Ako správne pestovať a uskladniť koreňovú zeleninu
Koreňová zelenina predstavuje základnú súčasť záhradnej produkcie a je dôležitá pre pestovanie výživných a chutných plodín. Táto skupina rastlín, medzi ktorú patrí mrkva, petržlen, zeler, cvikla, paštrnák, chren či reďkovka, je bohatá na vitamíny (najmä A, C, K, B6, E), minerály (draslík, horčík, železo) a vlákninu. Zelenina z vlastnej záhradky chutí inak a v klasickej slovenskej kuchyni nesmie chýbať.
Jeseň je pre záhradkárov obdobím hojnosti, ale aj výziev. Po zbere prichádza na rad spracovanie a uskladnenie zeleniny. Mnohí však robia zásadnú chybu, pre ktorú im aj poctivo vypestovaná úroda začne mäknúť, scvrkávať sa alebo plesnivieť ešte pred Vianocami. Správne uskladnenie koreňovej zeleniny pritom nie je žiadna veda - stačí poznať niekoľko overených pravidiel.
Základné pravidlá pestovania koreňovej zeleniny
Kľúčovou informáciou pre každého záhradkára je, že väčšina koreňovej zeleniny, ako je mrkva, petržlen, repa a reďkovka, prosperuje najlepšie, keď je zasiata priamo do pôdy na trvalé stanovisko. Dôvodom je ich jemný koreňový systém, ktorý nemá rád presádzanie. Pri narušení koreňov hrozí deformácia plodov.
Výnimkou je napríklad zeler, ktorý si vyžaduje predpestovanie priesad. Semená sa sejú do debničiek už v januári alebo februári. Pri rozsádzaní priesad zeleru je nutné skracovať korienky, aby sa predišlo vývoju rozvetvených buĺv podradnej kvality.
Príprava pôdy a sejba
- Výber miesta: Zelenina potrebuje dostatok slnečného svetla (6 - 8 hodín denne).
- Pôda: Pre koreňovú zeleninu je nutné pôdu poriadne obrobiť. Najvhodnejšia je ľahšia, humózna, hlinito-piesočnatá pôda. Vyhýbajte sa ťažkej, ílovitej a kamenistej pôde, v ktorej sa korene rozdvojujú.
- Sejba do hrobčekov: Ak je pôda v záhrade ťažká, vyskúšajte sejbu do hrobčekov, čo zabráni nežiaducemu vetveniu koreňov a uľahčí zber.
- Hĺbka a odstup: Semená sejte do hĺbky 1 - 3 cm v riadkoch so vzdialenosťou 25 - 35 cm.
Starostlivosť a tipy pre úspech
Koreňová zelenina potrebuje na klíčenie 15 až 25 dní (petržlen až 30 dní). Pri pomaly klíčiacich druhoch je vhodné pridať k osivu značkovaciu rastlinu (napr. šalát alebo reďkovku), ktorá rýchlo vzíde a vyznačí riadky, čo umožní včasné plečkovanie bez poškodenia hlavnej plodiny.
| Zelenina | Špecifikum pestovania |
|---|---|
| Mrkva | Neznáša hnojenie maštaľným hnojom, hnojíme priemyselnými hnojivami. Starostlivosť o mrkvu si nevyžaduje žiadne špeciálne postupy. Čistíme riadky od buriny a pravidelne zalievame. Keď vňať nad zemou meria zhruba 15 cm, je potrebné ručne popreberať (teda povytrhávať niektoré malé mrkvičky, ktoré by obmedzili rast tých ďalších), aby mala medzi sebou vzdialenosť aspoň 6 cm. Týmto zabezpečíme, že nám nenarastú maličké a tenké mrkvičky, ale korene budú mať dostatok priestoru. |
| Petržlen | Má dlhé klíčenie kvôli obsahu furokumarínov. Semená petržlenu je možné aj predklíčiť v izbových, teplejších podmienkach. Ak vysadíte v rovnaký deň mrkvu aj petržlen, uvidíte len jeden rozdiel. Petržlenu trvá klíčenie omnoho dlhšie ako mrkve. |
| Zeler | Vyžaduje pravidelnú a výdatnú zálievku a predpestovanie. Neznáša sucho a chudobnú pôdu. Veľmi dobre mu bude, ak ho prihnojíte. Vypestované priesady zo štyrmi pravými listami môžete po skončení mrazov vysadiť na záhon. |
| Reďkovka | Najrýchlejšie dozrievajúca, vhodná na postupné vysievanie. Túto nenáročnú zeleninku si dopestujete aj v kvetináči. V lete majú tendenciu vybiehať do kvetu, no nájdete aj odrody odolné voči vybiehaniu do kvetu. Sadiť ich môžeme už veľmi skoro na jar do výsadbovej jamky hlbokej približne 3 cm. Vysádzajte reďkovky v týždňových až dvojtýždňových intervaloch. |
| Červená repa | Siať semená červenej repy priamo do zeme a to cca 2 cm hlboko, do riadkov vzdialených od seba 30 cm. Semená sadíme od seba vzdialené aspoň 8 cm. Zo semien repy skoro vždy vzídu dve rastliny a preto je dôležité vyrastené priesady preriediť. Červenú repu môžete prihnojiť jemným organickým hnojivom. |
Zber a uskladnenie koreňovej zeleniny
Koreňovú zeleninu, ktorú hneď neskonzumujete, je potrebné spracovať alebo uskladniť. Preto ak sa vám napríklad už koncom augusta zdá, že mrkvové korene odrôd určených na uskladnenie sú dostatočne veľké a súce na zber, rozhodne ich z pôdy nevyberajte. V pivnici by vám dlho nevydržali. Pri nedozretých plodoch sa čas skladovania výrazne skracuje.
