Presádzanie živého plota: Kompletný návod pre zdravý a hustý plot

Živý plot je dlhodobý prvok záhrady, ktorý vytvára súkromie, tlmí hluk a dodáva priestoru jasnú štruktúru. Aby však pôsobil husto, zdravo a reprezentatívne aj po rokoch, nestačí len rastliny „nasadiť do zeme“. Rozhodujú správne rozostupy, kvalitná príprava pôdy a starostlivosť po výsadbe. Živý plot patrí medzi najobľúbenejšie záhradné prvky, ktoré dokážu nielen vytvoriť súkromie, ale aj skrášliť záhradu. Správna výsadba, údržba a pravidelný rez sú kľúčové pre zdravý a hustý živý plot. Živý plot pridáva do záhrady ďalší dekoratívny prvok a zároveň ponúka množstvo praktických výhod.

1. Plánovanie a výber miesta

Základom zdravého a efektívneho živého plotu je dôkladné plánovanie. Plánovanie živého plotu začína úvahami o ideálnom mieste. Pri tomto procese je potrebné zohľadniť nielen vlastnosti pôdy, ale aj svetelné podmienky vybraného miesta. Rôzne druhy živých plotov potrebujú rôzne podmienky na optimálny rast.

1.1. Účel a funkcia živého plota

Živý plot má množstvo funkcií. Chcete predovšetkým súkromie a závetrie, alebo vám ide viac o okrasnú funkciu? Živý plot je skvelou voľbou, ak si chceme zabezpečiť v záhrade viac príjemného súkromia alebo rozdeliť priestor na viaceré časti. Pomocou živého plota rýchlo zamaskujeme aj nevzhľadné miesta, napr. kompostovisko, staré kôlne, smetiak či iné problematické kúty. V neposlednom rade je pekný živý plot estetickou súčasťou záhradného priestoru. Dobre naplánovaný živý plot poskytuje ochranu pred vetrom, súkromie a dôležité životné priestory pre zvieratá. Okrem toho slúži ako prirodzená hranica. V porovnaní so stenami a plotmi majú živé ploty dôležitú výhodu v tom, že zlepšujú mikroklímu v záhrade, podporujú biodiverzitu a poskytujú tieň.

1.2. Typy živých plotov

Existuje veľmi veľa možností, ako vytvoriť živý plot. Treba si len položiť otázku, aký chcete, aby bol. Stálozelený, kvitnúci, opadavý, zmiešaný...

1.2.1. Stálozelené vs. opadavé

• Stálozelené: Vždyzelené druhy (ihličnany ako tuja, cypruštek, tis alebo vždyzelené listnáče typu vavrínovec či cezmína) zostávajú zelené aj v zime, takže chránia súkromie celoročne. Medzi vždyzelené živé ploty patrí napríklad liguster alebo tis, ktoré si zachovávajú svoje listy počas celého roka a poskytujú tak stálu ochranu pred zvedavými pohľadmi.
• Opadavé: Opadavé druhy (hrab, buk, vtáčí zob, tavoľník a iné) zhodia listy, no mnohé, napríklad buk či hrab, si suché lístie držia na vetvách až do jari, takže aj v zime čiastočne chránia a zdobia plot. Naopak, opadavé živé ploty, ako napríklad poľný javor, na jeseň strácajú listy.

1.2.2. Kvitnúce živé ploty

Kvitnúce živé ploty vám prinesú okrem funkčnosti aj očarujúcu krásu kvetov a vôní, ktoré každú jar či leto rozžiaria záhradu. Spojíte tak úžitok (ohraničenie pozemku, súkromie) s okrasou, ktorá poteší oči aj opeľovače.

• Zlatica (Forsythia): Ľudovo zvaná „zlatý dážď“ je typickým poslom jari. Jej žiarivo žlté kvety obsypú konáre ešte predtým, než vyrašia listy. Živý plot zo zlatice je na jar neprehliadnuteľný zlatý pás.
• Tavoľník (Spiraea): Existuje viac druhov tavoľníkov. Napríklad tavoľník van Houtteov kvitne na jar bohato bielymi súkvetiami ako pena a hodí sa na voľnejšie, prírodné ploty. Japonský tavoľník zas kvitne v lete ružovo a dá sa pekne tvarovať aj do nižších živých plotov.
• Orgován (Syringa): Orgovánový živý plot vás odmení na jar nádhernými fialovými, ružovými či bielymi súkvetiami s nezameniteľnou vôňou. Orgován rastie ako vyšší ker, ktorý sa dá tvarovať do plotu, no ponecháva sa skôr vo voľnejšej forme (nie úplne naostro strihaný) - vtedy najlepšie kvitne.
• Ruže (Rosa): Ak máte romantickú dušu, ruža alebo šípové ruže dokážu vytvoriť voľne rastúci, krásne kvitnúci a zároveň nepriechodný živý plot. Ružové kríky majú tŕne, takže takýto voňavý plot zároveň ochráni váš pozemok lepšie než plot z pletiva.
• Hortenzie (Hydrangea): Hoci hortenziám sa skôr darí ako solitérom, niektoré vyššie druhy (najmä metlinaté hortenzie) sa dajú vysadiť v rade a vytvoriť elegantný kvitnúci poloplot. Ich veľké biele či ružovkasté súkvetia koncom leta až do jesene ozvláštnia záhradu.
• Vajgélia (Weigela): Krásny ker s ružovými trúbkovitými kvetmi, dá sa tvarovať do nižšieho živého plota.
• Pajazmín (Philadelphus): Známý i ako nepravý jazmín, ktorý obláčikom bielych voňavých kvietkov začiatkom leta rozvonia zákutie záhrady (skôr sa hodí na voľne rastúci plot).

