Rozmnožovanie kríkov potápaním: Tajomstvo množenia rastlín zadarmo

Každý záhradkár sa určite už aspoň raz pohrával s myšlienkou vytvoriť si vlastné výpestky rastlín. Či už ide o rastliny alebo kry, možností je naozaj veľa. Potápanie je veľmi jednoduchý spôsob získavania ríbezlí, viniča hroznorodého a ďalších ovocných drevín. Ide o vegetatívny spôsob rozmnožovania, čo znamená, že všetky rastliny takto získané sú geneticky totožné s materskou rastlinou.

Tento spôsob rozmnožovania a pestovania rastlín sa uprednostňuje najmä v prípade svojpomocného zakladania novej záhrady alebo zakladania vegetačnej a pestrej izolácie, tzv. živého plota, kde potrebujeme väčšie množstvo rastlín rovnakého druhu. Veľkou výhodou je aj ekonomický charakter dopestovania si rastliny do požadovanej veľkosti.

Ako funguje potápanie výhonkov?

Princíp potápania je pomerne jednoduchý. Spočíva v ohnutí jedného alebo viacerých výhonkov do vopred pripravenej ryhy, ktoré sa následne prikryjú zeminou. Výhonky opatrne ohnete a drevnatou časťou prichytíte k pôde tak, aby nad povrchom pôdy ostali dva až tri púčiky. Takto ponorená časť do jesene v pôde zakorení a stačí výhonok od pôvodnej materskej dreviny nožnicami oddeliť a vysadiť na trvalé miesto do záhrady.

Týmto spôsobom môžete získať aj druhy, ktoré sa ťažko rozmnožujú odrezkami, ako sú magnólia, moruša alebo egreše. Potápanie výhonkov je vegetatívne rozmnožovanie drobného ovocia, okrasných drevín a menej známych druhov ovocia. Rozmnožíte si ním černicu, jostu, ríbezľu, egreš, ale aj malinoostružinu, liesku a dulu.

Príprava pôdy pre potápanie

Potopené výhonky dobre zakorenia len v pôde, ktorá má kyprú, drobnohrudkovitú štruktúru. Pôdu treba v jeseni plytko zrýľovať a na jar ju len urovnáte, prihnojíte a čím skôr do pôdy ohnete výhonok, aby do jesene vytvoril dobrú koreňovú sústavu. Pôdu okolo ponorených častí pravidelne kyprite, odstraňujte buriny a vlhkosť v pôde udržujte nastielaním (mulčovaním). Pokosenú trávu nastelieme okolo rastlín, čím zlepšíme štruktúru pôdy a urýchlime zakoreňovanie.

Neskoro ponorené časti do jesene nevytvoria dobrú koreňovú sústavu, preto ich okolo materských drevín v pôde ponechajte až dva roky, aby mali lepšie korene. Výhonky sa najčastejšie ohýbajú v smere radu, tak aby neprekážali pestovaniu rastlín.

Lúčovité potápanie výhonkov

Pri lúčovitom potápaní ponoríme výhonky okolo materskej dreviny do všetkých strán. Urobíme asi 10 cm ryhu, do ktorej výhonky celé umiestnime. Na niekoľkých miestach ich prichytíme k pôde a ak z púčikov začnú vyrastať letorasty, postupne ich prihrnieme kvalitnou zeminou, aby v nej do jesene vytvorili koreňovú sústavu. Zeminu sa snažíme premiešať rašelinou a riečnym pieskom, aby sme získali rýchlejšie zakorenenie.

Pri tomto spôsobe získame viac nových rastlín, čo si vyžaduje pravidelnú starostlivosť. Na jeseň zakorenené časti oddelíme, pričom slabšie jedince ešte raz zaškôlkujeme, aby do výsadby vytvorili dostatočne silné výhonky a bohatú koreňovú sústavu.

