Rast a rozmnožovanie stonky u rastlín

Stonka (lat. caulom) je nadzemný orgán vyšších rastlín, ktorý spája koreň s listom a kvetom. Na rozdiel od koreňa nerastie len tesne za vrcholom. Člení sa na predlžovacie pásma označované ako články (internódiá) a úseky medzi nimi nazývané uzly (nódy), z ktorých vyrastajú listy.

V rastovom vrchole sa nachádza meristematické pletivo a základy listov i bočných stoniek. Rast stonky je zvyčajne neohraničený. Koreň, stonka a listy tvoria vegetatívnu fázu vývinu rastlín. Generatívna fáza zahrňuje kvitnutie a tvorbu plodov, čiže pohlavné rozmnožovanie rastlín.

Schéma rastliny s označenými časťami: koreň, stonka, listy, kvet

Primárna stavba stonky

Primárnu stavbu stonky tvoria pletivá, ktoré vznikajú delením primárnych pletív. V primárnej vnútornej stavbe chráni povrch stonky pokožka (epidermis) s kutikulou. Pod ňou je prvotná kôra (cortex) a vnútro tvorí stredný valec (stéla) obsahujúci vodivé cievne zväzky. Pokožku tvoria krycie pletivá, je tvorená jednou vrstvou tesne k sebe priliehajúcich buniek a je prerušovaná štrbinami prieduchov. Na vonkajšej strane je pokrytá kutikulou. Kutikula zabraňuje prenikaniu vody a plynov do alebo z rastliny.

Stredný valec je tvorený základným a vodivými pletivami. Nachádza sa pod kôrou a tvorí stred stonky. Obvod stredného valca tvorí pericykel, ktorý oddeľuje škrobovú pošvu od cievnych zväzkov. Pericykel je vrstva buniek latentného meristému, z ktorého vyrastajú bočné výrastky (u niektorých rastlín adventívne korene). Stržeň a stržňové lúče sú parenchymatické pletivo, ktoré vypĺňa centrálnu časť stonky a priestor medzi cievnymi zväzkami.

Vodivé pletivá u semenných rastlín môžu byť v stonke uložené v kruhu, napr. u dvojklíčnolistových rastlín (eustele), alebo môžu byť roztrúsené, napr. u jednoklíčnolistových rastlín (ataktostele). Môžu tvoriť všetky typy okrem radiálnych cievnych zväzkov. Cievne zväzky sú väčšinou kolaterálne (prestavba z radiálnych sa uskutočňuje v koreňovom krčku) a sú usporiadané do kruhu, pričom lyková časť smeruje von z rastliny (k obvodu) a drevná časť do vnútra rastliny.

Priečny rez stonkou s primárnou štruktúrou

Sekundárna stavba stonky a druhotné hrubnutie

Druhotnú stavbu stonky tvoria pletivá, ktoré vznikajú pri hrubnutí stonky alebo činnosťou sekundárnych meristémov. Druhotné hrubnutie stonky sa uskutočňuje len u nahosemenných a dvojklíčnolistových rastlín, pričom u jednoklíčnolistových je známe len u niektorých stromových druhov. Nastáva u rastlín s otvorenými cievnymi zväzkami činnosťou sekundárnych meristémov kambia a felogénu. Hrubnutie stonky u rastlín môže prebiehať dvoma spôsobmi:

rastom buniek - malé prírastky, takto hrubnú napr. jednoklíčnolistové rastliny a papraďorasty. Hrubnú netypickým rastom buniek, ktoré sa diferencujú činnosťou primárnych meristémov.
činnosťou sekundárnych meristémov - kambium a felogén, typické pre nahosemenné a dvojklíčnolistové rastliny.

Kambium sa zakladá medzi drevnou a lykovou časťou cievneho zväzku. Neobmedzuje sa len na cievne zväzky, ale vzniká aj z parenchymatických buniek stržňových lúčov ležiacich na tom istom polomere ako zväzkové kambium a nazývame ho medzizväzkové (interfascikulárne) kambium. Jeho splynutím s fascikulárnym kambiom vzniká súvislý dutý valec druhotného delivého pletiva, ktorý sa pri priečnom reze javí ako súvislý kruh.

