Komplexný sprievodca pestovaním pšenice: Od staroveku po moderné techniky

Pšenica (Triticum) je jednou z najstarších a najdôležitejších obilnín na svete. Pestuje sa na všetkých kontinentoch a je základom stravy pre miliardy ľudí. Na Slovensku patrí pšenica k najvýznamnejším obilninám, každoročne sa vysieva na výmere okolo 400-tisíc hektárov. Pestovanie pšenice nie je náročné, no vyžaduje si vhodné podmienky a starostlivosť. Dnes sa pšenica pestuje na krmivo, múku, škrob a výrobu bioetanolu. Náležite sa odrody pšenice zaraďujú do rôznych tried podľa kvalitatívnych vlastností.

Typy pšenice a ich charakteristika

Pšenica je rozdelená do niekoľkých druhov na základe rôznych vlastností, ako je textúra zrna, obsah bielkovín a čas zberu. Všeobecne sa pšenica pestuje v troch základných formách - jarná, fakultatívna (presievková) a ozimná. Zaradenie do jarnej alebo ozimnej pšenice sa tradične vzťahuje na obdobie, v ktorom sa plodina pestuje.

Ozimná pšenica

Ozimná pšenica sa seje na jeseň a zberá sa na jar alebo začiatkom leta. V štruktúre osevu na Slovensku jednoznačne prevažuje pšenica ozimná, tvoriac až 96,4 % celkovej zberovej plochy pšenice. Dôvodom tohto nepomeru je predovšetkým väčšia úrodnosť oziminy daná dlhším vegetačným obdobím a spravidla priaznivejšími podmienkami pre tvorbu úrodových prvkov.

Jarová pšenica

Jarová pšenica sa zvyčajne vysieva na jar a zreje v neskorom lete. Na Slovensku je jarná pšenica doplnkovou plodinou ozimnej pšenice a jej plochy výrazne kolíšu v závislosti od jesennej sejby a mrazových škôd. Nevýhodou jarnej pšenice oproti ozimnej je kratšia vegetačná doba a menšia kompenzačná schopnosť. V priemere rokov však úrody jarnej pšenice oproti ozimnej vykazujú 10 - 20 % pokles.

Presievková pšenica

Presievkové pšenice majú silnú fotosenzitivitu a čiastočnú citlivosť na jarovizáciu. Všeobecne majú nižšiu mrazuvzdornosť než ozimné pšenice, rýchly rast na jar a skoršie klasenie.

Špecifické druhy pšenice

• Tvrdá pšenica (Triticum durum): Má vysoký obsah bielkovín a používa sa hlavne na výrobu cestovín.
• Mäkká pšenica (Triticum aestivum): Tento druh je najrozšírenejší a používa sa na výrobu múky pre chlieb, pečivo a ďalšie pekárenské výrobky.
• Špalda (Triticum spelta): Starodávna forma pšenice, ktorá je známa pre svoje vysoké nutričné hodnoty. Špalda je ozimná forma obilniny, seje sa klasicky alebo do medziplodiny na jeseň koncom septembra - začiatkom októbra. Miesto pôvodu špaldy je oblasť Blízkeho Východu. Na Slovensku sa prvé náleziská objavili v okolí dnešných myjavských kopaníc v 18. storočí. Po vymlátení zostáva špalda v dvojitej pleve, ktorú je potrebné olúpať. Odpad pliev je až 35%, čo predstavuje ďalšie náklady a operácie pri spracovaní.
• Pšenica dvojzrnová (Triticum dicoccum SCHRANK): Patrí spolu s jačmeňom medzi najstaršie pestované plodiny v Európe. U nás sa veľmi intenzívne pestovala od 6. tisícročia pred naším letopočtom až po prelom letopočtov. Dnes sú divorastúce pšenice stále pestované pre ľudskú spotrebu hlavne v rozľahlých lokalitách, ktorých pôdy sú chudobné na živiny. Je plevnatý druh pšenice, prináša špecifickú kvalitu zrna so špecifickými vlastnosťami. Jej hlavná výhoda spočíva v schopnosti dobrých úrod na chudobných pôdach a odolnosti voči plesňovým ochoreniam, ako napr. hrdza trávová vo vlhkých oblastiach. Niektoré populácie pšenice dvojzrnovej sa tiež ukázali ako zvlášť tolerantné voči suchu a teplotnému stresu. Z hľadiska agronomického má vyššiu odolnosť voči vonkajším nepriaznivým podmienkam prostredia a voči chorobám v porovnaní s pšenicou letnou. Pšenica dvojzrnová patrí k menej náročným obilninám a vyznačuje sa odolnosťou voči nepriaznivým poveternostným podmienkam a dlho trvajúcim snehovým pokrývkam, je odolná voči chorobám a škodcom. Na 44. ročníku medzinárodnej poľnohospodárskej a potravinárskej výstavy Agrokomplex 2017 bola odroda pšenice dvojzrnovej PN-Zirnitra ocenená Zlatým kosákom a je prvou novo registrovanou odrodou pšenice dvojzrnovej na Slovensku.

