Rozmnožovanie akváriových rastlín: Kompletný sprievodca pre podvodných záhradníkov
Pestovanie rastlín v akváriu je jednou z najkrajších a zároveň najzaujímavejších častí akvaristiky. Správne zvolené a pestované akváriové rastliny dokážu úplne zmeniť vzhľad nádrže, vytvoriť prirodzené prostredie pre ryby a zároveň pomáhajú stabilizovať celý ekosystém akvária. Mnoho začínajúcich akvaristov si myslí, že pestovanie rastlín je komplikované a vyžaduje špeciálne vybavenie. Pravdou však je, že väčšina akváriových rastlín je pomerne nenáročná a dokáže prosperovať aj v jednoduchších podmienkach.
Rastliny v akváriu plnia veľmi dôležitú rolu, keďže pôsobia ako prirodzené filtračné médium, rybky ich využívajú ako miesta na skrývanie, čo platí nielen pre čerstvo rozplávaný poter, no aj pre bojazlivé druhy, ktoré potrebujú mať pocit bezpečia, rastliny navyše produkujú kyslík a nakoniec pomáhajú rybám, ktoré počas rozmnožovania vytvárajú penové hniezda na hladine tým, že stabilizujú vodnú hladinu. V prírodnom akváriu predstavujú rastliny dominantu ako aj z estetického hľadiska, tak aj z hľadiska biologického. Zdravé rastliny sa totiž významnou mierou podieľajú na odbúravaní odpadných a pre rybky škodlivých látok. Produkujú kyslík, vylučujú látky, ktoré hubia/tlmia riasy a choroboplodné zárodky a podľa všetkého aj látky, ktoré pozitívne vplývajú na kondíciu a zdravie rýb. Napr. rozmnoženie niektorých rýb je bez použitia výluhov niektorých rastlín takmer nemožné.
Pestovanie rastlín v akváriu je fascinujúca kombinácia biológie, dizajnu a ekológie. Či už začínate s jednoduchým akváriom alebo plánujete profesionálny aquascaping, rastliny sú základom úspechu.

Typy akváriových rastlín a ich sadenie
Keď už vieš, ako si vybrať akváriové rastliny práve pre tvoje akvárium, nastal čas na sadenie rastlín. Keďže existuje viacero typov rastlín ako stonkové, ružicové, kobercové rastliny alebo rastliny na dekorácie, ich sadenie sa môže líšiť. Mnoho akvaristov si myslí, že pestovanie rastlín je komplikované a vyžaduje špeciálne vybavenie. Pravdou však je, že väčšina akváriových rastlín je pomerne nenáročná a dokáže prosperovať aj v jednoduchších podmienkach.
Sadenie rastlín v košíku
Väčšina akváriových rastlín, ktoré zakúpite, je zasadená v malom košíku s minerálnou vatou alebo kokosovým vláknom. Vo všeobecnosti u takto balených rastlín bude prvým krokom odstránenie košíka. Ak to ide ťažšie, jemne stlač košíček a vyber minerálnu vatu. Následne opatrne odstráň vatu z korienkov. Vo väčšine prípadov je vo vate zabalených viacero kúsok odrezkov, ktoré môžeš od seba oddeliť. Ak sú korienky príliš dlhé, môžeš ich skrátiť cca 2 - 3 cm od základne. Odstráň poškodené listy a následne rastlinu pomocou pinzety zasaď do substrátu, ktorý jemne pritlač. Rastlinu nenasádzaj príliš hlboko, aby bol umožnený prísun vzduchu ku korienkom.
Pokiaľ sadíš stonkové rastliny, sadenie je o to jednoduchšie. Nemusíš ich vyberať z minerálnej vaty, stačí ak odrezky rastlín odstrihneš tesne nad ňou a následne ich nasadíš. Niektoré druhy rastlín ako bucephalandry, microsora, bolbitisy a anubiasy nie je vhodné sadiť do substrátu. Tieto druhy rastlín jednoducho pripevníš o dekorácie niťou alebo lepidlom určeným na akváriové rastliny.

Sadenie rastlín in vitro
In vitro rastliny bývajú balené v plastovom obale s gélovým médiom. Preto pri sadení opatrne vyber rastliny a umy ich pod tečúcou vodou, aby si sa zbavil/a prebytočného gélu. Keďže sa v obale nachádza viac kusov vybranej rastliny, je vhodné ich od seba oddeliť. Na toto môžeš použiť pinzetu a následne ich zasadíš do substrátu. Aj v tomto prípade rastliny nenasádzaj príliš hlboko. V tomto balení však nájdeš aj plávajúce rastliny, ktoré premyješ pod tečúcou vodou a umiestniš na hladinu vody. Rovnako aj machy, ktoré jednoducho premyješ a pripevníš o dekorácie niťou alebo lepidlom na rastliny.