Kambium smerom dovnútra diferencuje bunky, z ktorých vzniká druhotné drevo (deuteroxylém), a smerom k obvodu diferencuje bunky druhotného lyka (deuterofloému). Na rozdiel od dreva sú lykové elementy omnoho užšie a ich hranice nie sú zreteľné. V priebehu roka sa mení tvar a veľkosť kambiom produkovaných buniek drevnej časti. Na začiatku vegetačného obdobia sa vytvára jarné drevo (beľ), ktoré je svetlejšie, mäkšie s menšou hustotou buniek. Neskôr sa vytvára tvrdšie, hustejšie a tmavšie letné drevo (jadro). Na konci vegetačného obdobia sa vytvorí jeden pás jarného (svetlého) a jeden pás letného (tmavého) dreva. Tieto rozdielne pletivá na priečnom reze tvoria kruhy, ktoré sa nazývajú letokruhy.

Počas rastu stonky (kmeňa) sa na vedení roztokov postupne podieľajú len vonkajšie roky, t. j. ich cievne zväzky, zatiaľ čo vnútorné prírastky dreva (staršie) postupne prestávajú plniť svoju funkciu a odumierajú. Cievy tohto odumretého dreva sa upchávajú thylami - vakovitými výrastkami susedných buniek. V bunkových stenách a dutinách dreva sa ukladajú triesloviny, silice, živice a farbivá, ktoré drevo chránia pred rozkladom a dodávajú mu tmavé zafarbenie. Tieto odumreté tmavé časti dreva tvoria v kmeni tzv. jadro (duramen). Vonkajšie živé, svetlejšie bunky tvorí tzv. beľ.

Felogén a tvorba kôry

Pokožka a primárna kôra sa nestačí prispôsobovať zväčšujúcemu sa povrchu pri hrubnutí. Preto sa tu zakladá sekundárne delivé pletivo - felogén. Felogén sa zakladá na konci prvého roka v primárnej kôre, niekedy v pokožke alebo v pericykli. Delením oddeľuje smerom dovnútra zelenú kôru (feloderm) a navonok produkuje korok (suberoderm). Tak vzniká druhotná kôra (periderm), ktorú v prípade drevnatej stonky tvoria bunky korku, felogénu a zelenej kôry.

Zelená kôra (Feloderm) vzniká pravdepodobne len v prvom roku činnosti felogénu. Korok (Suberoderm) tvoria odumreté bunky vyplnené vzduchom alebo živicami, sú nepriepustné pre vodu a plyny. Môže byť tvrdý, mäkký, hubovitý. V korku sa nachádzajú dýchacie póry - lenticely. Felogén niektorých drevín (buk, hrab, breza) produkuje stále nový korok, starý odumiera, odlupuje sa, takže povrch stromu je stále hladký. U iných felogén ustane, pod ním hlbšie sa zakladá nový, ktorý vytvára nový korok a zelenú kôru, čím dochádza k trhaniu pôvodného. Tieto trhliny vytvárajú borku.

U niektorých druhotne hrubnúcich rastlín, napr. ruží, javorov, pretrváva pokožka na stonke niekoľko rokov a zväčšuje svoju plochu delením buniek. U väčšiny ostatných drevín sa však pokožka pri hrubnúcej stonke roztrhá a odumiera, a tak pokožka a prvotná kôra bývajú spravidla už v prvom roku nahradené druhotnou kôrou (periderma).

Typy stoniek a ich metamorfózy

Stonka môže mať rôzne tvary prierezu (valcovitá, polvalcovitá, 4-hranná, trojrezná, ryhovaná, dvojrezná, hranatá, stlačená) a povrchu (brázdená, ryhovaná). Podľa smeru rastu môže byť priama, plazivá (Zimozeleň), poliehavá (Veronika lekárska), ovíjavá (Chmeľ), vystúpavá (Ľan), popínavá (Vinič, Brečtan).

