Kompletný sprievodca pestovaním priesad papriky: Od semienka po bohatú úrodu

Paprika (Capsicum) je obľúbená zelenina, ktorá sa teší širokému uplatneniu v kuchyniach po celom svete. Patrí do čeľade ľuľkovitých, podobne ako paradajky alebo zemiaky. Rod paprika zahŕňa viac ako 40 rôznych druhov a desiatky, ak nie stovky odrôd, ktoré sa líšia veľkosťou či tvarom kríka, farbou, veľkosťou i chuťou plodov, prípadne aj obsahom kapsaicínu, ktorý spôsobuje pálivú chuť.

V záhradách bežne nájdeme hlavne papriku siatú (Capsicum annuum), ktorá je jednoročnou rastlinou a hospodársky veľmi významnou plodinou. Tento druh zahŕňa širokú škálu farieb a chutí, nájdeme tu klasické sladké "bell" papriky, kapie, feferónky, čili papričky a ďalšie. Paprika je veľmi obľúbená sezónna zelenina s plodmi rôznych farieb, tvarov a chutí. Domáce pestovanie papriky v záhrade, na terase alebo balkóne sa teší čoraz väčšej obľube. Ak máte radi štipľavé jedlo, určite si vyberiete z mnohých druhov čili papričiek.

Pestovanie papriky je medzi záhradkármi veľmi obľúbené, pretože je pomerne nenáročné, nevyžaduje si veľa priestoru a na výber sa ponúkajú tisícky odrôd papriky rôznych chutí, farieb a veľkostí. Tieto rastliny budú však najproduktívnejšie, ak im doprajete vhodné podmienky na rast.

Predpestovanie priesad papriky: Kľúč k úspešnej úrode

Papriky sú teplomilné, kríkovité rastliny, ktoré milujú slnko a neznášajú mráz. Ak by sme papriku sadili v záhrade zo semien, trvalo by im 3 - 5 mesiacov, kým by začali produkovať prvé plody, a na to je naša vegetačná sezóna príliš krátka. Preto je nutné papriku predpestovať vo forme sadeníc v interiéri alebo v skleníku (prípadne si sadenice kúpiť).

Koniec januára a začiatok februára je ideálny čas na predpestovanie priesad. Vďaka predpestovaniu budú rastliny silnejšie a odolnejšie. Dostanú viac času a kvalitnejšie podmienky na vývoj koreňov a listov. Navyše si vašu úrodu budete môcť pozbierať aj o dva či tri týždne skôr.

Výsev semienok

Pestovanie paprík zo semienok je jedna z najčastejších variant, ku ktorej sa záhradkári prikláňajú. Semienka kúpite v záhradníctve či hobby markete. Dbajte na certifikované osivá, semená získané z paprík zakúpených v obchode nie sú na výsev vhodné. Pred samotným výsevom je dobré semená na niekoľko hodín namočiť.

Výsev papriky robíme už vo februári alebo začiatkom marca. Všeobecne platí, že teplota v miestnosti, kde sa budú sadenice papriky vyvíjať, by mala byť minimálne 21 stupňov, ideálne 22 - 28 °C. Teplota musí byť stála, vyhnite sa miestam, na ktorých môže rýchlo stúpať alebo klesať. Papriky môžete pestovať doma v interiéri na slnečnom mieste (zimná záhrada alebo pri okne na parapete), či v skleníku.

Semienka papriky môžete vysadiť do hlbších výsadbových nádob (napr. plastových pohárov), ktoré majú minimálne 10 cm hĺbku. Môžete na to využiť štandardný záhradnícky substrát, pričom nádoby musia mať na dne drenážne otvory. Semienka prekryjete cca. 0,5 cm vrstvou substrátu a výdatne zalejete. Substrát udržujte vlhký, no nie premočený.

Do jednej nádoby sa môžu pre istotu vysadiť viac semienok, pričom po vzklíčení necháme rásť to životaschopnejšie. Keď semená vyklíčia a utvoria dva pravé listy, prichádza čas na pikírovanie. To znamená presadenie sadeníc z výsevnej misky do samostatných nádob, čo zvyčajne realizujeme približne 3 - 4 týždne po výseve. Pri vyberaní pridržiavajte rastlinky za klíčny lístok, nie za stonku, aby ste predišli ich poškodeniu. Pri pikírovaní vyhĺbte menšiu, ale dostatočne hlbokú jamku pre rastlinku, ktorá môže byť zasadená až po klíčne listy.

