Pestovanie vavrínovca lekárskeho ´Etna´ – Kompaktná elegancia s bronzovým nádychom

Vavrínovec lekársky (Prunus laurocerasus) je okrasný stálozelený ker alebo malý stromček, ktorý je súčasťou rodu Prunus a patrí do čeľade ružovitých (Rosaceae). Jeho lesklé listy, usporiadané striedavo pozdĺž stonky, sú dekoratívne počas celého roka. Vavrínovce sa najčastejšie pestujú vo forme živých plotov, no desiatky kultivarov tejto dreviny ponúkajú aj pôdopokryvné či solitérne formy v rôznych veľkostiach. Vavrínovec je pomerne odolná drevina, ktorá je natoľko prispôsobivá, že v teplejších častiach sveta sa považuje za inváznu rastlinu. V našich klimatických podmienkach nemá invázny charakter, no vďaka jej prispôsobivosti nie je pestovateľsky náročná. Medzi prednosti tejto okrasnej rastliny patrí predovšetkým jej odolnosť, nenáročnosť na svetlo a samozrejme krása v podobe sýtozelených listov a bielych kvetov počas jari.

Charakteristika kultivaru ´Etna´

Vavrínovec lekársky ´Etna´ (Prunus laurocerasus) je považovaný za jeden z najkvalitnejších kultivarov vavrínovca. Bol vyšľachtený v holandskej firme Antigone Plantvermeerdering B.V. a patrí medzi kompaktnejšie, husto rozkonárené formy vhodné pre menšie záhrady. Jeho meno odkazuje na známu sopku, čo symbolizuje prekrásne bronzovo-oranžové sfarbenie mladých listov, ktoré vyrašia na jar. Tento kontrast so staršími, sýto tmavozelenými a vysoko lesklými listami vytvára v záhrade dynamický vizuálny efekt.

Na rozdiel od iných odrôd rastie ´Etna´ prirodzene kompaktne, husto a skôr do šírky, pričom si zachováva úhľadný, mierne guľovitý tvar. Dorastá do výšky 1,5 až 2,5 metra, čo z neho robí ideálnu voľbu pre stredne vysoké živé ploty, ktoré nevyžadujú neustály rez. Je mimoriadne odolný voči chorobám listov a dobre znáša aj náročnejšie mestské prostredie.

Kvitnutie a plody

Vavrínovec ´Etna´ kvitne v priebehu mája vzpriamenými strapcami bielych, sladko voňajúcich kvetov. Súkvetia tvorí skôr nepravidelne a vo vyššom veku, najčastejšie v apríli až máji. Nesie vzpriamené strapce drobných krémovo bielych kvetov s jemnou vôňou, ktoré lákajú opeľovače, najmä včely a motýle. Po odkvitnutí sa tvoria drobné čierne plody, ktoré sú lákadlom pre vtáctvo. Po odkvitnutí sa môžu objaviť tmavopurpurové až čierne kôstkovice, pre človeka sú nejedlé, vtákom však slúžia ako potrava. Rastlina obsahuje kyanogénne glykozidy, najmä v listoch a semenách, preto je vhodné počítať s jedovatosťou pri požití a pri manipulácii používať rukavice.

Pestovanie vavrínovca ´Etna´

Pestovanie vavrínovca nie je vďaka jeho odolnosti a prispôsobivosti náročné, takže s trochou starostlivosti ho môže mať v záhrade každý. Najdôležitejším faktorom pre úspešné pestovanie vavrínovca je priepustná pôda s dostatkom vlhkosti. Táto rastlina sa vie dobre prispôsobiť rôznym pôdnym (pH 4,5 - 7,5) aj svetelným podmienkam od plného slnka až po tienisté stanoviská, no obľubuje skôr vlhkejšie (nie však premočené) miesta.

Nároky na svetlo a pôdu

Vavrínovec ´Etna´ je mimoriadne prispôsobivý. Prosperuje na priamom slnku, v polotieni aj v plnom tieni, čo z neho robí univerzálnu drevinu. Pre zimnú istotu býva vhodné závetrie a chránená mikroklíma mimo vysušujúceho vetra a ostrého predjarného slnka. Vyhovuje jej humózna, výživná a priepustná pôda s rovnomernou vlhkosťou; dlhodobé zamokrenie zvyšuje riziko odumierania koreňov, preto je dôležitá drenáž. Odporúča sa pH približne 5,5 - 7,0. Na rozdiel od iných kultivarov výborne znáša aj vápenaté pôdy a je vysoko odolný voči mrazovým poškodeniam listov.

Zálievka a mulčovanie

Pre optimálny rast potrebujú vavrínovce dostatočnú zálievku, aby pôda zostala vlhká, ale nie príliš mokrá. Najmä mladé rastlinky prosperujú z častejšej zálievky. Po zakorenení znáša krátkodobé prísušky, dlhšie sucho sa však môže prejaviť zasychaním okrajov listov, preto pomáha celoročný mulč z kôry či listovky. Mulč (kôra, štiepka, kompost) udržuje vlhkosť a výrazne znižuje burinu - obnovuj ho každú jar.