Sadenie rastlín vo zväzku
Sadenie týchto rastlín je veľmi jednoduché. Rastlinu premyješ pod tečúcou vodou, odstrániš pliešok aj vatu a odstrihneš z rastliny odumreté listy. Následne rastlinu zasadíš do vhodného substrátu. U nás v Shrimpe v tomto balení nájdeš aj rastliny, ktoré nie potrebné sadiť do substrátu, ako anubias, microsorum či bucephalandra.
Sadenie hľuzovitých akváriových rastlín
Rastliny ako aponogeton alebo tiger lotus nemajú klasický koreň ale hľuzu, v ktorej uchovávajú živiny. Bežne v akvaristikách dostať buď samotnú hľuzu alebo hľuzu zabalenú v košíku. Listy na hľuze však pri predaji nie sú pravidlom u všetkých predajcov. U nás v Shrimpe vždy necháme tieto rastlinky podrásť, aby sme mali istotu, že hľuza je skutočne živá. Sadenie hľuzovitých rastlín spočíva v položení hľuzy na substrát.
Dôležité faktory pre prosperitu akváriových rastlín
Našim cieľom je vytvoriť pre rastlinky optimálne podmienky. Tri základné faktory sú: 1. svetlo, 2. CO2, 3. živiny. Už pri plánovaní a zariaďovaní akvária by sme si mali uvedomiť, aké podmienky vyhovujú našim budúcim rastlinkám a ako ich vytvoriť.

Svetlo
Počas fotosyntézy rastliny využívajú svetlo na premenu CO₂ a vody na energiu. Zakorenené rastliny obvykle vyžadujú veľké množstvo svetla, teda oveľa viac ako sa obvykle nachádza v obytných priestoroch, a ich nároky môžu rásť úmerne s vekom nádrže, v ktorej sú pestované. Optimálna dávka svetla pre maximálny rast sa pohybuje medzi 3 až 5 Wattmi na každých 4,5 litra vody. Takzvané „dlhé dni“ (osvetlenie nádrže je v rozmedzí 12 až 16 hodín denne) podporujú rast, no zároveň môžu byť príliš dlhé pre mnoho rastlín, ktoré pochádzajú z oblastí v blízkosti rovníka. Dlhá doba, počas ktorej necháme osvetlenie počas dňa zapnuté, taktiež môže vyvolať zvýšený rast a reprodukciu rias. V prípade, že k takémuto javu došlo, mali by sme buď znížiť intenzitu osvetlenia, alebo skrátiť dobu osvetlenia našej nádrže.
- Spektrum: Každý typ osvetlenia by mal mať na krabici jasne vyznačené to, aké spektrum produkuje. Jávsky mach alebo Cryptocoryne budú spokojné aj s osvetlením, ktoré nedosahuje viac ako 500lx.
- Kelviny (K): Väčšina rastlín v akváriu bude rásť správne pri hodnotách 5000K, no príliš vysoké hodnoty nad 6800K rastline nepomôžu. Poludnie je symbolizované hodnotou 6500K.
Živiny a hnojivá
Všetky rastliny, bez rozdielu, potrebujú výživu v podobe dusíka, draslíka, železa (na tvorbu chlorofylu) a fosforu. Zvyčajne sa k vodným rastlinám tieto zložky dostávajú z vody, ale berú si ich aj zo substrátu svojimi koreňmi. Je dôležité zapamätať si to, že akváriové rastliny potrebujú železo na produkovanie chlorofylu, zeleného pigmentu, ktorý je nutné pre správny priebeh fotosyntézy. Iné látky, akými sú napríklad uhlík a zinok sú zas nutné pre metabolizmus rastliny. Vo všeobecnosti platí, že hnojivá by mali byť v akváriu použité raz mesačne, no husto zarastené nádrže budú vyžadovať iný prístup ohľadom množstva a frekvencie hnojenia. Navyše je všeobecne známe, že rastliny s červenými listami vyžadujú viac železa ako zelené rastliny. Hnojivá poznáme vo forme roztokov, guličiek, alebo vo forme, ktorá vyzerá ako hlina a pridáva sa do substrátu. Pre zásobovanie rastlín dusíkatými látkami z exkrementov rýb je vhodné na dno akvária umiestniť hrubšiu vrstvu substrátu, ktorá sa pomaly zanesie výkalmi rýb, a tieto budú následne rozkladané koreňmi rastlín, ktoré v nádrži pestujeme.
