Pestovanie a starostlivosť o banánovník: Exotický kúsok pre váš domov i záhradu

Pestovanie banánovníka (Musa) doma môže znieť ako exotický sen, no prekvapivo ide o rastlinu, ktorá si našla miesto aj v mnohých slovenských domácnostiach. I keď predstava, že si doma dopestujete vlastné banány, je lákavá, pravda je, že to nebude také jednoduché, ak vôbec možné. Na Slovensku, kde podnebie nie je optimálne pre túto tropickú rastlinu, je hlavnou výzvou zabezpečiť banánovníku dostatočné podmienky pre rast.

Banánovník je tropická rastlina pochádzajúca z juhovýchodnej Ázie a Austrálie, ktorá sa dnes pestuje po celom svete. Napriek tomu, že sa často považuje za strom, ide v skutočnosti o najväčšiu bylinu na svete. Banánovníky dorastajú do rôznych veľkostí, pričom niektoré druhy môžu dosiahnuť výšku až 9 metrov.

Charakteristika banánovníka

• Banánovník (Musa) je rod rastlín pochádzajúcich údajne z Ázie. Zmienky o banánoch v Ázii sa datujú do obdobia až 600 rokov pred naším letopočtom. Až okolo roku 700 boli banánovníky arabskými obchodníkmi rozšírené po celej Afrike, s portugalskými moreplavcami potom v 16. storočí.
• Dnes patria banány medzi hospodársky významné plodiny a dopyt je po nich po celom svete.
• Banánovník je oprávnene rekordérom, predstavuje totiž najmohutnejšiu bylinu sveta. Mohutná nie je len rastlina, ale aj samotný kvet, ktorý je jedinečný. Majestátne pôsobí vďaka svojim listom, ktoré môžu dosahovať dĺžku až 6 m.
• Druh, ktorého listy dosahujú dĺžku 5 - 6 m, je banánovník obrovský, ktorý rastie na ostrove Nová Guinea. Pravým opakom tohto druhu je banánovník drsnoplodý. Pri banánovníku sa môžete stretnúť aj s označením „zelená fontána listov“.
• Vo voľnej prírode bývajú listy rozstrapkané, čo je spôsobené vetrom. Sú nielen krásne a fascinujúce, ale majú aj svoju úžitkovú hodnotu. Pri pestovaní banánovníka treba s listami zaobchádzať jemne, vzhľadom na to, že majú tendenciu rýchlo sa lámať. Je vhodné rosiť ich a zbavovať prachu jemným utieraním vlhkou handričkou.
• Kvet banánovníka je mohutný a pôsobí exoticky. Banánovník je tvorený kvetonosným steblom a vrcholovým súkvetím, na ktorom sa nachádzajú červenofialové listové útvary - listene (braktey). Kvety sa vytvárajú v pazuchách týchto listeňov.
• Banánovník nemá kmeň, ale vyrastá z podzemku. Vytvára nepravý kmeň tvorený zhlukom stopiek mohutných listov, ktoré postupne odumierajú.
• Rod banánovníkov zahŕňa v sebe približne 220 druhov. Našli by sme ich v tropických oblastiach južnej Ázie, Afriky a Austrálie.

Využitie banánovníka

• Plody banánovníka, dobre známe banány, sú bežnou súčasťou nášho jedálnička. Väčšina z nás si ich spája so sladkou chuťou. Existujú však aj zeleninové odrody. Tieto odrody sa tepelne spracovávajú (smažia sa, prípadne varia).
• Plody sa používajú aj v medicíne, taktiež sa využívajú šupka a steblá, ktoré slúžia na kŕmenie hospodárskych zvierat.
• Banány nie sú iba chutné ovocie, ale aj dobré antidepresívum, môže sa využiť ako sedatívum alebo antikonvulzívum. Pomáha v boji proti vysokému krvnému tlaku, anémii, páleniu záhy, depresii. Pri liečbe žalúdočných vredov sa používa úplavica, bronchitída, cukrovka, banánové kvety. Banány sa varia a pijú ako čaj.
• Banánové listy sa využívajú ako obal na mäso i iné potraviny pri varení a pečení, ale aj ako krmivo.
• Z banánov sa pripravujú polievky, pečivo, zákusky, hlavné jedlá.
• Z banánovej šupky sa vyrába čierne farbivo.