Starostlivosť o priesady

Sadenice budú rásť približne dva mesiace. Je vhodné udržiavať ich v plastovom parenisku, tégliku, prípadne v inej nádobke. Keď sa rastlinám vyvinú 2 - 3 riadne listy, presaďte ich do väčších nádob a v tomto okamihu môžete začať hnojiť. Papričky hnojte opatrne, najlepšie prírodnými hnojivami, ako je biohumus alebo žihľavový hnoj. Pre túto zeleninu je dobré používať hnojivo s obsahom fosforu.

Priesady sú náročné na svetlo, preto pre správny vývoj odporúčame použiť svietidlá alebo umiestniť priesady blízko okna (ideálne na južnú stranu). Pri umiestnení na parapete sa niekedy stáva, že priesady sú príliš tenké a vysoké, lebo rastlinky sa „ťahajú“ za svetlom. Preto je ideálne, aby hlina, v ktorej sú zasadené, bola na úrovni skla, teda nie až pod okenným rámom.

My Pepper Growing Secrets For Huge Harvests

Substrát pre priesady

Je dobré vopred si určiť, kam priesady umiestnite, aby ste zvolili vhodné veľkosti kvetináčov alebo nádobiek, ktoré vám ideálne zapasujú na miesto, kde budú rastlinky rásť. Na výsev netreba hlboké črepníky. Lepšie poslúžia plytké misky alebo recyklované plastové obaly s drenážnymi otvormi. Klíčiacim semenám stačí vrstva substrátu hrubá približne 4 až 8 centimetrov.

Pri pestovaní papriky v nádobách treba zalievať denne. Na dno kvetináča dáme zároveň drenážnu vrstvu, aby v zemine voda nestála a rastliny nezačali chradnúť. Čo sa týka substrátu, volíme klasický záhradný, ktorý premiešame s menším množstvom kompostu. Pri predpestovaní priesad je dôležité dbať na niekoľko faktorov, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri správnom raste. Dôležité je, aby ste pred použitím substrát preverili, či spĺňa potreby vašich rastlín a aby bol dostatočne kvalitný a plný živín pre ich správny vývoj. Je dobré vedieť, či pH substrátu je neutrálne, ktoré je vhodné pre väčšinu druhov rastlín.

Zároveň substrát by mal dobre absorbovať a udržiavať vlhkosť. Tiež by mal obsahovať piesok pre dobrú drenáž, aby prebytočná voda mohla odtekať a vyparovať sa, čím sa zabráni hnilobe koreňov. Ak sa rozhodnete pre prírodné alebo domáce zmesi, je treba dbať aj na čistotu, aby bol substrát bez prítomnosti choroboplodných zárodkov alebo škodcov. Preto ich pred použitím dôkladne sterilizujte.

Ako si vyrobiť domáci substrát na predpestovanie priesad:

Zoberte si 1 diel kvalitnej preosiatej pôdy pre výsev.
Pridajte 1 diel rašeliny alebo kompostu (poskytujú dostatok živín pre rastliny).
Pridajte 1 diel piesku (zabezpečuje dobrú drenáž).
Dôkladne premiešajte všetky zložky, aby ste dosiahli rovnomernú zmes.
Substrát môžete sterilizovať tým, že ho dáte na 15 minút do rúry vyhriatej na 180 stupňov °C, aby ste zničili choroboplodné zárodky a škodcov. Takýto substrát je vhodný pre väčšinu druhov rastlín a poskytuje dostatok živín a priestoru pre korene rastlín.

Výsadba papriky: Kedy a ako na to

Priesady papriky si príliš nerozumejú s chladnejším počasím, tobôž nie s mrazom. Aj preto je lepšie s ich vysádzaním počkať do polovice mája, keď už nehrozia prízemné mrazíky, ktoré by mohli rastliny poškodiť či úplne znehodnotiť. Do vonkajších záhonov vysádzame papriky približne v polovici mája. Do záhrady je možné papriku presadiť až keď im nehrozí mráz a keď priemerná nočná teplota neklesá pod 12 °C.