Vonku koreňová zelenina vydrží do októbra, pokiaľ je počasie priaznivé mnohokrát až do novembra. So zberom sa ponáhľať teda nemusíte. Najotužilejší paštrnák a čierny koreň prežije bez úhony zimu aj na záhonoch. Neskoré plodiny koreňovej zeleniny napriek jesennému ochladeniu ešte stále môžeme nechať vonku. Mrkva, červená repa, paštrnák i okrúhlica počkajú, kým doriešime zber ostatnej úrody. Niektorí pestovatelia odporúčajú ponechať koreňové plodiny v zemi minimálne do prvých mrazov, pretože tým získajú sladšiu chuť. Platí to predovšetkým o paštrnáku. Ponechávanie koreňovej zeleniny v zemi má však aj svoje negatíva. Čím dlhšie zostávajú v pôde, tým je pravdepodobnejšie, že ich nájdu škodcovia. Zamrznutá pôda sa ťažko kope, je ťažká a vlhká, čo vyvoláva hnilobu. Zvážte podľa vašich skúseností a možností, dokedy necháte koreňovú zeleninu v záhrade a pripravte si všetko potrebné na jej uskladnenie.
Ako vysiať petržlen (NOVÁ ZÁHRADA)
Príprava zeleniny pred uskladnením
Zberajte opatrne. Koreňovú zeleninu vyberajte zo zeme bez poškodenia, ideálne za suchého počasia. Na zber koreňovej zeleniny je ideálny suchý deň. Korene nechajte niekoľko hodín pred uložením vyvetrať sa na povrchu pôdy. Tak sa spevní ich povrch. Neumývajte ju. Odstráňte len prebytočnú zeminu - umývanie by spôsobilo rýchlejšie kazenie. Odstráňte vňať, zo stoniek by malo ostať približne 0,5 - 1 cm, aby bola istota, že ste nepoškodili „srdiečko“. Dôkladne skontrolujte všetku zeleninu pred uskladnením, poškodenú vyhoďte alebo zdravú časť z nej ihneď spotrebujte. Neoplatí sa ju dávať medzi zdravé korene, pretože ich môže nakaziť. Akékoľvek zárezy alebo odreniny v pokožke zeleniny sa môžu pri skladovaní rýchlo zmeniť na hnilobu.
Vhodné podmienky pre skladovanie
Koreňová zelenina vydrží najdlhšie čerstvá a chrumkavá, ak je uskladnená pri teplotnom rozmedzí 0 až +3 °C a vysokej vlhkosti vzduchu (90-95 %). Kľúčom k dlhodobému skladovaniu je najmä stabilná teplota a vysoká vlhkosť bez výkyvov. Ideálne podmienky na skladovanie koreňovej zeleniny poskytuje aj chladnička (najmä ak sa využijú zeleninové boxy v chladničke), no keďže priestor v chladničke je obmedzený je potrebné nájsť iné alternatívy.
Ak nemáte pivnicu
Ak pivnicu nemáte, pomôže aj chladná garáž alebo kôlňa, kde však treba dbať na to, aby zelenina nepremrzla a nebola vystavená prievanu. Studená dielňa alebo garáž môže byť alternatívou na skladovanie koreňovej zeleniny, ak je v nich stabilná teplota a dostatočná ochrana pred mrazom. Podlaha je často najchladnejšou časťou priestoru, preto prepravky umiestnime na drevené palety alebo na polystyrénovú dosku. Sledujeme teplotu v garáži alebo dielni teplomerom, aby sme vedeli, či nehrozí zamrznutie. Ak očakávame extrémne chladné dni, môžeme prepravky dodatočne zabaliť alebo ich dočasne preniesť na teplejšie miesto.
