Pôda: Vlastnosti, Typy a Pestovanie

Čím viac o pôde vo svojej záhrade viete, tým lepšie ju môžete využiť. Ak máte dobrý pôdny typ a kvalitnú štruktúru, máte vyhrané. Pôda je základom všetkého života na pevnine. Hoci sa pri pohľade na krajinu často sústreďujeme na hory, rieky či lesy, pôda samotná ostáva naoko nenápadná. Napriek svojej nenápadnosti má nezastupiteľnú úlohu - je miestom, kde sa odohráva nespočetné množstvo životných procesov, slúži ako médium pre rast rastlín, pohlcuje a čistí vodu, zachytáva uhlík a reguluje mikroklímu. Preto má dôkladné poznanie pôd na Slovensku nielen prírodovedný význam, ale aj zásadný kultúrny a ekonomický dopad.

Pôda je výsledkom tisícročí premeny materskej horniny na povrchu Zeme pod vplyvom rozličných fyzikálnych, chemických aj biologických činiteľov. Tento proces, nazývaný pôdotvorba, vedie k vzniku tzv. pôdneho profilu - vrstvenej stavby pôdy, kde možno nájsť horizonty líšiace sa farbou, skladbou či obsahom humusu. Na pôdu Slovenska vplýva pestrá paleta prírodných aj ľudských vplyvov. Materskou horninou je pestrý záves - od sopečných tufov v okolí Štiavnických vrchov po vápence Slovenského krasu či piesky nížin medzi Dunajom a Moravou. Podnebie je ďalším zásadným činiteľom. Slovensko leží v prechodnej zóne medzi oceánskym a kontinentálnym podnebím, čo ovplyvňuje rozloženie zrážok, teplôt i typov pôd. Živé organizmy - rastliny, húbne mycélium a najmä rozličné pôdne mikroorganizmy - hrajú kľúčovú rolu v rozklade organickej hmoty a procese humifikácie. Výrazná je aj úloha reliéfu a nadmorskej výšky. Slovensko, krajina hôr a dolín, poskytuje pestré gradienty - od nížin, cez pahorkatiny až po vysokohorské územia Tatier. Neopomenuteľný je aj vplyv človeka. Orba, intenzívne hospodárenie, výstavba či priemysel neraz menia pôdnu štruktúru, menia zásoby živín alebo spôsobujú degradáciu.

Medzi najdôležitejšie patria zvetrávacie procesy - mechanické (napríklad mrazové zvetrávanie v Tatrách) aj chemické (rozpúšťanie minerálov vodou na vápencoch Slovenského raja). Humifikácia je proces, kedy sa organická hmota premieňa na úrodný humus, kľúčový pre viazanie vody a živín. Eluviácia znamená vymývanie jemných častíc a rozpustených látok z horných vrstiev pôdy, iluviácia ich následné hromadenie v nižších horizontoch. Osobitné procesy sú minerálne prestavby.

Pôdne vlastnosti a štruktúra

Čo však v prípade, že sa vám ušiel menej úrodný typ s nekvalitnou pôdnou štruktúrou? Aj ten sa dá ovplyvniť k lepšiemu. Pôdne vlastnosti možno celkom ľahko upraviť, len treba vedieť, v čom je problém. Na to vám pomôže poznanie pôdnej štruktúry, čo je vlastne usporiadanie zlepených základných pôdnych častíc. Od štruktúry pôdy totiž závisí, v akom pomere k pevným časticiam je v pôde zastúpená voda a vzduch. S tým priamo súvisí aj pre rastliny dôležitý mikroskopický život. Priaznivá pôdna štruktúra umožňuje aj ľahký prienik koreňov a najmä koreňových vláskov, preto je to dôležitý ukazovateľ úrodnosti pôdy.

Zrnká ílu, prachu a piesku rozoznáte aj voľným okom. Spravidla prepadnú cez oká sita na múku. Piesočnaté zrná, ktoré môžu mať rozmery 2 až 4 mm, sa nelepia na prsty a pri mrvení medzi prstami cítite ich ostré hrany. Pôdne častice môžu mať rôzne rozmery, najideálnejšia štruktúra sa však vytvára z častíc s rozmermi 1 až 10 mm. Zistíte ju preosiatím vysušenej pôdy nielen cez sito na múku, ale aj na halušky.