Pred vysadením do záhrady sadenice týždeň otužujte tak, že ich na niekoľko hodín denne prenesiete von. Paprika je charakteristická svojou citlivosťou na teplotné zmeny, takže pred výsadbou je potrebné sadenice papriky postupne aklimatizovať na vonkajšie prostredie v záhrade. Aklimatizácia si vyžaduje minimálne 7 dní, počas ktorých sadenice premiestnime na pár hodín denne do záhrady (na polotienisté miesto, kryté od vetra). Prvý deň ich uložíme na tienisté miesto len na 2 - 3 hodiny a každý ďalší deň pridávame čas a postupne ich presúvame na polotienisté miesto s trochou viac slnka. Na šiesty deň ich necháme vonku aj cez noc.

Papriku je potrebné vysádzať na miesto, kde počas posledných 3 - 5 rokov nerástla. Naopak, prospeje jej pôda, v ktorej bola počas minulej sezóny nasadená koreňová zelenina, strukoviny či kukurica. Všeobecne by ste však mali vyberať slnečné miesta s dobre hnojenou pôdou. Ideálna je výsadba po koreňovej zelenine. Na konci apríla si záhon, do ktorého hodláme papriky vysadiť, prekryjeme čiernou netkanou textíliou. Vďaka tomu sa pôda pekne prehreje, čo papriky vyžadujú. Zahriatie pôdy môžeme urýchliť položením čiernej fólie, ktorá akumuluje teplo zo slnka v pôde. Ideálny mesiac na výsadbu papriky vonku do pôdy je máj. Prichádzajú teplé dni a po "zamrznutých" nehrozia nočné mrazíky. Papriky majú totiž radi teplo a netolerujú mráz.

Pôda na výsadbu by mala byť obohatená kompostom a skyprená, aby bola výsadba jednoduchšia. Papriky budú rásť v akomkoľvek type pôdy, no najlepšie sa im darí v mierne kyslých až neutrálnych pôdach s pH 5,5 až 7. V každom prípade by mala byť pôda na pestovanie papriky priepustná, no zároveň by mala obsahovať dostatočné množstvo organickej zložky, aby zadržiavala pre rastlinu vlhkosť.

Presadenie sadeníc papriky: Sadenice papriky môžeme po aklimatizácii vysádzať do pripravenej pôdy v záhrade v minimálne 30 cm rozstupoch (záleží to aj od kultivaru paprík). Tie vysádzame v štvorcovom spone s rozostupmi 40-60 cm, v závislosti od veľkosti použitej odrody. Dobre zakorenené priesady papriky, ktoré sú pestované v kelímku jednotlivo, vysádzame aj do záhona po jednom kuse. Mladé rastlinky paprík vysádzajte hlboko. Odporúča sa odstrániť najnižšie poschodie lístkov a zakopať ich až do výšky 5 cm pod prvými listami. Rastlina tak vyženie korene aj zo stonky, čo podporí jej odolnosť a silu koreňového systému.

Jama na umiestnenie sadenice musí byť dostatočne hlboká, koreňový bal umiestnime niekoľko centimetrov pod úroveň záhona a prihrnieme zeminou. Na dno každej jamky ešte môžeme pridať trošku kompostu. Potom zahrnieme sadenice pôdou, tak aby pri koreňoch papriky neostala žiadna vzduchová kapsa, utlačíme a výdatne polejeme vodou. Po výsadbe papriky zatlčieme do pôdy palicu (alebo inú oporu) vo vzdialenosti 10 - 15 cm od rastliny, ktorá zabezpečí paprike väčšiu stabilitu. Väčšina odrôd nepotrebuje pri pestovaní oporu, avšak druhom s veľkými a mäsitými plodmi je lepšie dať oporný kolík - drevený alebo oceľový.

Okrem mrazíkov sú papriky náchylné aj na vietor - volíme chránené miesto, ideálne blízko múrov (tu pozor na zatienenie). Papriky môžeme sadiť do jednej jamky 2 ks, pre opelenie a vzájomnú oporu.

Pestovanie papriky v nádobách a skleníku

Veľmi obľúbenou alternatívou je aj pestovanie papriky v kvetináči. Keďže paprika nemá taký mohutný koreňový systém ako napríklad rajčiaky, bude prosperovať aj menších kontajneroch (10 - 20 l). Ak nemáte k dispozícii záhradu, papriky môžete pestovať aj v byte - na balkóne či terase. Pestovanie papriky na balkóne alebo na terase prináša niekoľko plusov. Za zmienku stojí aj jednoduchšia starostlivosť, ktorú zvládnete v pohodlí domova.