Postup lúčovitého potápania po rokoch:

Prvý rok: Keďže pri ňom získate viac rastlín, treba materské kry správne pestovať už od úplného začiatku. Vysádzajú sa na vzdialenosť 1,5-2 m, v prípade liesok na 3-4 m. Je nutné, aby ste kry prvý rok pestovali voľne, nerobili žiadne zásahy rezom, ale zavlažovali, hnojili a chránili ich proti škodcom. Je veľmi dôležité, aby kry založili hustý, bohatý a zdravý koreňový systém, ktorý bude podporovať rast nových výhonkov. Z nich potom získate dcérske rastliny.
Druhý rok: Po vysadení materské kry na jar zrežte tak, že ponecháte nad pôdou čapíky dlhé 5-10 cm. Výsledkom tohto radikálneho rezu bude, že rastlina začne intenzívne vyháňať nové silné výhonky. Z nich vyberte asi 6-8 najsilnejších, ostatné odrežte čo možno najbližšie pri pôde. Kry ďalej ošetrujte ako v predchádzajúcom roku.
Tretí rok: Na jar skráťte ponechané výhonky asi o tretinu a následne ich prichyťte háčikom do vopred vyhĺbených rýh, ktoré zahrňte zeminou. Časom začnú vyrastať z adventívnych púčikov nové letorasty. Tie začiatkom júna prvýkrát prihrňte a potom prihŕňanie opakujte asi v štrnásťdňových intervaloch, kým výška prihrnutej pôdy nebude 20-25cm. Na prihrnutých častiach letorastov sa postupne vytvoria korienky. Nové rastliny budete môcť od materských oddeliť na jeseň po opadaní listov alebo až nasledujúcu jar.

Metóda vzdušného potápania

Metóda vzdušného potápania je ďalším nenáročným spôsobom rozmnožovania kríčkových bobuľovín. Z kra ríbezle sa odrežú najstaršie výhonky, mladé sa skrátia približne o polovicu a všetky sa zasypú (nakopcujú) 20 až 25 cm vrstvou kompostu alebo záhradnej pôdy. Do ďalšej jesene sa postupne dosýpa zemina po 5 až 10 cm, ako výhonky rastú.

Rozmnožovanie ríbezlí

Ríbezle patria medzi obľúbené ovocné kríky v záhradách, a to nielen pre svoje chutné plody, ale aj pre relatívnu nenáročnosť pestovania. Pre úspešné a dlhodobé pestovanie je kľúčové poznať správne metódy ich rozmnožovania, ktoré umožňujú získať nové rastliny obľúbených odrôd. Väčšina kultivarov ríbezlí sa úspešne rozmnožuje vegetatívne, čiže pomocou častí materskej rastliny.

Pri správnej starostlivosti môžu kríky ríbezlí prinášať úrodu až 20 rokov, zatiaľ čo stromčekové formy majú životnosť približne 8-10 rokov. Najvhodnejším obdobím na výsadbu sadeníc je jeseň alebo skorá jar. Kontajnerované sadenice s dobre vyvinutým koreňovým systémom je však možné vysádzať aj počas vegetačného obdobia.

Ako si rozmnožiť ríbezle pomocou odrezkov

Špecifiká rozmnožovania ríbezlí potápaním

Iný spôsob, nazývaný aj potápanie, je tiež jednoduchý a overený. Spočíva v tom, že materský ker sa v predjarí zreže tesne nad zemou. Mladé, narastajúce výhonky v priebehu vegetácie sa kopcujú okolitou zeminou. Výhonky v bazálnej časti do jesene vytvoria korene. Zem sa potom odhrnie a zakorenené výhonky sa odstrihnú. Pri tomto spôsobe sa jednoročné výhonky zahákujú do zeme. V prípade potreby sa zo stredu materského kra môžu hviezdicovito zahákovať jeden alebo viac výhonkov, ktoré sa následne nakopcujú okolitou zeminou.

