Komplexný sprievodca jesennou výsadbou jahôd: Dosiahnite bohatú úrodu a zdravé rastliny
Sladkým a šťavnatým plodom jahôd je ťažké odolať. Jahody sú sladkou a osviežujúcou pochúťkou, a k tomu je ich pestovanie neuveriteľne jednoduché. Jahody sa dajú ľahko vypestovať doma, čo znamená, že môžete mať zásoby čerstvých jahôd z vlastnej záhrady. Pestovanie jahôd je zábava a zvládnu to aj začiatočníci. Ide o veľmi vďačné ovocie a množstvo záhradkárov považuje jahody za najlepšiu voľbu pre pestovanie.
Jahody sú obľúbeným ovocím, ktoré nás ako prvé poteší už na jar. Radosť vášmu telu urobia aj výživné jahodové listy. Ak ešte nemáte vo svojej záhrade jahody, prišiel čas to napraviť a my vám prezradíme ako na to.
Kedy je najlepší čas na výsadbu jahôd?
Výsadbu jahôd na jar väčšinou volíme v prípade, že sme nestihli jahody vysadiť na jeseň. Presný termín závisí od príchodu jari, väčšinou odporúčame vsádzať v apríli. Ak sa chystáte pestovať jahody vonku, ideálny čas na ich výsadbu je skoro na jar, približne v marci a apríli. V prípade jarnej výsadby sa však na bohatú úrodu môžete tešiť až na budúci rok.
Najprirodzenejšou a najbežnejšou voľbou na výsadbu jahôd je jeseň. Sadenie jahôd na jeseň je praktické. Pri sadení v tomto období sa sadenice lepšie zakorenia a v budúcej sezóne prinesú veľkú úrodu. Mladé sadenice sú už v tomto období dostatočne zakorenené, čo vám umožňuje zakladať nové jahodové porasty. Jesenná výsadba jahôd nie je taká rozšírená, ako predošlé obdobia, ale poskytuje výhody, ktoré oceníte najmä pri budúcej úrode.
Výhodou výsadby na konci leta a začiatku jesene je, že do príchodu mrazov sa jahody stihnú dobre zakoreniť a vytvoriť si dostatočnú ružicu listov. Vďaka tomu sa z úrody môžete tešiť už v prvom roku po ich vysadení. V tomto období však zvykne byť teplo a slnečno, preto by ste mali rátať s tým, že rastlinky bude po výsadbe potrebné pravidelne zalievať. August patrí v ovocnej záhrade výsadbe jahôd. Začnite najskôr v septembri, to už nehrozia nebezpečne vysoké teploty, ktoré by vám mohli novo vysadené sadenice zlikvidovať. V nížinách môžete sadiť až do polovice októbra. Primerané teploty, ranná rosa a občasné prehánky zaistia, že sa sadenice jahôd ujmú ľahšie. S výsadbou v južných i severných oblastiach môžete začať v polovici augusta. Ideálny čas nastáva vtedy, keď horúčavy ustúpili a noci sú chladnejšie, prízemné mráziky sú ešte ďaleko. V tomto období stúpa vlhkosť vzduchu, jahody sa rýchlo zakorenia a všetku rastovú energiu nasmerujú do vývoja koreňového systému. Čím skôr sa kríčky na jeseň vysadia, tým lepšie sa zakorenia a vytvoria viac okvetných lôžok. Silné a dobre zakorenené rastliny zima neohrozuje.
Výsadbu je potrebné ukončiť najneskôr 1-1,5 mesiaca pred príchodom stále chladného počasia. Rastliny totiž potrebujú na zakorenenie čas. Ak sa nestihnú zakoreniť, zazimovanie bude neúspešné. Jesennému sadeniu napomáha aj samotná biológia rastliny. V septembri začnú na jahodách rásť nové listy, s ktorými sa kríčky ukryjú pod snehom a tým ochránia kvetné lôžka pred zamrznutím. Na jar tieto listy odumrú, bude ich treba odstrániť a po roztopení snehu sa začne nová vlna rastu.