Potom odvážte hmotnosť zeminy, ktorá zostala na site na osievanie múky a prepadla cez dierky sita na halušky. Pri vzorke zeminy s hmotnosťou 1 kg má pôda nevhodnú štruktúru, ak je častíc s ideálnymi rozmermi menej ako 0,5 kg. Dobrá štruktúra má 0,5 až 0,75 kg a veľmi dobrá viac ako 0,75 kg častíc ideálnych rozmerov. Na kvalitu štruktúry pôdy vplýva aj tvar častíc. Najlepšie sú s guľovitým a polyedrickým tvarom alebo v tvare kocky. Nevhodné majú hranolovitý, stĺpikovitý alebo doskovitý tvar. Dôležitý ukazovateľ kvality pôdnej štruktúry je aj vodostálosť častíc. Ak sa v miske s vodou okamžite rozplavia, ide o nekvalitnú a nestálu štruktúru.

Štruktúra pôdnych horizontov

Každý pôdny typ pozostáva z viacerých vrstiev. Tie môžete zistiť na priečnom priereze pôdou od jej povrchu a jednoducho si podľa nich určiť pôdny typ. Využiť na to možno napríklad vykopanú jamu na zasadenie stromčeka. Jama by však mala byť hlboká minimálne jeden meter. Pôda môže mať najmenej dve, ale aj päť vrstiev. Povrchová zvyčajne obsahuje humus rôznej farby a kvality. Hlbšie vrstvy zasa môžu byť napríklad ochudobnené o železo alebo íl, preto sú často celkom vybielené. Obohatenie týmito látkami ich sfarbuje nahnedo. Sivé a fľakaté či mramorované sivé a červené vrstvy signalizujú nadbytok vody v pôde.

Úrodné a menej úrodné typy pôd na Slovensku

V klasifikácii pôd Slovenska je dvadsaťjeden typov, z ktorých sa v záhradách najčastejšie vyskytuje desať a zriedkavejšie štyri typy. Z nich je sedem typov úrodných a sedem typov menej úrodných. Na úrodných pôdach sa dajú pestovať takmer všetky naše a mnohé zahraničné druhy rastlín. Menej úrodným pôdam treba venovať väčšiu pozornosť.

Úrodné typy pôd:

• Čiernica
• Černozem
• Rendzina
• Pararendzina
• Flvizem
• Kultizem
• Antrozem

Všetky sa vyznačujú tmavým humusovým horizontom, často hrubým aj pol metra, s priaznivou drobnohrudkovitou štruktúrou. Pod týmto je už len pôdotvorný substrát. Čiernica a fluvizem vznikli z riečnych nánosov a podzemná voda v nich často vzlína až ku koreňom rastlín. Rendzina a pararendzina sa vytvorili z karbonátových a silikátovo-karbonátových pevných hornín, preto často obsahujú štrk a kamene. Tie sa často nachádzajú aj vo fluvizemiach. Kultizem vznikla z menej úrodných, ale aj úrodných typov pôd dvojvrstvovým rýľovaním, teda prehĺbením humusového horizontu do hĺbky 40 cm a viac. Antrozem je pôda vytvorená človekom z navezenej, spravidla humóznej zeminy.

Menej úrodné typy pôd:

• Regozem
• Ranker
• Luvizem
• Hnedozem
• Kambizem
• Glej
• Pseudoglej

Regozem je piesočnatá, menej hlinitá pôda s tenkým svetlým humusovým horizontom, často s elementárnou štruktúrou, pod ktorým je sypký pôdotvorný substrát. Tenký humusový horizont a navyše aj plytký pôdny profil má ranker. Obsahuje veľa silikátových kameňov a štrku, pričom pevná hornina je v hĺbke 30 až 60 cm pod povrchom. Takéto pôdy musíme často terasovať. Luvizem a hnedozem sú kyslé pôdy. Majú vybielený eluviálny horizont s doskovitou štruktúrou a hnedý akumulovaný horizont s prizmatickou štruktúrou.

Najrozšírenejší typ pôd v našich záhradkách je kambizem. Vznikla zvetrávaním pevných nekarbonátových hornín. Pod humusovým horizontom má vrstvu hornín a minerálov hnedej farby a kockovitej štruktúry. Ešte hlbšie je vrstva kameňov a štrku zvetrávajúcej pevnej horniny.