Hnojenie

Pre sýte vyfarbenie listov a bohatý rast odporúčame výsadbu do substrátu pre okrasné dreviny. Každú jar doprajte rastline organické hnojivo, ktoré podporí zdravú imunitu. Hnojenie na jar kompostom alebo pomaly rozpustným hnojivom pre stálezelené dreviny podporuje hustotu olistenia. Správnym hnojením podporíte rýchlosť rastu, primeranú výživu ku koreňom a vitalitu. Miera hnojenia však ovplyvňuje aj farbu listov. Prehnojenie sa prejavuje zmenou farby listov. Hnojenie sa odporúča na začiatku vegetácie hnojivo štart, prípadne s vyšším obsahom dusíka, a na jeseň s vyšším obsahom draslíka pre vyzrievanie pletív. Pri klasických hnojivách si musíte dávať pozor na množstvo hnojiva, kedy ktoré hnojivo použiť, použiť správnu aplikáciu. Pokiaľ to nedodržíte, môže dôjsť k prehnojeniu a zmene sfarbenia listov, poruche príjmu živín alebo popáleniu listov či koreňov. Toto všetko zvyšuje náchylnosť na choroby a oslabuje vavínovce voči škodcom. Ponúkame vám jednoduché, efektívne, odskúšané riešenie. Organické hnojivá TrusEko Agro PRÉMIUM a Hnojík z hmyzieho trusu. Vďaka nim dodáte potrebné vyvážené živiny a nielen to. Pri ich aplikácii sa nemusíte báť. Aj keď použijete väčšie množstvo hnojiva, vaším rastlinám nehrozí ani spálenie, ani prehnojenie. Rastlina si postupne bude brať živiny, ktoré potrebuje. Pomocou TRusEko Agro PRÉMIUM - Hmyzieho hnojiva alebo Hnojíka - Českého organického hnojiva podporíte zdravú imunitu rastlín a ich obranyschopnosť voči patogénom. Veľkou výhodou oproti iným organickým hnojivám je Chitín, ktorý obsahujú.

Mrazuvzdornosť

Tento kultivar patrí k najmrazuvzdornejším na trhu (do cca -25 až -27 °C). Napriek tomu, že vavrínovec pochádza z teplejších častí Ázie a Európy, pomerne dobre odoláva aj nízkym teplotám a s trochou mulču prezimuje aj v chladnejších častiach Slovenska. Pri mrazoch tuhších ako - 21 až -29°C (podľa kultivaru), môžu najmä koncové časti konárov omrznúť, no vavrínovec sa z takého poškodenia ľahko dokáže zregenerovať a na jar znova obrašiť. Mladé výsadby profitujú z mulču. Po zime odstráňte omrznuté časti až keď vidíte, kde je živé drevo.

Výsadba vavrínovca ´Etna´

Vavrínovec sa môže vysádzať kontajnerovaný počas celého roka okrem trvalo zamrznutej pôdy. Najvhodnejší termín na výsadbu vavrínovca so zemným balom je skoro na jar alebo na jeseň. Pri výsadbe kontajnerovanej rastliny je možné ju sadiť celoročne, pokiaľ nie je zamrznutá pôda. Pri letnej výsadbe dbajte v prípade vysokých teplôt na zvýšenú zálievku.

Pred výsadbou je potrebné vykopať dostatočne veľkú jamu - minimálne dvakrát hlbšiu a širšiu ako je koreňový bal vavrínovca. Zeminu je dobré obohatiť o kompost alebo hnojivo a postupne korene zasypať. Rastliny ukladajte v rovnakých rozostupoch a v rovnakej hĺbke ako boli v nádobe. Po výsadbe odstrihnite pár centimetrov z vrcholca vavrínovca, čo rastlinu zastabilizuje a stimuluje k rýchlejšiemu zakoreneniu a budúcemu rastu do šírky. Následne udržiavajte pôdu vlhkú až kým rastlina poriadne nezakorení. Výdatná zálievka je v prvých dňoch po výsadbe veľmi dôležitá. Veľkými listami sa totiž rýchlejšie odparuje voda, čím sa zvyšuje riziko vyschnutia.

Pri výsadbe vavrínovcov do živého plota je dôležité dodržať rozostupy medzi jednotlivými rastlinami. Tie sa pohybujú od 0,5 - 1 m, v závislosti od kultivaru. Ak chcete mať živý plot obzvlášť hustý a uzavretý čo najskôr, vzdialenosť medzi kríkmi sa môže zredukovať na 3 rastliny na 1 meter. Ak chceme, aby bol živý plot hustý, sadíme aspoň 3-4 ks do m².

