasadíte, opatrne uvoľnite koreňový bal rukami. Ďalej skontrolujte polohu v kvetináči. Upozornenie: Citrusové rastliny sa nesmú sadiť príliš hlboko. Po presadení by mala byť horná strana koreňového balu asi 2 cm pod okrajom kvetináča. Tip: Skôr, ako definitívne presadíte rastlinu do nového kvetináča, nezabudnite nasypať vrstvu keramzitu ako drenáž. Vyhnete sa tak neskoršiemu zamokreniu.
How To Successfully Graft Citrus Trees With Madison Citrus Nursery
Substrát a Hnojivo pre Citrusy
Citrusové rastliny pôvodne pochádzajú z tropických až subtropických oblastí. Tam sa teploty šplhajú na príjemné hodnoty a keď prší, tak väčšinou výdatne. Aj citrónovník si už navykol na tamojšie podmienky. To je dôvod, prečo citróny a iné citrusové rastliny uprednostňujú priepustnú, kyprú pôdu, ktorá si napriek tomu udržuje vodu na dlhší čas. Takéto vlastnosti má substrát pre citrusy. Okrem humusu obsahuje aj bohaté minerálne zložky ako sú lávová drvina, keramzit alebo vápencový štrk. Ak nemáte práve po ruke substrát pre citrusy, môžete si ho namiešať aj sami. Zmiešajte univerzálny substrát s hrubým pieskom, štrkom alebo keramzitom, aby ste zeminu skyprili. Tak sa aj pri vlhkej pôde dostane ku koreňom dostatok kyslíka.
Poznámka: Citrusové rastliny neznášajú zamokrenie. Preto je dôležité, aby prebytočná voda mohla bez problémov odtekať. Kvetináče musia mať preto na dne drenážne otvory.
Čerstvý substrát pre citrusy už obsahuje dostatok živín na najbližšie týždne. Potom môžete citrónovník dodatočne prihnojiť. Na to je vhodné tekuté hnojivo na citrusy, ktoré primiešajte do vody na polievanie. V období plného rastu od apríla do septembra rastliny pravidelne hnojte.
Veľkosť Kvetináča
Správny kvetináč pre citrónovník nie je ani príliš malý, ani príliš veľký. Priveľmi úzky kvetináč bráni rastu rastliny, príliš objemný zas môže citrónovníku uškodiť. Vo veľmi veľkom kvetináči by stromčeku chýbala stabilita. Korene síce preniknú do pôdy, rozvetvia sa však až pri kraji kvetináča. Priemer nového kvetináča by mal byť len o približne 5 cm väčší ako priemer toho starého. Tip: Správnu veľkosť nového kvetináča zistíte aj bez toho, aby ste museli použiť zvinovací či skladací meter. Citrusovú rastlinu umiestnite do stredu nového kvetináča. Zo všetkých strán by mal teraz zostať priestor na šírku dvoch prstov.
tags: #presadzanie #citrusov #bonsai