Jahody môžeme pestovať aj zo semienok, pri použití sadeníc však máte väčšiu istotu, že vaša budúca úroda bude kvalitná a bohatá. Pestovanie jahôd zo semienok je odlišné od pestovania sadeníc predovšetkým v náročnosti a čase potrebnom pre rast. Semená jahôd vyžadujú viac starostlivosti a trpezlivosti, pretože klíčenie môže trvať niekoľko týždňov a mladé rastlinky sú spočiatku veľmi krehké. Naopak sadenice sú už čiastočne vyrastené rastliny, ktoré môžete okamžite zasadiť a očakávať rýchlejšiu úrodu. Pestovanie semienok jahôd však ponúka širší výber odrôd a možnosť vypestovať rastliny od úplného začiatku, čo môže byť pre mnohých záhradníkov obohacujúca skúsenosť.
4 spôsoby pestovania jahôd a kľúč k ich veľkému pestovaniu
Typy sadeníc na jesennú výsadbu
Jahody môžete vysádzať v dvoch verziách - predpestované jahody v multiplatách s koreňovým balom alebo tzv. frigo sadenice. V prvom rade si rozmyslite, v ktorom období, či na jar alebo na jeseň, budete chcieť rastliny vysádzať. A potom zvoľte vhodné sadenice. Vyberať môžete rôzne odrody frigo sadeníc. Ich veľkou výhodou je, že sa po výsadbe veľmi dobre a rýchlo rozrastajú, majú menšie nároky na závlahu a dajú sa vysádzať aj pri vyšších teplotách. Ide o sadenice zberané v jesenných mesiacoch. Rastline sa odstránia listy, skontroluje sa a roztriedi do niekoľkých skupín kvality. Rozhoduje priemer srdiečka a kvalita koreňov. Pre úspešné pestovanie frigo sadeníc je potrebné dodržať týchto 5 odporúčaní a budete sa tešiť zo sladkej úrody ešte v tom istom roku. Skontrolujte rastlinu - Frigo sadenica má iba korene a srdiečko, ktoré by malo byť bez mechanického a iného poškodenia. Výsadbu zahájte kedykoľvek po rozmrznutí pôdy.
Srdiečko sadenice musí byť nad povrchom pôdy, nesmiete ho utopiť. V prípade frigo sadeníc je potrebné dodržať špecifické odporúčania pre úspešné pestovanie a dosiahnutie úrody ešte v tom istom roku. Počítajte so zvýšenou potrebou dostatočnej závlahy. Na výsadbu sa používajú frigo sadenice alebo kontajnerová výsadba. Drobným pestovateľom túto výsadbu neodporúčame, pretože sa jedná o veľmi náročnú starostlivosť. Používa sa zelená sadba. Počas jesene vysádzame pôdokryvné jahody, ktoré môžu byť stálorodiace a sezónne (klasické). Nevysádzame črepníkové ani popínavé jahody, pretože pre správne zakorenenie potrebujú dostatok tepla a najmä závlahy, keďže črepník nedisponuje podzemnou vodou ako voľná pôda.
Presádzanie jahôd na jeseň
Presádzanie jahôd na jeseň je kľúčovým krokom pre zabezpečenie bohatej úrody a zdravších rastlín v nasledujúcej sezóne. Jesenné mesiace sú ideálnym obdobím, pretože pôda je ešte dostatočne teplá na zakorenenie, ale teploty už nie sú také extrémne ako v lete. Presádzanie jahôd na jeseň je efektívnym spôsobom, ako obnoviť svoj záhradný záhon a zabezpečiť zdravé, silné rastliny s vysokou úrodou.
Medzi hlavné výhody jesenného presádzania patria:
- Lepšie zakorenenie: Jesenné mesiace poskytujú dostatok času na vytvorenie silného koreňového systému, ktorý bude pripravený na jarný rast.
- Zlepšenie výnosu: Pravidelné presádzanie alebo obnova jahôd každé 2-3 roky zvyšuje množstvo a kvalitu plodov.
- Ochrana pred škodcami a chorobami: Presádzaním zabránite hromadeniu patogénov v pôde a zvýšite odolnosť rastlín.
- Efektívnejšie využitie priestoru: Ak sa rastliny rozšíria príliš husto, môžu si vzájomne konkurovať o živiny a svetlo.