Nielen korene, ale aj nitrifikačné baktérie v takomto substráte nájdu vhodné prostredie a pomôžu tak v akváriu udržiavať vhodné podmienky pre chov rýb. Ak ale nie je hrúbka substrátu dostatočná, výkaly sa môžu uvoľňovať späť do akvária a tým môže dôjsť k zamoreniu vody amoniakom, čo v konečnom dôsledku vedie u rýb k stresu, chorobám a aj k úmrtiam. Ak pridávate do akvária hnojivá, nesmiete zabudnúť na dodržiavanie pokynov na obale! Nikdy nedávajte do akvária hnojivá pre suchozemské rastliny!
Parametre vody a CO2
Síce nie všetky rastliny vyžadujú rovnaké parametre, no pre optimálny rast rastlín by mala byť celková tvrdosť - GH vody okolo 100 ppm. To zabezpečí nielen dostatok minerálov, ale aj stabilitu pH. Privysoká uhličitanová tvrdosť - KH však spôsobuje odvápňovanie. Aj keď existujú rastliny, ktoré znesú aj extrémnejšie hodnoty, optimálne pH pre rast rastlín je medzi 6,7 až 7,3. Oxid uhličitý je súčasťou fotosyntézy a pomáha optimálnemu vývoju rastliny. Fľaša oxidu uhličitého s regulátorom by mala udržiavať jeho úroveň na 5 až 12 mg/l, čo je nutné dodržiavať, keďže vyššie koncentrácie by mohli poškodiť pečeň rýb. Takého dávkovacie zariadenia pre akváriá sú v podstate odvodené zo zariadení, ktoré sa používajú v skleníkoch. Najjednoduchšie dávkovače oxidu uhličitého sú tie, ktoré sa dajú manuálne používať a najvychytenejšie sú tie, ktoré majú v sebe merače pH a sú pripojené ku svetlu, takže keď sa svetlo vypne, vypne sa aj tento dávkovač, lebo v noci aj rastliny spotrebúvajú kyslík. Tak, ako je to asi so všetkým, aj s CO2 to môžete prehnať. Jeho vysoká hodnota nakoniec nemusí ublížiť iba rybám, ale aj samotným rastlinám. To sa stane hlavne vtedy, keď je vo vode veľa CO2, ale nie je tam dostatok svetla, čiže ho rastliny nemôžu dostatočne spotrebovať a obmedzí sa proces fotosyntézy.
Dávkování CO2 v akváriu. Je to obchodni tah ? Nebo skutečně potřebují rostliny hnojit pomocí CO2 ?
Starostlivosť o akváriové rastliny
Záhradkárčenie v akváriu je predovšetkým o tom, že veci dávajú zmysel. Zvyšky a odumreté časti rastlín by mali byť z akvária odstránené, aby tie živé mali dostatok svetla a aby v akváriu neprebiehalo zbytočne veľa rozkladných procesov (stačí, že sa rozkladajú exkrementy rýb). Presadenie je vhodné urobiť v prípade, že hustota listov zabraňuje rastlinám v spodných častiach prijímať svetlo a tým pádom sa rozvíjať.
Bežné problémy a ich riešenia
Často sa stáva, že po zasadení nových rastlín, ich listy rýchlo zhnednú a začnú sa rozpadávať. Toto nie je choroba, ale iba prispôsobovanie sa novým podmienkam a zdravá rastlina by mala čoskoro produkovať nové listy a výhonky tak, že úplne nahradia tie odumreté. Ak ale už rastlina v akváriu nejaký ten čas jestvuje, a ak jej listy začnú hnednúť a rozpadávať sa, je to znak toho, že rastline chýbajú výživové látky, alebo sa jedná o problém so svetlom. Preto vždy monitorujte svoju nádrž aspoň rad týždenne a pravidelne sa o rastliny starajte. V prípade, že sa jedná iba o zhnednutie listov, problém tkvie v nedostatku alebo prílišnom množstve svetla a rastlina jednoducho prestane rásť, prípadne rastie strašne pomaly a rast sa obnoví až v miestach, kde rastlina dostáva primerané množstvo svetla.