Výhodou kvitnúcich živých plotov je, že menia svoj vzhľad počas roka - na jar/v lete kvitnú, na jeseň majú často zaujímavé plody alebo sfarbenie listov. Poskytujú tak stále novú scenériu. Nevýhodou môže byť, že väčšinou sú opadavé, takže v zime nechránia pred pohľadmi tak ako napríklad tuje.

1.2.3. Jednodruhový vs. zmiešaný plot

• Jednodruhový: Klasikou je živý plot z jedného druhu, ktorý vytvára jednoliatu zelenú stenu.
• Zmiešaný: Ak však máte radi pestrosť, môžete vysadiť zmiešaný živý plot - striedajte napríklad stálozelené kry s kvitnúcimi. Príkladom je striedať žltú zlaticu (forsythiu) s tmavozeleným vtáčím zobom, alebo striedať orgován a tavoľník s krušpánom. Takýto plot bude farebne aj druhovo rozmanitý, priláka do záhrady viac druhov hmyzu a vtákov a v rôznych obdobiach bude inak vyzerať. U zmiešaného plotu však počítajte s tým, že údržba bude rôznorodá (každý druh sa strihá inak a v iný čas) a výsledný vzhľad nebude tak úplne súvislá „stena“.

1.3. Výber vhodnej rastliny a podmienky stanovišťa

Každá drevina má odlišné nároky na svetlo, vlhkosť a živiny. Pred výsadbou je dôležité zohľadniť:

• svetelné podmienky (slnko / polotieň)
• typ pôdy (ľahká, ťažšia, suchšia)
• požadovanú výšku a hustotu živého plota

Do akej výšky má dorásť? Aké má mať obmedzenia? Aké dreviny použiť na živý plot? Tu je zoznam drevín na živé ploty podľa výšky aj s pomôckou, ako ďaleko od seba vysádzať pre získanie požadovaného efektu.

Najobľúbenejšie typy živých plotov:

• Vždyzelené: vavrínovec, tis, leylandský cyprus, cezmína, krušpán, borievka.
• Listnaté: hrab, buk, vtáčí zob, javor poľný, zlatica, tavoľník, orgován, vajgélia, pajazmín.
• Okrasné a moderné: červienka (Photinia). Červienka patrí medzi najžiadanejšie rastliny na živé ploty - vďaka červeným mladým výhonkom, rýchlemu rastu a celoročnému efektu. Z tejto dreviny vytvoríte krásny vždyzelený živý plot, a počas roka vám prinesie rôzne sfarbenia - v závislosti od vybranej odrody červienky.

Charakteristiky vybraných drevín:

• Javor poľný (Acer campestre): Dá sa z neho vytvoriť veľmi pekný živý plot. Navyše je nádherný kultivar ´Carnival´, ale ten je vhodný do polotieňa. Ak má byť umiestnený na priamom aj celodennom slnku, určite zvoľte základný druh. Aby zhustol a nenarástol z neho klasický strom, vyžaduje rez, najlepšie v júni. Rezom podporujete správny rast, hustotu a javor veľmi dobre znáša rez. Navyše je vhodný aj do mestského znečisteného prostredia a do našej oblasti, keďže je to domáci druh, je zvyknutý na podmienky v zime. Po 4 rokoch pestovania dokážete získať úchvatnú živú stenu.
• Cypruštek: Cyprusovec nie je náročný na pestovanie. Skôr si treba uvedomiť hneď na začiatku, ako vysoký živý plot chcete dosiahnuť a podľa toho ho aj vysadiť. Vo vhodných podmienkach dokáže narásť aj 0,8 m - 1 m za rok. Ak má byť plot vysoký nad 4 m, výsadba musí byť aspoň 1 m od seba. Živý plot z cyprusu bude veľmi elegantnou ozdobou vášho dvora. Patrí medzi overenú klasiku.
• Tuja (Thuja): Asi najpoužívanejšia rastlina na živý plot je tuja! Patrí medzi husté a rýchlo rastúce dreviny. Živý plot z tují si vyžaduje malú údržbu a darí sa mu dobre v takmer akýchkoľvek podmienkach. Sú tuje ešte atraktívne na výsadbu živého plota? Je to naozaj individuálne. Pre niekoho majú ešte stále význam, pre iného sú už obyčajnou a nezaujímavou drevinou. Na jednej strane však majú pekný habitus, držia svoj kompaktný tvar, pomerne rýchlo rastú a zelenú stenu dokážu vytvoriť. Živý plot sa vždy vysádza podľa toho, do akej výšky chcete plot dopestovať. A tiež samozrejme závisí od druhu a kultivaru. Smaragdy sa vysádzajú 0,7-1 m od seba. Thuja occidentalis ´Smaragd´, ´Golden Smaragd´, rastú cca 30 cm za rok.
• Vtáčí zob (Ligustrum): Jedna z TOP 10 najobľúbenejších drevín na živý plot. Opadavý živý plot z vtáčieho zobu rastie veľmi rýchlo - až 1 meter za rok. Bez pravidelného strihu vtáčieho zobu môžu niektoré jeho odrody vyrásť až o 3 metre! Nie je nič dlžný svojmu menu! Patrí medzi veľmi obľúbené druhy, pretože rýchlo a husto rastie, dobre sa rozkonáruje a je nenáročný. Už na druhý rok z neho budete mať plnohodnotný živý plot.
• Krušpán (Buxus): Z krušpánu si vytvoríte skvelý vždyzelený rýchlo rastúci živý plot - ak ho nebudete strihať, dorastie až do výšky 6 metrov!
• Hrab (Carpinus betulus): Živý plot z hrabu veľmi rýchlo rastie, ľahko sa tvaruje a pri dostatočnej zálievke bujnie aj odspodu, takže pod ním len ťažko objavíte burinu. Má skvelú regeneračnú vlastnosť, preto znesie aj častejší intenzívny a tvarovací rez.
• Borievka (Juniperus): Živý plot z borievky je stálozelený a doposiaľ bol pomerne odolný. Borievka je ihličnan, ktorý sa dožíva dlhé roky (až stovky rokov!) a nájdete ju v rôznych verziách - od maličkých po veľmi vysoké, až niekoľko metrov.
• Vavrínovec (Prunus laurocerasus): Patrí k najrýchlejšie rastúcim drevinám vôbec a je vždyzelenou rastlinou. Vavrínovec dobre rastie aj v náročných podmienkach a patrí k veľmi odolným rastlinám.
• Smrek (Picea): Živý plot zo smreka je hustý, opticky nepriehľadný a pichľavý - takže sa cezeň neprederie ani cudzia osoba ani zviera. Smreky budú rásť až potiaľ, pokiaľ sami povolíte - tvarovacím rezom ich ľahko „zmenšíte“ na požadovanú výšku. Ako rýchlo rastie živý plot zo smreku?
• Levanduľa: Levanduľa dorastá do výšky 60 - 80 cm v kvete.

Pri výbere druhu živého plotu je potrebné zvážiť špecifické výhody a nevýhody každého typu. Iba tak urobíte najlepšie rozhodnutie pre svoju záhradu.

2. Príprava pôdy - základ dlhodobej kvality

Správna príprava pôdy má zásadný vplyv na zakorenenie a vitalitu rastlín. Dobre pripravená pôda výrazne skracuje čas, kým sa živý plot „chytí“. Pôdu pred výsadbou dobre pripravíme. Miesto, kde bude živý plot rásť, zbavte všetkých burín, tráv a vytrvalých koreňov (pýr, púpava a pod.). Táto drina navyše sa vyplatí - burina by neskôr kradla živiny a vodu mladým kríkom.

Odporúčaný postup:

• Odstráň trávnik a burinu v páse širokom aspoň 60 cm.
• Pôdu prekypri do hĺbky 30-40 cm.
• Do rýh zapracujeme záhradný kompost alebo kvalitný záhradnícky substrát, aby sme podporili rast koreňov do šírky aj hĺbky a obohatili zeminu o živiny.
• Pri ťažkých pôdach zlepši drenáž (piesok, jemný štrk). Pokiaľ je tam íl, treba urobiť aj drenáž a dreviny vysadiť do výživného substrátu, stačí univerzálny záhradný substrát alebo vlastný kompost.

Pôda sa bez hnojenia vyčerpáva, preto treba dopĺňať živiny.

3. Nákup a výsadba živého plota

Keď už máte vybrané vhodné rastliny a premyslené, kde váš vysnívaný živý plot bude, prichádza na rad samotná výsadba. Správny postup pri sadení je kľúčový, aby sa rastlinky dobre ujali a plot prospieval dlhé roky. Tip z praxe: Nešetrite na kvalite sadeníc. Vždy kupujte zdravé, kvalitné rastliny - buď s koreňovým balom (tie sa sadia na jeseň alebo veľmi skoro na jar), alebo kontajnerované v črepníkoch (tie môžete vysádzať prakticky počas celej sezóny).