Dôležité je, aby na dne nádoby boli odvodňovacie otvory a tiež 5 - 7 cm hrubá drenážna vrstva z keramzitu, štrku, črepín či nalámaného polystyrénu. Drenáž je vhodné oddeliť netkanou textíliou, aby ju pôdny substrát neupchal. Papriky v skleníku majú optimálnu vlhkosť, dostatočne vysokú teplotu, sú chránené pred vetrom, ale zároveň majú dostatok svetla. Pri pestovaní v skleníku dodržujeme obdobné pravidlá ako pri nádobách; denne zalievame, pomôžeme s opelením a pravidelne hnojíme.

Pri pestovaní papriky v kvetináčoch je nutná častejšia zálievka, pretože pôda v nádobách sa rýchlejšie vysušuje. Ak sú nádoby s paprikami vo vnútri, treba im trochu pomôcť s opelením. Papriku môžete pestovať aj ako trvalku, pretože sa dá jednoducho prezimovať v interiéri. Je to možné pri paprikách pestovaných v kvetináči, no keďže paprika nemá hlboké korene, môžete ju presadiť na zimu aj zo záhrady do kvetináča a zazimovať ju v interiéri.

Starostlivosť o papriku: Zálievka, hnojenie a zaštipovanie

Paprika si počas rastu nevyžaduje takmer žiadnu starostlivosť. Papriky sú pomerne dosť náročné na živiny. Dostatočný príjem dôležité prvky po celú vegetačnú dobu im môžeme zaistiť s pomocou prípravku Symbivit na papriky. Nejedná sa o žiadny chemický postrek, ale o čisto prírodné mykorhizné huby, ktoré žijú s rastlinou v symbióze na jej koreňoch a na oplátku ju neustále zásobujú živinami.

Po výsadbe je nutné papriky výdatne zalievať a prihnojovať. Rastlina je taktiež náročná na živiny. Pred výsadbou pôdu dobre vyživíme kompostom alebo iným hnojivom, avšak s výživou je potrebné pokračovať v celom vegetačnom období. Keď začnú rastliny odkvitať a objavujú sa prvé náznaky plodov, mali by sme prostredníctvom vhodného hnojiva dodať dostatok draslíka. Papriky potrebujú dostatok živín. Odporúča sa kompost alebo organické hnojivo pri výsadby. Pre dobrú úrodu papriky potrebujú dostatok živín. Odporúča sa kompost alebo organické hnojivo pri výsadby.

Paprika má pomerne plytké korene, takže v porovnaní s rajčiakmi je potrebné častejšie polievanie, no každodenná zálievka nie je potrebná, pretože skôr jej uškodí príliš veľa vody ako zriedkavejšia zálievka (2 - 3 krát do týždňa hlboká zálievka pri absencii zrážok). Sadenice polievajte vždy ku koreňom, nikdy nie na listy a stonky, v opačnom prípade totiž riskujete ich poškodenie. Rastliny polievajte vždy ráno alebo večer, keď nie je teplota pôdy príliš vysoká. Papriku je potrebné zalievať vodou, ktorej teplota je približne rovnaká, ako teplota pôdy. Maximálna možná odchýlka sa pohybuje v rozmedzí 4 - 6 stupňov celzia.

Odstránenie prvých kvetov a zaštipovanie

Ak dúfate v úspešnú úrodu papriky, nesmiete zabudnúť na jedno mimoriadne dôležité ošetrenie. Ide o odstránenie prvého kvetu papriky, ktorý sa môže objaviť na rastline ešte pred jej zasadením do zeme. Sledujte svoje sadenice - za vhodných podmienok sa na niektorej vetve hlavnej stonky objaví kvetný púčik a otvorí sa ako prvý. Ak to neurobíte, rastlina venuje väčšinu svojich živín na tvorbu jediného veľkého plodu, často však deformovaného. Ostatné kvety, ktoré sa vyvinú neskôr, dostanú oveľa menej, takže neskôr nasadené plody budú malé, ak sa vôbec objavia. Rast rastliny bude tiež spomalený.