Pestovateľské postupy pšenice

Pestovanie pšenice je možné aj v menšom meradle, či už v záhrade alebo na poli. Celý pestovateľský postup sa delí na tri základné fázy: fáza predsejbovej prípravy pôdy a sejby, fáza ošetrovania počas vegetácie a fáza zberu a pozberového spracovania.

1. Predsejbová príprava pôdy a sejba

Výber miesta a pôda

Pšenica vyžaduje slnečné stanovište, kde bude mať prístup k minimálne 6 hodinám slnečného svetla denne. Pôda by mala byť dobre priepustná, hlinitá alebo piesočnato-hlinitá, bohatá na živiny. Pšenica uprednostňuje stredne ťažké až ťažké pôdy s neutrálnym pH. Ľahké a piesočnaté pôdy zvyknú na jar rýchlejšie vysychať. Pred výsevom je dôležité pôdu hlboko prekypriť, aby sa zlepšil prístup vzduchu a vody ku koreňom. Zároveň je oblasť obrábania pôdy a zakladania porastov tou fázou pracovného procesu pestovania pšenice, kde je ešte možné hľadať určité rezervy vo vzťahu k zvyšovaniu efektívnosti výroby.

Z analýzy je zrejmé, že pri konvenčnej technológii pestovania pšenice ozimnej, ktorá v praxi niektorých podnikov stále prevláda, pripadá na fázu prípravy pôdy a sejbu približne 54 % z celkovej spotreby času práce, 58 % z celkovej spotreby nafty a 63 % z celkových vynakladaných nákladov. Vo všeobecnosti je známe, že pšenica vyžaduje mierne uľahnutú pôdu a kladne reaguje na jej plytšie obrobenie, preto je pri pestovaní pšenice reálne použitie technológie minimalizácie. Predpokladom úspechu minimálneho obrábania sú však nezaburinené a živinami dobre zásobené pôdy. Povrchové obrábanie pôdy pre pšenicu v porovnaní s orbou je z ekonomického hľadiska vždy efektívnejšie a takmer rovnocenné je aj z pohľadu agronomického hodnotenia.

Čas výsevu

• Ozimná pšenica: Seje sa na jeseň, zvyčajne od konca septembra do novembra, aby mohla prezimovať a na jar začať rásť. Pri oneskorenom siati pšenice na jeseň síce menej odnožuje, ale vzhľadom k obťažnému až nemožnému prihnojeniu dusíkom skoro na jar je odnožovanie na jar resp. udržanie založených odnoží obtiažne, porasty sa ťažko zahusťujú.
• Jarová pšenica: Vyžaduje veľmi skorú sejbu s ohľadom na potrebu jarnej vlahy a dlhšiu vegetačnú dobu. Seje sa hneď, ako to dovolia vlhkostné a teplotné podmienky (obvykle v marci, v rokoch s teplou a suchou zimou už vo februári). Vhodné obdobie na výsev trvá až do konca marca. Pri aprílových výsevoch už treba rátať so znížením úrody.

Hĺbka a vzdialenosť výsevu

Semená vysievajte do hĺbky 2-3 cm, pričom medzi riadkami nechajte vzdialenosť 15-20 cm. Optimálna hĺbka sejby pre jarú pšenicu je 20 - 40 mm. Bežná vzdialenosť riadkov pre ozimnú pšenicu je 100 - 125 mm. Pri širších riadkoch 170 - 200 mm alebo pri siati do dvojriadkov je možné pšenicu plečkovať.

Výsevok

• Ozimná pšenica: Výsevok je 400 - 450 klíčivých zŕn/m², t.j. 180 - 220 kg.ha-1. Pri oneskorenom siati je vhodné zvýšiť základný výsevok o poistnú dávku 10 - 15%.
• Jarová pšenica: Výsevky sa pohybujú od 4-5 mil. klíčivých zŕn podľa pestovateľskej oblasti, termínu sejby a podľa technológie pestovania.
• Pšenica dvojzrnová: V priaznivých podmienkach sa výsevok pohybuje od 300 do 350 klíčivých obiliek na 1 m2, v horších podmienkach 350-400 obiliek na 1 m2.