3.1. Kedy sadiť živý plot?

Táto otázka je veľmi dôležitá, pretože správny čas na výsadbu živého plotu rozhoduje o jeho zdraví a raste. Najlepší čas na výsadbu živého plotu je zvyčajne na jar alebo na jeseň. Výsadba sa realizuje počas vegetačného pokoja, teda na jar (marec až jún) alebo jeseň (koniec septembra až november). Ak sa pýtate, kedy sadiť živý plot, mali by ste sa vždy riadiť špecifickými požiadavkami vybraného druhu živého plota. Niektoré druhy, ako napríklad tis, je možné zasadiť aj v zimných mesiacoch, pokiaľ pôda nie je zamrznutá. Výsadba je možná do nástupu prvých celodenných mrazov.

3.2. Rozostupy medzi rastlinami

Rozostupy sú častá chyba pri výsadbe živých plotov. Príliš husté sadenie síce spočiatku vyzerá dobre, ale časom vedie k rednutiu a chorobám. Pri hustých výsadbách si rastliny konkurujú a bojujú o živiny, nemajú dostatok miesta pre rast a tiež rast koreňov. Nedostatočné prúdenie vzduchu medzi výsadbou tiež môže spôsobiť plesne a iné choroby.

Rozostupy sa volia podľa veľkosti drevín a požadovanej výšky živého plota, či chcete len nízky lem alebo vysoký. Živý plot sa vysádza na rôzne vzdialenosti v závislosti od druhu a typu steny. Pri výške plota nad 3 m je potrebné vytvoriť väčšie rozostupy cca 0,7-1m. Menej rastlín znamená viac priestoru pre korene a krajší výsledok po rokoch.

Odporúčané rozostupy (dlhodobo overené):

Ak chcete dosiahnuť širší živý plot, pôvodné listnaté druhy, napríklad hloh či vtáčí zob, môžeme vysádzať v dvoch radoch. Ak chcete extra hustý plot, môžete sadiť v dvoch radoch do tzv. sponu (cik-cak), ale to už potrebuje viac miesta i viac sadeníc.

3.3. Výsadba krok za krokom

Pred vysadením rastlín je potrebné dostatočne zvlhčiť korene. Ak sú rastliny v kontajneroch, prelejte ich vodou, kým kopete. Voľnokorenné dreviny na živý plot sa vysádzajú len skoro na jar alebo neskoro na jeseň, keď nemajú listy (to sa týka opadavých listnatých druhov). Ak máte voľnokorenné sadenice (bez zeminy), určite ich aspoň na pár hodín namočte do vedra s vodou - napijú sa a budú mať lepší štart. Korene sadeníc treba aspoň 24 hodín pred výsadbou namáčať, aby sa dobre nasiakli vodou.

Výsadba živých plotov je možná do jedného alebo dvoch radov. Ak sadíte dlhú líniu, je praktické vykopať súvislý jarok (priekopu) v celej dĺžke plota, široký asi 40-50 cm a hlboký cca 30 cm. Je to lepšie než kopať jednotlivé jamky - v súvislom jarku máte istotu, že pôda je všade rovnako spracovaná a sadenice vysadíte v jednej línii. Vykopeme dostatočne širokú výsadbovú ryhu, aby sa v nej korene ľahko rozrastali.

• Vykop jamu o 20-30 % väčšiu než koreňový bal.
• Rastlinu pred výsadbou dôkladne polej.
• Usaď ju do rovnakej hĺbky, v akej rástla v kontajneri. Príliš hlboká výsadba je častou príčinou slabého rastu.
• Rozprestrite korene (nemali by byť skrútené smerom nahor) a zasypte zeminou.
• Zasyp kvalitnou zeminou a jemne pritlač.
• Okolo rastliny vytvor zálievkovú misku.
• Voľnokorenným sadeniciam v raste veľmi pomáhajú mykorízne huby dostupné v prášku. Pridávame ich tak, že práškom posypeme mokré korene a zapracujeme ho aj do vykopanej pôdy.

Najčastejšie chyby pri výsadbe živého plota:

• príliš husté sadenie
• slabá príprava pôdy
• nedostatočná zálievka po výsadbe
• chýbajúci mulč
• nesprávna hĺbka sadenia

4. Starostlivosť po výsadbe

Aby nový živý plot rástol a prosperoval, je mimoriadne dôležitá kvalitná starostlivosť. Patrí sem nielen pravidelné zalievanie, ale aj hnojenie.

