Rozmnožovanie rakytníka rešetliakového: kompletný sprievodca pestovaním superpotraviny

Rakytník rešetliakový (Hippophae rhamnoides) je v našich končinách dosť nedocenená rastlina. Spomína sa však čoraz častejšie vďaka mnohým pozitívnym účinkom na zdravie, najmä imunitu a trávenie. Pozitívne je, že si ho môžete vypestovať aj vo vašej záhrade. Rakytník sa nazýva superpotravinou, pretože jeho plody - malé oranžové bobule - obsahujú viac ako 190 biologicky aktívnych látok. Má vysoký podiel vitamínu C, obsahuje vitamíny skupiny B, provitamín A, tokoferoly, vitamín D a A, beta-karotén. Rakytník rešetliakovitý je ovocný ker, ktorý disponuje sladkokyslými plodmi žltej farby. Vďaka vysokým hladinám antioxidantov a vitamínov, najmä vitamínu C, je toto ovocie priam výživovou bombou. Jeho priaznivé účinky môžeme využiť nie len v čajoch či zákuskoch, ale aj v podobe džemov či v mrazenej, príp. sušenej, podobe.

Výber odrody a sadenice

Prvým dobrým predpokladom na pestovanie rakytníka je vhodná voľba odrody. Odrody rakytníka sú rôzne a líšia sa nie len chuťou plodov, ale aj všeobecnou veľkosťou kra. Kríková forma dorastá do približne 60 centimetrov, stromová môže mať aj 5 metrov. V prípade, že si kúpime rastlinu od neznámeho zdroja a nevieme, kde bola sadenica vypestovaná, jej kúpu by sme mali zvážiť. Sadenice odporúčame kupovať v plastových baloch či kontajneroch. Rakytník je ovocný ker, ktorého špecifikom je práve doba plodnosti. Nezačína plodiť skôr ako od troch rokov, v niektorých prípadoch až od šiestich. Všeobecne sa predávajú rastliny vo veku 2-3 roky.

Odporúčané odrody

U nás sa najčastejšie pestujú odrody Leikora a Hergo - čo sú samičie rastliny a ako opeľovač, teda samčia rastlina, je odroda Polmix. Významnou odrodou rakytníka rešetliakového je LEIKORA, ktorá pochádza z Nemecka. Má veľké plody sladkokyslej chuti, väčší podiel výživných látok, dobre znáša rez a má menej tŕňov. V súčasnosti je vyšľachtených viacero nových odrôd. Vyznačujú sa najmä tým, že majú minimálne alebo nemajú vôbec žiadne otŕnenie. Medzi najzaujímavejšie, staršie a odskúšané odrody rakytníka patria Slniečko, Leikora, Krasavice, medzi novšie a atraktívne Baltik, Podruga, Botanika, Žemčužina, Perčík, či Inja.

Pestovateľské podmienky

Stanovište a pôda

Vo všeobecnosti rakytník obľubuje slnečné stanoviská. Pri slabom svetle a v polotieni bude úroda obmedzená. Ľahko sa prispôsobí rôznym druhom pôdy. Rakytník rešetliakový je nenáročná rastlina nie len na sadenie. Tomuto rozvetvenému kru prospieva pôda s pH 6-7, s dostatočnou priedušnosťou, čo môžeme z časti zabezpečiť častým kyprením pôdy. Umiestňujeme na slnečné stanovisko, najlepšie do záveternej strany z dôvodu možnosti opadania plodov. Rakytník sadíme do voľnej zeme najmä z dôvodu rozľahlého koreňového systému. Doprajte mu dostatočne veľa priestoru z dôvodu rozľahlého koreňového systému. Odporúčaná výsadbová vzdialenosť je 1-2 x 3 m.

Zálievka

Rakytník má pozoruhodnú znášanlivosť voči suchu, samozrejme, to neznamená, že ho máme nechať suchý - najmä nie počas kvitnutia a plodenia. Zálievka je nutná tesne po jeho výsadbe a v nastávajúcich týždňoch. Mladé rastliny, považujeme aj 2-3 ročné sadenice, vyžadujú dostatočnú zálievku - nemusí byť denná. Môžeme sa taktiež riadiť aj aktuálnym úhrnom zrážok či teplotou, ktorá vlhkosť pôdy podstatne ovplyvňuje. V prípade starších rastlín zálievka nie je takmer nutná. Ak náhodou polejete viac (alebo po silných lejakoch), nechajte pôdu okolo rakytníka preschnúť. V lete, keď je vývoj a rast plodov intenzívny, by mali byť rakytníkové stromy dostatočne zásobené vodou. Závlaha môže výrazne ovplyvniť veľkosť plodov.