Ríbezle sú náročnejšie na zásobu humusu v pôde, preto sa odporúča pri hnojení využívať organické hnojivá, ako je kompost. Pri výsadbe je dôležité ríbezle zasadiť približne o 10 cm nižšie, než rástli predtým, čo podporí tvorbu nových koreňov. Okolie kríkov a stromčekov je vhodné zamulčovať pre potlačenie buriny a ochranu koreňov. Kríky sa vysádzajú na vzdialenosť 2,5-3 m x 1-2 m, v závislosti od odrody. Červené a biele ríbezle sa daria najlepšie v humóznych, živných, vlhších pôdach s mierne kyslou reakciou a sú vhodnejšie pre vyššie polohy.

Rozmnožovanie ríbezlí odrezkami

Ríbezle si môžete veľmi jednoducho rozmnožiť pomocou odrezkov už začiatkom jesene. Z dobre vyzretých jednoročných výhonkov sa odoberajú približne 20 centimetrov dlhé odrezky. Je dôležité, aby každý odrezok mal aspoň päť dobre vyvinutých púčikov na spodnom aj vrchnom konci. Púčiky v strede odrezka je možné vylomiť. Následne sa odrezky napichajú do pôdy 10 až 15 centimetrov hlboko tak, aby nad povrchom zostal iba najvyšší rastúci púčik a na úrovni pôdy bol druhý. Na odrezku sa ponecháva iba vrcholová listová ružica, ostatné listy sa odstránia nožom, aby sa nepoškodili púčiky. Rez v dolnej časti sa robí šikmo pod púčikom. Takto pripravené odrezky sa zapichnú do pripraveného pareniska alebo nádoby, pričom nad zemou zostáva len listová ružica. Parenisko sa rosí niekoľkokrát denne počas 10 až 15 dní.

Pre jarné rozmnožovanie odrezkami sa odoberajú od novembra do februára z jednoročných výhonov približne 0,2 m dlhé odrezky so 4-5 púčikmi. Odrezky sa založia vo zväzkoch do mierne vlhkého riečneho piesku a uložia v pivnici. Skoro na jar sa napichajú do záhonu s ľahšou humusovo-piesočnatou pôdou s prídavkom rašeliny. Pichajú sa mierne šikmo tak, aby horný púčik bol nad zemou. Odrezkovaním je možné rozmnožovať aj v septembri.

Zelené odrezky ríbezlí

Zelené odrezky sa zvyčajne odoberajú od druhej polovice júna do začiatku júla. Zo zdravého kra sa odreže mladý, tohtoročný výhonok. Odrezky sa môžu napichať do črepníkov alebo priamo do pareniska či na hriadku v skleníku. Dôležité je pripraviť ľahkú, piesočnatú zeminu s dostatkom humusu. Ak sú na časti budúceho odrezka, ktorú treba zastrčiť do pôdy, listy, odstránia sa. V spodnej časti sa výhonok šikmo zreže pod posledným púčikom. V hornej časti sa skráti rovným rezom nad listom, aby mal byľný odrezok konečnú dĺžku 8 až 12 cm. Listy, ktoré na odrezku zostali, sa skrátia na polovicu, aby sa obmedzilo vyparovanie vody. Takto pripravené byľné odrezky sa namočia do stimulátora zakoreňovania a mierne šikmo napichajú do pripravených črepníkov do hĺbky 1 až 2 cm. V parenisku alebo skleníku stačí, ak sú v rade 2 až 3 cm od seba, pričom jednotlivé riadky by mali byť vzdialené 6 až 8 cm.

Delenie koreňového systému a odkopky

Delenie koreňového systému je ďalšou metódou. Vhodné je to v jesennom a jarnom období. Na jar čo najskôr po rozmrznutí pôdy, v jeseni od septembra do zamrznutia pôdy. Z materských krov vybraných kultivarov sa odoberajú jednoročné výhonky, z ktorých sa odstránia listy tak, aby sa nepoškodili púčiky. Z nich sa potom narežú odrezky dlhé približne 200 až 250 mm. Vrchný rez sa urobí šikmo nad púčikom v takej výške, aby sa pri škôlkovaní nepoškodil. Spodný rez sa urobí šikmo, 2 až 3 mm pod púčikom. Odrezky sa čo najskôr zaškôlkujú tak hlboko, aby bol nad povrchom pôdy len jeden púčik. Potom sa celá nadzemná časť odrezkov nahrnie ľahkou zeminou, najlepšie rašelinou. Na tento spôsob sa používajú len jednoročné výhonky červených, bielych a čiernych ríbezlí.

