Rozmnožovanie figovníka odrezkami: Podrobný sprievodca pre úspešné pestovanie

Sladké figy sa darí vypestovať už aj na Slovensku, a to nielen v južných oblastiach. Zmeny klímy a šľachtené odrody prinášajú do našich záhrad aj nové druhy exotického ovocia. Chutné a zdravé figy si skutočne môžete odtrhnúť z vášho figovníka, ktorý si zasadíte voľne v záhrade, do skleníka či do kvetináča na balkón a terasu. Na plody fíg sa môžete tešiť už v druhom roku pestovania figovníka.

Exotický figovník má svoj domov v subtropických oblastiach východnej a západnej Ázie. Ker figovníka dorastá do výšky 3 až 5 metrov, v prirodzených podmienkach môže dosiahnuť až 2-násobnú výšku. Je zaujímavosťou, že v našich podmienkach plodí väčšina figovníkov bez opelenia. Plody, resp. súplodie - figy dozrievajú u nás od augusta do konca októbra. Figovník začína rodiť pomerne skoro - už v druhom roku po vysadení. Rodí každoročne a väčšina pestovaných odrôd v dvoch vlnách.

Napriek tomu, že figovník pochádza zo subtropického pásma, jeho pestovanie je u nás možné, ak ho zasadíme na chránené miesto orientované na juh. Najvyššiu šancu na úspešné pestovanie majú, samozrejme, v rámci našej krajiny južné regióny, ak však figa rastie na chránenom mieste, úrody sa dočkáme aj v stredných polohách. Dokonca aj v regiónoch, kde figa môže vymrznúť - veľmi rýchlo totiž obráža a v priebehu jedinej sezóny dokáže vytvoriť ker s výškou a šírkou okolo dvoch metrov. Zdravú dospelú rastlinu si môžete aj s úspechom rozmnožiť.

Spôsoby rozmnožovania figovníka

Existujú minimálne dva spôsoby rozmnožovania figovníka: tohtoročnými odrezkami a koreňovými výmladkami. Na semienka by som sa veľmi nespoliehal. Figovníky sa zvyčajne množia odrezkami. Koniec koncov, je to táto metóda, ktorá vám umožní získať veľké množstvo sadivového materiálu doslova zo zvyškov, ktoré zostali počas formovania. Figy sa chovajú odrezkami na pestovanie v záhrade aj doma. Zárukou dobrej odrody figovníka a bohatej úrody je zasadenie novej rastlinky z odrezkov kra figovníka, ktorý sa už týmito vlastnosťami vyznačuje. Možností ako si vegetatívne rozmnožiť figovník je veľa. Odrezok zakorení takmer všade, napríklad aj zabalený vo vlhkej papierovej vreckovke uložený v sáčku na teplom mieste. Pre pestovateľov, ktorí sa radi zapodievajú vlastnými výpestkami, je tu cesta vegetatívneho množenia. Veľmi dobrú ujateľnosť majú odrezky aj s kúskom koreňa. Na to však potrebujete nájsť rastlinu pestovanú v tvare kra. Odrezok bez koreňa sa dá odobrať zo svetlej časti koruny figovníka pestovaného v tvare stromčeka.

Rozmnožovanie odrezkami

Odrezky odoberajte na koncoch tak, aby ste rezali len mäkké drevo. Odrezok by mal mať asi päť očiek, pričom po tretie očko ho zapichneme do substrátu a dve necháme trčať. Na jar je najlepšie rezať zelené odrezky, skôr ako sa púčiky prebudia. Je lepšie to urobiť začiatkom marca. Zarezávanie je možné aj koncom februára. Na jeseň sa zberajú dreviny. Figy je možné propagovať aj v lete. Tento čas je vhodný pre dva spôsoby rezania. Mnohí záhradkári sa však domnievajú, že v lete korene konárov menej a rastlina pociťuje väčší stres pri prerezávaní. Je tiež dôležité, aby slnko nebolo pri rezaní aktívne.

Na pestovanie fíg sa používa zelený a lignifikovaný sadivový materiál. Práca s takýmito odrezkami má určité rozdiely. V oboch prípadoch je dôležité zvoliť vhodnú materskú rastlinu. Mal by už kvitnúť a prinášať ovocie. Je dôležité skontrolovať strom kvôli chorobám a škodcom.