4.1. Zálievka po výsadbe

Po vysadení celého plota prichádza jedna z najdôležitejších vecí - výdatná zálievka. Po výsadbe vždy výdatne zalejte. Pomaly prelejte korene každého kríka poriadnym množstvom vody, kľudne aj 10-20 litrov na meter plota, aby sa zemina usadila. Voda „zatiahne“ zeminu ku koreňom a vyplní prípadné dutinky vzduchu. Keď voda vsiakne, môžete doplniť zeminu, ak si sadla. Prvé 2-3 týždne zalievaj pravidelne. Lepšie je zalievať menej často, ale do hĺbky. Správna zálievka podporí rýchle zakorenenie. V prvých mesiacoch a rokoch po výsadbe je dôležité mladý živý plot pravidelne zalievať - najmä počas suchých letných týždňov. Korene ešte nie sú hlboko, a tak sa spoľahnú na vodu, ktorú im dáte vy. Samozrejmosťou je zavlažovanie (v suchších oblastiach), na to nesmieme zabúdať pri novovysadených živých plotoch ani mladších jedincoch. Pri ostatných drevinách stačí doplniť vlahu v čase najväčších horúčav a letného sucha. Vyplatí sa tiež viac zavlažovať po reze.

Zálievka v zime: Áno, ak je suchá a slnečná zima, a platí to aj pre stálozelené listnaté dreviny. Stálozelené ploty sa musia polievať aj v zime, v čase keď nemrzne, nakoľko majú listy a teda normálne žijú, nespia ako listnaté opadavé dreviny. Sú náchylnejšie na zimné slnko, ktoré ich môže spáliť pri nedostatku vody. Slnko v zimných mesiacoch odčerpá z rastliny všetku vodu cez listy, a preto neskôr na jar, keď už ostatné dreviny pučia a prebúdzajú sa po zime, poškodené rastliny zimným slnkom pôsobia ako vymrznuté a suché. Hnojiť treba až na jeseň, fosforečnými hnojivami a najmä počas zimy, keď nemrzne a nebude sneh, treba zalievať.

4.2. Mulčovanie

Ďalším dôležitým krokom je mulčovanie, čo nielen chráni pôdu, ale aj pomáha udržiavať vlhkosť. Mulč pomáha:

• udržiavať vlhkosť
• obmedzovať burinu
• chrániť pôdu pred prehrievaním

Vhodné materiály: kôra, drevná štiepka, kompost. Odporúčaná vrstva: 5-7 cm, nie priamo ku kmeňu. Potom odporúčam naniesť vrstvu mulču - okolo celej línie nasypte kôrový mulč alebo posekanú trávu či lístie. Mulč udrží vlahu v pôde, obmedzí rast buriny a zároveň ochráni povrch pôdy pred eróziou.

4.3. Hnojenie

Dobrý prísun živín je nevyhnutný pre zdravý rast živého plotu. Niekoľko týždňov po výsadbe by ste preto mali rastlinám dodať vhodné hnojivo, čím im poskytnete potrebnú energiu. Na jar je vhodné začať hnojiť štartovacím hnojivom. Dreviny sa tesne po výsadbe nehnoja. Majú dostatok výživy v substráte a potrebujú sa prispôsobiť novým podmienkam.

Pôda sa bez hnojenia vyčerpáva, preto treba dopĺňať živiny. Napr. granulované hnojivo s postupným uvoľňovaním živín, univerzálne, alebo na ihličnany, na okrasné rastliny. Tiež môže byť v kvapalnej forme a riediť podľa návodu. Pozor aj na prehnojenie. Hnojenie treba prispôsobovať obdobiu. Na jar sa aplikuje hnojivo s vyšším obsahom dusíka, ako štartovacie, pre rast a zelenú farbu. V jeseni sa aplikujú hnojivá s vyšším obsahom fosforu a draslíka, pre vyzrievanie pletív, nakoľko sa jedná o dreviny, ktoré sú stálozelené, takže neodpočívajú ako opadavé dreviny, len spomalia svoje životné funkcie na minimum, ale stále vyžadujú vlahu, inak by cez zimy vyschli alebo vymrzli. Vymrznutie má tiež za následok nedostatok vlahy a nedostatočné vyzretie pletív. Hnoja sa raz za 2 mesiace, jesenným hnojivom max. do polovice októbra.

5. Rez živého plota - kľúč k hustote a tvaru

Strihanie živého plotu je záhradnícky zásah, ktorým sa udržiava požadovaný tvar a hustota rastlín, podporuje zdravý rast a predchádza poškodzovaniu vetvami. Pravidelný rez je tajomstvom hustého a krásneho živého plota. Strihanie môže spočiatku naháňať strach, ale verte, že väčšina krov sa ho doslova nevie dočkať - rez ich povzbudí k hustému vetveniu. Aby ste dosiahli požadovanú formu a podporili ďalší rast, odporúča sa prvý tvarovací strih krátko po výsadbe. Pravidelná starostlivosť a strihanie sú dôležité pre udržanie živého plotu v atraktívnom a zdravom stave.