Rozmnožovanie odkopkami je jednoduchý a osvedčený spôsob. Spočíva v tom, že materský ker sa vykopá a rozdelí na dve alebo podľa možností viac častí.

Vrúbľovanie ríbezlí

Vrúbľovanie sa používa najmä pri stromčekových formách ríbezlí alebo pri druhoch, ktoré drevnatými odrezkami nezakoreňujú. Ako podpník sa často využíva meruzalka zlatá (Ribes aureum), ktorá tvorí rovné jednoročné výhonky dlhé 80 až 120 cm. Podľa požadovanej výšky korunky sa štepí vo výške približne od 50 do 100 cm. Vrúble na štepenie sa odoberajú zo zdravých a rodiacich rastlín. Režú sa jednoročné výhony dlhé približne 30 až 50 cm. Ak sú ešte olistené, listy sa odstránia. Na podpníku sa urobí tzv. "T" rez ako pri očkovaní. Vrúbeľ sa upraví rezom ako pri kopulácii. Kôra na podpníku sa otvorí očkovacím nožom. Vrúbeľ s troma púčikmi sa vsunie pod kôru, zaviaže sa páskou z PVC. Rezné plochy sa zatierajú voskom. Na jar budúceho roka sa časť podpníka nad vrúbľom zreže na ostro a páska sa povolí. V priebehu vegetácie sa odstraňuje postranný obrast a na jeseň sa odkopávajú hotové stromčeky.

Pri pestovaní stromčekových ríbezlí je dôležité poznamenať, že ak zo spodku kmienka vyháňajú mladé konáriky, jedná sa o výhonky podpníka, nie o odrodu. Na namnoženie požadovanej odrody je potrebné použiť polovyzreté konáriky z korunkovej časti stromčeka. Tieto konáriky majú ešte svetlohnedé drevo a zelenkasté vrcholce. Na odrezky sa odoberajú konáriky s aspoň piatimi púčikmi.

Starostlivosť a rez ríbezlí

Obnovovací rez je dôležitý pre udržanie dobrej plodnosti a životnosti kríkov. Pri kríkových formách sa odumreté vetvy a tie, ktoré príliš zhusťujú ker, pravidelne odstraňujú na jar. Dobre zapestovaný ker má v treťom roku od výsadby 5-6 jednoročných výhonov, rovnako dvojročných a tri až päť trojročných vetiev. Staršie, málo rodiace konáre (štvorročné a päťročné) sa odrezávajú tesne pri zemi a nahrádzajú sa silnými jednoročnými výhonmi.

Stromčekové ríbezle sa po výsadbe skracujú na dva až tri púčiky, pričom posledné smerujú von z korunky. V prvom roku sa ponecháva päť až šesť silných výhonov, v druhom ďalších šesť. Pomologicky sa kultivary rozdeľujú podľa farby plodov na červenoplodé, bieloplodé a čiernoplodé. Každá farebná varianta vyniká iným zložením plodov a špecifickou chuťou.

Rozmnožovanie iných rastlín

Kvitnúce kríky

Kvitnúce kríky možno jednoducho rozmnožiť drevitými odrezkami. Na jeseň si treba vyhliadnuť vhodnú materskú rastlinu, z ktorej budeme neskôr, po opadaní listov, odoberať drevité odrezky. Krík musí byť dobre rozrastený, dospelý a zdravý. Odrezky odoberáme neskoro na jeseň alebo zavčasu na jar z neolistených kríkov. Režú sa jednoročné výhonky v dĺžke 15 až 20 cm s hrúbkou ceruzky. Odrezok má mať 6 až 8 jednotlivých pupeňov pri striedavom postavení listov, prípadne dvojíc pri kríkoch s protistojnými listami. Režeme tak, aby horná časť odrezku bola zrezaná rovno a v takej výške, že chráni vrchný pupeň, a v spodnej časti použijeme šikmý rez. Vďaka tomu spoľahlivo rozoznáme hornú a spodnú stranu odrezka (čo je dôležité pri vkladaní do pôdy).