Odtrhnutie prvých kvetov papriky je veľmi jednoduchý postup s vynikajúcimi výsledkami. Zalamovanie papriky nie je len otázkou estetiky. Správnym zásahom totiž docielime nielen vyššie výnosy, ale aj zdravšie rastliny. Z bežne pestovaných paprík je nutné najviac a najčastejšie zaštipovať čili papričky a celkovo nízke odrody s menšími plodmi. Hlavným cieľom vyštipovania výhonkov je viesť rastlinu do žiadaného tvaru, docieliť dostatočné presvetlenie a zlepšiť cirkuláciu vzduchu. To je veľmi dôležité pre opelenie kvetov a neskorší vývoj a zrenie plodov.

Pokiaľ nie je rastlina ešte rozvetvená, môžete tento proces podporiť odstránením centrálneho výhonu (najvyšší vrchný výhonok). Tým dôjde k vytvoreniu dvoch až troch nových bočných výhonkov, vďaka čomu sa krík pekne rozvetví, bude hustejší a košatejší. Pri niektorých odrodách (najčastejšie pri nižších a drobnejších) sa môžeme stretnúť s tým, že si rastlina tvorí korunu sama. Často sa môžete stretnúť s rýchlym pučaním nových výhonkov od najspodnejších častí rastliny, pod prvými či najstaršími listami, alebo dokonca od koreňovej časti.

Choroby a škodcovia papriky

Paprika je relatívne bezproblémová plodina, no príležitostne si na nej pochutnávajú slimáky, vošky, či molice, proti ktorým je potrebné zasiahnuť. Papriku tiež môžu napadnúť ochorenia spôsobené mikroorganizmami, ktoré sa prejavujú hnilobou rôznych častí rastliny či škvrnami a schnutím listov. V takom prípade je potrebné okamžite odstrániť poškodené časti rastlín, aby sa nimi nenakazili iné papriky.

Prevenciou je striedanie pestovateľských plôch a opatrné používanie hnoja od hydiny. Pravidelne kontrolujte rubovú stranu listov. V prípade akýchkoľvek príznakov (suché, zažltnuté lístky, vošky a pod.) je vhodné tieto príznaky odstrániť.

Najčastejšie choroby papriky:

Stolbur papriky - ide o vírusové ochorenie papriky, ktoré je prenášané rôznymi druhmi cikádok. Prejavuje sa postupným žltnutím rastlín, a to vrátane nedozretých plodov. Výsledkom stolburu je odumretie celej rastliny. Plody zasiahnuté infekciou sú drobné a bez semien.
Suchá škvrnitosť plodov - prejavuje sa v podobe bledohnedých nepravidelných a rôzne veľkých škvŕn pri špičke plodov. Škvrny sa môžu stenšiť a prejsť do hniloby, prípadne sa na nich môžu objaviť aj hubové povlaky. Nejde o hubové ochorenie, ale o defekt zapríčinený nedostatkom vlahy či výživy. Suchá škvrnitosť sa často vyskytuje na pôdach prehnane hnojených dusíkom a draslíkom, ktoré brzdia vstrebávanie vápnika.
Slnečný úpal zeleniny - ide o poškodenie listov, stoniek i plodov, ktoré zo strany zasiahnutej slnečným žiarením zbelejú, skrehnú a stanú sa lámavými. K slnečnému úpalu dochádza najmä pri náhlom oteplení po dlhotrvajúcom daždivom počasí, prípadne pri vysadení sadeníc, ktoré na intenzívne slnečné žiarenie nie sú zvyknuté.
Vädnutie papriky - rozdeliť ho môžeme do dvoch kategórií:
- Fuzáriové vädnutie papriky: Huba preniká ku koreňom rastliny, a to v dôsledku prílišného prehnojenia pôdy. Spoznáte ho podľa hnednúcich cievnych zväzkov.
- Sklerocíniové vädnutie papriky: Je spôsobené nedostatočnými odstupmi medzi rastlinami, nesprávnym spôsobom zavlažovania alebo nedostatočným vetraním priestorov rýchliarní. Prejavuje sa bledohnedými škvrnami na stonkách rastlín a je potrebné uvedomiť si, že v pôde môže zotrvať aj niekoľko rastlín.