5.1. Prvý rez po výsadbe

Prvý rez sa vykonáva hneď po výsadbe. Mladý živý plot prvé dva roky strihajte len zľahka, ale predsa strihajte - skráťte konce výhonov, aby sa rozvetvili a zahustili. Áno, znie to paradoxne - veď ste ho práve zasadili a chcete, aby rástol! Ale verte mi, tento zásah po výsadbe pomôže rastlinám lepšie sa zakoreniť a rozvetviť. Skráťte všetky výhonky asi o tretinu až polovicu. Rastlinky tak nebudú musieť živiť dlhé stonky a listy, ale sústredia sa na korene a zahustenie. Výsledkom bude omnoho hustejší a pevnejší základ živého plota. Nebojte sa, že spomalíte rast do výšky; základom je, aby sa plot najskôr zahustil.

• Listnaté dreviny (vrátane červienky a vavrínovca) znášajú rez veľmi dobre. Mierny rez po výsadbe podporí rozkonárenie a zahustenie živého plota už od spodnej časti. Listnaté druhy po výsadbe zrežeme o tretinu až o polovicu, čo podporí ich rozkonárenie.
• Vždyzelené dreviny (ihličnany ako leylandský cyprus, tuje) nerežeme. Pri ihličnanoch je dôležité začať s tvarovacím rezom včas a pravidelne, aby si živý plot udržal kompaktný tvar a hustotu aj v spodných častiach.
• Odstráňte odumreté alebo poškodené časti, slabé výhony a križujúce sa vetvy.

5.2. Termíny rezu

Dreviny na živý plot sa mierne zostrihnú tesne po výsadbe. Druhé obdobie vhodné na rez existujúcich živých plotov je apríl a ďalšie jún - júl- august. Neskôr už nie, aby konáriky stihli zaschnúť a pletivá vyzrieť. Pravidelný rez udržiava tvar a podporuje hustotu výhonkov.

• Ihličnany: Všeobecne platí, že ihličnany (napr. tuje, cyprušteky) sa tvarujú raz až dvakrát ročne. Prvý hlavný rez môžete spraviť na jar (apríl/máj), keď začne nový prírastok zelenie, alebo začiatkom leta (jún), keď nové výhonky trocha zdrevnatejú. Druhý, ľahší rez sa robieva koncom leta (august), aby plot zostal pekný uhladený cez zimu.
• Listnaté opadavé kry: Hrab, vtáčí zob, tavoľník môžete strihať skoro na jar pred pučaním - tým podporíte nové výhonky. Počas leta potom podľa potreby zastrihnite výhony, ktoré trčia z tvaru. Tvarované živé ploty z opadavých listnáčov sa režú skoro na jar a potom začiatkom leta, keď ich už opustia aj hniezdiace vtáky. V tomto čase sú aj výhonky vyzreté. Podľa potreby potom možno rez zopakovať ešte aj koncom leta.
• Kvitnúce živé ploty: Je potrebné strihať s ohľadom na kvety: napríklad zlatica (forsythia) sa strihá ihneď po odkvitnutí na jar (pretože kvitne na starom dreve), kým napríklad letné kvitnúce tavoľníky môžete zrezať na jar, lebo kvitnú na nových prírastkoch.
• Voľne rastúce živé ploty: Striháme začiatkom leta (druhy kvitnúce na jar) aspoň raz za 2 až 3 roky. Pri potrebe radikálneho zmladenia volíme skorý jarný termín alebo jeseň.

5.3. Technika strihu a tvarovanie

Vždy sa snažte, aby bol živý plot hore užší a dole širší. Čiže tvar v profile má pripomínať písmeno „A“ alebo lichobežník. Prečo? Lebo takto zabezpečíte, že svetlo sa dostane aj k spodným vetvám a plot nezredne odspodu. Pokiaľ by ste ho spravili navrchu širší než pri zemi, spodné konáre budú v tieni a časom prázdne. Veľmi dôležité je udržanie správneho tvaru živého plota po vytvarovaní, často sa na to zabúda. Živý plot bohato olistený po celej ploche získame len vtedy, ak ho budeme mať v dolnej časti o niečo širší ako v hornej. Týmto krokom umožníme svetlu dostať sa aj do najnižších časti živého plota.

Hornú líniu (vrchol plotu) môžete nechať rovnú ako pravítko, alebo ju tvarovať do mierneho oblúka či vĺn - to už záleží na vašej kreativite. Zaujímavý je oblúkovitý profil, hodí sa na tvarovanie vtáčieho zobu, ale vyžaduje veľkú precíznosť. Takisto sa musí smerom nadol zužovať. Obdĺžnikový profil vyhovuje drevinám, ktoré nevyžadujú až tak veľa svetla.

