Pestovanie pšenice: Vyplatí sa a aké sú jej druhy a špecifiká?

Pšenica (Triticum) je jednou z najstarších a najdôležitejších obilnín na svete, pestuje sa na všetkých kontinentoch a je základom stravy pre miliardy ľudí. Pestovanie pšenice nie je náročné, no vyžaduje si vhodné podmienky a starostlivosť.

Pšenica sa delí na pšenicu ozimnú a jarnú pšenicu, ktoré sa sadia v rôznych obdobiach. Zaradenie do jarnej alebo ozimnej pšenice je bežné a tradične sa vzťahuje na obdobie, v ktorom sa plodina pestuje.

Pšenica jarná: Možnosť pre jarnú sejbu

Pšenica jarná, ako názov napovedá, je zvyčajne vysievaná na jar a zreje v neskorom lete. Je však možné ju vysievať na jeseň v krajinách, ktoré zažívajú mierne zimy, napríklad v južnej Ázii, severnej Afrike, na Strednom východe. Z tohto dôvodu je potrebné siať pšenicu jarnú ako prvú zo všetkých jarných obilnín (jačmeň, ovos), hneď ako to dovolia vlhkostné a teplotné podmienky (obvykle v marci, v rokoch s teplou a suchou zimou už vo februári).

Pšenica jarná vyžaduje veľmi skorú sejbu s ohľadom na potrebu jarnej vlahy a dlhšiu vegetačnú dobu oproti ostatným jarinám (jačmeň a ovos). Pšenica má jemnejší koreňový systém než ostatné jariny a citlivo reaguje na nedostatok vlahy. Pri tejto jarine sa nemusíme ani tak obávať neskorých jarných mrazov ako pri ovse a jačmeni, nakoľko väčšina registrovaných odrôd má zimovzdornosť lepšiu ako iné odrody jarných obilnín (najmä ovsa).

Výsev a podmienky pestovania jarnej pšenice

Jedným zo základných faktorov podmieňujúcich pestovateľský úspech pšenice jarnej je doba výsevu. Veľmi skorý jarný výsev väčšinou zaručuje vysokú úrodu. Vhodné obdobie na výsev trvá až do konca marca. Pri aprílových výsevoch už musíme rátať so znížením úrody.

Neskorá sejba zhoršuje rastové a vývojové podmienky po celú dobu vegetácie, počet vzídených rastlín sa znižuje, urýchľujú sa rastové a vývojové fázy, nedochádza k plnohodnotnému vývoju vegetatívnych a generatívnych orgánov, rovnako koreňový systém je slabší a tvorí sa menej odnoží, ktoré sú častejšie sterilné. Optimálna hĺbka sejby je 20 - 40 mm.

Dobré pestovateľské podmienky pre jarnú pšenicu v našej oblasti sú predovšetkým vo vlhkejšej repárskej oblasti a rovnako v zemiakovej výrobnej oblasti. Za určitých predpokladov je však možné pšenicu jarnú siať aj v kukuričnej výrobnej oblasti pri zaradení na pozemky s dobrými vlahovými pomermi a pri možnostiach vysievať skoro na jar.

Predplodiny a hnojenie jarnej pšenice

Optimálne predplodiny pre pšenicu jarnú sú väčšinou neskoro zberaná repa cukrová, zemiaky, prípadne kukurica na siláž. Pokiaľ musíme ísť po obilnine, tak najvhodnejšou z hľadiska fytopatologického je ovos.

Optimálne dávky dusíka pre pšenicu jarnú sa pohybujú medzi 80 - 120 kg.ha-1. Pri ich znižovaní môžu nastať problémy s potrebnou úrovňou výkupných parametrov pekárskej kvality, predovšetkým obsahu bielkovín a lepku. Treba sa vyvarovať jednorazových dávok N vyšších ako 50 kg.ha-1. Dávky P by mali byť podľa pôdnej zásoby od 20 - 60 kg.ha-1 a K od 30 - 80 kg.ha-1, pričom aplikácie by mohli byť realizované pri jesennej orbe, prípadne pri predsejbovej príprave.