Odrezky budúcich okrasných kríkov vysádzame priamo na vybrané stanovište do dobre nakyprenej a pripravenej pôdy na jar. Zapichujeme ich do pôdy hornou stranou a tak hlboko, aby vyčnieval len najvrchnejší pupeň. Na konečnom stanovišti rastliny nebudú rušené vo vývoji presádzaním a odpadnú nám niektoré pracovné úkony. V lete alebo budúci rok na jar skrátime vyrastené mladé výhonky na polovicu, aby sa kríky dobre rozvetvili.

Polovyzreté odrezky

Začiatok leta (koniec júna, júl, prípadne aj august, podľa priebehu počasia) je pre mnoho drevín najvhodnejším časom na rozmnožovanie polovyzretými odrezkami. Mladé pružné výhonky, ktoré nie sú ani príliš mäkké (vodnaté), ani úplne zdrevnatené, totiž výborne zakoreňujú. Zo zdravého kríka (materskej rastliny) odrežeme zdravé konce výhonkov, dlhé asi ako prst, bez kvetov. Rez treba viezť tesne pod listom alebo pod očkom. V spodnej časti, dlhej asi 3 cm musíme odstrániť listy. Príliš mäkké vrcholky výhonkov treba tiež odstrániť odrezaním alebo odstrihnutím.

Upravené odrezky zapichujeme do plytkejšej množiarenskej debničky alebo väčšieho kvetináča s prepareným (parou dezinfikovaným) substrátom - (zakúpenou) zeminou na rozmnožovanie alebo namiešanou zmesou piesku s rašelinou v pomere 2 : 1, 1 : 1. Substrát musí byť primerane vlhký, ale nie mokrý (pri nabratí do dlane sa na ňu nesmie lepiť). Pred zapichovaním odrezkov si najprv tenkým kolíkom alebo ceruzkou vytvoríme hlbšie jamky a potom do nich vložíme odrezky, aby sme prípadný práškový stimulátor predčasne nezotreli. Odrezky zapichujeme v takej vzdialenosti od seba, aby sa listy susedných neprekrývali - čím majú odrezky väčšie, respektíve dlhšie listy, tým ďalej od seba ich treba umiestniť. Príliš husto napichané odrezky vytvárajú totiž prostredie vhodné na rýchle šírenie hubovitých chorôb, ktoré by nám mohli zničiť celú množenú kultúru. Po napichaní treba ku každému odrezku substrát pevne pritlačiť, aby stál rovno aj po jemnom pokropení vodou. Po napichaní odrezkov treba množiarenskú debničku alebo kvetináč postaviť na veľmi svetlé miesto, ale s rozptýleným svetlom. Nikdy nesmú stáť na priamom slnku.