Predplodiny

Pšenica zo všetkých obilnín najvýraznejšie reaguje na predplodinu. Najvhodnejšími predplodinami sú tie, ktoré potláčajú buriny a zanechávajú v pôde dostatok pohotových živín, predovšetkým dusíka. Najlepšími predplodinami sú strukoviny, ďatelinoviny vo vlhších podmienkach, olejniny (repka olejka ozimná) a okopaniny. Na úrody majú pozitívne účinky najmä strukoviny, vrátane strukovinoobilných miešaniek. Olejniny, najmä mak a ozimná repka, nechávajú pôdu v dobrom stave a v starej pôdne sile, zvlášť ak boli hnojené organicky. Vhodnou predplodinou pre ozimnú pšenicu je aj lucerna siata, a to predovšetkým kvôli množstvu a kvalite pozberových zvyškov a fixáciu vzdušného dusíka. V suchých podmienkach však pri pšenici pestovanej po lucerne dochádza k prejavom nedostatku vody. Pri pestovaní jarnej pšenice po neskoro pozberaných predplodinách alebo pri nedostatočnej agrotechnike dáva obvykle vyššie úrody ako ozimná pšenica. Optimálne predplodiny pre pšenicu jarú sú väčšinou neskoro zberaná repa cukrová, zemiaky, prípadne kukurica na siláž. Pokiaľ sa musí ísť po obilnine, tak najvhodnejšou z hľadiska fytopatologického je ovos. Pšenica dvojzrnová sa v osevnom postupe zaraďuje po okopaninách, najmä zemiakoch, ale vhodnou predplodinou je aj ovos.

2. Ošetrovanie počas vegetácie

Zavlažovanie

Pšenica je pomerne nenáročná na zálievku, no počas obdobia klíčenia a tvorby klasov je dôležité, aby pôda zostala mierne vlhká. Hoci sa korene dokážu dostať do hĺbky 120 cm, pšenica potrebuje minimálne 300 - 500 mm zrážok ročne.

Hnojenie

Pšenica je náročná na živiny, najmä na dusík, ktorý podporuje rast zelenej hmoty a tvorbu zdravých klasov. Fosfor a draslík sú dôležité pre tvorbu silných koreňov a zlepšenie kvality zŕn. Stratégia hnojenia závisí aj od cieľa produkcie.

• Ozimné obilniny: Na úrodu 1 tony zrna a príslušného množstva slamy potrebujú približne 24 kg N, 13 kg P2O5, 25 kg K2O, 2,4 kg Mg, 4 kg S. Fosfor a draslík sa aplikujú pred sejbou a zapracujú do pôdy. Aplikácia N by sa mala stanoviť na základ agrochemického rozboru pôdy, väčšinou sa dávka pohybuje od 0 - 40 kg/ha.
• Jarová pšenica: Optimálne dávky dusíka sa pohybujú medzi 80 - 120 kg.ha-1. Dávky P by mali byť podľa pôdnej zásoby od 20 - 60 kg.ha-1 a K od 30 - 80 kg.ha-1. Pomer živín by mal zodpovedať N:P:K - 1:1:1,5.

Tabuľka 1: Porovnanie úrod odrody Cubus s kontrolou pri použití špecifickej technológie

Ochrana pred škodcami a chorobami

Pšenicu môžu napádať rôzni škodcovia, ako sú hlodavce, vošky, húsenice a hrdza. Pšenica môže byť náchylná na plesňové ochorenia, ako sú múčnatka alebo hrdza pšenice. Aby sa zabránilo prenosu hubových chorôb prenosných osivom, vždy by malo byť použité certifikované osivo. Najnebezpečnejšie druhy hubových chorôb, ktoré takto možno eliminovať, sú snete, septórie a rôzne druhy rodu Fusarium.

• Bránenie: Dôležitým náradím k regulácii burín v obilninách sú prútové brány. Ich použitie je vhodné od zasiatia do počiatku vzchádzania rastlín a potom do fázy tretieho listu (začiatok odnožovania).
• Plečkovanie: Na ťažkých, zlievaných pôdach a pri zaburinení metlicou obyčajnou je vhodné okrem bránenia i plečkovanie obilnín. Medziriadková vzdialenosť pri predpoklade takéhoto zásahu musí byť väčšia než 170 mm.