Najvhodnejším obdobím na presádzanie jahôd je koniec augusta až polovica októbra. Pred presádzaním dôkladne pripravte nové miesto. V záhrade môžu jahody rásť na jednom mieste až 5 rokov, potom je potrebné jahodovú plantáž obnoviť na novom mieste, inak by jahodové trsy začali degenerovať a rodiť menej plodov. Najprv počas 3 rokov sa úroda každoročne zvyšuje a potom postupne klesá. Ďalšou výhodou jesennej výsadby jahôd je, že záhradný záhon je možné počas celej sezóny využívať na pestovanie zeleniny a byliniek.
Príprava pôdy a výber stanoviska
Pre zakladanie jahodových záhonov vyberáme v záhrade slnečné polohy. Pri zakladaní nového jahodoviska sa vyhnite svahom a severným stranám, jahody sa potešia skôr slnečnému miestu. Jahodovisko nezakladajte na mieste, kde ste predtým pestovali zemiaky. Vhodným miestom však bude plocha, kde boli strukoviny. Vďačným susedom pre vaše jahody bude cesnak alebo cibuľa. Naopak, cesnak aj jahody napádajú háďatká. Jahody potrebujú pôdu obohatenú o organické látky. Na dno záhona nasypeme čerstvý, prípadne granulovaný kravský hnoj, ktorý dobre zalejte a zahrabte. Medzi najpoužívanejšie patrí Hoštický kravský hnoj. Následne na povrch pôdy položte kompost a zakryjeme pôdu netkanou textilnou fóliou.
Jahody majú rady úrodnú, dobre odvodnenú, mierne kyslú pôdu. Jahodám najviac vyhovujú slnečné miesta s hlinitopiesočnatou pôdou, s dostatkom humusu a živín, s neutrálnou až mierne kyslou pôdnou reakciou. Najviac im vyhovujú hlinitopiesočnaté i piesočnaté pôdy s dostatkom humusu a živín. Pôdne prostredie vyhovuje neutrálne až mierne kyslé. Pôdu obľubujú úrodnú, ľahšiu až stredne ťažkú, s dostatkom humusu. Nepridávajte však príliš veľa rašeliny do pôdy. Čisté piesočnaté pôdy rýchlo presychajú, ťažké ílovité naopak dlho držia v spodnej časti vlahu a horná vrstva praská. Takáto pôda je aj chladnejšia. Ťažké ílovité pôdy, chladné alebo len pieskovité a chudobné na živiny sú pre pestovanie jahôd nevhodné. Odporúčame vysádzať jahody na miesta, kde predtým bola pestovaná zelenina a boli dôkladne pohnojené maštaľným hnojom. Ak je pôda vo vašej záhrade ťažšia, zvážte pestovanie na vyvýšených záhonoch. V chudobnej pôde je najlepšie pestovať ich vo vyvýšených záhonoch, ktoré poskytujú lepšiu drenáž a väčšiu hĺbku zakorenenia.
Hnojenie a príprava pôdy pred výsadbou
Pôdu odburinujte a dobre prekyprite. Veľmi dôležité je, aby bola táto pôda v absolútne bezburinnom stave. Jahody sú totiž plytko koreniace a buriny sú preto v poraste jahodám silným konkurentom v boji o vodu a živiny. Jahody obľubujú pôdu obohatenú o organické látky, preto pri príprave pôdy musíme myslieť aj na hnojenie. Hnojivo, prípadne kompost, dôkladne zapracujeme do pôdy a to minimálne mesiac pred samotnou výsadbou jahôd. V prípade, že nepoužijete čerstvý hnoj, postačia aj dva týždne. Hnojivo by malo obsahovať okrem základných živín aj organickú hmotu, ktorá dodáva do pôdy humus. Tieto hnojivá je ideálne zapraviť do pôdy pred výsadbou. Ak je pôda veľmi kyslá, je treba do nej zapracovať vápencový dolomit alebo vápno. Do piesočnatej pôdy treba zapracovať trochu hliny a čo najviac kompostu. Jahody veľmi obľubujú hnojivá s vysokým obsahom fosforu - ak ich pridáme do jamiek pri výsadbe jahôd, budú rýchlo rásť a narastať bude aj ich úrodnosť. Záhradníci, ktorí uprednostňujú ekologické poľnohospodárstvo, používajú namiesto hnojiva s obsahom draslíku a fosforu obyčajný popol.
