Rozmnožovanie vodných korytnačiek: Kompletný sprievodca
Korytnačky sú fascinujúce tvory s dlhou históriou, ktorá siaha až do čias dinosaurov. Ich jedinečný pancier a pomalý, no vytrvalý životný štýl ich robia obľúbenými domácimi miláčikmi. Avšak, ako pri každom zvierati, aj pri chove korytnačiek je nevyhnutné mať dostatok informácií, najmä ak uvažujeme o ich rozmnožovaní. Rozmnožovanie vodných korytnačiek v amatérskych podmienkach môže byť náročné, no s pochopením ich potrieb a správnym prístupom je to možné.
Vodné korytnačky patria k obľúbeným a často vyhľadávaným druhom zvierat. Ohľadom ich chovu koluje množstvo rôznych informácií, z ktorých je žiaľ veľké množstvo neúplných, najmä ak poukazujú na ich „nenáročnosť“. Je dôležité si uvedomiť, že korytnačka je živý tvor, nie hračka, ktorú odložíme, keď nás prestane baviť. Chov vodných korytnačiek nie je len o občasnom nasypaní suchého vločkového krmiva na hladinu vody. Korytnačka nie je ryba a potrebuje úplne inú stravu. Mnohí predajcovia neposkytujú fundované rady, čo vedie k zanedbaniu potrieb týchto zvierat. Korytnačky patria podobne ako ich suchozemské príbuzné k dlhovekým živočíchom, preto treba rátať s tým, že nám budú pri dobrej starostlivosti robiť spoločnosť aj niekoľko desiatok rokov.
Pohlavná dospelosť a obdobie párenia
Väčšina korytnačiek je pohlavne dospelá od 5. roku života, niektoré aj neskôr. Obdobie párenia je väčšinou od konca apríla do začiatku júna, závisí to od dĺžky dňa a množstva slnečného žiarenia. Hlavným obdobím párenia sa korytnačiek je obdobie po zimnom spánku. V tom čase začnú samce medzi sebou bojovať o samicu a to narážaním panciera do súpera a pretláčaním.
Samce sa budú nahlas ozývať a vzájomne sa zrážať panciermi. Snažia sa jeden druhého prevrátiť a zvíťazí ten zo súperov, ktorý zostane na všetkých štyroch. Po víťaznom súboji nasleduje párenie. Korytnačka vylieza a je prichytená na zväčša guľaté predmety a môže pritom vydávať sipavé zvuky. Víťaz potom zvádza samicu, pričom rozmnožovací rituál sa líši od druhu k druhu. Samec suchozemskej korytnačky zväčša bude prenasledovať samicu a snažiť sa ju uhryznúť do nôh, aby sa samička vtiahla do panciera, čím sa jej uvoľní chvost a kloaka.
Známky pripravenosti na kladenie vajec
Ak sa korytnačky spária a samička celé dni hrabe v piesku, alebo v štrku v akváriu či na súši, pravdepodobne hľadá miesto na nakladenie vajec. Po určitom čase (6 - 8 týždňov) samička vyhľadá miesto, kde je kyprá pôda, alebo v akvateráriách často nakladú vajíčka aj do vody. Ak nájde dostatočne hlboký piesok, nakladie do neho vajcia.
Pri prvých náznakoch pytačiek pripravíme samičke dostatočne vysokú vrstvu rašeliny s pieskom, do ktorej bude môcť vajíčka zahrabať. Vajíčka môžu byť guľaté aj oválne, ich počet závisí od druhu a aj veku samice, môže to byť iba jedno, ale aj 100. Vajíčka sú biele, guľaté alebo oválne a majú pevnú škrupinu. Samička po znesení vajíčka zahrnie a povrch veľmi jednoducho utľapká: postaví sa nad jamku a niekoľkokrát "dosadne" plnou váhou na zem. Potom odíde.