Odrezok je totiž charakteristický tým, že jeho listová časť s odparovacou plochou je väčšia než ešte nevyvinutá koreňová podzemná časť s nasávacou funkciou. Na vytvorenie ochrannej atmosféry, najmä pred vyschnutím hornej nadzemnej časti odrezkov, prikryjeme debničku alebo kvetináč fóliou z priehľadného plastu alebo prepichaným polyetylénovým vrecúškom. Aby sa fólia nedotýkala odrezkov, na ktorých by sa v tých miestach zrážala vlhkosť, možno do substrátu napichať niekoľko vyšších (rovnako vysokých) kolíčkov, ktoré ju budú držať v takej výške, aby pod ňou mali sadence vrstvu vzduchu. Spodný okraj fólie alebo vrecúška upevníme na okraj debničky alebo priviažeme ku kvetináču tak, aby sme ju mohli občas odkryť a odrezky vlhčiť rozstrekovačom (prípadne vetrať, ak by bolo vnútro príliš zarosené). Odrezky treba pravidelne hmliť, veľmi jemne kropiť a vlhčiť, lebo nesmú zaschnúť, zároveň aj substrát má byť vlhký, no musí zostať prevzdušnený. Rast nových listov na jedincoch je znamením, že odrezky zakorenili a možno ich presádzať. Nové rastliny, ktoré sme si vegetatívne namnožili, opatrne po jednom vyberieme zo spoločného priestoru lopatkou na presádzanie tak, aby sme nepoškodili nové korienky, a presadíme do kontajnerov primeranej veľkosti s výživnou zeminou (jednotlivo). Potom ich treba umiestniť do studeného pareniska alebo na chránené miesto v záhrade. Tu rastliny aj prezimujú prikryté vzdušnou prikrývkou z čečiny. Na jar už budú jedince dostatočne silné, aby ich bolo možné zasadiť na určené miesto. Slabšie, menej vyvinuté rastlinky treba presadiť do väčšieho kvetináča (kontajnera) a nechať zosilnieť vo výživnej zemine ešte jeden rok.

Rozmnožovanie krušpánu

Rozmnoženie vždyzeleného krušpánu (Buxus sempervirens) sa vyplatí v prípade, že chceme v záhrade vytvoriť obrubu ružového záhona alebo členenie bylinkovej záhradky či vždyzelenej partie. V auguste sú mladé výhonky krušpánu ideálne vyzreté na vegetatívne rozmnoženie odrezkami. Správne vyzreté drevo výhonkov zabezpečí dobré zakorenenie. Na odrezky použijeme vrcholové alebo bočné vetvičky dlhé asi 8 až 10 cm, ktoré odtrháme z väčšej vetvičky. Listy na výhonku v spodnej časti odstránime (odtrhneme rukou) a ponecháme len niekoľko dvojíc okolo vrcholu (6 až 8). Takto pripravené odrezky ponoríme koncom vetvičky (prípadne namočíme) do rastového stimulátora a potom zasadíme do nádoby naplnenej zmesou piesku a záhradnej zeminy (v pomere 1 : 1). Krytom z priehľadnej fólie ochránime zasadené výhonky pred vysýchaním. Nádobu umiestnime vonku na teplom polotienistom mieste (má byť chránené pred priamymi slnečnými lúčmi). Kultúru priebežne rosíme. Po niekoľkých týždňoch sa objavia prvé korienky.

Rozmnožovanie hortenzie

Hortenzia veľkolistá (Hydrangea macrophylla) sa uplatní v záhrade, v nádobách na balkóne či terase, v nevykurovanej hale i v zimnej záhrade. Je efektná veľkými listami a kvetenstvami, kompaktným rastom kríka a má množstvo kultivarov odlišných farbou kvetov - od bielej cez zelenkastú či bieloružovoú až po ružovú. Zriedkavú modrú farbu kvetu dosiahneme vhodnou kyslosťou substrátu a špeciálnym hnojením s obsahom hliníka. Z materskej rastliny odstrihneme zdravé výhonky bez kvetov, ktoré nesú aspoň štyri listy. Potom zredukujeme ich odparovaciu plochu tým, že ich zmenšíme na polovicu (odstrihneme nožnicami). Malé kvetináče naplníme čerstvým pestovateľským substrátom alebo zeminou určenou na pestovanie rododendronov a mierne ho utlačíme. Ak používame hlinené kvetináče, je dobré ich pred naplnením zeminou nechať nasiaknuť vodou, aby neodoberali na okrajoch vlhkosť substrátu. Do stredu substrátu v kvetináči urobíme tenším kolíkom otvor a doň zapustíme zelený odrezok tak hlboko, aby obe najspodnejšie nasadenia listov boli ponorené v zemine. Kvetináč potom treba zakryť priehľadným plastovým vreckom alebo skleneným poklopom a postavíme na svetlé, ale nie oslnené miesto. Optimálna teplota je 20 °C. V priebehu dvoch-troch týždňov sa vytvoria korene a nové listy. Do väčšieho kvetináča presádzame mladé hortenzie až vtedy, keď v pôvodnom zeminu dobre prekorenia.