Ďalším prípadom sú rastliny, ktoré časom upadajú. Najrozšírenejším prípadom, kedy k takémuto javu dôjde je po období s nižšou výškou vodného stĺpca, čím sa časti rastliny dostávajú nad hladinu a na vzduch. Často k tomuto dôjde v období rozmnožovania, kedy rastliny kvitnú a následne ich hmyz opeľuje (množstvo dnes známych akváriových rastlín bolo pôvodne suchozemskými, no neskôr sa prispôsobili životu v riekach a jazerách). Približne rok po kvitnutí rastlina postupne slabne a môže odumrieť, aj keď veľa rastlín žije aj 3 a viac rokov.
Rozmnožovanie akváriových rastlín
Rastliny, ktoré sú sústavne ponorené pod vodou, sa rozmnožujú asexuálne alebo vegetatívne. Niektoré druhy rastlín, ako je napríklad Valisnéria, vypúšťajú výhonky, na konci ktorých vyrastie nová rastlina (ako napríklad jahoda). Tieto výhonky môžu byť nad substrátom (Anubias - rozmnožuje sa pomocou rizómov), ale aj pod ním (Echinodorus - tieto produkujú poplazy, ktoré sú podobné rizómom, no rastú pod vrchnou vrstvou substrátu). Ak rastlina rastie hlboko, výhonky sú v substráte. Ak rastlina nie je dostatočne hlboko, tak tieto výhonky budú vytŕčať nad zemou.
Niektoré rastliny vytvárajú určité časti, ktoré začnú koreniť, a to je vlastne zárodok novej rastliny. Tieto časti môžete odrezať a posadiť, alebo iba ohnúť a korene dať do substrátu. Napríklad Echinodorus vytvára nové rastliny z poplazov vychádzajúcich zo spodnej časti rastliny, zatiaľ čo z Taxiphyllum alternans vyrastajú nové rastlinky z krajov listov, ktoré sa dokážu oddeliť a plávať na hladine. Ale ak ich odstrihnete, môžete ich zasadiť.

Rozmnožovanie machov a epifytov
Jávsky mach môže byť dokonca pripevnený o rôzne akváriové dekorácie, akými sú napríklad naplavené drevá, no je potrebné zdôrazniť, že nielen táto rastlina sa pripevňuje o objekty v akváriu - napríklad Anubias nana je druhom, ktorý tiež môžeme často nájsť pripevnený nitkami, prípadne iným materiálom, ktorý nepoškodzuje rastlinku. Pri takto upevnených rastlinách je iba otázkou času, kedy sa ich korene prispôsobia a pevne prichytia o podklad, čím zanikne potreba stále upevňovať rastlinu nitkami, a podobne. Na uchytenie je možné použiť aj rybársky vlasec, no dbajte na to, aby bol upevnený tak, že žiadna ryba v ňom za žiadnych okolností neuviazne! Navyše takéto umelohmotné vlákna sa vo vode nerozložia a ani rybami neprejdú v prípade náhodného požitia tak jednoducho, ako vlákna z prírodných materiálov.
Plávajúce rastliny
Okrajovo spomenieme aj plávajúce rastliny, ktorým sa detailnejšie venujeme nižšie. Takéto rastliny nepotrebujú žiaden substrát, a jednoducho plávajú na hladine. Smerom ku dnu produkujú korene a pomocou nich z vody odčerpávajú nitráty, no taktiež živiny. Plávajúce rastliny (žaburinka, šalvia) často vyžadujú ruku skúseného akvaristu. Vytvárajú fantastický vizuálny efekt - vodná záhrada sa vďaka nim stáva divočejšou. Sú skvelé čističe: čistia vodu od ťažkých kovov.
Príklady plávajúcich rastlín:
- Azolla caroliniana
- Hygroryza aristata
- Lemna minor
- Ludwigia helminthorrhiza
- Phyllanthus fluitans
- Pistia stratiotes
Výber a rozmiestnenie rastlín v akváriu
Rastliny v akváriu sú ako podvodná záhrada. Už len pohľad na bujnú vegetáciu prináša pokoj a príjemne naladí. Dobre udržiavané rastliny v akváriu potešia svojim vzhľadom. Zároveň musíte vedieť, že rastliny nemajú len dekoratívnu funkciu.
