Pestovanie rozmarínu: Všetko, čo potrebujete vedieť od výsadby po zazimovanie

Rozmarín (Rosmarinus officinalis), známy svojou nezameniteľnou vôňou a širokým využitím v kuchyni, patrí medzi najobľúbenejšie bylinky pre záhradkárov aj kuchárov. Rozmarín si obľúbite nielen pre jeho využitie v kuchyni, ale aj vďaka jeho príjemnému vzhľadu. Vonku v záhradnom záhone a doma v kvetináči sa používa ako okrasná bylina, ktorá vás upúta svojou typickou stredomorskou vôňou. Rastlina pochádza z hornatých oblastí Stredozemného mora a uprednostňuje skalnaté svahy. Aj jeho latinský názov „Rosmarinus“ - v preklade znamená: „Morská rosa“ - poukazuje na uprednostňovanie pobrežných oblastí. Od roku 2020 však patrí do rodu Šalvia a teraz sa nazýva „Salvia rosmarinus“. Rozmarín je vždyzelený vytrvalý poloker, ktorý rastie veľmi vzpriamene a čiastočne aj rozložito. Vytvára hustý ker, ktorý sa vekom môže veľmi rozptýliť. Od marca do apríla sa na pazuchách listov výhonkov rozmarínu tvoria prvé pyskaté kvety v tvare rúrok. Ich spektrum farieb siaha podľa odrody od modrofialovej cez svetlomodrú až po ružovú a bielu. Listy sú úzke, pripomínajúce ihličie jedle, z vrchnej strany tmavé a zospodu šedasté. Tento vytrvalý a vždyzelený ker sa u nás pestuje najčastejšie v kvetináčoch, kde môže dorásť až do výšky 1,5 metra. Pestovanie rozmarínu nie je náročné, no vyžaduje si isté znalosti, aby ste dosiahli krásnu a zdravú rastlinu.

Rozkvitnutý ker rozmarínu s modrofialovými kvetmi

Druhy a odrody rozmarínu

Rozmarín (Rosmarinus officinalis) má niekoľko odrôd, ktoré sa líšia vzhľadom a niekedy aj spôsobom použitia. Existuje niekoľko druhov rozmarínu, napríklad rozmarín previsnutý, rozmarín lekársky či rozmarín viacročný. Bolo vyšľachtených nespočet odrôd rozmarínu líšiacich sa farbou listov, ich veľkosťou, kvetmi, ale aj obsahom vonných látok.

Rosmarinus officinalis 'Arp' - Tento druh je obzvlášť odolný voči chladu, čo ho robí ideálnym pre pestovanie v chladnejších oblastiach. Ide o drobnú a pomaly rastúcu odrodu so svetlo modrými až takmer bielymi kvetmi. Má živicovú hrejivú vôňu a dosahuje výšku 80-100 cm. Zvládne teplotu až do -20 °C pri predpoklade, že je zasadená na chránenom mieste a v suchej pôde, čo môžete zaistiť prikrývkou a odvedením dažďových a snehových zrážok od koreňového systému.
Rosmarinus officinalis 'Prostratus' - Plazivá odroda rozmarínu, ktorá je perfektná na pestovanie v závesných kvetináčoch alebo na pokrytie pôdy. Ide o netradičný plazivý rozmarín, ktorý je v našich podmienkach mrazuvzdorný do -12 °C.
Rosmarinus officinalis 'Tuscan Blue' - Tento rozmarín je známy svojimi väčšími listami a sýto modrými kvetmi.
Rosmarinus officinalis 'Blue Spires' - Tento vzpriamený druh dosahuje výšku až 1,5 metra a má úzke, aromatické listy.
Blue Winter - Táto odroda (rozmarín lekársky) je plne mrazuvzdorná až do -22 °C. Uprednostňuje úplne slnečné, chránené miesto, najmä zo severu. Vytvára 60 cm vysoké kríky so sivozelenými ihličkovitými listami.