Výhody a nevýhody pestovania jarnej pšenice

Nevýhodou pšenice jarnej oproti ozimnej je kratšia vegetačná doba a menšia kompenzačná schopnosť. Nepriaznivé podmienky v priebehu vegetácie majú silnejší vplyv na pšenicu jarnú, čo je príčinou kolísania úrod. V priemere rokov však úrody pšenice jarnej oproti ozimnej vykazujú 10 - 20 % pokles.

Výhodou pšenice jarnej je možnosť jej použitia ako krycej plodiny pre podsevy ďatelinovín a pri znížení výsevu o 30 až 40 %. Rovnako pšenica jarná, ktorá má užšie listy tak poskytuje pre ďatelinoviny viacej svetla ako iné obilniny. Pšenica jarná nie je tak náchylná na choroby päty stebla ako pšenica ozimná, a preto vo výnimočných prípadoch je možné pestovať ju aj po pšenici ozimnej. Rovnako rozvoj hubových chorôb je tu pomalší ako pri pšenici ozimnej.

Slovenské odrody jarnej pšenice

Pokiaľ sa jedná o odolné odrody tak úplne stačí jedna aplikácia fungicídu na začiatku klasenia. Historicky dominovali a dodnes sú na trhu na Slovensku odrody české (hlavne Selgen a.s.) a nemecké (hlavne KWS Lochow, prípadne Strube). Prvou slovenskou odrodou pšenice jarnej registrovanej od roku 1955 bola po dlhej dobe odroda IS Jarissa registrovaná v roku 2010 firmou Istropol Solary.

V roku 2016 boli registrované 4 slovenské odrody pšenice jarnej pôvodom z Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra, Výskumného ústavu rastlinnej výroby, Výskumno-šľachtiteľskej stanice Vígľaš-Pstruša.

Zákazníci pribúdajú. „O intoleranciách je už veľa vedeckých štúdií a ďalšie pribúdajú, pretože je to celosvetový problém. Dvojzrnka je komplikovaná na spracovanie. Treba mať zvládnutý proces, ako ju vyčistiť, olúpať, a to všetko ekologicky. V Košariskách majú unikátnu spracovateľskú linku.

Pšenica dvojzrnová: Starodávna plodina s moderným potenciálom

Medzi významné genetické zdroje patrí pšenica dvojzrnová (T. dicoccum SCHRANK), ktorá patrí spolu s jačmeňom medzi najstaršie pestované plodiny v Európe. Táto stará odroda je geneticky odlišná od špaldy a moderných odrôd. Niektorým ľuďom pomáha normálne žiť. Dnes sú divorastúce pšenice stále pestované pre ľudskú spotrebu hlavne v rozľahlých lokalitách, ktorých pôdy sú chudobné na živiny. Pšenica dvojzrnová patrí medzi naše reliktné rastliny.

U nás sa veľmi intenzívne pestovala od 6. tisícročia pred naším letopočtom až po prelom letopočtov. V niektorých oblastiach Slovenska sa výnimočne pestovala aj v 40. až 60. rokoch 20. storočia. Oproti šľachtenej pšenici má pšenica dvojzrnka menej chromozómov a genetického materiálu. Keďže sa vyhla šľachteniu, zachovala si veľa pozitívnych vlastností: vysokú nutričnú hodnotu, nenáročnosť a schopnosť zaobísť sa bez priemyselných hnojív a pesticídov.

Pestovanie a vlastnosti dvojzrnky

Pšenica dvojzrnová (Triticum dicoccum) je plevnatý druh pšenice. Jej hlavná výhoda spočíva v jej schopnosti dobrých úrod na chudobných pôdach a odolnosti voči plesňovým ochoreniam, ako napr. hrdza trávová vo vlhkých oblastiach. Niektoré populácie pšenice dvojzrnovej sa tiež ukázali ako zvlášť tolerantné voči suchu a teplotnému stresu. Z hľadiska agronomického má pšenica dvojzrnová vyššiu odolnosť voči vonkajším nepriaznivým podmienkam prostredia a voči chorobám v porovnaní s pšenicou letnou. Adaptabilita pšenice dvojzrnovej voči prostrediu jej umožňuje rásť takmer na celej výmere pôdy určenej pre pestovanie pšenice, aj keď jej úrodové charakteristiky sú nižšie ako pri pšenici letnej.