Rez a tvarovanie

Rez znáša veľmi dobre a vykonáva sa najmä kvôli zahusteniu plotu. Pravidelným rezom raz za rok zabezpečíte primeranú výšku vavrínovcov a ich kompaktný vzhľad. Pri živom plote podporíte tak dostatočnému zahusteniu a zabezpečeniu súkromia, pričom vám postačí živý plot o šírke 0,5m. Ideálnym obdobím na strihanie vavrínovca je obdobie vegetačného pokoja počas skorej jari, keď ešte nepučí a zároveň už nehrozia silné mrazy. Formovanie vykonávame po jarných mrazoch (apríl) alebo po odkvitnutí (júl). Rez je kľúč k hustote: tvarujte tak, aby bol plot dole širší než hore (svetlo sa dostane aj k spodku). Väčšina plotov znáša 1-2 rezy ročne - prvý na jar/začiatku leta, druhý koncom leta. Pri starších, prerastených plotoch robte zmladzovací rez radšej na etapy (nie všetko naraz), aby plot nevypadol z hry. Odporúča sa strihať ich na jar, po posledných mrazoch a ešte pred pučaním. Pri prerezávaní zrežte všetky dovnútra rastúce a príliš dlhé výhony. Odstránením nepotrebných, poškodených a chorých vetiev zabezpečíte vitalitu, zhustnutie a omladenie kra. Najlepšie je použiť bežné záhradnícke nožnice, aby ste nimi strihali jednotlivé konáre po jednom. Je to síce zdĺhavé, zato veľmi efektívne.

Rozmnožovanie

Vavrínovec si môžeme rozmnožiť najjednoduchšie pomocou odrezkov. Na rozmnožovanie sú vhodné mladé, zelené výhonky s listami. Výhodou mladých odrezkov je, že ich na jar môžeme použiť väčší počet bez toho, aby sme narušili materskú rastlinu. Odrezky by mali byť zdravé a zelené a jednotlivé výhonky je možné nakrátiť na väčší počet menších odrezkov s dĺžkou 5 - 15 cm, pričom odstránime listy zo spodnej časti odrezku a necháme ho s dvoma až troma listami, ktoré tiež skrátime o polovicu. Z mladých odrezkov môžeme vavrínovec rozmnožovať ideálne na jar. Na výsadbu odrezkov používame bežný záhradnícky substrát, prípadne výživnú pôdu s kompostom. Odrezok pred výsadbou môžeme namočiť do rastového hormónu (pri vavrínovci to však nie je nevyhnutné), zapichneme (3 cm) do substrátu a zalejeme. Takto vysadený odrezok umiestnime do polotieňa a pôdu udržujeme vlhkú. Mladé výhonky zakorenia po dvoch až štyroch týždňoch, pričom je normálne ak listy z odrezkov po čase opadnú.

Využitie vavrínovca ´Etna´ v záhrade

Vavrínovec lekársky ´Etna´ je všestranná, stálozelená rastlina, ktorú je v okrasnej záhrade možné využiť na mnoho spôsobov. Je ideálnym kultivarom vavrínovca pre výsadbu nižších živých plotov, keďže dorastá len do výšky 2 m. V záhrade sa však jeho hustá textúra zelených listov uplatní aj ako solitérny, stálozelený ker. Prunus ´Etna´ je možné umiestniť do mobilných nádob alebo do bežných záhradných kompozícií. Vynikne z nej aj celoročná stena v nádobách. Nádoby by mali byť dostatočne veľké, keramické, betónové alebo keramické. Dreviny udržiavajte v kompaktnom tvare pravidelným rezom. Okrem krovitých foriem sa dá pestovať aj na kmienku. Rovnako na záhrade ako aj v kvetináči. Korunka však musí byť vypestovaná na silnom základe. Preto odporúčame ukotvenie kolíkom a uviazanie.

Tvorí aj červeno-čierne plody, ktoré sú nejedlé, no lákajú vtáctvo.

Bežné problémy a škodcovia

Zdravie: kontrolujte vošky, roztoče a hubové choroby; prevenciou je vzdušnosť, správny spon a zálievka ku koreňom. Opadané choré listy zberajte a zlikvidujte. Ak jeho listy predčasne usychajú a opadávajú, môže ísť o antraknózu. Je to choroba, ktorá spôsobuje škvrnitosť a vädnutie listov. Zo živočíchov spôsobuje viditeľné poškodenie najmä nosánik ryhovaný. Jeho vyhryzené „cestičky“ na listoch sú viditeľné aj voľný okom. Ak sa tento hmyz premnoží, larvy začnú požierať aj koreňový systém, čo môže viesť k úhynu celej rastliny.

Porovnanie kultivarov vavrínovca

Vavrínovec lekársky (Prunus laurocerasus) je dostupný vo viacerých kultivaroch, ktoré sa značne líšia najmä vzrastom, takže si je možné vybrať vhodný kultivar pre stredné až vysoké živé ploty alebo pôdopokryvné či solitérne výsadby. Jednotlivé kultivary vavrínovca sa tiež líšia v mrazuvzdornosti.

tags: #prunus #laur #etna #pestovanie

Populárne príspevky:

• Význam prebodnutej ruže v Ružomberku
• Pozrite si analýzu básne Milana Rúfusa Kytička jahôd
• ako sa prejavuje narcizmus vo filme a spoločnosti
• pestované plodiny v Thajsku
• Všetko o ideálnych rozmeroch vyvýšeného záhona