Morforegulátory

Pre zvýšenie počtu odnoží a ich vyrovnanosti je možné aplikovať morforegulátor vo fáze 13 - 14 BBCH. V intenzívnych podmienkach pri prehustených porastoch, prípadne odrôd s väčšou náchylnosťou k poliehaniu, je možné použiť regulátory rastu na konci odnožovania až na začiatku steblovania (BBCH 23 - 31).

3. Zber a pozberové spracovanie

Čas zberu

Pšenica je pripravená na zber, keď sú klasy zlatohnedé a zrná sú tvrdé na dotyk. Najlepšie je počkať, kým sa listy a stonky rastlín úplne vysušia, čo naznačuje, že rastlina je pripravená na zber. Pšenica zvyčajne dozrieva približne 4-5 mesiacov po výseve, v závislosti od podmienok a druhu pšenice.

Spracovanie po zbere

Po zbere je potrebné pšenicu dôkladne vysušiť, aby sa zabránilo vzniku plesní. Zrná pšenice je možné uskladniť v suchom a tmavom priestore, kde vydržia niekoľko mesiacov.

Genetické zdroje a historické odrody

Historické kultúrne pestované rastliny môžeme zaraďovať medzi skvosty genetických zdrojov, pretože mnohé z nich sú nosičmi dôležitých génov, ktoré je možné využívať na vytvorenie, vyvinutie alebo objavenie nových odrôd rastlín s odolnosťou k nepriaznivým faktorom prostredia. Medzi významné genetické zdroje patrí pšenica dvojzrnová (T. dicoccum SCHRANK).

Pšenica dvojzrnová je z dietetického hľadiska dôležitá, pretože je ľahko stráviteľná, neobsahuje antinutritívne zložky, pôsobí priaznivo aj na tráviaci trakt a má aj pozitívny účinok na znižovanie obsahu cholesterolu v krvi. Múka zo pšenice dvojzrnovej patrí z hľadiska nutričnej úrovne spoločne s pohánkovou múkou medzi najkvalitnejšie. Vyniká hlavne najvyšším obsahom bielkovín, P, Zn a Cu, ale tiež K, Mg a Mn. Je výborným zdrojom kyseliny pantoténovej, niacínu a vitamínu B2. Oproti pšeničnej a špaldovej múke má aj vyšší obsah lyzínu, ale menej vlákniny. Z múky pšenice dvojzrnovej je možné vyrábať cestoviny a širokú paletu nekysnutých pečivárenských výrobkov ako sú sušienky, mandľové sušienky, venčeky a pod., charakteristické špecifickou a často veľmi vysokou senzorickú akosťou v porovnaní s výrobkami z múky z pšenice letnej.

Nové slovenské odrody jarnej pšenice

V roku 2016 boli registrované 4 slovenské odrody pšenice jarnej pôvodom z Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra, Výskumného ústavu rastlinnej výro, Výskumno-šľachtiteľskej stanice Vígľaš-Pstruša.

• Slovenka: Skorá odroda, stredne vysokého vzrastu. Priemerná hmotnosť tisíc zŕn bola 42,6 g. Má vyšší obsah mokrého lepku. Odroda počas skúšok dosahovala dobrú objemovú hmotnosť. Odolnosť proti poliehaniu má slabšiu ako kontrolná odroda. Je vhodná pre pestovanie vo všetkých výrobných oblastiach.
• Voskovka: Skorá odroda, krátkeho vzrastu. Priemerná hmotnosť tisíc zŕn bola 39,3 g. Číslo poklesu má odroda vyššie. Odolnosť proti poliehaniu má lepšiu ako kontrolná odroda. Je vhodná pre pestovanie vo všetkých výrobných oblastiach.
• Zelenka: Stredne skorá odroda, stredne vysokého vzrastu. Priemerná hmotnosť tisíc zŕn bola 40,7 g. Odroda počas skúšok dosahovala vysokú objemovú hmotnosť. Obsah dusíkatých látok môže byť rizikový na niektorých lokalitách. Je vhodná pre pestovanie vo všetkých výrobných oblastiach.
• Viera: Skorá odroda, stredne vysokého vzrastu. Priemerná hmotnosť tisíc zŕn bola 41,6 g. Odolnosť proti poliehaniu má lepšiu ako kontrolná odroda. Je vhodná pre pestovanie vo všetkých výrobných oblastiach.

tags: #psenica #pestovanie #clanok

Populárne príspevky:

• Ako úspešne pestovať bugenvileu
• kompletný návod na pestovanie ihličnanov
• Informácie o Helianthus annuus
• literárna komparácia českej a maďarskej tvorby
• Objavte liečivé vlastnosti drieňa