Pestovanie banánovníka v interiéri

Pestovanie banánovníka doma vyžaduje splnenie určitých podmienok, ktoré sú pre túto tropickú rastlinu nevyhnutné. Banánovník patrí k dekoratívnym rastlinám a navyše veľmi rýchlo rastie. I keď predstava dopestovania vlastných banánov doma znie lákavo, realita je taká, že na Slovensku je to veľmi náročné, ak nie nemožné.

Výber vhodného stanovišťa

• Banánovník je náročný na svetlé stanovište, žiada dostatok priestoru, lebo je to mohutnejšia rastlina (u nás dorastá do výšky 2 až 3 metre, vyšľachtené zákrpkové odrody 1,40 metra, vo voľnej prírode až 8 metrov).
• Banánovníky milujú svetlo, preto je potrebné ich umiestniť na miesto s dostatkom priameho slnečného svetla. Ideálne je zvoliť miesto pri južnom alebo západnom okne, kde bude rastlina vystavená svetlu najmenej 6 až 8 hodín denne. Rastline sa bude dariť na teplom mieste, vyhnúť by ste sa mali poludňajšiemu slnku a prievanu.
• Pestovať odporúčame vo svetlej miestnosti - v zimnej záhrade, skleníku. Vhodné je rastlinu otáčať, aby rástla rovno a listy rovnomerne.
• Neodporúča sa vyložiť rastlinu von do záhrady, na terasu, pretože banánovník je náročný na vzdušnú vlhkosť, ktorú nie je možné vonku dobre zabezpečiť. Listy trpia aj vetrom, poškodzuje ich, vznikajú trhliny, ktoré sú vstupnou bránou pre infekcie.
• Ak nie je možné umiestniť banán na južné alebo východné okno, môžete ho umiestniť na severné, zároveň by sa však malo zabezpečiť pomocné osvetlenie pomocou umelého svetla (grow light svetlá), najmenej dvanásť hodín denne.

Teplota a vlhkosť

• Banánovníky sú teplomilné rastliny a najlepšie rastú pri teplotách medzi 24 °C a 30 °C. V zime by teplota nemala klesnúť pod 15 °C, pretože chlad môže spomaliť rast rastliny alebo ju dokonca poškodiť. Pre vývoj súkvetia je potrebná minimálna teplota +22 °C.
• Ideálna celoročná teplota by mala byť 20 - 23°C, minimálne 12°C.
• Banánovník ocení aj vyššiu vzdušnú vlhkosť. Ak ju v priestore nemá, môžu začať schnúť okraje jeho listov. Pre dosiahnutie požadovanej vlhkosti vzduchu môžete jednoducho urobiť vzduchový kúpeľ striekaním vody na rastlinu, alebo umývaním listov vlhkou špongiou. V lete je potrebné každý deň postrekovať banán. Vedľa rastliny musí byť zvlhčovač.