Typy bylinných stoniek:

Byľ - po celej dĺžke olistená stonka, ktorá sa často rozkonáruje (odumiera ten istý rok, keď vyrastá, napr. slnečnica).
Stvol - bezlistá stonka s prízemnou listovou ružicou, ktorá sa ďalej nerozkonáruje a na vrchole má kvet alebo súkvetie (napr. prvosienka).
Steblo - listnatá dutá stonka tráv, rozdelená kolienkami na články (lipnicovité, napr. pšenica).
Pasteblo - podobá sa na stvol, stonka bez uzlov so silne predĺženým posledným internódiom vyplneným stržňom, listy v prízemnej ružici (sitina, ostrica).

Typy drevnatých stoniek:

Stromy - majú drevnatú nerozkonárenú stonku (kmeň), ktorá spája koreňový systém s korunou (napr. dub, buk).
Kry - stonky sa rozkonárujú hneď od zeme a sú celé drevnaté (napr. ríbezľa, orgován).
Polokry - zdrevnatená je len spodná časť stonky, vrchná časť je bylinná a každoročne na zimu odumiera (napr. levanduľa, materina dúška).

Ilustrácia rôznych typov stoniek: byľ, stvol, steblo, kmeň

Metamorfózy stonky:

Stonka tak isto môže vytvárať premeny (metamorfózy) podobne ako koreň.

Podzemok (rhizoma) - podzemná stonka, ktorej funkcia je niekedy podobná koreňu, alebo slúži na vegetatívne rozmnožovanie. Nemá koreňovú čiapočku a rastie vodorovne alebo šikmo (nie kolmo), napr. kosatec.
Stonková hľuza (tuber) - zhrubnutá časť podzemnej stonky, ktorá slúži ako zásobáreň živín alebo na vegetatívne rozmnožovanie. Majú ju zemiak a kaleráb.
Cibuľovitá hľuza (bulbus) - silno skrátená zdužnatená stonka, ktorá má naspodku zväzok náhradných koreňov. Na jej stavbe sa však zúčastňujú najmä listy. Má dužinaté listy a podcibulie. Cibuľovitú hľuzu majú najmä šafran a prvosienka.
Poplaz - nadzemná plazivá os, pomocou ktorej sa rastlina vegetatívne rozmnožuje. Tiež je nazývaná aj bočná stonka, vyrastajúca z pazuchy listov prízemnej ružice. Príkladom je jahoda lesná.
Úponok - napr. vinná réva.
Brachyblasty - smrekovec opadavý (skrátenie bočných stoniek, malý bočný zakrpatený konárik, ktorý nesie bočné listy).

Funkcie stonky

Stonka plní v rastline niekoľko dôležitých funkcií:

Mechanická - upevňuje rastlinu, vyrastajú na nej nadzemné orgány (listy, kvety, plody).
Transportná - prúdia ňou roztoky z koreňa do nadzemných častí.
Zásobná - u niektorých rastlín slúži ako zásobáreň látok (napr. stonkové hľuzy zemiaka).
Asimilačná - u niektorých rastlín prebieha fotosyntéza v stonke (napr. sukulenty).
Rozmnožovacia - niektoré rastliny sa môžu rozmnožovať stonkovými odrezkami.

Ako si rozmnožiť ríbezle pomocou odrezkov

Vegetatívne rozmnožovanie stonky

Kým zo živočíchov sa vegetatívne rozmnožujú len vývojovo najnižšie druhy, z rastlín sa mnohými spôsobmi vegetatívne rozmnožujú aj vyššie rastliny. Pri vegetatívnom rozmnožovaní sa nová rastlina zhoduje dedičnými vlastnosťami s materskou rastlinou.

Existuje niekoľko osvedčených spôsobov, ako rastliny rozmnožiť, no najpopulárnejšie je odrezkovanie.

Rozmnožovanie tradiscancie ako príklad

Rozmnožovanie tradiscancie sú činnosti, ktoré ti prinesú okamžitú radosť z úspechu, pretože táto rastlina je v tomto smere mimoriadne vďačná. Celý proces je veľmi intuitívny a zvládne ho aj začínajúci pestovateľ, ak dodrží niekoľko dôležitých krokov.