Správne umiestnenie a pôda pre rozmarín

Rozmarínu sa najlepšie darí na teplých a chránených miestach na slnku. V miernejších regiónoch ho možno vysadiť do záhonu, ako aj kvetináča. Pôda by mala byť suchá, priepustná a obsahovať vápno. Na výsadbu je vhodná aj kamenistá pôda. Rozmarín je rastlina milujúca slnko, a preto potrebuje minimálne 6-8 hodín priameho slnečného svetla denne. Najlepšie sa mu darí na južných alebo juhozápadných stanovištiach, kde dostáva maximálnu dávku svetla. Ostré slnko mu napomáha k intenzívnejšej vôni. Táto rastlina neznáša vlhkosť, a preto je nutné ju pestovať v ľahkej, piesočnatej a dobre priepustnej pôde. Substrát v kvetináči nesmie byť premokrený a nemal by stáť vo vode. Rozmarín znáša sucho, ale nemá rád premočenú pôdu, preto je dôležité zabezpečiť, aby voda mohla dobre odtekať. Pridanie piesku alebo perlitu do pôdy zlepšuje jej drenážne vlastnosti. Rozmarín nepotrebuje bohatú pôdu. Chudobnejšie, piesčité pôdy s dobrou drenážou sú pre rozmarín ideálne. Pre pestovanie použite substrát s neutrálnou až mierne alkalickou reakciou (pH 7-8).

Pestovanie rozmarínu vonku

Rozmarín pochádza zo Stredomoria, pre ktoré je typické horúce a suché leto. U nás sa kvôli nižším teplotám pestuje spravidla ako prenosná rastlina, ktorú je nutné na jeseň presunúť do interiéru a ochrániť ju tak pred blížiacimi sa mrazmi. Vo vinohradníckych oblastiach môžete rozmarín pestovať aj vonku. Tam je najvhodnejšie zasadiť ho do bylinkovej špirály spolu s levanduľou, tymiánom alebo yzopom na najvyššom a najslnečnejšom mieste. Ako exteriérovú rastlinu by ste ju však na jar určite mali zasadiť do chudobnej a dobre priepustnej pôdy.

Ako zasadiť rozmarín na záhrade

Pokiaľ sa chystáte zasadiť rozmarín medzi ostatné byliny na vašej záhrade, držte sa nasledujúceho postupu:

Výber vhodného miesta: Rozmarín preferuje slnečné miesto bez tieniacich stromov a kríkov. Miesto by malo byť chránené pred vetrom.
Príprava pôdy: Rozmarínu sa darí najlepšie v piesočnatej pôde. Vyhĺbte asi 15 cm hlbokú dieru a zasaďte do nej rastlinu. Pôdu potom pevne utlačte.
Rozostupy medzi rastlinami: Ak máte v pláne zasadiť viac rastlín, umiestnite ich aspoň 20 cm od seba.
Zálievka: Rastliny pravidelne zalievajte, ale dbajte na to, aby nebola pôda premočená.

Pestovanie rozmarínu v kvetináči

Pri nižších teplotách odporúčame pestovanie rozmarínu v kvetináči na terase alebo balkóne. Rozmarín sa najčastejšie pestuje v kvetináči, v ktorom ho možno na začiatku jesene preniesť do teplejšieho prostredia bez mrazov. Vďaka tomu je vhodnou rastlinou aj do bytu, kde je nutné mu zaistiť stálu teplotu a dostatok slnka. Z tohto dôvodu sa mu bude najviac páčiť na okennom parapete alebo na balkóne. Rozmarín sa veľmi dobre pestuje v kvetináčoch, čo vám umožní ľahšie kontrolovať podmienky, ako je zálievka a ochrana pred mrazmi.

Ako zasadiť rozmarín do kvetináča

Ak chcete mať rozmarín v kvetináči, mali by ste substrát zmiešať s množstvom piesku alebo ílového granulátu, pretože poloker najlepšie prosperuje v minerálnych substrátoch s nízkym obsahom humusu. Pre výsadbu aj presádzanie je vhodné použiť zásaditú, ľahkú a hlinitopiesočnatú zeminu. Ako zasadiť rozmarín do kvetináča?

Drenáž: Na dno nádoby dajte drenážnu vrstvu, ktorá sa postará o odvádzanie prebytočnej vlhkosti z pôdy. Vhodné sú kamienky, hlinené črepy alebo keramzit.
Sadenie: Do substrátu zasaďte zakorenené odrezky rozmarínu a zalejte ich. Môžete do neho zasadiť aj rastlinky predpestované zo semienok.
Zálievka: Rastlinu pravidelne zalievajte. Aj tu však platí pravidlo nepremáčať pôdu. Nechajte ju medzi jednotlivými zálievkami riadne preschnúť.
Presadenie: Každý rok by ste mali rastlinu presadiť do väčšieho kvetináča, pretože sa neustále rozrastá. Pri presádzaní dávajte pozor, aby ste jej neporušili korienky. Tip: Čím starší je rozmarín, tým menej ho musíte presádzať. Odporúčame ho preto hneď od začiatku zasadiť do dostatočne veľkého kvetináča.