Zálievka a hnojenie

• Banánovníky potrebujú veľa vody, preto je dôležité udržiavať pôdu stále mierne vlhkú, ale nie premočenú. V lete vyžadujú časté polievanie, najmä keď teploty stúpajú. Zálievka musí byť pravidelná, vlahu doplníme dvakrát až trikrát týždenne a množstvo vody prispôsobíme veľkosti rastliny. Zemina nesmie byť premokrená ani príliš suchá.
• Pozor však na závlahu, príliš veľa vody škodí, korene môžu zhniť a rastlina zahynie. Hniloba koreňov je jedným z najčastejších problémov pri pestovaní banánovníkov. Je spôsobená premočením pôdy, ktoré vedie k nedostatku kyslíka pre korene a následnému úhynu.
• Teplota vody by mala byť čo najbližšie k údaju aktuálnej izbovej teploty, je dokonca vhodnejšie, ak je teplota vody pri zálievke o 2 až 3 stupne vyššia ako priestorová teplota. V období jesene a zimy je lepšie zalievať banánovník menej často a zároveň usledovať, že každá nasledovná zálievka by mala byť zrealizovaná až vtedy, keď vrchná vrstva zeminy, na ktorej rastlina vyschne.
• Hnojenie je nevyhnutné pre zdravý rast banánovníka. V období vegetácie je potrebné hnojenie každých 14 dní. Po presadení možno prihnojiť banánovník najskôr po 14 dňoch, keď rastlina dobre zakorení, hnojivom na podporu tvorby plodov (napr. AgroBio plod a kvet; Floran, Floria, Kristalon plod a kvet a iné).
• Hnojenie rastlín by malo byť raz za týždeň v lete a raz za mesiac v zime. Vrchná zálievka má okamžitú účinnosť preto je najvhodnejšia. Po určitom čase je potrebné použiť vedľajšie hnojivo - popol a miešať.

Substrát a presádzanie

• Banánovníky preferujú dobre priepustný, na živiny bohatý substrát. Ideálna je zmes, ktorá obsahuje rašelinu, perlit a kompost. Na pestovanie je vhodný substrát pre izbové rastliny okrasné listom. Mal by byť vzdušný, priepustný, výživný.
• Substrát možno kúpiť hotový v záhradníctve, prípadne si substrát namiešať doma z rašeliny a humusovej zeminy v pomere 1:1. Pridať možno Cererit, resp. Slovcerit s obsahom mikroelementov - podľa návodu na etikete. Pred výsadbou si namiešame vhodný substrát zmiešaním piesku, rašeliny a kompostu tak, aby bolo pH tejto zmesi neutrálne.
• Pri presádzaní treba použiť dostatočne veľký črepník, asi o dva centimetre širší, ako bol pôvodný, najlepšie z pálenej hliny (terakota), na dno vložiť asi dvojcentimetrovú vrstvu - drenáž z kamienkov, keramzitu, piesku na odvádzanie prebytočnej vody.
• Banánovníky rastú rýchlo, preto je potrebné ich každoročne presádzať, najlepšie na jar. Presádzanie poskytne rastline viac priestoru pre korene a dodá čerstvý substrát plný živín.
• Pre mladé sadenice postačí nádoba s veľkosťou asi 10 litrov. Ak zvolíte na začiatku menšiu nádobu, budete musieť banánovník čoskoro presadiť. V opačnom prípade stačí presádzať do väčšej nádoby s čerstvým substrátom asi raz za päť rokov. Dospelé, plne vyrastené banánovníky potrebujú nádobu s objemom až 40 litrov.
• Banánovník presádzame raz za 1 - 2 roky, ideálne na jar, keď začína aktívne rásť. Menšie rastliny presádzame do kvetináča o 1 - 2 cm väčšieho, väčšie rastliny o 3 - 5 cm. Na pestovanie je vhodný výživný, ale priepustný substrát - napríklad substrát pre izbové rastliny zmiešaný s perlitom alebo zeolitom.
• Pri presádzaní odporúčam aplikovať na koreňovú sústavu mykorhízny prípravok Symbivit, prípadne Algavit (podporujú rast koreňov, tým sa zlepšuje celkovo zdravotný stav rastlín, príjem živín, zvyšuje sa úrodnosť).

