Púštny kvet: Príbeh o prekonávaní prekážok a boji proti tradíciám
Svet bol jej príbehom šokovaný. Svet bol jej príbehom šokovaný. Waris Dirie napísala knihu Púštny kvet, ktorý v týchto dňoch vychádza knižne a dostáva sa aj na filmové plátna. Svoj príbeh vyrozprávala svetu. Pútavo a strhujúco. Príbeh o neuveriteľnej ceste od kočovného života v somálskej púšti na najznámejšie svetové prehliadkové móla.
Waris Dirieová utiekla od svojho ťažkého života v somálskej púšti, keď mala len čosi viac ako desať rokov. Negramotná a zbedačená, nemala nič, okrem jedného roztrhaného šálu. Cestovala sama cez všetky nebezpečenstvá púšte do mesta Mogadiše - do prvej časti jej pozoruhodnej cesty, ktorá ju doviedla až:do Londýna, kde pracovala ako slúžka v dome;potom do takmer všetkých kútov sveta, ako medzinárodne preslávenú modelku;a nakoniec do New Yorku, kde sa stala veľvyslankyňou pre OSN a ochrankyňou ľudských práv. Kniha Púštny kvet rozpráva jej neobyčajný príbeh od chudobného dievčaťa po celosvetovo známu ženu.
Ako trinásťročná opustila svoju početnú rodinu, aby unikla sobášu so starým mužom. Z púšte si odniesla poznačené telo i dušu tzv. ženskou obriezkou, ktorú ešte i dnes podstupujú africké dievčatá v útlom veku. Waris šťastnou náhodou mohla pracovať niekoľko rokov na somálskom veľvyslanectve v Londýne. Keď jej legálny pobyt vypršal, rozhodla sa v cudzom prostredí ostať a zarobiť peniaze pre seba i pre svoju matku. Zapojila sa i do boja proti ženskej obriezke ako mimoriadna veľvyslankyňa OSN a zástankyňa ľudských práv.
Waris sa pretĺkala životom. Keď mala päť rokov, urobili jej drastickú obriezku, ktorá je tradíciou vo viacerých afrických krajinách. Táto tradícia je však iba rafinovaným zmrzačovaním dievčat pred pubertou, pretože rozkoš má mať iba muž a ženská sexualita je neprístupná. Žene bolo treba odstrániť klitoris, niekedy i malé pysky ohanbia a navyše zašiť veľké pysky, aby mal muž istotu, že si za manželku kúpil pannu. Pohlavný styk sa tak stával pre ňu utrpením a manžel mal istotu, že ho nebude vyhľadávať... Toto všetko zažila aj Waris Dirie. Ako 13-ročná sa vyhla sobášu so starým mužom útekom do Londýna, no odniesla si tam poznačené telo i dušu.
Jej román Púštny kvet vyvolal obrovský záujem, šok i pobúrenie nad krutou obriezkou. Waris hovorila o tejto drastickej tradícii po prvý raz otvorene v rozhovore v New Yorku. Krátko po rozhovore sa rozhodla ukončiť kariéru topmodelky a zasvätiť život boju proti tomuto starobylému rituálu. Hrôzy, ktoré zažila totiž nevyvážil ani rozprávkový úspech na mólach a tak sa radšej stala mimoriadnou vyslankyňou OSN pre odstránenie problému ženskej obriezky vo svete.
Neobyčajné putovanie somálskej kočovnice - to úplne vystihuje celú knihu. Krásne napísaná, neobyčajná kniha. Človek si kladie otázku: "Naozaj je to skutočný príbeh? Naozaj sa to stalo? "a odpoveď znie veľmi jednoducho: "Áno!" Skutočne som tomu nemohla uveriť. Veľmi obdivujem túto ženu. Waris je veľká osobnosť. Dávam 5 hviezdičiek. A ešte niečo - film nestojí ani za reč.
V Púštnom kvete bolo opísaných veľmi veľa hrozných vecí. Od obriezky dievčat, cez nechutných, násilníckych mužov až po dohodnutú svadbu bolo v knihe neskutočne veľa vecí, ktoré sú na Afrike negatívne. Hlad či nedostatok vody sú u nich naozaj na dennom poriadku a únosy detí, či nebezpečné, jedovaté zvieratá vás môžu stretnúť na každom kroku. “I just pray that one day no woman will have to experience this pain.
Prekvapovala ma autorkina odvaha. Knihu vrelo odporúčam silným povahám, no myslím, že má čo povedať i tým slabším. “And I believe that long before the day I was born, God chose the day I will die, so I can’t change that.