Rozmarín pestovaný v terakotovom kvetináči

Pestovanie rozmarínu je také jednoduché, že sa ho budete musieť pokúsiť zabiť

Zálievka a hnojenie rozmarínu

Rozmarín by ste mali síce zalievať pravidelne, ale vždy len málo. K zálievke pristupujte až vtedy, keď je pôda v kvetináči takmer suchá. Na konci leta a počas zazimovania zálievku obmedzte. Rozmarín zalievajte pravidelne, ale s mierou. Počas leta, najmä v horúčavách, zvyšujte zálievku, ale vždy si overte, či je pôda suchá pred ďalším zalievaním. Rozmarín nevyžaduje časté hnojenie. Stačí, ak na jar pridaním kompostu alebo organického hnojiva doplníte živiny, aby ste podporili nový rast. Počas vegetačného obdobia rastlinu pravidelne prihnojujte tekutými hnojivami raz za 14 dní. Priebežne konzumované rastliny nehnojte - ich rast je možné podporiť bylinnými odvarmi.

Strihanie rozmarínu

Strihanie rozmarínu je nutné najmä kvôli jeho vytvarovaniu do požadovaného tvaru a veľkosti. Rozmarín rastie pomaly, ale pravidelný rez podporí hustejší a kompaktnejší rast. Rez sa odporúča robiť na jar, keď začne aktívne rásť, a po odkvitnutí. Či už v črepníku alebo v záhone: Koncom marca zrežte všetky výhonky rastliny späť na krátke výhonky. Väčšinou sa zastriháva na jar, aby sa rozrástol a zbavil sa po zime všetkých suchých a zmrznutých vetvičiek. Platí tu dôležité pravidlo - rastlinu zastrihnite tak, aby boli zachované najmenej dve tretiny z jej celkovej veľkosti. Nezasahujte do drevnatých stoniek, ale zaštipujte iba vrchnú časť mladých vetvičiek s lístkami. Zastrihnutím tesne nad miestom, kde rastú dva listy, dosiahnete neskorší plnší rast rastliny. Počas vegetačného obdobia môžete vetvičky strihať podľa potreby - a to najmä do kuchyne. Ľahké zastrihnutie sa odporúča po odkvitnutí, čím podporíte jeho ďalší rast. Niektorí pestovatelia sa púšťajú do strihania aj pred zimou, aby udržali požadovaný tvar a zamedzili prílišnému bujneniu rastliny. Všeobecne však nie je strihanie v tejto dobe odporúčané, pretože by sa mohli do rán rastliny dostať rôzne infekcie, ktoré by ju pred zimou značne oslabili. Skoro na jar alebo koncom jesene je vhodné rozmarín prerezať, čím rastlinu omladíte.

Rozmnožovanie rozmarínu

Rozmarín sa rozmnožuje odrezkami. Z rastliny odrežte 10 cm dlhé špičky výhonkov, ktoré sú už v spodnej časti čiastočne lignifikované. Proces rozmnožovania rozmarínu odrezkami je pomerne jednoduchý - a jednoduchší ako pestovanie zo semien. Ako na to?

Príprava odrezkov: Ostrými nožnicami alebo nožom šikmo odrežte koniec nových vetvičiek rozmarínu (odrezkov) na dĺžku 10 - 15 cm. Malo by to byť tesne pod miestom, z ktorého vyrastajú listy. Potom z nich odstráňte väčšinu spodných listov, ktoré by spôsobili, že sa zo stonky odparí príliš veľa vody. Odporúčame vybrať vetvičky bez kvetov. Ak je to možné, okamžite ich zasaďte alebo ich do času výsadby uložte do igelitového vrecka na chladné miesto.
Príprava substrátu: Nádobky naplňte substrátom vhodným na rozmnožovanie rastlín. Na zvýšenie šance na úspešné zakorenenie môžete použiť stimulátor koreňov, ktorý urýchli proces zakoreňovania a zvýši pravdepodobnosť uchytenia odrezkov.
Sadenie odrezkov: Odrezky zasaďte do substrátu tak, aby sa okolo nich usadil. Ak máte viacero odrezkov, umiestnite ich do jednej nádoby buď po obvode, alebo k sebe do stredu. Namiesto nádob môžete použiť aj komorový sadbovač, ktorý zabezpečí pravidelné usporiadanie mladých rastlín.
Polievanie a starostlivosť: Odrezky zalejte najprv zhora, aby sa substrát v kvetináči trochu usadil. Nádobky potom umiestnite do pareniska (nádoby je možné prikryť aj mikroténovým vreckom alebo potravinárskou fóliou) alebo na podmisku do tieňa. Sledujte stav odrezkov a udržiavajte substrát stále mierne vlhký.
Zakorenenie a presadenie: Po zakorenení odrezkov, čo trvá približne mesiac, ich oddeľte a presaďte do samostatných kvetináčov. V tejto fáze môžete naďalej používať substrát na výsev a rozmnožovanie. Rastliny podľa potreby presádzajte tak, ako rastú. Ďalej ich samozrejme poctivo zalievajte.
Dokončenie presadenia: Na jar budúceho roka by mali byť vaše rastliny dostatočne silné a pripravené na vysádzanie do exteriéru.