Pšenica dvojzrnová patrí k menej náročným obilninám a vyznačuje sa odolnosťou voči nepriaznivým poveternostným podmienkam a dlho trvajúcim snehovým pokrývkam, je odolná voči chorobám a škodcom a vyhovujúce sú stredne ťažké až ťažké pôdy. V osevnom postupe pšenicu dvojzrnovú zaraďujeme po okopaninách, najmä zemiakoch ale vhodnou predplodinou je aj ovos. V priaznivých podmienkach sa výsevok pohybuje od 300 do 350 klíčivých obiliek na 1 m2, v horších podmienkach 350-400 obiliek na 1 m2, v suchom období po sejbe odporúčame valcovanie ryhovanými valcami a bránením pred vzídením zničíme viac než 80% burín.

Nutričné a dietetické výhody dvojzrnky

Pšenica dvojzrnová nie je typicky pekárska chlebová pšenica, ale má pozoruhodný obsah niektorých látok. Z dietetického hľadiska je dôležité, že pšenica dvojzrnová je ľahko stráviteľná, neobsahuje antinutritívne zložky, pôsobí priaznivo aj na tráviaci trakt a má aj pozitívny účinok na znižovanie obsahu cholesterolu v krvi.

Múka zo pšenice dvojzrnovej patrí z hľadiska nutričnej úrovne spoločne s pohánkovou múkou medzi najkvalitnejšie. Vyniká hlavne najvyšším obsahom bielkovín, P, Zn a Cu, ale tiež K, Mg a Mn. Je výborným zdrojom kyseliny pantoténovej, niacínu a vitamínu B2. Oproti pšeničnej a špaldovej múke má aj vyšší obsah lyzínu, ale menej vlákniny.

Skúsenosti z Talianska naznačujú, že z múky pšenice dvojzrnovej je možné vyrábať cestoviny. Ďalej je možné vyrábať širokú paletu nekysnutých pečivárenských výrobkov ako sú sušienky, mandľové sušienky, venčeky a pod., charakteristické špecifickou a často veľmi vysokou senzorickú akosťou (vôňa, krehkosť a pod.) v porovnaní s výrobkami z múky z pšenice letnej.

Ozimná pšenica: Hlavná plodina na Slovensku

Pšenica ozimná sa začína sadiť od jesene a približne tak do mája. Pšenica ozimná saješ na jeseň, zvyčajne od konca septembra do novembra, aby mohla prezimovať a na jar začať rásť. Pšenica uprednostňuje stredne ťažké až ťažké pôdy s neutrálnym pH. Ľahké a piesočnaté pôdy zvyknú na jar rýchlejšie vysychať. Normálny čas výsevu je od začiatku do konca októbra, často aj neskôr. V závislosti od miestnych podmienok, odrody a dátumu výsevu sa hustota osiatia pohybuje v rozsahu 250 - 450 zŕn/m².

Hoci sa korene dokážu dostať do hĺbky 120 cm, pšenica potrebuje minimálne 300 - 500 mm zrážok ročne. V priaznivých ročníkoch však pšenica jarná môže dosiahnuť porovnateľných úrod so pšenicou ozimnou, prípadne ju aj prekonať. Jarná pšenica je na Slovensku doplnkovou plodinou pšenice ozimnej a jej plochy výrazne kolíšu v jednotlivých ročníkoch, v závislosti od jesennej sejby a mrazových škôd.

Pestovanie tvrdej pšenice na Slovensku

Pestovanie tvrdej pšenice je pre slovenských poľnohospodárov zaujímavé z viacerých hľadísk. Jedným z kľúčových je poskytnutie cenového bonusu v porovnaní s predajom mäkkej pšenice, ktorý robí z tvrdej pšenice ekonomicky atraktívnu plodinu. Ďalším faktorom je neutíchajúci dopyt po tejto komodite.