Rozmnožovanie

• Banánovník sa rozmnožuje vegetatívne, čiže prostredníctvom výhonov zo starej koreňovej sústavy. Ak rastlina vytvorí odnož, môžete ju presadiť, prípadne zrezať materskú rastlinu (záleží na zdravotnom stave). Pri odoberaní odnože treba dávať pozor, aby nedošlo k poškodeniu. Odporúčam vybrať z črepníka toľko zeme, že zacítite korene odnože, môžete si pomôcť aj nožom. Odobratá rastlina sa klasicky zasadí do primerane veľkého črepníka.
• Množenie prostredníctvom semien je najnáročnejšie. Banánové semená sú veľmi tvrdé, je veľmi ťažké, aby jemné výhonky prekĺzli cez škrupinu. Semeno sa vysieva vo vlhkej pôdnej zmesi, ktorá sa pripravuje z piesku, dreveného uhlia a rašeliny. Semená musíte zakopať do hĺbky ich veľkosti.
• Semená sa namočia na 2 dni do predom prevarenej vody. Semená môžete dať naklíčiť spoločne, alebo ich môžete pestovať samostatne. Substrát je pripravený zo 4 dielov premytého a kalcinovaného piesku s 1 dielom dusenej rašeliny. Hodinu pred výsadbou sa preleje horúcim roztokom manganistanu draselného a 30 minút pred výsevom sa semená ošetria rovnakým roztokom. Potom sa semená položia na substrát a ľahko sa do nich vtlačia. Nádoba sa uzavrie a umiestni sa na svetlé miesto. Teplotný režim sa musí udržiavať v rozmedzí od 27 - 30 stupňov počas dňa, okolo 25 v noci, je potrebné zabezpečiť, aby substrát nevyschol. Ak je všetko zrealizované správne, po 6-8 týždňoch uvidíte prvé výhonky. Akonáhle sa prvé tri listy objavia v klíčkoch, môžu byť presadené do samostatných kvetináčov s dobrou drenážou, pieskom a rašelinou.

Pestovanie banánovníka v záhrade (mrazuvzdorné druhy)

Aj keď je pestovanie banánovníka v našich podmienkach spojené s výzvami, existujú aj mrazuvzdorné druhy, ktoré môžu zdobiť vašu záhradu. Vonkajším banánovníkom môže byť v horúcich letných mesiacoch asi každý druh alebo kultivar. Tieto byliny milujú slnko a teplo, letnenie na terase či v záhrade im veľmi svedčia. Problém s pestovaním banánovníka vonku začína s príchodom jesene a nízkych teplôt. Aj tu je však riešenie - mrazuvzdorný banánovník.

Mrazuvzdorné druhy a ich starostlivosť

• Najznámejší je banánovník japonský (Musa Basjoo). Korene prežijú mrazy až do cca -15 °C, niekedy aj nižšie, ak sú dobre zakryté. Dá sa pestovať aj celoročne vonku v teplejších oblastiach Slovenska, ideálne na chránenom mieste. Potrebuje slnečné stanovisko, veľa vody počas leta, živnú pôdu a na zimu ochranu koreňov (napr. hrubá vrstva mulču, lístia, sena alebo jutovina).
• Ďalším druhom je potom banánovník snehový, ktorý znesie aj teploty klesajúce pod -20 °C.
• Ak máme niektorý z mrazuvzdorných druhov a plánujeme ho vysadiť do záhrady, musíme vyhĺbiť väčšiu jamu a časť zeminy nahradiť práve týmto substrátom.
• Pri prvých mrazoch listy banánovníka zožltnú a zamrznú. Vtedy treba kmeň zrezať na 50-60 cm a zakryť ju s látkou, ktorá dýcha (napr. jutovina). Všeobecne platí, čím väčšia rastlina, tým väčšia šanca na prezimovanie.
• Rastlinu môžete ochrániť šikmým rezom kmeňa vo výške 40 cm. Následne sa nastelie mulč vo výške 20 cm, ktorý chráni rizómy pred chladom. Tento postup rastlinu ochráni a hoci sa môže stať, že rastlina omrzne, rizóm bol chránený a vyženie nové listy.

Možné problémy pri pestovaní

Pestovanie banánovníka môže byť výzvou, najmä ak sa pokúšate vytvoriť pre rastlinu optimálne podmienky v interiéri.