Rozmarín môžete rozmnožovať aj výsevom. Avšak, sadenice sú veľmi citlivé na hubové choroby a rastú veľmi pomaly. Semená tejto rastliny zasejte do substrátu asi 0,5 cm hlboko a potom ich pokropte vodou z rozprašovača. Vyberte si ľahší záhradný substrát a nádobu so zasiatymi semienkami umiestnite na dostatočne svetlé miesto bez priameho slnečného žiarenia. Nádobu prikryte mikroténovým vreckom alebo potravinovou fóliou, aby ste semenám poskytli vhodnejšie podmienky na klíčenie a rast. Semená klíčia najrýchlejšie pri teplote 25 - 30 °C.

Správna ochrana rozmarínu pred zimou

Mrazu do -10 °C odoláva rozmarín bez ujmy, preto by ste ho mali aj ako kvetináčovú rastlinu nechať čo najdlhšie vonku. Rozmarín je citlivý na mrazy, najmä v chladnejších oblastiach. Ak pestujete rozmarín vonku a teploty klesajú pod -5 °C, je vhodné rastlinu chrániť.

Zazimovanie rozmarínu vonku

Základom pre prežitie rozmarínu pestovaného vonku je výber mrazuvzdornej odrody. Preventívne ho môžete zasadiť na chránené miesto napríklad k domu, plotu alebo múriku. Ak je rozmarín v záhone alebo v bylinkovej špirále, v zime zakryte jeho koreňovú oblasť hustou vrstvou jesenného lístia. Jeho korunu môžete navyše zabaliť do zimného rúna alebo ju zakryte jedľovým haluzím. Na rastlinu môžete pre istotu nahrabať suché lístie, a to pokojne až do polovice jej výšky. Ďalej je možné na zazimovanie použiť chvoju, mulčovaciu kôru alebo bielu netkanú textíliu zaťaženú kameňmi či tehlami.

Zazimovanie rozmarínu v kvetináči

Ak pestujete rozmarín v kvetináči, je jednoduchšie ho na zimu premiestniť dovnútra. Keď ho prenesiete do interiéru, ideálne ho umiestnite do nevyhrievaného skleníka. Rozmarín môže prezimovať aj v tmavej garáži pri teplotách blízko bodu mrazu. Väčšinou tu príde o všetky listy. Ideálnou teplotou na jeho prezimovanie sú 3-10 °C. Umiestnite ho na svetlé miesto, ideálne na okenný parapet, medzi dvojité okná alebo do chladnej chodby s dostatkom denného svetla. Rozmarín v zime polievajte iba natoľko, aby jeho koreňový bal celkom nevyschol. Počas zimy minimalizujte zálievku, aby nedošlo k premočeniu koreňov. Rastlinu zalievajte iba vtedy, keď je substrát úplne suchý. Prispôsobte frekvenciu zalievania teplote miestnosti - čím je prostredie teplejšie, tým častejšie bude potrebné zalievať.

Zber a sušenie rozmarínu

Rozmarín môžete zbierať celoročne. Ak chcete použiť rozmarín, odstrihnite nožnicami jednu alebo viacero vetiev. Listy môžete zberať priebežne počas celej sezóny. Pri zbere odstraňujte mladšie výhonky, ktoré majú najintenzívnejšiu chuť a vôňu. Vetvičky zbierajte za suchého počasia, ideálne v dopoludňajších hodinách. Po zbere ich môžete použiť čerstvé alebo usušiť. Ak však chcete túto rastlinu pozbierať celú, najlepšiu kvalitu získate tesne pred rozkvitnutím rastliny, čo je zvyčajne začiatkom leta. Na sušenie a liečebné účely sa listy zbierajú od mája do augusta. Najvhodnejšie sú mladé, ešte ohybné listy.