Pokiaľ viete už na jeseň, že budete robiť jarnú výsadbu, môžete záhon pripraviť tak, že do pôdy vpravíte dobre odležaný hnoj či kvalitný kompost. Ak to na jeseň nestihnete, je možné zapracovať kompost (pozor - hnoj už nie!) ešte dva až tri týždne pred samotnou jarnou výsadbou. Pôdu tiež dôkladne zbavte buriny a pridajte základné hnojivá typu Ceresit a NPK. Úplne sa vyhnite hnojivám s obsahom chlóru, tie jahodám nesvedčia. Odporúčame hnojivo na jahody Kristalon, prípadne podobné Hoštické organické hnojivo alebo Juhočeské hnojivo na jahody a iné drobné ovocie. Osvedčilo sa nám aj hnojivo Floria - rýchlopôsobiace dvojzložkové hnojivo. Ak ste zástancom iba biologických hnojív, odporúčame vyrobiť výluh zo žihľavy. Hnojivo na jahody podporí rast kvetu a dodá silu na tvorbu plodov. Hnojenie pri výsadbe, či už jarné alebo jesenné, sa neodporúča. Rastliny sú počas výsadby náchylné k poškodeniu - hnojením by mohlo dôjsť k tzv. "spáleniu živinami". Kvapalné hnojivá na jahody sa aplikujú so zálievkou. Pri bio pestovaní jahôd je možné využiť aj bežný kompost. Aby ste zaistili správne vstrebávanie živín, zemina by mala byť vlhká.
Postup výsadby jahôd
Sadenie jahôd je zábava a zvládnu to aj začiatočníci. Každý má svoj vlastný štýl sadenia, no princíp zostáva rovnaký. Sadenie jahôd nie je samo sebou. So správnym postupom sa ho však nemusíte obávať. Sadenice zasaďte tak, aby srdiečko bolo v úrovni zeme, nie utopené. Hrozilo by uhnitie a zničenie sadenice. Srdiečko by nemalo byť pod zemou ale na úrovni pôdy. Srdiečko nechávame nad zemou, na úrovni pôdy.
Pri sadení prísne dodržiavajte tieto pravidlá:
- Korene sa majú rozmiestňovať vertikálne.
- Srdiečko s ružicou štyroch až piatich listov okolo, má zostať nad zemou.
- Po výsadbe sadenice treba poliať.
Jahody sadíme priamo do pôdy, vyvýšeného záhonu či kvetináča. Na voľnej ploche je pre výsadbu dobrým pomocníkom čierna netkaná textília. Vďaka nej vám v okolí jahôd nebude rásť burina, ochráni plody jahôd pred zablatením a udrží koreňom potrebnú vlhkosť. Pred výsadbou jahôd zvážte, či zeminu zakryjete netkanou textíliou, mulčovacou kôrou alebo hoblinami. Netkaná textília má čiernu farbu priťahujúcu teplo a jahodám sa tak veľmi darí. V prípade, že sa rozhodnete pre textíliu, je potrebné záhon dôkladne odburiniť, následne prekryť, a do textílie vytvoriť otvory pre sadenice jahôd.
Vhodné je jahody vysádzať do riadkov, ktoré sú od seba vzdialené asi 60 cm. Jednotlivé rastliny vysádzame na vzdialenosť aspoň 30 cm od seba. Pri výsadbe dodržujte dostatočnú vzdialenosť - odporúča sa 25-30 cm medzi jednotlivými rastlinami a 60-70 cm medzi riadkami. Tie by od seba mali byť cca 20-30 cm bez ohľadu na to, či sadíte do krytej alebo nekrytej zeminy. Rastliny jahôd vysádzajte vo vzdialenosti 30 až 45 cm od seba, v radoch vzdialených 75 cm. Odporúčaná vzdialenosť medzi riadkami je najmenej 50-60 cm, inak by bolo pestovanie jahôd náročné. Spon v riadku voľte 20-40 cm podľa vzrastu vybranej odrody. Pri jednom riadku budete potrebovať 4-5 sadeníc/m2. Jahody sadte tak, aby koreňový krček (miesto, kde korene prechádzajú do listov) bol v úrovni pôdy. Srdiečko sadenice musí byť nad povrchom pôdy, nesmiete ho utopiť.