Príprava na sadenie

Predtým, než začneš so samotným sadením, musíš si pripraviť všetko potrebné, aby bol proces plynulý. Kľúčovým prvkom je výber vhodného substrátu, ktorý musí byť ľahký a dostatočne priepustný pre vzduch. Odporúča sa použiť zmes rašeliny, kompostu a perlitu, čo vytvorí ideálne prostredie pre rozvoj koreňov.

Dôležitým krokom je aj príprava materskej rastliny, z ktorej budeš odoberať materiál na ďalšie množenie. Pred plánovaným odberom odrezkov rastlinu dobre zalej, aby boli jej pletivá plné vody a sily. Hydratované stonky majú oveľa vyššiu úspešnosť zakorenenia a rýchlejšie sa adaptujú na nové prostredie.

Pri výbere miesta na sadenie dbaj na čistotu pracovnej plochy a tvojich nástrojov, čím minimalizuješ riziko infekcie. Ostrý nôž alebo nožnice sú nevyhnutné pre čistý rez, ktorý sa rýchlo zahojí a nebude hniť. Ak sadíš do starších kvetináčov, nezabudni ich dôkladne vydezinfikovať, aby si odstránil zvyšky solí a patogénov.

Sadenie by malo prebiehať v období aktívneho rastu, ideálne od jari do skorého leta, kedy je prirodzené svetlo najsilnejšie. Hoci tradiscancia dokáže zakoreniť v podstate kedykoľvek, v tomto čase je celý proces najrýchlejší a najistejší. Priprav si aj menšie menovky, ak pestuješ viacero druhov tradiscancií naraz, aby si nestratil prehľad o svojich experimentoch.

Metódy rozmnožovania

Odrezkovanie: Vrcholové odrezky by mali mať dĺžku približne desať centimetrov a mali by obsahovať aspoň dva až tri páry listov. Spodné listy z odrezku opatrne odstráň, aby v mieste, kde budú rásť korene, nezahnívali.
Potápanie stoniek: Ak stonku pritlačíš k vlhkej pôde pomocou malej sponky, po krátkom čase v mieste kolienka pustí nové korene. Keď uvidíš, že sa stonka pevne prichytila a začala rásť, môžeš ju od materskej rastliny opatrne oddeliť.
Delenie trsov: Pre skúsenejších pestovateľov prichádza do úvahy aj delenie starších trsov počas presádzania v jarnom období. Rastlinu opatrne vyberieš z kvetináča a koreňový bal rozdelíš na niekoľko menších častí s vlastnými koreňmi aj výhonkami. Každú časť potom zasadíš do samostatnej nádoby s čerstvým substrátom a ošetríš ju ako novú rastlinu.

Výhodou tradiscancie je, že jej odrezky majú úžasnú schopnosť regenerácie aj v nepriaznivejších podmienkach. Ak nemáš k dispozícii stimulátor zakoreňovania, v prípade tejto rastliny ho pravdepodobne nebudeš ani potrebovať. Jej bunky sú prirodzene naprogramované na rýchle delenie a tvorbu nových tkanív v miestach poškodenia.

Zakoreňovanie vo vode

Zakoreňovanie vo vode je snáď najobľúbenejšou metódou, pretože ti umožňuje sledovať zázrak rastu koreňov priamo pred očami. Stačí, ak pripravené odrezky vložíš do čistej sklenenej nádoby s vlažnou vodou tak, aby listy neboli ponorené. Odrezky umiestni na svetlé miesto bez priameho slnka, ktoré by mohlo vodu príliš prehrievať a podporovať rast rias.

Vodu v nádobe by si mal pravidelne meniť, ideálne každé dva až tri dni, aby si zabezpečil dostatok kyslíka. Čerstvá voda zabraňuje rozvoju baktérií, ktoré by mohli jemné konce stoniek nenávratne poškodiť a spôsobiť ich hnitie. Ak sa voda zakalí, je to jasný signál, že potrebuje okamžitú výmenu a odrezky dôkladné opláchnutie.