Starostlivosť o vajíčka a inkubácia
O vajíčka sa treba náležite postarať. Manipulácia s nakladenými vajíčkami musí byť maximálne opatrná, pretože sa nesmú otočiť dolu hlavou. Vezmeme priesvitnú nádobu a naplníme ju špeciálnym substrátom [vermikulit], kúpeným v teraristike, alebo riečnym pieskom či štrkom [úplne čistým]. Substrát treba mierne navlhčiť a vajíčka do neho poukladať tak, aby sa neotočili dolu hlavou oproti pôvodnej polohe. Mali by byť do substrátu asi z polovice ponorené.
Nádobu uzavrieme vekom s len malými otvormi, takže sa v nej sama vytvorí nutná vlhkosť 100%. Raz za deň treba viečko odokryť a nahnať do nádoby rukou čerstvý vzduch. Teplota v nádobe by mala byť 27 stupňov. Bolo už dokázané, že pri teplote 30°C sa rodí viac samíc, pri teplote 28°C viac samcov a pri 29°C je to tak pol na pol. Stabilnú teplotu môžme zabezpečiť napríklad uzavretím liahne s vajíčkami do väčšieho akvária, položenú na tehlách. Teplotu udržujeme ohrievačom a termostatom. Kondenzovaná voda z krytu nádoby nesmie kvapkať na vajíčka. Ak sú vajíčka príliš mokré, zárodky vnútri zahynú. Vajíčka pred umiestnením do inkubátora označíme dátumom, kedy boli znesené. Inkubátor potom už nepremiestňujeme a vetráme.
O ďalšie sa musí postarať slniečko, prípadne pri odchove uloženie vajec do inkubátora so stálou teplotou a vlhkosťou. Podľa teploty trvá inkubácia (čas vývoja zárodkov vo vajíčku). Na zistenie, či sú vajíčka oplodnené sa využíva presvietenie vajíčka svetlom pred lampou.
Liahnutie a starostlivosť o mláďatá
Korytnačky sa začnú liahnuť za približne 90 dní. Doba liahnutia trvá 1 - 3 dni. Keď je už korytnačka plne vyvinutá, použije vaječný zub na prekonanie škrupinky, ktorý jej za pár dní vypadne. Malé korytnačky čaká hneď od začiatku poriadna drina. Musia sa nielen vyďobať z vajíčka a rozbiť pevnú škrupinu, ale musia sa tiež vyhrabať na povrch a čeliť všetkým nástrahám, ktoré na nich striehnu.
V inkubátore sa po vyliahnutí malé korytnačky môžu nechať do doby, kým sa im žĺtkový vak na spodnej časti panciera celý nevstrebe. To môže trvať týždeň. V tomto čase korytnačka ešte nemusí prijímať stravu, keďže ešte budú mať v sebe zvyšok žĺtka z vajíčka. Potom ich už treba začať kŕmiť malými porciami jedla asi 2 až 3 krát do dňa. Po vyliahnutí premiestnime mláďatá do samostatného akvária/terária, pričom suchozemským dáme na dno papier, ktorý dobre vpíja tekutinu a misku s vodou, vodné korytnačky budú potrebovať akvárium s nízkou hladinou vody a jednoduchým prístupom na súš, ktorá môže byť iba veľký kus plochého kameňa.
Novonarodené korytnačky sú malé, majú jasné farby a mäkký pancier, ktorý sa ľahko môže poraniť. O mláďatá sa musíte starať. Musia dostávať veľmi pestrú stravu a od samého začiatku aj vitamíny a minerálne látky. Suchozemským dávame mäkkú rastlinnú stravu, vodným zase malé kúsky mäsa, prípadne niťovky.
Základná starostlivosť o mláďatá korytnačky červenouchej 2020 || Starostlivosť o mláďatá korytnačky
Chovné prostredie pre vodné korytnačky
Napriek tomu, že sa jedná o vodnú korytnačku, potrebuje aj súš, ktorú môže tvoriť napr. kus bridlice s 25 W žiarovkou. Súš nemá byť celá pod vodou a mala by poskytovať úkryt. Minimálna veľkosť akvaterária pre jeden dospelý kus by mala byť aspoň 100x40 cm. Výška vodného stĺpca by mala byť približne 1,5 krát veľkosti panciera chovanca. Akvaterárium je potrebné vybaviť súšou, kde sa budú môcť korytnačky slniť pod výhrevnou lampou. Teplota vody by sa mala pohybovať okolo 25 - 28 °C cez deň a 22 °C v noci. Teplota vzduchu 23-27°C, pod výhrevnou lampou aj 32 °C.
