Pestovanie rakytníka rešetliakovitého zo semena: Komplexný sprievodca

Rakytník rešetliakovitý (Hippophae rhamnoides) je ovocný ker alebo strom, ktorý disponuje sladkokyslými plodmi žltej farby. Vďaka vysokým hladinám antioxidantov a vitamínov, najmä vitamínu C, je toto ovocie priam výživovou bombou. Je mimoriadne odolná proti mrazom, prispôsobí sa suchu i vlhkej pôde, dobre zvláda i zvýšenú salinitu pôdy a dobre odoláva škodcom či chorobám. Aj keď mnohí z nás poznajú rakytník ako prísadu viacerých čajov, jeho priaznivé účinky môžeme využiť nielen v čajoch či zákuskoch, ale aj v podobe džemov či v mrazenej, príp. sušenej, podobe.

Výber odrody a sadenice

Prvým dobrým predpokladom na pestovanie rakytníka je vhodná voľba odrody. Odrody rakytníka sú rôzne a líšia sa nielen chuťou plodov, ale aj všeobecnou veľkosťou kra. Medzi najzaujímavejšie, staršie a odskúšané odrody patria Sluníčko, Leikora, Krasavice, medzi novšie a atraktívne Baltik, Podruga, Botanika, Žemčužina, Perčík či Inja. Významnou odrodou rakytníka rešetliakového je LEIKORA, ktorá pochádza z Nemecka. Má veľké plody sladkokyslej chuti, väčší podiel výživných látok, dobre znáša rez a má menej tŕňov. Sirola je skorá odroda s červeno-oranžovými plodmi, jej veľké plody sú sladkokyslé a ľahko sa oberajú. Baltik je stredne skorá odroda so silným rastom (dorastá do 3-4 m) a malými tŕňmi. Lotta je neskorá odroda s veľkými a pomerne sladkými plodmi.

V prípade, že si kúpime rastlinu od neznámeho zdroja a nevieme, kde bola sadenica vypestovaná, jej kúpu by sme mali zvážiť. Sadenice odporúčame kupovať v plastových baloch či kontajneroch. Všeobecne sa predávajú rastliny vo veku 2-3 roky. Rakytník je ovocný ker, ktorého špecifikom je práve doba plodnosti. Nezačína plodiť skôr ako od troch rokov, v niektorých prípadoch až od šiestich. Pokiaľ si chcete vypestovať rakytník zo semienka, tak to bude trvať o niečo dlhšie (rodia od 4. až 6. roku).

Pestovateľské podmienky

Stanovište a pôda

Rakytník obľubuje slnečné stanoviská. Ľahko sa prispôsobí rôznym druhom pôdy. Tomuto rozvetvenému kru prospieva pôda s pH 6-7, s dostatočnou priedušnosťou, čo môžeme z časti zabezpečiť častým kyprením pôdy. Umiestňujeme na slnečné stanovisko, najlepšie do záveternej strany z dôvodu možnosti opadania plodov. Rakytník sadíme do voľnej zeme najmä z dôvodu rozľahlého koreňového systému. Ak je pôda na stanovišti dobrá, výsadbová jama sa robí na veľkosť koreňového systému. Štandard je 50x50 cm. V prípade potreby pridajte kypriace materiály, nasypte kompost, humus, rašelinu, ako aj pohár popola a superfosfátu. Môžete použiť aj špeciálne hnojivá na výsadbu sadeníc alebo hnojivá s predĺženým účinkom.

Zálievka

Zálievka je nutná tesne po jeho výsadbe a v nastávajúcich týždňoch. Mladé rastliny, považujeme aj 2-3 ročné sadenice, vyžadujú dostatočnú zálievku - nemusí byť denná. Môžeme sa taktiež riadiť aj aktuálnym úhrnom zrážok či teplotou, ktorá vlhkosť pôdy podstatne ovplyvňuje. V prípade starších rastlín zálievka nie je takmer nutná.