Bytová špajza zvyčajne nemá optimálnu teplotu ani vlhkosť na dlhodobé skladovanie, koreňová zelenina v nej môže vydržať 1 až 2 mesiace. Zeleninu umiestnime do najchladnejšej časti špajze, najlepšie na podlahu alebo v blízkosti vonkajšej steny, kde je teplota najnižšia. Vysychaniu zeleniny, čo býva v suchších podmienkach bytu častým problémom, bránime uložením zeleniny do vlhkého piesku alebo pilín v plastových boxoch. Neuzatvárame ich, inak pomerne rýchlo nastane proces hnitia. Keď piliny či piesok vyschnú, mierne ich navlhčíme.
Menšie množstvo mrkvy, petržlenu alebo zeleru môžete uskladniť aj v zásuvke na zeleninu v chladničke. Vhodné je použiť otvorenú nádobu a zeleninu zabaliť do vlhkej bavlnenej utierky. Takto vydrží aj 4 až 6 mesiacov, hoci nie vždy v úplne ideálnom stave. Ak zeleninu obalíme do vlhkého papiera, vydrží aj niekoľko týždňov.
Metódy skladovania
Jednou z najbezpečnejších možností je skladovanie koreňovej zeleniny v piesku. Dobrými skladovacími nádobami na koreňovú zeleninu sú drevené škatule a debny. Použiť môžete aj hrubé kartónové škatule. Plastové boxy sú v poriadku vtedy, ak sú dobre vetrané. Na dno nádoby nasypte vrstvu vlhkého (ale nie mokrého) piesku, potom na vrch poukladajte zeleninu a dávajte pozor, aby sa navzájom nedotýkala. Striedavo opakujte vrstvy piesku a zeleniny. Nádoby či kontajnery s úrodou koreňovej zeleniny skladujte na mieste, kde nie sú problémom myši a iné hlodavce, napríklad v garáži alebo v kôlni chránenej proti hlodavcom. Na takýto účel si zaobstarajte sterilnú vrecovanú rašelinu, aby ste zamedzili výskytu choroboplodných zárodkov.
Ešte lepším riešením je skladovanie koreňovej zeleniny v rašeline, ktorá dokáže regulovať vlhkosť a zároveň umožňuje zelenine dýchať. Takýmto spôsobom môžeme koreňovú zeleninu skladovať v menších či väčších debnách či boxoch (s plným dnom a bokami) do ktorých položíme 5 cm vrstvu rašeliny následne vrstvu koreňovej zeleniny a znovu zasypeme vrstvou rašeliny, ktorú trochu polejeme vodou aby bola vlhká, no nie premočená. Takto je možné navrstviť aj viac vrstiev koreňovej zeleniny, a zabezpečiť jej tak ideálne skladovacie podmienky.
Ďalšie možnosti spracovania
Koreňová zelenina sa dá aj mraziť. Korene umyjeme, očistíme, prípadne ošúpeme. Podľa toho, ako sme zvyknutí ich používať pri varení, mrazíme korene vcelku alebo nakrájané. Koreňová zelenina sa dá aj sušiť. Zeleninu umyjeme a ošúpeme, nakrájame na tenké plátky a sušíme v rúre alebo sušičke. Následne skladujeme v suchu v nádobách. Používame ju aj do zeleninových zmesí, ktoré kvasíme. Koreňová zelenina sa dá aj zavárať ako súčasť zeleninovej zmesi alebo samostatne, napríklad ako slaná zmes na polievku.
Pravidelná kontrola a riešenie problémov
Aj tá najlepšie uskladnená koreňová zelenina si vyžaduje kontrolu - aspoň raz za dva týždne. Ubezpečte sa, že na koreňoch nie sú žiadne stopy hniloby, poškodené ihneď odstráňte. Ak zelenina začala rásť, je v miestnosti veľmi teplo a musíte viac vetrať. Ak sa scvrkáva, potrebuje zvlhčiť piesok.
Mierne zvädnutie je bežné pri dlhodobom skladovaní, najmä ak sa zelenina skladuje v suchších podmienkach. Stále je však bezpečná na konzumáciu. Zvädnutú koreňovú zeleninu môžeme oživiť namočením do studenej vody, kde ju necháme pár hodín, pokojne aj cez noc. To pomôže zelenine znovu absorbovať vodu a stať sa pevnejšou. Ak sa zelenina nevráti do pôvodnej pevnosti, môžeme ju stále použiť do polievok, omáčok, vývarov alebo pečených jedál. Zvädnutú zeleninu môžeme očistiť, nakrájať a zamraziť, aby sme ju mali pripravenú na budúce varenie.
tags: #presadzanie #korenovej #zeleniny