Rozmnožovanie kríkových ruží: Podrobný sprievodca pre úspešné pestovanie

Ruže patria bezpochyby medzi najhonosnejšie okrasné dreviny v záhrade. Sú nádherné a úžasne voňajú. Tieto krásne kvety chýbajú len u máloktorého záhradkára. Ruže vládnu záhradám a kto prepadne ich kráse, je schopný venovať im značné množstvo času. Ich pestovanie patrí medzi okrasnými rastlinami k najzložitejším. Na to, aby ste mohli rozmnožiť ruže, musí byť v prvom rade z čoho. O rastliny je potrebné sa poriadne starať. Majú radi teplú humóznu pôdu zásobenú živinami a nepohrdnú ani vlahou a svetlom.

Časom kvitnutie ruží poľaví, kry zostarnú a už nie sú ani také krásne. To je znamenie, že bude lepšie, ak ich nahradíte novými. Vzácnosťou môžu byť staršie odrody, ktoré bežne nekúpite. Rozmnožte si tie staré.

Metódy rozmnožovania ruží

Rozmnožovanie ruží je možné vykonať viacerými spôsobmi. Šľachtené ruže nerozmnožujte semenami, lebo tento spôsob vám nezaručí pravosť odrody. Najvhodnejšia metóda je rozmnožovanie odrezkami. Osvedčila sa pri všetkých skupinách ruží, len veľkokveté môžu zakoreňovať trocha ťažšie. Najnáročnejším spôsobom rozmnožovania ruží je očkovanie. Skúsení pestovatelia rozmnožujú ruže štepením, ktoré sa nazýva aj očkovanie. Divé ruže môžete rozmnožiť semenami, popínavé ruže alebo kríčkové a pôdopokryvné ruže aj jesennými odrezkami.

Rozmnožovanie ruží odrezkami

Ruže je jednoduchšie rozmnožiť odrezkami. Najvhodnejšia metóda rozmnožovania ruží je odrezkami. Pokiaľ chcete rozmnožovať ruže odrezkami, správny čas na to je od konca mája do polovice júna. Jún je najlepším obdobím prípravy odrezkov. Vyberať by sa mali výhonky, na ktorých presvitá farba pukov, no nie sú ešte celkom rozvinuté.

Odber odrezkov

Základom úspešného rozmnoženia ruží je správny odber odrezkov. Odrezky odoberáme na slnečnej strane materských rastlín. Tie majú byť zdravé, inak sa úspešného ujatia odrezkov nedočkáte. Odrezky nesmú mať mäkké konce. Najlepšie sa zakorenia polovyzreté, nie zdrevnatené výhonky ruží, ktoré sa odoberú v prvej polovici leta.

Pomocou záhradníckych nožníc odoberieme odrezky z rastlín. Odrezok by mal mať ideálne dĺžku 10 -15 cm a mal by byť vitálny, sviežozelený. Odrezok má mať aspoň 5 zdravých očiek. Spodnú časť odrezku zrežte šikmo tesne pod púčikom a z odrezku odstráňte listy tak, aby neprišli do kontaktu s pôdou. Na 10 cm odrezku ponechajte len dva vrchné listy, ostatné odstráňte. Vrch odrezka zrežte rovno a na odrezku nechajte v tejto časti aspoň dva páry listov.

Príprava odrezkov a substrátu

Pred prácou si pripravíme všetky dôležité pomôcky. Náradie vydezinfikujeme, aby sme na ruže neprenášali možné ochorenia. Pripravíme si rozmnožovací substrát - kvalitný záhradnícky alebo špeciálny rozmnožovací. Mal by byť sypký a jemne vlhký. Do substrátu primiešame perlit, bude vzdušnejší a ľahší. Okrem toho perlit podporí rýchlejšie a kvalitnejšie zakoreňovanie. Na dno nádoby dáme tenkú vrstvu keramzitu, aby sa v substráte nehromadila zálievková voda.

Konce odrezkov ošetríme práškovým stimulátorom - rýchlejšie sa budú zakoreňovať. Použijeme kvalitný stimulátor. Konce pripravených odrezkov ruží ošetríme práškovým stimulátorom tak, že doň namočíme celý koniec a odklepneme. Konce odrezkov pred ošetrením v stimulátore namočíme do vlažnej vody. Prášok sa na stonke lepšie prichytí a nebude opadávať.

Odrezky opatrne a postupne zapichujeme do rozmnožovacieho substrátu. Zapichnúť by sme ich mali asi 3 - 5 cm hlboko. Ceruzkou alebo tenkým drievkom urobte do substrátu jamku. Odrezok zasaďte asi tri centimetre hlboko a substrát pritlačte. Pred zapichovaním odrezkov do substrátu je dobré vyhĺbiť doň pomocou paličky alebo starej ceruzky otvor - pri zapichovaní sa tak nezotrie zo stoniek všetok stimulátor. Do jedného črepníka dávame maximálne 3 odrezky. Ruže tak budú mať dostatok priestoru a nebude hroziť, že zakoreňujúce odrezky napadnú hubové ochorenia.