Textíliu roztiahnite na budúce jahodovisko ešte pred výsadbou. Po jej okrajoch ju zaťažte a urobte do nej krížový rez na mieste, kde chcete vložiť sadenicu. Do otvoru lopatkou vyhĺbime jamku. do nej trochu vody a ju necháme vsiaknuť do zeme. Sadenice pred vložením do zeme skontrolujeme. Kvalitná sadenička má pekné korene, najmenej tri listy a neporušené listové srdiečko. Sadenice musia byť zdravé, mať dobre vyvinuté korene a najmenej tri listy. Vyberieme sadenicu a prestriháme jej korienky nožnicami, lepšie sa tak ujme v novej pôde. Vložíme do jamky, pričom korienky rozprestrieme tak, aby nezostali v jednej kope. Zasypeme substrátom, rukou ho jemne pritlačíme ku korienkom a celú budúcu jahodu prihrnieme kyprou pôdou. Ak je pôda suchá, do vyhĺbenej jamky nalejte primerané množstvo vody. Až potom umiestnite sadenicu jahôd. Srdiečko, teda stred, nikdy nesádzajte pod a ani príliš vysoko nad úroveň pôdy. Sadenicu mierne pritlačte a s mierou zalejte. Zeminu okolo sadeníc poriadne utlačte, aby korene dobre dosadli do pôdy a polejte aj v prípade, že je pôda mokrá.
Výsadba do ochranného materiálu
Sadenice môžu byť vysadené do voľnej pôdy alebo do pôdy zakrytej čiernou agrotextíliou. Výsadba jahôd do prikrytej pôdy vám v budúcej sezóne ušetrí ďalšie pletie a vytrhávanie buriny, kyprenie pôdy a časté polievanie a tiež ochráni plody pred dotykom s pôdou.
Postup výsadby do ochranného materiálu:
- Prestrite agrotextíliu po celej dĺžke záhonu, po obvode zafixujte alebo posypte zeminou, na miestach výsadby urobte krížové zárezy.
- Lopatkou alebo kolíkom urobte jamku požadovanej hĺbky, korene by sa v nej mali celkom uľahnúť, pričom nemajú byť otočené nahor.
- Na dno jamiek dajte za lopatku “jesenného hnojiva”, pol pohára popola premiešaného so zemou.
- Sadenicu presaďte z nádoby do jamky, pričom pôdu nahrňte ku korienkom, aby neostali žiadne prázdne miesta.
Starostlivosť o jahody po výsadbe
Po výsadbe jahody zalejte. Vodu však nelejeme do srdiečok a dávame pozor, aby sa pri závlahe nevytvárali mláčky. Zabránite tak tvorbe pôdneho prísušku, ktorý by zhoršil zakoreňovanie vašich sadeníc. Obdobie od výsadby po rozvinutie prvého lístka je pre rastlinu najdôležitejšie - rastlina totiž vytvára nové korene. Pre ich správny vývoj je potrebná pôdna vlhkosť. Pokiaľ v tomto čase rastline nedoprajete dostatok vody, môžete ju v lepšom prípade poškodiť, v horšom prípade sa zastaví v raste a neskôr uschne. Znakom úspešného ujatia sadenice sú prvé lístky, ktoré sa objavujú v ideálnych podmienkach (teplota + vlhkosť pôdy) už po 10-20 dňoch. V tejto dobe ešte neprihnojujte. Po presadení je dôležité venovať pozornosť pravidelnému zavlažovaniu, aby mali rastliny dostatok vlahy na zakorenenie. Hoci na jeseň už nie sú také vysoké teploty, pôda musí zostať vlhká, aby podporovala rast koreňov.