Hnojenie

S hnojivom si veľkú hlavu pri pestovaní rakytníka robiť nemusíme. Ak však chceme obohatiť nastávajúcu úrodu, je dobré vedieť, že práve fosfor je látka, ktorá rakytníku prospeje azda najviac. Najlepšie sa fosfor ujíma pri prvotnom sadení, kedy sa sadenica rakytníka rýchlo adaptuje na dané prostredie. Na jar možno na rakytník použiť štandardné dusíkaté hnojivá. Nie je to však povinné, pretože kultúra je schopná sama viazať dusík zo vzdušného kyslíka.

Rozmnožovanie a opeľovanie

Rozmnožovanie

Rakytník rešetliakovitý môžete rozmnožiť letnými odrezkami, ktoré si pripravíte koncom mája alebo začiatkom júna. Mali by byť dlhé asi 15 cm. Na zakorenenie ich napichajte do pôdy v skleníku alebo vo fóliovníku a začiatkom jesene vysaďte na záhon. Takto získané kry by mali začať rodiť už v treťom roku po vysadení. Rakytník však môžete rozdeliť podobne ako egrešový ker. Vykopte ho zo zeme, rozdeľte podľa veľkosti na dve či tri časti a opäť zasaďte. Rakytník občas vyháňa aj koreňové výhonky, ktoré majú ešte väčšiu pravdepodobnosť prijatia.

Opeľovanie

Rastlín na pestovanie rakytníka však potrebujeme viac, nie len jednu. Rakytník patrí medzi tzv. dvojdomé rastliny, každá rastlina tvorí po dosiahnutí dospelosti iba samčie alebo samičie kvety. Súčasne je vetroopelivá. Na to, aby boli samičie rastlinky opelené, je potrebný pomer 7 samičích k jednej samčej rastline. Pri rakytníku rozoznávame medzi samčími a samičími rastlinami, pričom obe sú nutne potrebné.

Rozlíšenie samčích a samičích rastlín

Puky samčích rastlín sú výrazne veľké v porovnaní so samičími. A tie sú nielen malé, ale sú aj tesne prištipnuté k letorastu. Jozef Brezňan uvádza: „Moje samčeky majú veľké šištice 0,5 až 1 cm, samičky majú menšie asi 2-3 mm a majú tvar srdiečka.“ Po 2 rokoch už by mali byť viditeľné rozdiely. U samčích exemplárov rakytníka sú zvyčajne väčšie a majú 5 až 7 krycích šupín. U samičích rastlín sú menšie a majú len dve krycie šupiny.

U nás sa najčastejšie pestujú odrody Leikora a Hergo - čo sú samičie rastliny a ako opeľovač, teda samčia rastlina, je odroda Polmix. Súčasne je vyšľachtených viacero nových odrôd, ktoré sa vyznačujú najmä tým, že majú minimálne alebo nemajú vôbec žiadne otŕnenie.

Tabuľka 1: Rozdiely medzi samčími a samičími rastlinami rakytníka

Rez a zimná ochrana

Rez

Rakytník môže byť celkom rozľahlý ker, pričom mnohí záhradkári na tento fakt vôbec nemyslia, prípadne si ho uvedomia až počas doby, kedy zavadzia či tieni iným rastlinám. Je dobré vedieť, že pri rakytníku vykonávame rez len do 3 ročného dreva, nikdy nezasahujeme do starších častí, ktoré sú pre rakytník nosné. Ak by sme rez vykonali do dreva staršieho ako 3 roky, rastlinu to môže ovplyvniť natoľko, že zapríčiníme jej úhyn. Letný rez v júli až auguste je vhodným doplnkom základného rezu v predjarí a začiatkom jari. Rez treba robiť každý rok. Dlhé výhonky zakracujeme a rastlinu presvetlíme prestrihaním vnútorných konárov, aby mala dostatok miesta a svetla. Rezom dodáme viac energie novým výhonkom, čo sa prejaví na bohatšej úrode a taktiež ním tvarujeme rastlinu. Odstrániť treba aj zoschnuté alebo napadnuté konáre.