• Hniloba koreňov: Je jedným z najčastejších problémov pri pestovaní banánovníkov. Je spôsobená premočením pôdy, ktoré vedie k nedostatku kyslíka pre korene a následnému úhynu.
• Škodcovia: Banánovníky môžu byť náchylné na škodcov, ako sú vošky alebo roztoče. Tieto škodce môžu spôsobiť žltnutie listov, spomalenie rastu a oslabenie rastliny. V takýchto prípadoch sa môžu na banánovníkoch vyskytnúť škodci, ako sú hmyz, strapky a roztoče. Je nanajvýš vhodné starostlivo monitorovať proces zavlažovania a nadmerné vetranie miestnosti.
• Nedostatok svetla: Môže spôsobiť, že listy banánovníka začnú blednúť a rast sa spomalí.
• Žltnutie a opadávanie listov v chladnom počasí: V chladnejšom počasí a cez zimu sa môže vyskytnúť žltnutie a opadávanie listov. Jednou z príčin môže byť nadmerná zálievka, ktorá so sebou prináša hubovité ochorenia.
• Vysychanie a strata lesku listov: Ak v miestnosti, v ktorej rastie banánovník, nie je dostatočná vlhkosť vzduchu, listy banánovníka môžu začať vysychať a následne strácať lesk.

Zaujímavosti o banánoch

• Banány nie sú ovocie, ale bobule: Z botanického hľadiska sú banány klasifikované ako bobule.
• Banánovník ako bylina: Ako už bolo spomenuté, banánovník nie je strom, ale najväčšia bylina na svete.
• Banány zo slovenskej záhrady?: Banánovník vypestujete skutočne rýchlo, ale plody nečakajte. Banánovník sa v našich podmienkach zväčša nedostáva do štádia, kedy vytvorí kvet a následne aj plody. Napriek tomu nám môže slúžiť ako rarita, okrasná rastlina, či zdroj banánovníkových listov.
• Plodenie: Banán kvitne iba vtedy, keď dobre rastie a uvoľní v optimálnych podmienkach až 18 veľkých a širokých listových šupín. Kvety sa objavujú až po roku aktívneho rastu. Ochutnať prvé ovocie z vašej exotickej rastliny bude možné, až po období, čo rastlina vymení cca 50 listov. V strednej časti ružice listov by sa mal objaviť klas v tvare kukurice, ktorý vyzerá ako veľký puk.
• Pôvod a rozšírenie: Ich domovom sú tropické a subtropické oblasti Ázie, Indie a Číny. V týchto krajinách sa banány už dlho považujú za posvätné ovocie, ktoré obnovuje silu a vyživuje myseľ. Neskôr začali banánovníky rásť i na východnom a západnom pobreží Afriky. V 16. storočí bol banánovník dopravený na Kanárske ostrovy a do Strednej a Južnej Ameriky. Krajiny ako Ekvádor, Kolumbia, Panama postupne začali dodávať banány do celej Európy.
• Choroby: Väčšina rastlín banánovníkov pestovaných na plantáži nebola oplodnená už 10 000 rokov. Takmer každý banán, ktorý s chuťou jeme, sa rozmnožuje ručne: odnožou z existujúcej rastliny, ktorej genetický fond nebol obnovený až po storočia. Výsledkom je, že banán je mimoriadne náchylný na rôzne druhy chorôb. Mnohé z týchto druhov sa už stali obeťami plesňových infekcií, ako sú choroby čierna sigatoka a panamská choroba. Choroby sú veľmi odolné voči fungicídom.
• Island ako producent: Banány sú najziskovejšou vývoznou plodinou na svete. Väčšina banánov pochádza z horúcich krajín. Island je však paradoxne najväčším európskym producentom banánov.

tags: #rez #a #pestovanie #bananovnika

Populárne príspevky:

• Ako sa starať o narcisy v záhrade
• Zdravý vývin bonsajových stromčekov
• Vlastnosti a použitie nechtíka lekárskeho Herbex
• Návod na narcis z krepového papiera
• Praktický kvetináč pre domov