Svišť a zimný spánok: Prežitie v drsných horských podmienkach
Svišť je fascinujúci hlodavec, ktorý je symbolom vysokohorského prostredia. Jeho schopnosť prežiť drsné zimné podmienky je úžasná, a to najmä vďaka dlhému zimnému spánku. Poďme sa ponoriť do sveta svišťov a ďalších živočíchov, ktoré sa pripravujú na zimu.
Charakteristika svišťa a jeho biotop
Svišť je veľký hlodavec so zavalitým telom a krátkym chvostom, dosahujúci dĺžku tela 50-60 cm a hmotnosť 3,5-8 kg. Žije vo Vysokých a Západných Tatrách, v Nízkych Tatrách bol vyhubený človekom a v polovici 19. storočia sem bol reintrodukovaný (znovuvysadený). Obýva lúky nad hornou hranicou lesa a skalné sute, v nadmorských výškach 1500-2300 m. Svište sú spoločenské živočíchy, žijú v kolóniách.
Podzemné nory a príprava na zimu
Svište si hrabú podzemné chodby. Zimné nory sú dlhšie a zložitejšie s aspoň jednou väčšou dutinou, letné nory sú kratšie a majú tvar jednoduchých chodieb. Zimný spánok je u svišťa najdlhší zo všetkých našich cicavcov - od polovice septembra do apríla. V lete sú svište aktívne cez deň.
Rozmnožovanie a životný cyklus svišťa
Pária sa koncom apríla a v máji, samica rodí 2-5 mláďat po približne 40-dňovej gravidite v júni až júli. Mladé svište sú plne dorastené až v nasledujúcom roku a rozmnožujú sa až v treťom roku života. Dožíva sa do 15 rokov. Živí sa len rastlinnou potravou - rôznymi trávami a bylinami.
Ohrozenie a predátori
Medzi prirodzených predátorov svišťa patrí najmä rys, orol skalný a líška. Ohrozuje ho aj narastajúce využívanie vysokohorského prostredia na turistiku, športy a rekreáciu, lebo je veľmi citlivý na vyrušovanie človekom.
Svište vo Vysokých Tatrách a hod svišťom - Vymenovanie víťaza
Zimný spánok u iných živočíchov
Okrem svišťa spí zimným spánkom aj medveď, jazvec, psík medviedikovitý, jež, syseľ a chrček. Pravým zimným spánkom spia hlodavce a hmyzožravce, teda jež, svišť, syseľ a chrček. Pri pravom zimnom spánku poklesnú fyziologické pochody v organizme, zníži sa látkový metabolizmus, telesná teplota až na 4°C, tep srdca, jedinec vyzerá ako bez života. Keď ho vyberieme z brlohu, nejaví známky života, nie je pri vedomí. Nepravý zimný spánok, ktorým spia šelmy, teda medveď, jazvec, psík medviedikovitý, prebieha pri plnom vedomí jedinca. Jedinec sa uchýli do brloha, v ktorom trávi obdobie nedostatku potravy, pričom občas brloh opustí, aby sa zbavil trusu. Pri vyrušení je aktívny.
Myšovka - malý spáč s dlhým spánkom
Myšovka pripomína myš, patrí však do samostatnej čeľade myšovkovitých. Je veľmi malá, dĺžka tela je len 5-7 cm a hmotnosť okolo 10 g. Chvost je dlhší než telo, na chrbte je výrazný tmavý pás. Má takisto ostrovčekovité rozšírenie v pohoriach stredného a čiastočne aj východného Slovenska. Obýva vlhké lesy, okraje potokov, vlhké lúky, kosodrevinu, a podobne, od 700 do 1800 m. n. m. Je veľmi pohyblivá, aktívna je v noci. Je u nej vyvinutý zimný spánok, ktorý trvá približne 6 mesiacov od polovice októbra do polovice apríla. Na zimný spánok si vytvára zásoby podkožného tuku. Živí sa rastlinnou (semená, bobule, a pod.) aj živočíšnou potravou (hmyz a jeho larvy, mäkkýše, dážďovky a iné bezstavovce).
Rastliny v zimnom prostredí
Niektoré rastliny sa prispôsobili nízkym teplotám a prežívajú zimu v špecifických podmienkach.
Prvosienka najmenšia
Prvosienka najmenšia je prispôsobená na nízke teploty práve nízkym vzrastom a pritlačením nadzemných orgánov k zemi. Listové ružice sú husté a drobné, listy lopatkovité, na vrchole zubaté. Kvitne v máji až júli, niekedy v septembri. Kvety sú pomerne veľké (priemer 15-20 mm) na krátkych (5-30 mm) stopkách.
Sklerant trváci
Sklerant trváci je chránená a ohrozená trváca, sivozelená, trsnatá bylina s drevnatejúcim koreňom. Kvitnúce a na jeseň odumierajúce stonky sú asi 20-25 cm dlhé, červenkasté, v najspodnejšej časti so zvyškami listov z predchádzajúceho vegetačného obdobia. Nekvitnúce stonky bývajú kratšie a pretrvávajú zimu. V ich pazuchách často vyrastajú krátke listnaté konáriky. Kvitne od mája do septembra.
tags: #prezimovanie #zvierat #dlhym #spankom #svist