Ideálny čas na presadenie do pôdy nastáva vtedy, keď korene dosiahnu dĺžku približne tri až päť centimetrov. Ak ich necháš vo vode pridlho, rastlina si zvykne na vodné prostredie a prechod do pôdy pre ňu bude stresujúcejší. Vodné korene majú totiž inú štruktúru ako tie, ktoré rastú v zemi, preto je včasné presadenie dôležité. Mnoho ľudí používa dekoratívne vázy alebo skúmavky, čím sa proces rozmnožovania stáva súčasťou interiérového dekorácie. Sklenené nádoby ti tiež umožňujú včas identifikovať akýkoľvek problém, napríklad ak stonka začne tmavnúť. Tento vizuálny kontakt s rastlinou posilňuje tvoj vzťah k nej a učí ťa lepšie rozumieť jej potrebám.

Sadenie do pôdy

Keď sú tvoje odrezky dostatočne zakorenené, prichádza čas na ich finálne umiestnenie do kvetináčov so zemou. Do pripraveného kvetináča urob malú jamku, do ktorej opatrne vložíš korene a zasypeš ich jemnou vrstvou substrátu. Pôdu okolo stonky len zľahka pritlač prstami, aby si nevytlačil všetok vzduch, ktorý korene potrebujú pre dýchanie.

Ak chceš dosiahnuť, aby tvoja nová tradiscancia bola od začiatku hustá, zasaď do jedného črepníka viacero odrezkov naraz. Tri až päť odrezkov v jednej nádobe vytvorí bohatý trs, ktorý v krátkom čase zaplní celú šírku kvetináča. Dbaj na to, aby boli odrezky rovnomerne rozmiestnené a mali dostatok miesta pre svoj ďalší individuálny rozvoj.

Čerstvo zasadené rastliny vyžadujú zvýšenú pozornosť počas prvých dvoch týždňov, kedy sa ich korene adaptujú na nové prostredie. Udržuj substrát neustále mierne vlhký, ale nie premočený, aby si podporil rast koreňových vláskov v pôde. Vyhýbaj sa v tomto období hnojeniu, pretože mladé korene sú citlivé na soli a mohli by sa ľahko popáliť. Sleduj, ako sa vrcholy odrezkov začínajú vyrovnávať a smerovať k svetlu, čo je znakom úspešného zakorenenia v zemi. Akonáhle uvidíš prvý nový list, vieš, že rastlina je stabilizovaná a začína jej nová životná etapa. Postupne môžeš začať s bežnou starostlivosťou, ktorú aplikuješ na dospelé rastliny v tvojej domácej zbierke.

Hospodársky význam stonky

Nadzemné aj podzemné časti stonky mnohých rastlín majú veľký hospodársky význam. Významnou potravou ľudí a zvierat sú nadzemné aj podzemné časti stonkové hľuzy, napr. zemiaky, reďkovka, kaleráb, špargľa a mladé výhonky bambusu. Najvýznamnejšia je však druhotne hrubnúca stonka drevín.

Rôzne produkty zo stoniek:

Drevo - získava sa zo sekundárneho dreva a slúži ako stavebný materiál, palivo, na výrobu nábytku, papiera a pod.
Korok - získava sa zo sekundárnych krycích pletív, vyrába sa z neho linoleum, podlahy, izolačné dosky, zátky (napr. z duba korkového).
Šťavy - niektoré listnaté dreviny obsahujú vysoké percento rozpustných cukrov, napr. šťavy získané z pučiacich briez v Rusku - brezová šťava, čaj a kanadský javorový cukor, ktorý sa získava navŕtaním kmeňa javora cukrového. Ako sladidlo manna sa používa výťažok z jaseňa mannového.
Živice - podobným spôsobom ako navŕtanie živých stromov je získavanie živíc, napr. terpentín.
Rozličné aromatické látky - sa využívajú v terapii, farmácii, kozmetickom priemysle a pod., napr. fenoly, triesloviny (bakteriocídny účinok), silice, silicové produkty.

tags: #rast #a #rozmnozovanie #stonky