Zalievanie a starostlivosť

Substrát dobre pritlačíme a zalejeme vlažnou vodou, prípadne zarosíme rozprašovačom. Musí byť stále mierne vlhký. Na záver nezabudnite dobre zavlažiť a prekryť fóliou alebo sklom. Odrezky zapichnuté v zemi treba udržiavať stále vlhké. Mladé rastlinky chráňte pred ostrým slnkom a mrazom. Ruže sa lepšie zakorenia pri vyššej vzdušnej vlhkosti v polotieni. Občas treba vrecko otvoriť a vyvetrať. Dôležité je, aby bol počas zakoreňovania substrát stále mierne vlhký. Ruže sa lepšie zakorenia aj pri vyššej vzdušnej vlhkosti v polotieni, črepníky je dobré zakryť igelitovým vreckom.

Zakorenenie a presádzanie

Zakoreňovanie trvá pri pravidelnom zavlažovaní 5 až 6 týždňov. Približne po uplynutí šiestich týždňov presaďte odrezky do samostatných črepníkov. V nich potom sadenice prezimujú v parenisku. Na začiatku jesene je dobré zakorenené rastliny aj s črepníkom umiestniť do otvoreného pareniska alebo tam, kde budú na očiach a bude možné ich zavlažovať. Počas zimy je tak chránený pred chladom. Mladé rastlinky môžete do voľnej pôdy vysadiť na jar budúceho roka. Do jesene sa ruže zakorenia. Tie, ktorým sa to nepodarilo, odstránime. Spoznáme to podľa toho, že im zhnednú listy aj stonky. Na jeseň umiestnime zakorenené rastliny aj s črepníkom do otvoreného pareniska.

Rozmnožovanie ruží jesennými odrezkami

Popínavé ruže s dlhými výhonkami, ale aj kríčkové ruže a pôdopokryvné ruže môžete rozmnožovať odrezkami. Približne 20 cm dlhé výhonky odstrihnite čistými záhradnými nožnicami. Mali by byť drevnaté a hrubé ako ceruzka. Odstráňte všetky listy. Pozapichujte ich v záhrade na miesto, kde majú neskôr rásť. Na pestovanie nepotrebujete špeciálnu pôdu, postačuje bežná záhradná zemina. Ešte predtým ju zmiešajte s malým množstvom piesku, čím sa podporí rast koreňov. Horný púčik na odrezku musí po zapichnutí vykúkať zo zeme. Spočiatku musíte odrezky udržiavať vždy vlhké. V tejto fáze nepotrebujú žiadne hnojivo. Inak by sa mohlo stať, že ruže nevytvoria dostatok koreňov. Počas prvej zimy chráňte odrezky pred chladom tunelom z tkaniny. Odrody ruží s dlhými výhonkami rozmnožte pomocou odrezkov. Správny čas je neskorá jeseň.

Množenie ruží zo semien

V šípkach ruže sa nachádzajú semená, ktoré môžete použiť na výsev. Ak chcete ruže rozmnožovať zo semienok, vysejte zozbierané semená koncom jesene. Semená získate zo šípok ruže. Za určitých okolností môžete získať aj novú odrodu: Pri opeľovaní existuje šanca, že sa skrížia rôzne odrody. Na jeseň zozbierajte zrelé šípky. Narežte ich a vyberte semená. Nasaďte si rukavice, pretože šípky môžu dráždiť pokožku. Semená sú maličké. Semená vydrhnite handričkou. Potom ich uložte do vrecúška s vlhkým kompostom a skladujte ich v izbe počas jedného týždňa. Následne ich dajte do chladničky a nechajte ich tam šesť týždňov. Po tomto čase vložte semená do výsadbovej nádoby s piesčitou zeminou. V zime môžete nádobu umiestniť aj na chladné miesto. Keď začnú semená klíčiť, presťahujte ich na svetlejšie a teplejšie miesto. Často trvá aj niekoľko mesiacov, kým semená vyklíčia. Len čo sa objavia prvé lístky ruží, rozsaďte priesady do malých črepníkov.