Hnojenie

S hnojivom si veľkú hlavu pri pestovaní rakytníka robiť nemusíme. Rakytník totiž korení veľmi nízko. Ak však chceme obohatiť nastávajúcu úrodu, je dobré vedieť, že práve fosfor je látka, ktorá rakytníku prospeje azda najviac. Najlepšie sa fosfor ujíma pri prvotnom sadení, kedy sa sadenica rakytníka rýchlo adaptuje na dané prostredie. Na jar rakytníku doprajte fosfor. V neplodnom období môžeme využívať lístky na sušenie na čaj. Čaj je chutný a len o niečo menej účinný ako plody.

Rozmnožovanie a opeľovanie

Rozmnožovanie

Rakytník sa rozmnožuje dvoma spôsobmi - vegetatívne a generatívne.

Rozmnožovanie delením

Najčastejším spôsobom, ako si zabezpečiť zdravé rastliny, je práve známe delenie. Rovnako ako pri iných ovocných kroch, časti kra sa musia vykopať tak, aby sme nepoškodili hlavné korene. Ďalej rastlinu môžeme rozdeliť na niekoľko častí podľa štruktúry koreňov. Tak, ako keď máme starší krík egreša, vykopeme ho zo zeme, rozdelíme ho podľa veľkosti na dve či tri časti a opäť zasadíme.

Rozmnožovanie z letných odrezkov

Ďalším spôsobom získavania nových sadeníc rakytníka je z letných odrezkov. Ich príprava začína už koncom mája, prípadne začiatkom júna, kedy ostrým záhradníckym náradím odstrihneme výhonky približne 15 centimetrov dlhé. Na zakorenenie ich napichajte do pôdy v skleníku alebo vo fóliovníku a začiatkom jesene vysaďte na záhon. Takto získané kry by mali začať rodiť už v treťom roku po vysadení.

Opeľovanie

Rastlín na pestovanie rakytníka však potrebujeme viac, nie len jednu. Pri tomto ovocnom kre rozoznávame medzi samičími a samčími rastlinami, pričom obe sú nutne potrebné. Rakytník patrí medzi tzv. dvojdomé rastliny, každá rastlina tvorí po dosiahnutí dospelosti iba samčie alebo samičie kvety. Súčasne je vetroopelivá. Dôležité je, aby bola pôda dobre odvodnená a vzdušná s pH 6-7. Keďže na to, aby ste vypestovali ovocie, potrebujete dve rastliny - samčiu i samičiu, vyberte priestor, kde by mohli byť 2-3 metre od seba a netienili by ich iné stromy či stavby. Samčia rastlina dokáže opeliť až 7 samičích rastlín. Pri výsadbe sa odporúča pomer 1 samčia rastlina na 5-6 samičích rastlín. Jozef Brezňan uvádza: „Ja mám 3 samcov na 16 samíc a nesťažuje si ani jedna strana.“

Ako dokážeme rozpoznať samčie od samičích rastlín?

Je to pomerne prosté - puky samčích rastlín sú výrazne veľké v porovnaní so samičími. A tie sú nielen malé, ale sú aj tesne prištipnuté k letorastu. Samčí ker má viditeľné a veľké, zložené púčiky pripomínajúce šišku cédra, odstupujúce od výhonku. Naozaj ich neprehliadnete. Jozef Brezňan dodáva: „Moje samčeky majú veľké šištice 0,5 až 1 cm, samičky majú menšie asi 2-3 mm a majú tvar srdiečka.“

Praktické je, že jednotlivé rastliny pri sadení označíme ako samca a samicu.