Ak stále pretrvávajú slnečné dni, je vhodné rastlinky pred prudkým slnkom zatieniť. Nezabúdame na pravidelný prísun vody. V suchom horúcom počasí bude potrebné mladé sadenice polievať každý deň alebo každý druhý po dobu 2-3 týždňov. Odstráňte prvé vyrastajúce kvety. Po presadení jahôd ich dôkladne polejte. Pravidelné zavlažovanie je kľúčové, aby sa koreňový systém úspešne zakorenil. Jahody zalievajte v skorých ranných hodinách či po západe slnka. Rastliny sa tak nespália a udržia si vlahu. Jahody viac uvítajú výdatnú zálievku než časté a plytké zalievanie alebo dlhotrvajúce dažde. Výdatne treba zalievať tesne po výsadbe, aby jahody dobre zakorenili. V čase kvitnutia a nabiehania do plodu je tiež vlaha dôležitá, inak môžu mladé plody zoschnúť. V inom období zalievajte podľa potreby, vlhkosti pôdy. Pokiaľ listy schnú, nezalievajte počas dňa, ale až večer alebo skoro ráno. Množstvo závlahy voľte podľa druhu pôdy, teploty, fázy, v ktorej sa rastlina nachádza, atď. Jahody vyžadujú viac než niekoľkodenné kropenie výdatnú závlahu a to tak, aby sa voda dostala do hĺbky až ku koreňom. V jeseni, keď je po zbere a výsadbe, je potrebné jahody stále zalievať a záhony udržiavať čisté a bez burín.
Pletie a mulčovanie
Nezabudnite tiež na priebežné odstraňovanie buriny. Ak ste sadili do voľnej pôdy, tak sa po čase začne objavovať prvá burina. Tú je možné likvidovať plytkou okopávkou celej plochy okolo jahôd. Okopávku opakujte vždy pri výskyte buriny. Odstránenie plevelu z pozemku je veľmi podceňovanou záležitosťou. Odstraňujte poškodené a suché listy.
Ak nechcete záhony týždeň, čo týždeň zbavovať nevítanej buriny, zvážte ich mulčovanie. Výhodou mulčovania je zadržiavanie tepla a vlhkosti, čo značne zmierňuje potrebu závlahy a zároveň zaručuje čisté plody, ktoré nenahnívajú po dotyku s vlhkou pôdou. Mulčovanie je spôsob ako ideálne pestovať jahody. Bez veľkej námahy viete dopestovať pekné zdravé rastliny a odpadáva pracné okopávanie. Mulč udržiava substrát dlhšie vlhký a najmä bez konkurenčných rastlín - burín, ktoré odoberajú vlahu. Ideálnym variantom, ako mulčovať, je pokryť záhon čiernou mulčovacou netkanou textíliou či fóliou. Do riadkov položte dosky pre zaťaženie. Použite podložku pod jahody alebo okolo základne rastliny zastrčte slamu, aby sa nečistoty nedotýkali plodov. Ďalej sa používa čierna geotextília, ktorá prepúšťa vlahu aj dážď. Zamedzuje rastu burinám a plody sú pekné a čisté. Menej sa už využíva fólia, ktorá je len dočasným riešením. V zime obyčajne praská a trhá sa. Pred nástupom zimy môžete svoje nové jahody chrániť prikrytím slameným mulčom alebo netkanou textíliou.
Hnojenie po výsadbe
Po každom kole plodenia je vhodné rastlinu prihnojiť. Použijeme tekuté organické hnojivo. Už nehnojte. Nikdy nehnojte priamo po výsadbe. Jesenné výsadby môžete pohnojiť pred kvitnutím na jar. Podporíte tak násadu kvetov a plodov. Vhodné je hnojivo zálievkové, na list alebo skvasený slepačí trus. V obchodoch však dostať aj špeciálne hnojivá na jahody. Ak sú jahody bujného vzrastu, neprihnojujte. Neaplikujte ani hnojivá na plody. Pokiaľ máte v pláne pestovať bio jahody, vhodným riešením je výživa vo forme kompostu, ktorý nahrniete ku koreňom. Odporúčame pozrieť sa do našej ponuky hnojív, kde ponúkame hnojivo KRISTALON priamo pre jahody. Obsahuje všetky výživové prvky dôležité pre jahody, má vynikajúcu rozpustnosť a v balení nájdete praktickú odmerku na správne dávkovanie.