Rozmnožovanie viniča potápaním

Vinič hroznorodý sa dá úspešne množiť potápaním. Ak ste potopili minuloročný letorast viniča do pôdy v tvare dlhšieho U a nechal na konci dve očká, z ktorých vzišli životaschopné letorasty, je potrebné oddeliť novú rastlinu od materskej. Toto môžete urobiť jednoduchým prestrihnutím pohrúženého výhonu od materskej rastliny. Odporúča sa to urobiť čo najskôr a sadenicu vyryť (kvôli koreňom).

Ak sú korene silné a v bale aspoň 30 l, môžete uvažovať o ponechaní dlhšieho výhonu. V prípade prostokoreňovej sadenice sa odporúča ponechať len pár očiek. Ak chcete posunúť budúci kmienok bližšie ku stojke konštrukcie, je možné rastlinu presadiť na požadované miesto. Presadiť je možné kedykoľvek mimo vegetácie, teda od novembra do konca marca. S balom to nie je žiadny problém. Ak by boli korene veľmi slabé a plytko umiestnené (v prípade holomrazov by hrozilo ich poškodenie), môžete ich dať do väčšej hĺbky, prípadne sadenicu nechať na zimu v kontajneri.

Rozmnožovanie cibuľovín a hľuznatých rastlín

Jarné cibuľoviny sú v záhrade najkrajšie vo veľkých skupinách, ktoré zaujmú svojimi pestrými farbami kvetov vtedy, keď ostatné rastliny ešte len začínajú pučať. Čím sú menšie, tým viac ich treba na dosiahnutie farebného efektu v záhrade. Cibuľoviny sú rastliny pochádzajúce z drsnejších oblastí, suchých a chudobných na živiny, preto si v priebehu vývoja vytvorili viacero spôsobov prežitia s cieľom zachovania rodu.

Narcisy (Narcissus), šafrany (Crocus), tulipány (Tulipa) a ďalšie rody vytvárajú okrem semienok na nadzemnej časti po odkvitnutí kvetu aj dcérske cibuľky pod zemou, ktoré sa nazývajú brut. Hlavná cibuľa vytvára na svojom podcibulí viacero ďalších menších alebo drobných cibuliek - tými ich môžeme bez problémov svojpomocne rozmnožovať. Odobratie dcérskych cibuliek pritom rastlinám vôbec neškodí, práve naopak, zabráni sa tomu, aby trsy cibuľovín v priebehu rokov príliš zhustli a jednotlivé rastliny sa vzájomne utláčali a z roka na rok slabšie kvitli. Cibule odkvitnutých rastlín vyberieme zo zeme, keď listy zvädnú. Treba ich vyrypnúť podobratím cibule aj so zeminou a koreňmi. Dcérske cibuľky vyrastajú na báze materských cibúľ, dookola veľkej, vo väčšom počte, alebo len dve-tri, ak sú väčšie. Mladé cibuľky sú spravidla drobné, majú tvar kvapky, sú pokryté jednou vrstvou pokožky, spravidla hnedej farby, preto treba dať pozor, aby sa nám v pôde nestratili, ak sa ľahko oddeľujú od materskej cibule a pôda je piesčitá. Majú ale pevné jadro, preto ich rozoznáme aj hmatom. Dcérske cibuľky oddeľujeme od materskej tak, že ich opatrne odtrhneme rukou. Dôležité je, aby na každej dcérskej cibuľke zostalo niekoľko korienkov. Pri niektorých rodoch však odnože držia pevne a treba ich opatrne oddeliť nožom. Rezné rany alebo prípadné väčšie tržné rany treba potom vydezinfikovať práškom z dreveného uhlia. Dcérske cibuľky zasadíme do nádob s piesčito-humóznou pôdnou zmesou. V pravidelných vzdialenostiach ich napicháme do zeme tak, aby horná časť cibuľky trčala nad povrch a podcibulie s korienkami smerovalo do hlbšej vrstvy. Pri miernej zálievke cibuľky čoskoro zakorenia a ďalej porastú. Neskôr ich môžeme jednotlivo nahrnkovať , aby zosilneli vo výživnejšom substráte.