Pri strihaní vždy postupujte pomaly a kontrolujte si rovinu - pomôcť si môžete natiahnutým povrazom ako orientačnou líniou, aby ste nestrihali „nakrivo“.

Špeciálne tipy:

• Ihličnany: Pri ihličnanoch pamätajte, že väčšina (okrem tisu) neobráši zo starého dreva - nikdy nestrihajte tuje či cyprušteky až do hnedého starého dreva, lebo tam už nové zelené výhonky nevyrašia a v živom plote by vám zostali dieravé hnedé miesta.
• Listnáče: U listnáčov sa nemusíte báť ísť aj do hlbšieho rezu, tie spoľahlivo znovu obrazia.
• Omladzovací rez: Je intenzívnejší a slúži hlavne pre staršie alebo choré dreviny. Kríkovité rastliny (dráč, vtáčí zob, krušpán) strihajte až na staré zdravé drevo. Stromovité živé ploty (buk) strihajte postupne horné konáre po jednej strane.
• Rozkonárenie: Niektoré druhy majú prospech z hlbokého rezu (aj o dve tretiny), vďaka čomu sa dobre, pravidelne a najmä odspodu rozkonária. Najčastejšou chybou, ktorú naši zákazníci robia, je to, že nechajú rastliny rásť príliš rýchlo do výšky. Týmto rezom aktivujete spiace púčiky a rastlina vyženie 3 až 5 nových vetiev. Nechajte ich narásť na dĺžku 20-25 cm, potom ich opäť skráťte na 10-15 cm. Po treťom skracovaní môžete začať tvarovať živý plot. Nechajte nové vetvy narásť na 20-25 cm a potom vykonajte tvarovací rez. Dávajte pozor, aby spodná časť lichobežníka bola vždy širšia ako vrchná. Keď dosiahnete požadovanú výšku a šírku, môžete obmedziť zálievku alebo zavlažovanie úplne vypustiť.

Pravidelný rez je základ hustého a kompaktného živého plota.

5.4. Náradie na strihanie

Na menší živý plot postačia ručné nožnice na živý plot (plotové nožnice). Ich výhodou je presnosť a pocit „kontroly“ nad každým strihom - oceníte to najmä pri tvarovaní detailov alebo nízkych okrasných plôtikov z krušpánu. Na dlhé a vysoké ploty však ručné strihanie dá zabrať, tam prídu vhod elektrické alebo motorové plotové nožnice. Pri ich použití dbajte na bezpečnosť: zaistite si stabilný rebrík alebo plošinu, chráňte si oči a ruky. Nožnice majte vždy ostré - tupé len žujú konáriky a listy, čo rastline nesvedčí a výsledok nevyzerá pekne. Odporúčam vždy používať len kvalitné a ostré náradie, po ktorom nezostávajú nepekne rozstrapkané listy. Pri reze je dobré natiahnuť si pod živý plot fóliu, vďaka tomu sa nám bude rastlinný odpad spratávať jednoduchšie. Ak máme vyšší živý plot, treba si zaobstarať aj kvalitný rebrík.

K skvelým elektrickým nožniciam na živý plot zase patria aj nožnice od Gardeny!

Problematickejšie je tvarovanie živých plotov zo vždyzelených drevín. Vavrínovec a rovnako všetky veľkolisté vždyzelené dreviny nie najlepšie reagujú na zásah plotostrihom, skôr sa vyžaduje použitie nožníc.

6. Ošetrovanie mladého plota a ochrana pred škodcami

V prvých mesiacoch a rokoch po výsadbe je dôležité mladý živý plot pravidelne zalievať - najmä počas suchých letných týždňov. Korene ešte nie sú hlboko, a tak sa spoľahnú na vodu, ktorú im dáte vy. Tiež kontrolujte, či sa neobjavujú buriny a konkurenčné trávy - ak áno, odstráňte ich, aby sadenice nemali súperov. Na jeseň môžete okolo mladých rastlín nahrnúť trochu kompostu alebo kvalitnej pôdy ako prírodné hnojenie. Prvé zimy bývajú pre mladučké kríky náročné - ak máte napríklad vavrínovec alebo iný chúlostivejší druh, zvážte jeho ochranu bielou netkanou textíliou pred silnými mrazmi. Mladé rastliny môžete chrániť fóliou alebo sieťou pred škodcami. Na koreňoch živých plotov si radi pochutnávajú hraboše. A hlavne - majte trpezlivosť. Na dokonalý živý plot si ale aj napriek kvalitnej starostlivosti budete musieť pár rokov počkať.