Lignifikované odrezky

• Lignifikované odrezky majú tvrdú, ale pružnú kôru. Ak v ňom urobíte výrez, uvidíte zelenú vrstvu.
• Vetvy by nemali byť príliš staré alebo suché.
• Pobočky sa narezávajú na dĺžky od 15 do 25 cm a musia mať najmenej tri živé puky.
• Zozbierané vetvy sa uložia do skladu. Ak existuje pivnica, sú pochované v pieskových boxoch. V suteréne sa sadivový materiál skladuje pri teplote +1 až +5 °C.
• V marci sú odrezky očistené od piesku.

Zelené odrezky

• Zelené odrezky musia byť absolútne zdravé, dobre vyvinuté, bez poškodenia.
• Počet púčikov na kvalitnom prerezávaní je najmenej 3-4.
• Z rezu zelených konárov sa uvoľňuje šťava, ktorá pripomína mlieko. Rastlinný materiál sa udržuje počas 4 až 6 hodín na chladnom a tmavom mieste.
• Na kôre sú plytké zárezy. Potom sa rezanie okamžite zakorení.

Príprava odrezkov

Na výsadbu sú pripravené lignifikované aj zelené odrezky. Odrezky sa nechajú jednu hodinu vsiaknuť do svetloružového roztoku manganistanu draselného. Na stimuláciu rastu sa sadivový materiál namočí do roztoku stimulátora rastu, napríklad "Kornevin" alebo "Heteroauxin". Rezanie plátkov. Ihneď po spracovaní je sadivový materiál pripravený na zakorenenie.

Ako na to - podrobný postup

1. V januári, prípadne začiatkom februára, keď teploty stúpnu nad nulu a je slnečný deň, odoberte čistými ostrými nožnicami odrezky. Vhodný na množenie je dvojročný výhonok s priemerom asi 1,5 cm.
2. Na zakorenenie použite strednú časť odrezku s tromi až štyrmi očkami. Reznej rany sa nedotýkajte, ale skontrolujte či z nej nevyteká latex (nie je to vhodné).
3. Obe rezné plochy na odrezku ošetrite ponorením do stimulátora zakorenenia a nechajte zasušiť pri teplote 10 °C.
4. Takto pripravené ich šikmo zapichnite do pripraveného substrátu (agroperlit, piesok a odkyslená rašelina). Nad povrchom substrátu má ostať vyčnievať jedno očko. Mierne zalejte vlažnou vodou.
5. My sme každému odrezku dopriali vlastný črepník, nakoľko nové korene sú veľmi krehké a ľahko sa lámu. Vysadený odrezok aj s nádobou položte do miestnosti s izbovou teplotou.

Akonáhle to počasie dovolí, preneste nádoby so zakorenenými odrezkami von. Najskôr by mali pobudnúť v tieni, nech neutrpia šok zo silných slnečných lúčov. Zároveň ich uchránite pred stratou vody výparom.

Rozmnožovanie koreňovými výmladkami

Pri rozmnožovaní koreňovými výmladkami je postup ešte jednoduchší. Nájdeme výhon, ktorý rastie horizontálne tesne pri báze rastliny. Zvyčajne má takýto výhon pri kontakte s pôdnou vlahou vytvorené jemné vlásočnicové korienky. Toto miesto najskôr polejeme vodou a necháme vsiaknuť. Potom okolie zapustených korienkov opatrne odkopeme a korienky obnažíme. Nakoniec výhon oddelíme pákovými nožnicami od materskej rastliny a vyberieme z pôdy. Zasadíme do pripraveného črepníka rastovým vrcholom kolmo nahor.

Zakoreňovanie odrezkov

Existuje niekoľko spôsobov, ako zakoreniť figové odrezky.

Zakoreňovanie v piesku

Pred zakoreňovaním fíg z vetvičky sa piesok dezinfikuje tmavo ružovým roztokom manganistanu draselného, vriacou vodou alebo v peci. Substrát sa naleje do plastovej misky. Stopka je pochovaná v piesku o 3 cm. Na nádobu a vetvičku sa položí vrece alebo rezaná fľaša. Každý deň sa rozloží skleník a výsadba sa vetrá 15 minút. Po zaschnutí sa piesok navlhčí teplou vodou a rez sa tiež navlhčí.