Štepenie ruží

Pri štepení ruží musíte mať určité skúsenosti. Tento spôsob je preto určený skôr pre profesionálov. Čajové ruže je možné rozmnožovať len očkovaním na podpníku divých ruží. Výhonok, tzv. očko, vložte do intenzívne rastúcej divej ruže. „Rosa laxa“ slúži vo väčšine prípadov ako podpník divých ruží. Na stromčekové ruže sa poväčšine používa dlhovýhonková „Rosa canina“. Pri stromčekových ružiach sa vloží viac očiek do požadovanej výšky. Tie pustia výhonky zo všetkých strán. Pri všetkých štepených ružiach dávajte pozor na divoké výhonky. Vyrastajú z podpníka. Ruže pritom oberajú o energiu, ktorú potrebuje na výhonky čajovej ruže. Preto ich odstráňte. Ruže sa očkujú začiatkom augusta do koreňového kŕčka, keď prúdi miazga. Z ruže odoberte vyzreté očko a na očistenom koreňovom kŕčku spravte čo najnižšie nad zemou rez v tvare T. Vsuňte do nej očko a zarovnajte ho rezom.

Pestovanie a starostlivosť o ruže

Na úspešné pestovanie ruží potrebujeme dodržať niekoľko jednoduchých zásad a odporúčaní. Ruže dobre rastú v hlbokej piesočnato-hlinitej ľahšej a nie príliš suchej pôde, ktorá má byť dostatočne vzdušná a pri daždi alebo zalievaní má dobre prijímať vodu. Ideálne pH pôdy je 5 - 7. Ak je priveľmi kyslá, pridajte vápenec, ak je naopak moc alkalická, zapravte do nej rašelinu. Nevhodné sú pôdy ťažké ílovité, trvale zamokrené, bahnité alebo studené, kamenisté alebo veľmi plytké pôdy. Ruže sa nedaria ani v pôdach veľmi kyslých alebo celkom piesočnatých, nedostatočne zásobených humusom, z ktorých sa všetky živiny vyplavujú do spodných vrstiev. Ťažké pôdy sa zlepšujú pridaním rašeliny, kompostu, rašelinových substrátov. Priepustnosť sa zlepší pridaním piesku, popola, pomôže aj rozložený hydinový alebo králičí hnoj, ktorý sa v ťažších pôdach nezarýľuje príliš hlboko.

Väčšina ruží sa očkuje na hlboko zakoreňujúce podpníky, ktoré neznášajú vysokú hladinu podzemnej vody. Tá spôsobuje žltnutie listov a podporuje výskyt čiernej škvrnitosti. V takých prípadoch je nevyhnutné pozemok odvodniť. Ružiam vyhovuje občasné zavlaženie najmä v období sucha. Ruže sadíme na slnečné miesto. Pri celodennom oslnení ruže veľmi rýchlo odkvitajú a pri južných stenách budov trpia na slnečný úpal a sucho. Ušľachtilé ruže najlepšie rastú pri teplotách 15-22 °C. Na svahovitých pozemkoch sa daria ruže na juhozápadnom alebo západnom svahu. Ružiam sa darí aj v krátkotrvajúcom tieni vyšších stromov, neznesú však pritienenie počas väčšej časti dňa. V úplnom tieni pri severných stenách budov a na strmých severných svahoch sa žiadne ruže nedaria. Šipové ruže sa tiež nemajú vysádzať do tesnej blízkosti stromov, najmä takých, ktorých korene veľmi ochudobňujú pôdu o živiny a vlahu, ako sú brezy, javory, jasene a pod. V záhradách sa ruže nevysádzajú do bezprostrednej blízkosti jahôd, šalátu a inej zeleniny, alebo kríkov drobného ovocia. Ružiam škodí aj trvalý prievan, ktorý vzniká na rohoch budov a na voľných miestach medzi domami, ale nevyhovujú im ani uzavreté polohy a obstavaných dvoroch alebo záhradách oplotených vysokými múrmi.

Výsadba ruží

Dôležitá je hustota vysádzania ruží, ktorá závisí od vzrastu a kultivaru. Slabo rastúce kultivary sa sadia vo vzdialenosti 0,3 - 0,4 m, silnejšie rastúce kultivary vo vzdialenosti 0,5 m a viac. Špecifickú skupinu tvoria popínavé ruže. Vzdialenosť vysádzania týchto ruží závisí od vzrastu kultivaru ale aj od spôsobu použitia. Minimálna vzdialenosť býva 1,2 m, ale niekde to môže byť aj viac ako 2 či 3 m podľa okolností.

Ruže sa vysádzajú od októbra do apríla pokiaľ nie je zamrznutá pôda. Pri jesennej výsadbe vytvoria ruže ešte pred príchodom mrazov jemné korienky a na jar majú potom určitý náskok. Jarné vysádzanie sa neodporúča do zamokrených ťažkých pôd. Priveľmi teplé počasie hneď po vysadení je pre sadenice nebezpečné. Vysádzanie stromčekovitých ruží je lepšie odložiť na jar, pretože ich spoľahlivé zazimovanie je prácne. Aj vo vysokých polohách s častými mrazmi sa ruže vysádzajú radšej na jar. Pripravené sadenice sa nesmú nechať voľne ležať na slnku a ich korene treba chrániť pred vetrom.