Zimná ochrana

Zimná ochrana je pre rakytník dôležitá, hoci znáša aj zimy na Slovensku. Pri jeho koreni môžeme rozložiť dostatok čečiny, slamy či iného separačného materiálu. Mrazy sa však môžu objaviť aj počas jarných mesiacov ako je apríl, ktoré sú veľmi nebezpečné. V týchto mesiacoch sa rakytník začína prebúdzať, listy pučia.

Choroby a škodcovia

Škodcovia predstavujú pre rakytník ochorenie, ktoré prichádza zvyčajne vo forme hubových ochorení. Druhú priečku zastávajú známe vošky, ktoré sa rýchlo premnožia a napadnú aj iné rastliny. V oboch prípadoch reagujeme vhodným postrekom, pričom sa prísne riadime dávkovaním. Rakytník je nenáročná rastlina, ktorá nie je náchylná ani na choroby a škodcov, takže je viac-menej bezúdržbová.

Výživová hodnota a využitie

Rakytník rešetliakovitý sa pre svoje pozitívne účinky na ľudské zdravie a vysoký obsah biologicky aktívnych látok nazýva rastlinou budúcnosti. Plody rakytníka si zasluhujú osobitnú pozornosť práve vďaka obsahu vitamínov C a P a znásobeniu ich účinkov. Vitamín P nielen posilňuje kapiláry ciev, ale svojou prítomnosťou tiež zabraňuje rozkladu vitamínu C a zvyšuje jeho pôsobenie. Rakytník je vhodný ako účinná látka pri virózach a chrípkach. Dokáže efektívne dopĺňať vitamíny a posilňuje imunitu. Obsahuje veľké množstvo vitamínu C (viac ako citrón). Jedna bobuľka rakytníka obsahuje dennú dávku. Je veľmi dobrý pri prevencii a pri ochrane pred chrípkou alebo infekciou. Obsahuje aj vitamíny A, B, E, F, P, organické kyseliny, silice, flavonoidy, triesloviny a minerály. Je veľmi dobrým zdrojom karoténu. Používa sa aj v očnom a kožnom lekárstve.

Plody rakytníka môžete priamo jesť, dajú sa aj zamraziť, možno z nich pripraviť šťavy, sirupy, marmelády, využijete ich v sladkých aj slaných pokrmoch, zo semienok v plodoch sa lisuje olej, ktorý sa používa nielen zvnútra, ale aj zvonka, má blahodarné účinky na kožu. Výhodou rakytníka je aj to, že možno využiť všetky časti rastliny: koreň, listy, kvety, plody, semená aj konáriky. Rakytníkové konáriky a listy možno použiť aj na prípravu nálevov a čajov, ktoré pomôžu pri prechladnutí či chrípke. Podľa najnovších výskumov vykazuje kôra rakytníka protinádorovú aktivitu vďaka obsahu serotonínu. Listy sa v tradičnej medicíne užívajú pri reumatizme a dne, odvar z nich sa odporúča na spevnenie vlasov a spomalenie ich vypadávania.

Zber rakytníka

Zber rakytníka je veľmi náročný a zdĺhavý proces. Bobule rakytníka sa pri silnejšom stlačení rozpučia a niektoré odrody majú ešte aj ostré tŕne, takže musíme byť veľmi opatrní. Ak chceme zbierať ručne, je vhodné použiť aspoň nožnice, aby sme sa vyhli popučeniu plodov pri zbere. Ďalším spôsobom je odstrihnúť celé jednoročné konáre obsypané plodmi a dať zamraziť do mrazničky na 2 hodiny. Po zmrazení konáre otrasieme a bobule nám pekne opadajú. Nevýhodou mrazenia je narušenie štruktúry plodu vznikajúcimi kryštálikmi ľadu. Skoré odrody rakytníka dozrievajú už koncom júla a neskoré až v septembri a októbri.

tags: #rakytnik #pestovanie #zo #semena

Populárne príspevky:

• ideálny bambus do záhrady
• Pestovanie levandule pre zdravie
• Vášnivé červené kvety
• Ekologické riešenia pre domov: bambusové dvere a rolety
• Krásne dekorácie z krepového papiera