Putovanie dievčaťa naprieč púšťou vyznieva neuveriteľne, pomáhajú jej šťastné náhody. S rodinou strýka, somálskeho veľvyslanca sa dostane až do Londýna, kde 4 roky pracuje ako slúžka. Popri práci konečne začne chodiť do školy. Keď sa rodina vracia domov, Waris sa rozhodne v Londýne ostať. A šťastné náhody pokračujú, pôvodne pologramotná umývačka riadu sa dostáva na svetové móla. A ako supermodelka v interview pre módny časopis porozpráva o svojom utrpení. O utrpení miliónov afrických žien. O zmrzačení, ktorému sa aj ona ako päťročná musela podrobiť. Ako veľvyslankyňa OSN a zástankyňa ľudských práva sa pridáva k boju proti ženskej obriezke.
Ženské pohlavné mrzačenie sa vyskytuje prevažne v 28 krajinách Afriky. OSN odhaduje, že ju vykonali na minimálne na 130 miliónoch dievčat a žien. Ročne sú ohrozené 2 milióny dievčat (6-tisíc denne). Operácie zvyčajne vykonáva pôrodná baba v primitívnych podmienkach. Nepoužíva žiadne anestetiká. Dievčatá obrežú hocičím, čo majú po ruke: žiletkou, nožnicami, odlomeným sklom. Procedúra sa líši krutosťou podľa zemepisnej polohy a kultúrneho zvyku. Najmenšie poškodenie je vyrezanie hornej časti klitorisu, na druhej strane je infibulácia (odstránenie klitorisu, malých a čiastočne i veľkých pyskov ohanbia, po zahojení sa vagína úplne zrastie, nechá sa len malý otvor). Vykonáva sa na 80 percentách žien v Somálsku a podrobila sa jej aj Waris. Vyše 4-tisíc rokov africké kultúry zmrzačovali svoje ženy. Mnohí si myslia, že si to vyžaduje korán, keďže obriezka sa týka skoro všetkých moslimských krajín. V skutočnosti ju však presadzujú muži, ktorí si chcú zabezpečiť vlastníctvo sexuálnej priazne svojich žien. Obriezkou sa zvyšuje cena nevesty, neobrezaná žena sa považuje za špinavú...
Waris odhalila tieto šokujúce tajomstvá aj preto, lebo ako sama hovorí, celý život sa pokúša nájsť dôvod pre svoju obriezku. Ak by nejaký našla, možno by ju mohla akceptovať. No nestalo sa tak. Chcela dosiahnuť, aby ľudia, ktorí podporujú toto utrpenie počuli aspoň od jednej ženy čo cíti, pretože všetky ženy v jej krajine sú umlčané.
“Príbeh Waris je jedným z pozoruhodných príbehov o odvahe. Z púšte v Somálsku prešla do sveta vysokej módy, bojuje proti útlaku a vynára sa pred nami ako skutočná víťazka.
“Kým som odbaľovala cukríky a hltala ich, prezerala som si belochov okolo seba. Zdali sa mi byť chladní a chorľaví. „Potrebujete slnko,“ povedala by som im, keby som vedela po anglicky, predpokladala som, že tento problém je dočasný. Nemôžu predsa vždy takto vyzerať, však? Títo ľudia museli vyblednúť, pretože neboli dlho na slnku. Potom som sa rozhodla, že sa chcem jedného z nich dotknúť pri prvej príležitosti, ktorá sa mi naskytne, pretože možno sa to biele otrie.
Dielo je písané prvou osobou, vyskytuje sa v ňom málo priamej reči. Nie je to iba oddychová knižka, pretože nesie v sebe určité posolstvo a výzvu. Autorka knihy sa sama stala sa obeťou neuvedomelosti, tradícií, ktoré nemali hlbšie opodstatnenie. Dej je jednoduchý, zaujímavo opísaný, miestami nezáživný, ale má dôležitú hlavnú myšlienku, ktorú Warris čitateľom dokázala autenticky priblížiť.
Život v púšti ju naučil odvahe, schopnosti ísť vytrvalo za svojím cieľom cez všetky možné prekážky. Vypestoval v nej aj hlboký cit pre spolupatričnosť rodiny, oddanosť a lásku, ktorá tak často chýba v bohatom, no odcudzenom západnom svete.
Väzba: viazaná väzba (tvrdá)
Prekladateľ: Andrea Cániková
Pôvodný názov: Desert Flower
„Neodmietam ťa, mama, odmietam to strihanie“ – BBC Stories
tags: #recenzia #na #knihu #pustny #kvet