Do veľkej a rôznorodej skupiny cibuľovín patria okrem drobnejších cibuľovín kvitnúcich na jar aj cibuľoviny kvitnúce v lete a v jeseni. Cibuľnatými kráľovnami leta sú statné ľalie, z ktorých niektoré druhy môžeme ľahko vegetatívne rozmnožiť pacibuľkami, cibuľkami alebo šupinami cibúľ. Jedna skupina ľalií (Lilium bulbiferum, L. tigrinum) sa okrem semien rozmnožuje aj stonkovými pacibuľkami vyrastajúcimi počas vegetačného obdobia v pazuchách listov na nadzemnej časti stonky. Tie môžeme na jeseň oddeliť a vysadiť. Iná skupina ľalií (Lilium davidii, L. henryi) sa rozmnožuje aj podzemnými pacibuľkami, ktoré sa vytvárajú na podzemnej časti stonky. Aby sme ich mohli na jeseň vybrať, musíme stonku odtrhnúť. Cibuľa ďalšej skupiny (Lilium martagon, L. carniolicum) sa skladá z mnohých mäsitých šupín, ktoré nemajú spoločnú šupku, preto sa ľahko rozoberajú.

Hľuznaté rastliny sa najjednoduchšie rozmnožujú rozdelením hľuzy. Dá sa to však najmä pri väčších hľuzách, ale aj tak získame len obmedzený počet nových rastlín (3 až 4). Ďalšou možnosťou vypestovania väčšieho počtu rastlín je odrezkovanie. Môžeme si tak rozmnožiť väčší počet napríklad georgín (Dahlia) a z jednej rastliny získať aj 10 nových. Georgínami si môžeme vyzdobiť aj balkón, lodžiu alebo terasu a pestovať ich aj v kvetináčoch. Hľuzu georgíny zasadíme skoro začiatkom roka (najlepšie vo februári) do kvetináča tak, aby koreňový krček zostal voľný a nebol zakrytý zeminou. Po zaliatí postavíme kvetináč na svetlé teplé miesto. Po dvoch-troch týždňoch sa na rastline objavia prvé výhonky. Keď dorastú do výšky 10 cm, treba ich odrezať (pracujeme s čistým nožom) aj s malým kúskom tela hľuzy alebo oddeliť od hľuzy silným trhnutím (ktorým vytrhneme aj malú časť pôvodnej hľuzy). Na dezinfekciu rán použijeme prášok dreveného uhlia, ktorým ich jemne posypeme. Získané odrezky napicháme do substrátu s nízkym obsahom živín, ktorý si pripravíme z rašeliny a piesku, prípadne kúpime pripravenú zmes v obchode (substrát pre výsevy a množenie). Spodný koniec odrezku môžeme ošetriť stimulátorom zakoreňovania. Odrezky umiestnime po 4 až 5 do väčších kvetináčov. Plastový kryt na kvetináči ochráni odrezky pred vyschnutím. Odrezky pravidelne zalievame a vetráme. Asi po štrnástich dňoch vytvoria korienky a stanú sa samostatnými jedincami schopnými prežitia. Po vytvorení korienkov rastliny opatrne vyberieme zo spoločného kvetináča a rozsadíme jednotlivo do menších kvetináčov. V tejto fáze treba zastrihnúť konce výhonkov, aby sa rastlinky lepšie rozvetvili.

tags: #rozmnozovanie #krikov #potapanim