Vodná hladina v akvateráriu by mala byť minimálne taká vysoká, ako je vysoká korytnačka vo vertikálnej polohe, lebo sa môže stať, že sa korytnačka prevráti na chrbát a nebude sa vedieť v plytkej vode otočiť a ani nadýchnuť a uhynie. Na súš umiestňujeme žiarovku, ktorá bude poskytovať teplo a svetlo. Ak na noc znižíme teplotu vody, korytnačky budú cez deň aktívnejšie. Dno akvaterária nemá byť celé zakryté štrkom alebo pieskom.
Potrava vodných korytnačiek
Potrava vodných korytnačiek je druhovo špecifická. Mláďatá korytnačiek môžeme kŕmiť každý deň, pri dospelých jedincoch stačí kŕmenie každý druhý deň. Ako zdroj potravy môžeme využiť rybie mäso, kuracie mäso, larvy komárov, patentky, slimáky, špeciálne mrazené zmesi pre korytnačky. Mnoho chovateľov kŕmi korytnačky v inej nádobe, aby predišli nadmernému znečisteniu vody v chovnej nádrži. Pri kŕmení musíme dbať na to, aby boli kusy stravy primerané veľkosti našej korytnačky, aby ich boli schopné aj zjesť. Väčšie kusy mäsa je dobré podávať korytnačkám pinzetou rovno do úst, aby sa im zbytočne nešpinila voda viac, ako je nutné.
Vodným korytnačkám dávame hlavne mäso. Dobré sú ryby (ostriežovité veľmi rady nemajú), teľacie, kuracie aj hovädzie spolu s vnútornosťami ako srdcia a obličky. Ďalej dávame aj larvy komárov, dafnie, červy, dážďovky, vodné slimáky a dokonca aj myši a potkany. Jedálniček možno doplniť žaburinkami, vodným morom, rožcom či listami lekna. Sépiová kosť dodá korytnačkám dostatok vápnika pre zdravý pancier. Nesypte vápnik na krmivo, ale podávajte ho samostatne. Všeobecne platí, že kŕmenie celými rybami, tj. vrátane kože, kostí a čriev, je úplne dostatočné pre zásobovanie organizmu korytnačky vitamínmi a vápnom.
| Typ potravy | Príklady |
|---|---|
| Mäso | Ryby, kuracie, teľacie, hovädzie, vnútornosti (srdcia, obličky) |
| Hmyz a larvy | Larvy komárov, dafnie, červy, vodné slimáky, dážďovky, patentky |
| Ostatné | Myši, potkany, malé rybky, šváby, mäkkýše |
| Doplnky | Sépiová kosť, vápnikové doplnky |
Hibernácia u vodných korytnačiek
Hibernácia - zimný spánok sa vyvinul u viacerých živočíchov ako odozva na nepriaznivé prírodné podmienky počas určitého obdobia roka, ktoré by často vyústili smrťou jedinca. Do zimného spánku upadajú hlavne korytnačky z mierneho podnebného pásma, zato korytnačky z tropických oblastí môžu mať letný spánok, ktorý je odpoveďou na príliš vysoké teploty.
Vodné korytnačky z miernych pásiem sa zahrabávajú do bahna na dne riek a jazier. Tu sú menej ohrozené, lebo v hlbších vodách teplota neklesá pod 4°C. Vodné korytnačky z miernych pásiem, ktoré chováme v jazierkach, môžeme nechať prezimovať aj vonku, ak je jazierko dostatočne hlboké. Korytnačky jednoducho prestanú jesť a klesnú na dno.
tags: #rozmnozovanie #korytnaciek #vodnych