Rez a zimná ochrana

Rez

Rakytník môže byť docela rozľahlý ker, pričom mnohí záhradkári na tento fakt vôbec nemyslia, prípadne si ho uvedomia až počas doby, kedy zavadzia či tieni iným rastlinám. Je dobré vedieť, že pri rakytníku vykonávame rez len do 3 ročného dreva, nikdy nezasahujeme do starších častí, ktoré sú pre rakytník nosné. Ak by sme rez vykonali do dreva staršieho ako 3 roky, rastlinu to môže ovplyvniť natoľko, že zapríčiníme jej úhyn. Letný rez v júli až auguste je vhodným doplnkom základného rezu v predjarí a začiatkom jari. Rezom dodáme viac energie novým výhonkom, čo sa prejaví na bohatšej úrode a taktiež ním tvarujeme rastlinu. Odstrániť treba aj zoschnuté alebo napadnuté konáre.

Zimná ochrana

Zimná ochrana je pre rakytník dôležitá, hoci znáša aj zimy na Slovensku. Pri jeho koreni môžeme rozložiť dostatok čečiny, slamy či iného separačného materiálu. Mrazy sa však môžu objaviť aj počas jarných mesiacov ako je apríl, ktoré sú veľmi nebezpečné. V týchto mesiacoch sa rakytník začína prebúdzať, listy pučia.

Choroby a škodcovia

Škodcovia predstavujú pre rakytník ochorenie, ktoré prichádza zvyčajne vo forme hubových ochorení. Druhú priečku zastávajú známe vošky, ktoré sa rýchlo premnožia a napadnú aj iné rastliny. V oboch prípadoch reagujeme vhodným postrekom, pričom sa prísne riadime dávkovaním. Jediným skutočným hmyzím škodcom rakytníka je japonský chrobák. Buď ho oberte ručne, alebo použite schválený organický pesticíd.

Výživová hodnota a využitie

Rakytník rešetliakový sa pre svoje pozitívne účinky na ľudské zdravie a vysoký obsah biologicky aktívnych látok nazýva rastlinou budúcnosti. Plody rakytníka si zasluhujú osobitnú pozornosť práve vďaka obsahu vitamínov C a P a znásobeniu ich účinkov. Vitamín P nielen posilňuje kapiláry ciev, ale svojou prítomnosťou tiež zabraňuje rozkladu vitamínu C a zvyšuje jeho pôsobenie. Rakytník je vhodný ako účinná látka pri virózach a chrípkach. Dokáže efektívne dopĺňať vitamíny a posilňuje imunitu. Plody rakytníka môžete priamo jesť, dajú sa aj zamraziť, možno z nich pripraviť šťavy, sirupy, marmelády, využijete ich v sladkých aj slaných pokrmoch, zo semienok v plodoch sa lisuje olej, ktorý sa používa nielen zvnútra, ale aj zvonka, má blahodarné účinky na kožu.

Obsah vitamínov a minerálov v rakytníku

Využitie všetkých častí rastliny

Výhodou rakytníka je aj to, že možno využiť všetky časti rastliny: koreň, listy, kvety, plody, semená aj konáriky. Podľa výsledkov klinických výskumov z posledných rokov je známe, že plody a dužina rakytníka, ich extrakt a šťava ovplyvňujú funkciu žalúdka, sleziny, dvanástnika, tvorbu krvi a sú antimikrobiálne aktívne. Extrakt z plodov rakytníka pomáha zvyšovať odolnosť organizmu, dopĺňa nedostatok vitamínov a minerálov v tele, zvlášť na jeseň a v zime. Rakytníkové konáriky a listy možno použiť aj na prípravu nálevov a čajov, ktoré pomôžu pri prechladnutí či chrípke. Listy sa v tradičnej medicíne užívajú pri reumatizme a dne, odvar z nich sa odporúča na spevnenie vlasov a spomalenie ich vypadávania. Rakytníkový olej je najčastejšie používaný v liečebnej praxi. Olej lisovaný zo semien a šupiek plodu obsahuje veľké množstvo vitamínov, najmä beta-karotén a tokoferol, ktoré majú významný vplyv na plodnosť a priebeh tehotenstva. Olej má vynikajúce regeneračné vlastnosti, stimuluje rast tkanív pri poškodenej pokožke a rast vlasov. Používa sa na liečbu ekzémov a hemoroidov.

tags: #rakytnik #resetliakovy #rozmnozovanie

Populárne príspevky:

• komplexný prehľad o rozmnožovaní netopierov
• Ako pestovať tekvicu Goliáš pre bohatú úrodu
• Všetko o Nephrolepis
• Pestovanie kapusty
• Nádherný nízky ker do záhrady