Častí škodcovia papriky:

Roztočec chmeľový - malý roztoč červenej farby s dĺžkou 0,2 - 0,4 mm, voľným okom takmer neviditeľný. Nabodáva listy na vyše 200 druhoch rastlín a vyciciava z nich šťavy. Jeho výskyt odhalíte pomocou jemnej pavučinky na intenzívnejšie napadnutých častiach rastlín.
Vošky - dokážu sa extrémne premnožiť v krátkom čase. Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Na každý druh vošky je účinný iný prípravok, preto si pred jeho kúpou overte, ktorý druh vošiek chcete zlikvidovať.
Strapka západná - drobný, asi 1 - 3 mm veľký hmyz s 2 pármi úzkych a bezfarebných krídiel s rozstrapkaným okrajom. Strapky cicajú rastlinné šťavy a prenášajú vírusové ochorenia. Listy napadnuté strapkami majú drobné bodkovité škvrny a jamky. Prevenciou sú ochranné siete na ventilačných otvoroch v skleníkoch a odstraňovanie porastov burín, na ktorých sa strapky zdržiavajú. Pomôžu aj chemické prípravky na báze parafínu.
Molica skleníková - známa aj pod názvom biela muška, je škodcom zeleniny i skleníkových a izbových rastlín. Cicá rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, na ktorej sa dobre darí hubovým ochoreniam. Chemické ošetrenie proti molici musíte urobiť 3-krát v časovom intervale 3 - 5 dní s prestriedaním rôznych prípravkov.

Zber úrody a skladovanie papriky

Papriky zberáme v dvoch stupňoch zrelosti, záleží na ich využití. Pokiaľ pestujete túto zeleninu na priamu konzumáciu a očakávate šťavnaté a sladké plody, zberajte v auguste. Chcete papriky skôr na varenie, napríklad na naplnenie mäsom, do leča a podobne, zberajte ich v takzvanej technickej zrelosti. V tejto chvíli sú plody ešte zelené až zelenožlté, veľmi tuhé a s "kôrkou".

Následne trvá paprikám 60 až 90 dní, kým vyprodukujú prvé zrelé plody a s plodením pokračuje väčšina druhov papriky až kým ich nezastaví chladnejšie počasie na konci sezóny. Plody papriky väčšinou dozrievajú postupne, takže aj ich zber by mal byť postupný. Papriky nechajte na rastline dozrievať až kým sa úplne nevyfarbia. Čím dlhšie plody ostanú na rastline, tým sladšie a aromatickejšie budú. Špeciálne to platí pri čili papričkách, ktoré svoju ostrosť a arómu dosahujú až po niekoľkých mesiacoch dozrievania na rastline.

Papriky sa najjednoduchšie zberajú odstrihnutím nožničkami aj so stopkou. Plody papriky sú ideálne na okamžitú spotrebu, no ak ich chcete skladovať pár dní v čerstvom stave, vyberte si na to chladné a tmavé miesto. Na dlhšie skladovanie papriky je vhodné sušenie, mrazenie, zaváranie do sladkokyslých nálevov či príprava rôznych omáčok.

Tipy pre pestovanie papriky

Prvé, skoré kvety, ktoré sa na paprike objavia je vhodné pre dosiahnutie bohatšej úrody odstrániť.
Paprike sa darí lepšie v spoločnosti niektorých druhov rastlín, ktoré im poskytujú ochranu od hmyzu či inak benefitujú z ich prítomnosti. Môžeme spomenúť napríklad rastliny ako bazalka, mrkva, petržlen, paradajky, cibuľa a naopak nemala by byť v blízkosti kalerábu či feniklu.
Ak si kupujete už dopestované priesady papriky, vyberajte si len zdravé rastliny so sýtozelenou farbou a bez známok žltnutia, choroby či napadnutia škodcami, ktorými by ste nakazili aj ostatné rastliny v záhrade.
Pokiaľ je pôda dostatočne výživná, paprike postačí úvodné vyhnojenie kompostom, ktoré je vhodné spraviť už pri príprave hriadky. V prípade potreby môžete rastliny prihnojiť aj počas sezóny, a to v čase, keď začnú kvitnúť a vytvárať plody. Použite prírodné hnojivá, ako napríklad kompost. Vyhnite sa syntetickým hnojivám, ktoré narúšajú pôdny život.

tags: #priesady #papriky #kvitnutie