Sušenie rozmarínu

Pred sušením odstráňte z byliny nežiaduce vetvičky a prípadné zámotky lariev, ktoré sa obvykle držia na spodnej strane listov. Rozmarín získava svoju arómu sušením a čím rýchlejšie ho usušíte, tým intenzívnejšia bude jeho vôňa. Nesušte ho na priamom slnku, ale na tmavom, suchom a teplom mieste s dostatočnou cirkuláciou vzduchu. Pred sušením bylinu neoplachujte - hmyzu a nečistôt ju zbavíte pretrasením alebo pomocou prstov.

6 spôsobov, ako a kde môžete rozmarín sušiť:

V niekoľkoposchodovej závesnej sieti na sušenie byliniek a húb.
Rozložením na dno debničky alebo prepravky vystlanej utierkou, plátnom alebo bielym baliacim papierom (noviny nie sú vhodné).
Zviazaním do zväzkov, ktoré zavesíte napríklad na šnúru.
Vložením do papierového vreca.
V sušičke potravín - vetvičky rovnomerne rozložte na plát a sušte ich pri veľmi nízkych teplotách do 35 °C asi 8-10 hodín.
V rúre - bylinu sušte pri veľmi nízkych teplotách, pričom presný čas sušenia sa odvíja od tepla a výkonu vašej rúry. Pozorne ju počas sušenia sledujte.

Či je bylina dostatočne usušená, zistíte tak, že jej časť uzavriete do mikroténového vrecka. Pokiaľ sa do niekoľkých hodín vrecko zvnútra orosí, doprajte jej radšej viac času na dosušenie. Správne usušenú bylinu spoznáte aj podľa toho, že sa vetvičky ľahko lámu a sú krehké. Nasušenú bylinu skladujte v plechovej krabici, nádobe z tmavého skla alebo v hermeticky uzatvárateľnom boxe na potraviny. Neuchovávajte ju v plátennom vrecúšku ani na svetle - uchová si tak viac aromatických látok. Dajú sa však aj zmraziť alebo vysušiť bez toho, aby pritom stratili arómu.

Choroby a škodcovia rozmarínu

Rozmarín nie je veľmi náchylný na choroby. Často ho však napadá múčnatka. Veľmi zriedkavo sa u rozmarínu vyskytujú vošky, vlnačky alebo roztoče. Napriek tomu, že rozmarín je odolná rastlina, môže sa stretávať s rôznymi škodcami a chorobami. Najčastejšie sa jedná o bielu pleseň spôsobenú nadmerným zalievaním, ktorej sa dá zbaviť ostrihaním napadnutých listov alebo vetvičiek a následným obmedzením zalievania. Pri domácom pestovaní sa môžete stretnúť s voškami, molicami a muškami, ktoré obvykle napádajú rastliny, ktoré sú už niečím oslabené (napr. nedostatkom svetla alebo vody). Proti týmto škodcom používajte špeciálne prípravky na vošky a drobný hmyz. Rozmarín napádajú roztočce, najmä ak rastie na nevyhovujúcom stanovišti, napríklad v tieni. Spôsobujú akoby miniatúrne žltobiele bodky na vrchnej strane listov, prítomná môže byť aj drobná pavučinka.

Účinky a použitie rozmarínu

Rozmarín (Rosmarinus officinalis) je známy nielen ako kulinárska bylinka, ale aj ako cenný pomocník v tradičnej medicíne. Táto bylina, ktorá nesmela chýbať v bylinkovej záhradke žiadnej z našich babičiek, je známa svojimi mimoriadnymi liečivými účinkami. Rozmarín lekársky (Rosmarinus officinalis) obsahuje triesloviny, flavonoidy, alkaloidy, organické kyseliny a iné dôležité látky, ktoré sú v menšom množstve prínosné pre ľudský organizmus. Z vitamínov je to A, C a B, ďalej vápnik, železo, draslík, omega 3-mastné kyseliny a horčík. Je antiseptický, antivirotický, podporuje obranyschopnosť organizmu, zlepšuje trávenie, podporuje činnosť pečene a odstraňuje plynatosť. Má tiež močopudné účinky, pôsobí dezinfekčne a tiež podporuje pamäť. Upokojuje nervovú sústavu, takže si z neho možno pripraviť čaj pred spaním.

