Rebarbora: Všestranná zelenina s prekvapivými benefitmi
Rebarbora je rastlina z čeľade stavikrvovitých, známa aj pod názvami rebarbora obyčajná, rebarbora zvlnená alebo španielska rebarbora. Pochádza zo strednej Ázie, no dnes sa pestuje a konzumuje po celom svete. Rebarbora má zvyčajne veľké listy s dlhými, hrubými a mäsitými stonkami (stopkami). Práve tieto stonky sú jedlou časťou rastliny a majú kyslastú chuť.
Hoci sa rebarbora spája najmä so sladkými jedlami, dá sa použiť aj v slanej kuchyni. Rebarbora sa často mylne označuje ako jeden z druhov ovocia, pričom v skutočnosti ide o zeleninu. Stáva sa to najmä kvôli tomu, že sa využíva hlavne pri pečení a je súčasťou sladkých dezertov či koláčov. Táto rastlina, ktorá pochádza z Ázie, má priaznivé účinky tiež na zdravie.
Pestovanie rebarbory
Rebarbora je rastlina, ktorá sa ľahko pestuje v miernom podnebí. Je to trvalka, ktorá bude na jednom mieste rásť minimálne desať rokov. Preto si dobre premyslite, ktorý kúsok zo svojej záhrady jej vymedzíte a rátajte s plochou asi 1,5 x 1,5 m. Ako väčšina druhov zeleniny, aj rebarbora vyžaduje slnečné miesto, prípadne polotieň. Keďže nevymrzá, môžete ju bez obáv pestovať v ktorejkoľvek časti Slovenska. Rozdiel je len ten, že v teplejších oblastiach sa úrody dočkáte skôr.
Klimatické podmienky a pôda
Rebarbora je odolná rastlina a uprednostňuje chladnejšie podnebie. Najlepšie sa jej darí v oblastiach s miernymi letami a chladnými zimami. Znesie plné slnko, ale dobre rastie aj v polotieni. Rebarbora obľubuje hlbokú a dobre priepustnú pôdu s dostatkom organickej hmoty. Skôr ako začnete s vysádzaním, venujte prípravám dostatok pozornosti. Pôdu prekyprite do hĺbky minimálne 60 cm a postarajte sa aj o živiny. Najvhodnejšie je zapracovať do pôdy vyzretý maštaľný hnoj alebo kompost. Minerálne hnojivá sa pri výsadbe a ani v prvom roku pestovania neodporúčajú. Rebarbora potrebuje neutrálnu alebo mierne kyslú pôdnu reakciu, preto je dobré kyslú pôdu vyvápniť.
Výsadba a starostlivosť
Rebarbora sa zvyčajne pestuje z oddenkov alebo semien. Najlepší čas na výsadbu oddenkov je na jar (marec až apríl), zatiaľ čo semená možno vysievať na jeseň aj na jar. Miesto na výsadbu by malo byť dobre pripravené a medzi rastlinami treba ponechať dostatočné rozstupy (asi 90 až 120 cm), pretože ide o rozložité rastliny. Po výsadbe je dôležité udržiavať pôdu okolo rastlín vlhkú, najmä počas suchých období. Taktiež je potrebné odstraňovať burinu. Počas sezóny sa odporúča pridávať kompost alebo hnojivo bohaté na dusík, aby sa zlepšila výživa rastlín. Rebarbora je náročná na vlahu. Najmä prvý rok po výsadbe ju pravidelne zavlažujte. Na pôdu okolo rastliny použite nástielku. Nie len že tak znížite potrebu zavlažovania, ale aj potlačíte rast burín a ochránite pôdu pred znehodnotením. Druhý rok po výsadbe môžete do zálievky pridať minerálne hnojivo. Na výživu je náročná najmä v čase intenzívneho rastu, kedy ju môžete poliať hnojivovou zálievkou aj dvakrát do mesiaca.