Akváriové rastliny dosahujú rôzne veľkosti a podľa toho sú aj kategorizované - sú kompatibilné s rôznymi umiestneniami v nádrži. Je zrejmé, že vysoké rastliny musia byť umiestnené v zadných častiach akvária. Rastliny, ktoré dosahujú strednú výšku by mali byť osádzané do stredných častí, a rastliny, ktoré dosahujú malého vzrastu, sú vhodné na pestovanie v popredí nádrže.
Rozdelenie rastlín podľa umiestnenia:
- Rastliny v popredí: sú krátke a zvyčajne vyžadujú starostlivosť skúseného akvaristu. Za žiadnych okolností by ste nemali pritlačovať rastliny v popredí k prednému sklu, pretože to brzdí rast koreňov. Typickým príkladom sú Riccia fluitans alebo zakrpatené Cryptocoryne, ktoré vytvárajú „koberec“.
- Sekundárne rastliny (stredná časť): sú expanzívne a potrebujú veľa miesta. Preto pri ich vysádzaní pamätajte na to, aby ste medzi rastlinami ponechali dosť veľké priestory.
- Vysoké rastliny (zadná časť): sa ľahko pestujú. Môžete ich vysádzať v trsoch, blízko seba, alebo jednotlivo. Páči sa nám na nich, že dokonale skryjú filter a ďalšie príslušenstvo. Typickým príkladom rastlín, ktoré sa hodia do pozadia, sú Vallisnerie, ktoré rastú dlhé a majú listy podobné tráve.
- Epifyty: sa na rozdiel od plávajúcich rastlín ľahko pestujú. Zástupcami epifytov sú napríklad anubias a pečeňovky. Epifyty sú najčastejšie umiestnené na kameňoch alebo koreňoch.
Rastliny nielen pre začiatočníkov
Mgr. Tento článok sa venuje pestovaniu akváriových rastlín, je príručkou a taktiež obsahuje tipy a zodpovedané často kladené otázky. Navyše lokalita aqua-fish.net taktiež obsahuje databázu rastlín, jednoducho kliknite na tento odkaz a vo vašom prehliadači sa zobrazia obrázky rastlín, ktoré sú odkazmi na konkrétne druhy.

| Názov rastliny | Pôvod | Náročnosť | Umiestnenie | Poznámky |
|---|---|---|---|---|
| Anubias | Afrika | Nízka | Na dekorácie | Pomalý rast, nezasádzať do substrátu |
| Cryptocoryne | Južná Ázia | Rôzna | Popredie, stred | Bohatý koreňový systém, ocení výživný substrát |
| Vallisneria | Ázia, Austrália, Amerika | Nízka | Pozadie | Rýchly rast, vhodná na prekrytie techniky |
| Echinodorus | Južná Amerika | Stredná | Stred, pozadie | Mohutný koreňový systém, potrebuje živiny pri koreňoch |
| Riasoguľa (Aegagropila linnaei) | - | Nízka | Dno | Zhluk rias, pomalý rast, obľubuje chladnejšiu vodu |
| Machy (Taxiphyllum) | - | Nízka | Na dekorácie | Pomaly rastúce trsy, vytvárajú úkryty |
Výber rastlín podľa druhu rýb
Niektoré druhy rastlín sú viac vhodné pre konkrétne typy akvárií a aj akvaristi sa často snažia dosiahnuť prirodzeného vzhľadu, ktorý je známy ako biotopové akvárium. Ako príklad môžeme uviesť nádrž so Skalármi, alebo Terčovcami - v takomto prípade sa môžeme pokúsiť vytvoriť Amazonské prostredie s rastlinami, ktoré sú pre tento región charakteristické, no je pravda, že nič nám nebráni v tom, aby sme sa odchýlili od kopírovania prírody a môžeme do takéhoto zriadenia pridať aj rastliny, alebo ryby, ktoré pochádzajú z iných lokalít.
- Skaláre: radi sa schovávajú v rastlinstve. Rastliny typu Vallisneria im určite nebudú prekážať a radi sa budú v takomto prostredí zdržiavať.
- Terčovce: zvyknú obývať stredné vrstvy akvária. Ideálnou rastlinou pre Terčovce sú rôzne druhy Echinodorus.
- Mrenky štvorpruhé: rady oddychujú v poraste, predovšetkým v noci. Keďže niekedy majú tendenciu obhrýzať rastliny, mali by ste zvoliť odolné druhy.
- Africké cichlidy: výber rastlín sa zúži len na tie, ktoré majú tvrdé listy a sú teda schopné odolávať nájazdu rýb.
tags: #rozmnozovanie #akvariinich #rastlin