Liečivé účinky

Zvyšuje krvný tlak, zlepšuje krvný obeh, odstraňuje pocit chladu v končatinách a tonizuje cievy.
Povzbudzuje tvorbu tráviacich štiav, stimuluje činnosť pečene, pomáha proti bolestiam hlavy a nervozite, zlepšuje sústredenosť a vďaka upokojujúcim účinkom prispieva k pokojnému spánku.
Stimulácia mozgu: Vôňa rozmarínu môže podporiť sústredenie, pamäť a mentálnu bdelosť.
Pomáha pri žalúdočných ťažkostiach, nechutenstve a nadúvaní.
Pôsobí proti zápalu, čo oceníte pri prechladnutí a vírusových ochoreniach.

Denná odporúčaná dávka je jedna lyžička sušených listov ako korenie do pokrmu pre štyri osoby. Keďže pôsobí vo väčšom množstve opojne, jej konzumácia nie je odporúčaná tehotným a dojčiacim ženám ani deťom do 5 rokov. Pri dlhodobom alebo intenzívnom užívaní rozmarínu (napr. vo forme koncentrovaných olejov) buďte opatrní a poraďte sa s lekárom.

Použitie v kuchyni

Rozmarín sa používa predovšetkým v kuchyni a kozmetike. Úroda je vhodná na konzumáciu čerstvá, ale aj uvarená na zjemnenie mäsa a hydiny. Rozmarín chutí vynikajúco aj v zeleninových nákypoch, zemiakových jedlách a sladkých dezertoch. V sušenom stave sa rozmarín hodí aj do bylinkových potpourri a čajov. Pre liečebné aj kulinárske účely sa využívajú listy a mladé výhonky rozmarínu. Môžeme zbierať aj jednotlivé listy. Rozmarín používame najmä v čerstvom stave. Mladé výhonky tiež nakladáme do oleja alebo octu. Listy sa dajú konzervovať sušením, aj takto si uchová typickú arómu. Kvôli silnej aróme ho pridávajte do jedál skôr v menšom množstve.

Korenie: Prispieva k úprave trávenia a funguje preventívne proti nadúvaniu. Najviac sa hodí k divine, bravčovému a baraniemu mäsu. Používa sa aj na dochutenie šalátov, polievok, rýb, omáčok, marinád, cestovín a napríklad na zapekané zemiaky. Veľmi efektné je použiť vyzreté vetvičky po zbavení lístia, ako špajle na rôzne špízi.
Čaj: Zalejte lyžičku rozmarínových lístkov 250 ml vriacej vody, nechajte 10 minút lúhovať a potom preceďte. Tento čaj má dezinfekčné účinky, posilňuje pamäť a zlepšuje sústredenie. Pomáha pri trávení a nadúvaní. Je vhodné ho piť 2-3× denne až do ustúpenia ťažkostí. Rozmarínový čaj pôsobí posilňujúco vďaka éterickým olejom, trieslovým a horkým látkam a pomáha pri bolestiach hlavy a nervov. Nie je vhodný pre tehotné a dojčiace ženy ani pre malé deti.
Olej: Niekoľko vetvičiek rozmarínu macerujte v olivovom oleji po dobu minimálne 3 týždňov. Olej sa používa na dochutenie šalátov a nátierok, ale využitie nájde aj pri masáži. Čerstvé vetvičky môžete navyše naložiť do oleja a spracovať ich na rozmarínový olej.
Koktaily: Rozmarínom a borievkami možno dochutiť klasický gin tonic, alebo zmiešajte 2dcl broskyňového džúsu s 2cl calvados, pridajte mletý rozmarín a kocky ľadu. Prestraste v šejkri, preceďte do pohára a podávajte s ľadom.

Ďalšie použitie

Prísada do kúpeľa: Pomáha pri regenerácii svalov.
Esenciálny olej: V lekárňach a predajniach s alternatívnou medicínou nájdete esenciálny olej z rozmarínu, ktorý možno pridať do kúpeľa celého tela alebo nôh, prípadne ho pridať do telového krému. Pomáha totiž s hojením kožných chorôb, s reumatizmom, svalovými kŕčmi a zápalovými ochoreniami.
Kozmetika: Pridáva sa do šampónov na tmavé vlasy, pretože podporuje ich rast, farbu a lesk.

tags: #rozmarein #ajeho #pestovanie