Zber a zazimovanie
Rebarbora sa zvyčajne zbiera až v druhom alebo treťom roku po výsadbe. Stonky sa zrezávajú pri zemi, najlepšie počas chladnejších jarných mesiacov. Pri zbere je dôležité ponechať na rastline aspoň niekoľko stoniek, aby mala silu na ďalší rast. Zberáme iba stopky (čapíky), pretože listy sú jedovaté (obsahujú tanín). Rebarboru zbierajte najmä na jar, a to radšej počas chladnejších dní. Používajte ostrý nôž a stopky odrežte priamo pri zemi. Z každej rastliny odstráňte len niekoľko stopiek, aby mohla ďalej rásť. Niekedy sa rebarbora zberá aj na jeseň, ale závisí to od odrody. Tradične sa rebarbora zberá do Jána (24. 6.), aby v lete a na jeseň mohla uložiť dostatok zásobných látok na rast v budúcom roku. Rebarboru zbierajte, keď stonky dorastú do dĺžky 30 - 50 cm. Stonky môžete jednoducho odtrhnúť rukou pri základni rastliny, prípadne odrezať nožom. Veľmi dôležité je aj to, ako sa čistí rebarbora, pretože jej listy sú jedovaté, takže by sa mali z jedlých stoniek pri zbere odtrhnúť/odrezať. Pri každom zbere by sme mali nechať minimálne polovicu stoniek s listami ďalej rásť aby sme rastlinu príliš neoslabili. V prvom roku po výsadbe je rebarbora ešte náchylná na vymŕzanie, preto ju na jeseň prikryte slamou, čečinou, suchým lístím alebo prihrňte ku koreňom kompost. Na jar nezabudnite ochranu včas odstrániť. V nasledujúcich rokoch už takáto ochrana proti mrazom nebude potrebná.
Využitie rebarbory v kuchyni
Rebarbora má kyslastú chuť, ktorá najlepšie vynikne v koláčoch, pripraviť sa z nej dá aj džem. Mnoho ľudí používa rebarboru najmä na prípravu sladkých dezertov, ako sú koláče, štrúdle alebo kompóty. Jej kyslosť sa často zjemňuje pridaním cukru alebo kombináciou s ovocím, napríklad jahodami či jablkami. Rebarbora sa v kuchyni využíva predovšetkým na prípravu sladkých jedál, ale možno ju použiť aj v slaných receptoch.
Dezerty a sladké pochúťky
Rebarbora je obľúbenou prísadou pri príprave koláčov, štrúdlí, tort, muffinov a kompótov. Stonky sa najčastejšie nakrájajú na menšie kúsky, zmiešajú s cukrom a ďalšími prísadami na zjemnenie kyslosti a používajú sa ako náplň do dezertov. Rebarborový džem alebo marmeláda sú ďalšie obľúbené spôsoby využitia rebarbory. Stonky sa nakrájajú, varia s cukrom a možno pridať aj iné ovocie alebo koreniny pre zvýraznenie chuti. Rebarbora sa často používa na prípravu osviežujúcich kompótov. Stonky sa varia vo vode s cukrom, možno pridať aj iné tvrdšie ovocie pre plnšiu chuť. Rebarborová omáčka slúži ako dochucovadlo k palacinkám, pudingom či zmrzline. Pripravuje sa varením stoniek s cukrom a možno ju doplniť o vanilku, škoricu či citrusovú kôru.
Slané pokrmy a prílohy
Hoci sa rebarbora spája najmä so sladkými jedlami, dá sa použiť aj v slaných receptoch. Rebarbora môže byť zaujímavou prísadou do šalátov alebo ako príloha k mäsovým jedlám, kde jej kyslosť dokáže osviežiť chuť pokrmu.
Základný recept na rebarborový koláč
Suroviny:
- 350 g stoniek rebarbory
- 200 g hladkej múky
- 150 g cukru
- 100 g masla (pri izbovej teplote)
- 2 vajcia
- 120 ml mlieka
- 1 čajová lyžička prášku do pečiva
- štipka soli
- vanilkový extrakt (podľa chuti)
Postup:
- Rúru predhrejte na 180 °C a pripravte si tortovú formu. Vymažte ju maslom alebo vyložte papierom na pečenie.
- Rebarboru dôkladne umyte a ošúpte vonkajšiu vrstvu. Potom ju nakrájajte na menšie kúsky (asi 1-2 cm dlhé).