Škodcovia a choroby
Jahody sú síce náročnejšie na pestovanie, no pri správnej starostlivosti vám budú prinášať radosť v podobe bohatej úrody. Pravidelne kontrolujte rastlinu, či na nej nie je burina, ktorá by ju mohla zahltiť, ako aj choré alebo odumierajúce listy a plody. Žltnúce alebo choré listy by ste mali z rastliny odstrániť hneď, ako si ich všimnete, aby ste zabránili hromadeniu hniloby, ktorá by poškodila rastlinu a vaše plody. Odstráni sa tým aj potenciálny domov pre škodcov, ktorí by mohli chcieť obhrýzť vaše jahody, napríklad slimáky. Dajte si pozor na škodcov! V tomto prípade je najlepšie pestovať jahody z kvetináčov. Pri tejto príležitosti jahody kontrolujte kvôli vzniku plesne. Tá býva najčastejším dôsledkom nadmernej zálievky a daždivého počasia. Pleseň sa môže veľmi rýchlo rozšíriť. Hniloba alebo borytritída je vážne hubové ochorenie, ktoré napáda plody. Najčastejšie sa nachádza v intenzívne zavlažovaných, vlhkých, hustých a tienených porastoch - premyslite si preto, kam jahody vysadíte, a nezabudnite ich pravidelne riediť.
Pred škvrnitosťou by ste sa mali mať na pozore v daždivých rokoch. Jedná sa o hubové ochorenie, ktoré napáda listy. Krčkovej hnilobe sa tiež dobre darí vo vlhkom prostredí. Má extrémne veľký počet hostiteľov. Fialovú škvrnitosť spôsobuje huba Diplocarpon earliana a bielu škrvnitosť Mycosphaerella fragariae. Napadnuté listy časom usychajú a odumierajú. Ochorenie krčková hniloba je schopné infikovať veľké množstvo rastlín a nielen jahôd - môže sa rozšíriť aj na iné plodiny. Múčnatka je ochorenie spôsobené patogénom Podosphaera aphanis. Spôsobuje pokles fotosyntézy a drastické straty na úrode. Múčnatka bez problémov prezimuje a na jar napáda mladé listy, venujte preto pozornosť ošetrovaniu už na konci leta.
Vo vlhkom prostredí sa darí mnohým chorobám a vaše jahody môžu napadnúť aj pažravé slimáky. Mnohé ochorenia a škodci pod a v rastlinách radi prezimujú, preto dbajte na dôkladné ošetrovanie aj pri zazimovaní jahôd po lete. Slimáky milujú vlhké a trvale zatienené prostredie - pravidelne odstraňujte prebujnené časti rastlín a aj samotné slimáky. Škodca kvetovka kladie vajíčka do porastov ešte pred kvitnutím a požiera listy. Larvy sa neskôr živia umierajúcimi kvetmi jahôd. Pokiaľ sú v poraste jahôd mravce, svedčí to o nízkej a nepravidelnej zálievke. Mravce si nikdy netvoria mraveniská v zemi, kde sú neustále vytápané vodou. Odporúčame obsypať jahody granulami proti slimákom. Medzi veľmi obľúbené prípravky patrí Ferrimax. Veľakrát sa nevyhnete ani chemickej ochrane proti roztočíku jahodovému alebo iným ochoreniam či škodcom (kvetovka jahodová, pleseň sivá, biela škvrnitosť listov...). Porasty pravidelne kontrolujte.
Zimná ochrana jahôd
V chladnejších oblastiach môžete jahody prikrývať špeciálnymi krytmi alebo bielou textíliou. Vhodnejšie sú však listy alebo konáre ihličnanov. Na konci sezóny (október a neskôr, avšak skôr ako prídu prvé mrazy) je dôležité viacročné odrody jahôd dobre ošetriť, aby vydržali do ďalšieho roka a opäť bohato plodili. V nevhodných pestovateľských oblastiach však v zime hrozí, že vymrznú. Radšej odstráňte len poškodené listy a plody.
tags: #presadzanie #jahod #na #jesen