Pseudoglej pôda

Glej je pôda zamokrená podzemnou vodou, zatiaľ čo pseudoglej povrchovou vodou. U nás tieto pôdy zastupuje oglejená pôda, zvaná tiež pseudoglej. Je to pôdny typ, ktorý vzniká na ťažších, málo priepustných uloženinách. Humusový horizont, resp. ornica, je sivý a býva hrdzavoškvrnitý - označenie Ag. Pod ním leží niekoľko centimetrov až decimetrov hrubý horizont A2g bielosivej až zelenkavosvetlosivej farby s rôzne veľkými čiernohnedými guliičkovitými útvarmi (konkréciami), ktorý prechádza do oglejeného horizontu g (alebo gBt), charakteristického pestrým (fľakatým) sfarbením: svetlosivé fľaky a pásy sa striedajú s hnedou farbou. V hĺbke asi 1,5 m i viac tento horizont postupne zaniká a začína sa substrát, ktorý takisto býva viac-menej oglejený, a preto fľakatý - označenie Cg.

Pôda má rozdielne vodné pomery: na jar býva vrchná časť prebytočne prevlhčená (zamokrená), určitý čas má normálnu vlhkosť, v lete často dochádza k úplnému preschnutiu - vtedy silno stvrdne a popraská. V ornici bývajú 3-4 % humusu horšej kvality. Reakcia a nasýtenosť sorpčného komplexu sú rôzne - podľa charakteru substrátu a veku pôdy. V hornej časti býva oglejená pôda najčastejšie kyslá s nenasýteným sorpčným komplexom. Tento typ nájdeme väčšinou v rovinných alebo len málo sklonených elementoch reliéfu i v miernych terénnych zníženinách. Pôvodné porasty tvorili dubovo-hrabové lesy až bučiny.

V období prebytočného prevlhčenia sa pôdna voda obohacuje o organické látky a pôsobí na zlúčeniny Fe a AI. Dochádza k odkysličovaniu (redukcii) zlúčenín Fe a k "odfarbovaniu pôdnej hmoty, najmä v horizonte A2g, a k vzniku svetlosivého sfarbenia. Voda preniká z vrchnej časti pôdy hlbšie cez chodby vytvorené koreňmi a cez pukliny, ktoré vznikli zmrašťovanie pôdnej hmoty v predchádzajúcom suchom období, a odfarbuje ich steny. Tak vzniklo svetlosivé pruhovanie horizontu g.

Oglejená pôda sa mohla vytvoriť priamo z málo priepustnej horniny alebo z illimerizovanej pôdy oglejenej zosilňovaním procesu oglejenia. Oglejená pôda typická už bola charakterizovaná. Oglejená pôda bahnistá je väčšiu časť roka prebytočne prevlhčená. Oglejené pôdy sa sústreďujú v najvlhších, okrajových častiach nížin, okrajových častiach nízko položených kotlín a v stredne a vysoko položených kotlinách, kde pôvodný vegetačný kryt tvorili dubovohrabové až bukové lesy. V spomenutých oblastiach vidíme väčšie-menšie ostrovčeky všade tam, kde na plochých, málo sklonených častiach reliéfu ležia hlboké, málo priepustné uloženiny, ktoré v tamojších klimatických podmienkach spôsobujú výraznejšie sezónne prebytočné prevlhčenie povrchovou vodou.

Pestovanie na pseudoglej pôde

Pseudogleje majú nepriepustné podložie, zväčša naviazané na zamokrené polohy. Napriek tomu, že ide o menej úrodný typ pôdy, jej vlastnosti sa dajú upraviť. Vhodným obrábaním, odvodnením a obohacovaním organickou hmotou možno zlepšiť jej štruktúru a priepustnosť. Vhodné je zamerať sa na pestovanie rastlín, ktoré tolerujú vyššiu vlhkosť, alebo na rastliny, ktoré majú plytký koreňový systém. Pri pestovaní je dôležité dbať na správne načasovanie sejby a výsadby, aby sa predišlo poškodeniu mladých rastlín nadmernou vlhkosťou.

Úrodnosť pôdy znamená jej schopnosť poskytovať rastlinám dostatok živín, vlahy, stabilného pH a vhodnú štruktúru na zakorenenie. Vysoký obsah humusu a minerálov je základom pre kvalitné výnosy. Bez zdravých pôd by nebolo slovenského chleba, ovocia ani lesných porastov.

tags: #pseudoglej #vlastnosti #pody #na #pestovanie

Populárne príspevky:

• Viac o nechtíku lekárskom
• Kráľovná jarných záhrad – kosatce
• Starostlivosť o tuje
• Detský folklórny súbor Prvosienka
• Čo robiť s odkvitnutou francúzskou levanduľou?