Slovensko dosahuje veľmi dobré pestovateľské výsledky pri tvrdej pšenici a to ako z pohľadu hektárových výnosov, tak i z pohľadu kvality. Naša pšenica je u zákazníkov žiadaná a je pomerne často využívaná na zlepšenie kvality semoliny. Čím sa v oblasti kvality v ostatnom období boríme, je zvýšený výskyt múčnych zŕn. Tie vo finálnom produkte - semoline - spôsobujú zmenu farby zo žltej na bielu, čo zákazníci vnímajú veľmi negatívne.

Európska komisia totiž pokračuje v sprísňovaní noriem na obsah nežiaducich látok a je preto potrebné, aby na to poľnohospodári mysleli a dali si pozor v celom procese pestovania plodiny. Problematický môže byť Chlorphyrifos, ktorý sa používa ako insekticíd. Okrem toho okrem zákonných obmedzení v podobe sprísnení zo strany EK prichádzajú požiadavky aj zo strany zákazníkov. Tí sú pod väčším tlakom a chcú deklarovať, že ich produkt je naozaj zdravý, bezpečný a i preto idú aj nad rámec zákonných povinností. Preto sa dnes hovorí o ďalšom sprísňovaní limitov na ťažké kovy, na glyfosáty ako také. Už ich nie je možné používať na desikovanie a pozberovú úpravu tvrdej pšenice, to je absolútne neprípustné.

Ekonomika pestovania pšenice

V roku 2019 boli úrody jačmeňa v porovnaní s rokom 2015 vyššie síce iba o 1,5 %, no v porovnaní s rokom 2018 to bolo až o 18 % viac. Vďaka tomu klesli náklady na hektár. V porovnaní s rokom 2018 klesli o 12,6 %. A tak v roku 2019 dosiahli pestovatelia rentabilitu 6,1 % aj bez započítania podpory. Ak by sme porovnali náklady na hektár pšenice dopestovanej v roku 2019 a pšenice dopestovanej päť rokov späť (teda za rok 2015), zistíme, že celkové náklady sa zvýšili iba o 4,2 %.

Za nárastom výdavkov stoja v prvom rade mzdové a sociálne náklady. V porovnaní s rokom 2015 stúpli o 68,2 %. Napriek tomu náklady na dopestovanie pšenice nestúpli až tak dramaticky. Situáciu vysvetľuje skutočnosť, že v porovnaní s rokom 2015 klesli priame materiálové náklady celkom (s výnimkou chemických ochranných prostriedkov), a to až o 8,1 %. Priame materiálové výdavky tvorili najväčšiu položku celkových nákladov na pšenicu. Najväčší podiel na priamych materiálových nákladoch patril výdavkom na hnojivá (44 %).

Pestovatelia v roku 2019 predávali tonu pšenice za 160,20 €, čo bolo o 22,70 € menej ako náklady na jej výrobu. Produkcia tvrdej pšenice v EÚ má byť medziročne vyššia približne o 350 tis. ton a má dosiahnuť 7,5 mil. ton. Súčasný cenový vývoj nie je pre poľnohospodárov priaznivý, nakoľko vidíme celoplošný pokles cien pri všetkých komoditách. Na pokles cien vplýva viacero faktorov. Jedným z nich je už spomenutý pokles dopytu po cestovinách z tvrdej pšenice a tým aj po semoline, ktorý je spôsobený tým, že trh nie je ochotný akceptovať nárast cien.

Ceny preto klesajú. Ďalším faktorom poklesu sú pozitívne očakávania relatívne vysokej novej úrody v EÚ. Iba Španielsko očakáva kvôli suchu pokles produkcie o 300 až 400 tis. ton, no tento výpadok má byť vykompenzovaný rekordnou úrodou v Taliansku. Rovnako Grécko očakáva silnú úrodu a osobne predpokladám, že medziročne narastie i produkcia Slovenska, keďže medziročne vzrástli pestovateľské výmery tvrdej pšenice a porasty nateraz vyzerajú excelentne.

tags: #psenica #oplati #sa #pestovanie

Populárne príspevky:

• Rozmnožovanie srdcovky odrezkami
• Všetko o pestovaní oleandrov
• Význam a symbolika MDŽ
• rastliny, ktoré nepotrebujú zeminu
• Ružové hortenzie v kytici