Zakoreňovanie vo vode

Teplá voda sa naleje do pohára alebo plastového pohára do výšky 3 cm. Ďalšou možnosťou je vloženie bavlnenej vlny ponorenej v tekutine do pohára. Figy veľmi dobre zakoreňujú. Takže odrezok zapustí korene aj vo vode, podobne ako africká fialka. Rovnako mu narastú aj po ponorení do čistého agroperlitu, ktorý mierne zvlhčite. Ľahko to ide aj v papierovej vreckovke uzatvorenej v mikroténovom vrecúšku.

Zakoreňovanie v živej pôde

Na prípravu pôdy vhodnej na zakorenenie zmiešajte 2 časti záhradnej pôdy a humusu, 1 diel piesku a 1 diel rašeliny. Pôdna zmes sa kalcinuje v peci alebo sa zalieva tmavo ružovým roztokom manganistanu draselného. Na dno nádoby sa naleje 3-5 cm odtoku (jemný štrk, expandovaná hlina, drvená tehla, štiepaná keramika), zvyšok objemu sa naplní zeminou. Stopka je pochovaná 3 cm a pôda okolo nej je zhutnená. Na vrch sa naleje vrstva piesku. Na rukoväť sa položí vrece alebo rezaná fľaša. Skleník je vetraný denne po dobu 15 minút.

Výsadba a starostlivosť o figovník

Keď je rez vložený do piesku alebo vody, presadí sa do novej nádoby so zeminou, len čo sa zakorení. Skutočnosť, že vetva zakorenila, naznačujú prebudené púčiky. Ak plánujete zasadiť strom na otvorenom teréne, sadenice sa pestujú v skleníku alebo doma po celý rok. V čase transplantácie na trvalé miesto by mal byť koreňový systém dobre formovaný a strom by mal byť silný. Výsadba pestovanej sadenice závisí od toho, kde figa porastie. Pri pestovaní vonku sa používajú jednoročné a dvojročné sadenice. Ak boli odrezky umiestnené vo vode alebo v piesku, sú ihneď po zakorenení presadené do črepníka. Domáci transplantát sa vykonáva niekoľkokrát, keď sa hrniec naplní koreňovým systémom.

Existujú dva spôsoby, ako vysadiť figové sadenice vonku. V prvom prípade sa rastliny vysádzajú do zákopov, v druhom - do dier.

Výsadba do zákopov

Vykopajte priekopu do hĺbky 1 m. Stena výkopu umiestnená na severnej strane by mala mať sklon 90 - 85 ° a južná stena by mala byť sklonená nie viac ako 30 °. Na dne výkopu sú otvory vykopané 40-60 cm hlboko vo vzdialenosti 1 m od seba. Pôda, ktorá sa z nich odstráni, sa zmieša s 2 kg hnilého hnoja, 30 g superfosfátu, 20 g síranu draselného, 1 polievková lyžica. Na dno otvoru sa naleje 5 cm odtoku (môžete použiť rozbitú tehlu alebo expandovanú hlinku, ale nie betón). Potom sa zakryje časť pôdy. Otvor je pokrytý zeminou. Pôda okolo sadenice je zhutnená a napojená dostatočným množstvom teplej vody.

Výsadba do dier

Používajú sa aj jamy. Vykopajte otvor s priemerom 50 cm a hĺbkou 80 cm. Do dna otvoru sa naleje 5 - 10 cm odtoku... Do otvoru sa umiestni sadenice spolu s kusom zeme. Strom je napojený.

Zalievanie a hnojenie

Za horúceho suchého počasia sa strom zalieva denne, pričom na každú rastlinu sa vynakladá najmenej vedro vody. Po každom zalievaní a zrážkach sa pôda uvoľní. Vrchný dresing sa koná každé dva týždne. Kry figovníkov vo voľnej pôde hnojíme špeciálnym hnojivom dostupným v záhradníctve najlepšie na jeseň. Pre vyzrievanie pletív sa tiež používajú hnojivá s vyšším obsahom draslíka. Hnojenie odporúčame do konca septembra.