- Vo veľkej mise zmiešajte maslo a cukor, kým nedosiahnete krémovú konzistenciu. Pridajte vajcia a vanilkový extrakt a dobre premiešajte.
- V ďalšej mise zmiešajte múku, prášok do pečiva a štipku soli.
- Postupne pridajte suché ingrediencie do zmesi s maslom a cukrom, striedavo s mliekom.
- Nakoniec jemne vmiešajte nakrájanú rebarboru.
- Cesto nalejte do pripravenej formy a pečte približne 50 minút, alebo kým špajdľa zapichnutá do stredu nevyjde čistá.
Rebarborový koláč - Roman Paulus - Kulinářská Akademie Lidlu
Nutričné hodnoty a zdravotné účinky rebarbory
Rebarbora obsahuje vitamíny C a K, vápnik, draslík a ďalšie živiny. Rebarbora v 100 g obsahuje 21 kalórií, 0,13 g tukov, 3,07 g sacharidov (z toho 1,1 g cukry), 2,73 g vlákniny, 0,78 g bielkovín. Rebarbora má mimoriadne vysoký obsah kyseliny jablčnej, citrónovej a šťaveľovej.
POZOR: Jedovaté listy a obmedzená konzumácia
Listy rebarbory sú jedovaté a nemali by sa konzumovať. Je dôležité ich oddeliť od stoniek a na prípravu jedál používať len stonky. Rovnako aj na jeseň sa stáva rebarbora jedovatou - preto je najvhodnejší čas na zber na jar. Rebarbora patrí k tým druhom zeleniny, ktoré majú veľmi vysoký obsah kyseliny šťaveľovej - nachádza sa však prevažne v listoch. Kyselina šťaveľová viaže v črevách vápnik, a ak nemáme dostatok žalúdočnej kyseliny, vápnik sa nemôže vstrebať do organizmu. Rebarbora teda nie je vhodná na každodennú konzumáciu! Odporúča sa jedna-dve porcie týždenne, vtedy sa naplno rozvinú jej liečivé účinky. Rebarboru by nemali vo zvýšenej miere konzumovať osoby s podráždenou sliznicou žalúdka, ani so sklonom k hnačkám či močovým kameňom.
Priaznivé účinky na zdravie
Rebarbora je úhlavným nepriateľom žalúdočných a črevných baktérií, ktoré v styku s kyslými látkami týchto zdužnatených listových stoniek nemajú šancu. Vďaka množstvu vlákniny rebarbora odvádza toxíny a nadbytučné tuky do vylučovacích orgánov. Pri neurotických prejavoch a depresívnych stavoch si môžeme pomôcť aj konzumáciou rebarbory - vďaka vysokému obsahu vápnika. Antrachinóny v rebarbore majú protirakovinové vlastnosti a mohli by mať terapeutický potenciál. Rebarbora obsahuje vitamín C a luteín, ktoré sú veľmi prospešné pre dobré videnie. Vitamín K, ktorý rebarbora obsahuje, môže výrazne zlepšiť zdravie mozgu. Vitamín je zodpovedný za oxidáciu mozgových buniek. Odborníci na výživu odporúčajú zachovať psychické zdravie, aby sa zabránilo chorobám súvisiacim s vekom, ako je Alzheimerova choroba. Ten má potenciál ovplyvniť kvalitu života. Spolu so svojou úlohou pri ochrane mozgu pred neurálnou degeneráciou podporuje vitamín K aj osteotropnú aktivitu, čo znamená, že stimuluje rast a opravu kostí. Rebarbora má extrémne nízky obsah tuku a cholesterolu a nepredstavuje žiadnu hrozbu pre kardiovaskulárne zdravie. Môže zvýšiť hladiny dobrého cholesterolu v dôsledku prítomnosti vlákniny, o ktorej je známe, že zoškrabáva nadbytočný cholesterol zo stien ciev a tepien. Okrem toho je v nej množstvo pôsobivých antioxidantov. Rebarbora je bohatá na vitamín A, antioxidant, pomáha bojovať proti voľným radikálom, a tým oneskoruje príznaky starnutia vrátane vrások a jemných línií.
tags: #rebarbora #jej #pestovanie #a #jej #viuzitie