Bežné choroby a škodcovia:

• Múčnatka: vytvára na listoch a vetvičkách biely a neskôr hnedý povlak, šíri sa v suchom a teplom počasí. Zasiahnuté časti čo najskôr odstráňte a bezpečne zlikvidujte, zachovávajte aj dostatočnú čistotu v okolí živého plota.
• Škvrnitosť listov: prejavuje sa hnedými, žltými, červenými škvrnami na listoch. Pri silnom napadnutí sa škvrny zlejú a listy opadajú. Choroba môže vzniknúť v akomkoľvek počasí. Spóry sú veľmi odolné a sú prenosné vodou aj vzduchom.
• Vošky: malý zelený, čierny alebo hnedý hmyz, ktorý zanecháva lepkavú stopu. Listy sú skrútené a zvlnené. Lepkavá tekutina láka mravce a zvyšuje výskyt plesňových chorôb.
• Vlnatka: maličký hmyz (max. 0,8 mm), ktorý sa živí bunkovou šťavou z listov - listy belejú a občas na nich môžete nájsť pavučinu. Vlnatka je aktívna najmä počas suchého obdobia - váš živý plot ochránite pravidelnou zálievkou a dostatočným hnojením.
• Nosánik: až 1 cm chrobák s dlhým “nosom”, ktorý ohrýza listy, výhony ale aj puky živého plota. Jeho larvy sa živia koreňmi, čo môže spôsobiť zahubenie rastliny.

Živý plot je vhodné pravidelne vyživovať vhodnými hnojivami - výber produktu závisí od použitého druhu dreviny.

7. Ekologický prínos živých plotov

Živé ploty nie sú len estetickou a praktickou záležitosťou pre nás, ľudí - sú doslova malými ekosystémami. V časoch, keď príroda potrebuje každú pomoc, môže aj váš živý plot prispieť k podpore biodiverzity a ekologickej rovnováhy. Bonus: Živý plot chráni nielen vás, ale aj prírodu okolo. Je domovom pre vtáčiky, ježkov a užitočný hmyz, ktorí sa vám odvďačia.

7.1. Útočisko pre vtáky a zver

Husté krovité ploty sú dokonalým domovom pre vtáctvo. Vrabce, sýkorky, drozdy a iné malé vtáčiky v nich rady hniezdia, pretože im poskytujú ochranu pred predátormi aj nepriaznivým počasím. Ráno vás tak môže budiť spev operených nájomníkov vášho plota. Mnohé kry v živom plote prinášajú plody a bobule, ktoré sú vítanou potravou pre vtáky a drobné živočíchy. Napríklad vtáčí zob má čierne bobuľky obľúbené u vtáctva (pozor, pre ľudí sú nejedlé!). Hlohyňa ponúka na jeseň množstvo oranžových plodov, na ktorých si pochutnajú drozdy. Šípové ruže zasa poskytnú šípky nielen pre vtáčiky, ale môžete z nich uvariť aj zdravý čaj pre seba.

7.2. Opeľovače a hmyz

Kvitnúce živé ploty sú hotovým magnetom na včely, čmeliaky, motýle a iný opeľujúci hmyz. Napríklad kvety tavoľníka, orgovánu či pajazmínu ponúkajú hmyzu nektár a peľ. Tým, že vo svojej záhrade poskytnete takúto hostinu pre opeľovače, pomôžete širšiemu okoliu - včely a motýle opelia aj vaše ovocné stromy či zeleninu. Okrem toho mnoho druhov užitočného hmyzu (lienky, zlatoočky) v živom plote prezimuje.

7.3. Protihluková a protiprašná ochrana

Možno ste netušili, že hrubší živý plot dokáže tlmiť hluk z ulice lepšie než tenký drôtený plot. Zvuk sa čiastočne absorbuje do hmoty lístia a vetiev, namiesto toho, aby sa odrazil. Zároveň zelené steny zachytávajú prach a nečistoty z ovzdušia - ak bývate pri ceste, živý plot zadrží časť prachu a výfukových častíc a vzduch v záhrade bude čistejší.

Protihlukové bariéry zo zelene sa nerobia ako súvislý pás živého plota, pretože tam sa zvuk len odrazí a zníži len minimálne. Potrebujete vytvoriť zmiešanú výsadbu z listnatých stromov a krov rôzneho habitusu a výšok s medzerami, kde sa zvuk roztriešti, poodráža do smerov a tým stratí na sile. Takýto pás široký asi 3 m dokáže znížiť hluk o 25%. Ihličnany v rade bez budúcich medzier tak 8%. Najmä listy plstnaté zachytávajú dobre zvuky, potom rôzny podrast. V pozadí musí byť však plot, stena. Výborné by boli napríklad nízke tavoľníky a levanduľa, plus polyantky ruže. Treba ich kombinovať alebo použiť len jeden druh. Všetko záleží od reálnych podmienok.

tags: #presadzanie #ziveho #plotu

Populárne príspevky:

• Všestranný javor horský
• kompletný návod na zimnú starostlivosť o čučoriedky
• Zvládanie ílovitej pôdy
• Orchidea vo váze pre váš interiér
• Skvosty pre každú záhradu