Rez figovníkov

Pre pevnosť a dobre rozloženú kostru kríka figovníka je dôležitý každoročný rez. Už v prvom roku pestovania sa na jar skracuje hlavný výhonok na 5-6 púčikov, aby sa vytvorili aj bočné konáriky. Tie sa na nasledujúci rok opäť skrátia na 3-5 púčikov. Rez figovníka je nevyhnutný aj kvôli bohatej úrode. Pre figovníky je typické „ronenie“ mliečnej lepkavej tekutiny pri akomkoľvek poranení kríka. Odrodené výhonky sa tiež odstraňujú, ale len po minuloročné drevo. V pazuchách sa vytvoria nové plody. Každoročne sa odstraňujú odumreté, namrznuté, suché či inak poškodené konáriky. V prvých rokoch po výsadbe sa robí výchovný rez, kedy zrežete hlavný výhon na 5 - 6 púčikov a tým podporíte rozvetvenie sa a obrast, kde sa vytvorí základ úrody.

Príprava na zimu

Všetky spadnuté listy sa odstránia na jeseň. Strom je ohnutý k zemi, pokrytý fóliou, posypaný zemou, a potom konáre a listy. Pri silnejších mrazoch môžu konce výhonkov zmrznúť, počas veľmi chladných zím môže rastlina celá vymrznúť až po zem. Počas zimy sa odporúča ochrana figovníkov prihrnutím pôdy, krytom z trstiny, vrecoviny alebo čečinou. U mladých rastlín spojte výhony do jedného trsu, zviažte ich a obaľte vhodným materiálom. Niekedy však figovník po zime nezačne pučať vôbec. Dajte mu však ešte šancu. Prekvapiť vás môže novými výhonkami pokojne aj začiatkom leta. Vymrznuté výhonky zrežte až na živé drevo a rany zatrite voskom alebo špeciálnym stromovým balzamom. Staršie dreviny je tiež lepšie pred mrazmi zazimovať, a to obalením do jutoviny, alebo bielej textílie s výplňou. Vhodná je napríklad slama, seno, kedy sa vyplní priestor medzi jednotlivými výhonkami, ktoré nesú základ budúcej úrody. Tiež nastlaním pomocou listov a čečiny. Je to húževnatý ker, ktorý výborne regeneruje, ale za cenu úrody. Na jednoročných výhonkoch sa úrody nedočkáte. Vytvoria sa len plody, ktoré dozrejú až na jar, teda v bytových nemrznúcich podmienkach.

Odrody figovníkov

Vo svete je vyšľachtených viac ako 600 odrôd. Naše záhradníctva ponúkajú odrody ’Brown Turkey‘, ’Peretta‘®, ’Becane‘ či ’Bornholm S Diamond‘. Odporúča sa zvoliť také, ktoré sú odolné voči slovenskému podnebiu (napríklad Brown Turkey, Kadota, Dalmatica). Partenokarpické odrody plodia aj bez opeľovača. Odrody s krátkym vegetačným obdobím zaručujú dozretie plodov aj mimo extrémne teplých oblastí.

Choroby a škodcovia figovníka

Figovníky zatiaľ väčšinou obchádzajú choroby a škodcovia v našich končinách. Pri prezimovaní v teplom skleníku môžu cicaním rastlinných štiav škodiť molice. Ojedinele sa môžete stretnúť s tzv. hrdzou figovníkov (hnedočervené škvrny na listoch), ktorá sa objavuje v chladnom a vlhkom prostredí. Môže spôsobiť opadanie listov, oslabenie rastliny a malú úrodu. Najznámejší škodca figovníkov je listomôľka figovníková, ktorá sa objavuje stále viac. Listomôľka je malá húsenička, ktorá vyžiera listy a pokrýva ich pavučinkami. Zvykne sa objavovať dva razy do roka, a to začiatkom leta a na jeseň. Ďalšou chorobou, ktorej sa pravdepodobne nevyhnete, je vírusová mozaika. Toto ochorenie má čoraz viac stromov v zahraničí a aj na Slovensku sa tento vírus rozširuje.

tags: #rozmnozovanie #figovnika #odrezkami

Populárne príspevky:

• symbolika vianočnej ruže
• Nájdite svoju perfektnú ryšavú
• Ochrana pred automatizovaným prístupom
• Objavte rastlinné teráriá
• Informácie o Kvetinárstve Kaja