Pri jesennej výsadbe sa zrezávajú iba konce nalomených alebo poškodených konárikov a ponechá sa tri až päť najsilnejších konárikov. Pri jarnej výsadbe sa pri vysádzaní odstránia nepotrebné výhonky a ponechané sa skrátia podľa sily na dva až tri púčiky. Pokiaľ sú rastliny v dobrom stave, možno nechať aj viac púčikov. Poškodené korene treba odstrániť a zostávajúce sa skrátia asi o polovicu. Ruže sa nevysádzajú na okraj záhona ale najmenej 25 cm od neho. Po vytýčení vzdialenosti medzi rastlinami treba vyhĺbiť jamy o rozmeroch 40 x 40 x 40 cm. Na dno treba navŕšiť kopček kompostovej zeminy, v žiadnom prípade sa však nepridávajú priemyselné ani iné hnojivá. S prihnojovaním treba začať až v ďalšom roku po výsadbe. Pri vysádzaní sa korene nesmú násilne ohýbať. Rozložia sa do jamky voľne tak, aby smerovali dolu a sadenica sa podrží tak vysoko, aby miesto štepenia bolo asi 5 cm pod povrchom pôdy. Dôkladná zálievka je nevyhnutná najmä pri vysádzaní na jar. Keď voda vsiakne, zemina sa doplní a potom nakopcuje od výšky 20 cm. Pred príchodom mrazov treba túto vrstvu ešte zväčšiť. Na jar chráni nakopcovaná zemina rastlinu pred účinkami slnka a vysušujúcim vetrom. Po uplynutí asi troch týždňov po jarnom vysádzaní sa odporúča navŕšenú zeminu opatrne odstrániť. Na jeseň vysádzané ruže sa odkrývajú začiatkom apríla. Popínavé ruže sa vysádzajú ešte o niečo hlbšie, tak aby miesto očkovania bolo asi 10 cm pod povrchom pôdy. Stromčekové ruže sa sadia ku kolom, pretože slabý kmeň by nevydržal hmotnosť obrastu. Kôl má byť dostatočne pevný a siahať až do koruny, aby sa nevylomila ani pri prudkej víchrici. Stromček sa vysádza v šikmej polohe odklonený od opory asi o 30° na tú stranu, kam sa bude na zimu vždy ukladať.

Pestovateľské škôlky expedujú sadenice s voľnými koreňmi na jar alebo jeseň v pestovateľských nádobách počas celého vegetačného obdobia. Voľnokoreňové sadenice odporúčame vysádzať koncom októbra až do polovice novembra. Pozor, aby nebola premrznutá pôda.

Rez ruží

Hlavným cieľom rezu je uchovať zdravie ruže a podporiť jej rast. Správne vykonaný rez zaistí rovnováhu medzi starým a novým drevom, čím sa predĺži životnosť rastliny. Staré drevo ruží stráca vitalitu a schopnosť kvitnutia. Zdravá dreň je v mieste rezu biela alebo zelenkavá. Nahnedlá dreň nie je zdravá a je nutné ju odrezať. Rez sa musí robiť 5 až 8 mm nad zdravým púčikom, aby nevyschol. Nožnice musia byť veľmi ostré, aby pletivá konárika nerozdrvili. Rezná plocha má byť sklonená smerom od púčika, aby voda nestekala cez púčik. Po každom strihu chorej časti ruží pretrite čepele nožníc alkoholom, aby sa choroba nerozšírila na ostatné konáre.

Rez by mal byť šikmý, vykonávame ho pár milimetrov od púčika, ktorý smeruje von z kra, aby zostalo vnútro dostatočne osvetlené. Výnimkou, keď striháme na vnútorný púčik, je rez prevísajúcich ruží, kde je rast do vnútra žiaduci. Výhony by cez seba nemali nikdy prerastať. Ak sa výhony krížia, jeden z nich odstránime tak, aby sme zabezpečili vzdušnú a otvorenú stavbu kríka. Preriedením hustého vnútra prevzdušníme ker a zabránime prebytočnému hromadeniu vlahy v jeho vnútri.

Letný rez

Pri letnom reze sa skracujú jednotlivé príliš bujné výhonky, najmä pri kríkoch veľkokvetých ruží a pri stromčekovitých ružiach. Letný rez podporuje tvorbu ďalších kvetov. Pokiaľ sa odstraňujú odkvitnuté kvety až po opadaní lupienkov, obyčajným odštipnutím kvetnej stopky tak, ako sa to robí pri narcisoch, tulipánoch a pivonkách, je to zásadná chyba. Nový výhonok bude umiestnený príliš vysoko a bude slabý, tenký a ohybný. Pri odstraňovaní odkvitnutých kvetov je výhodné dodržiavať zásady správneho letného rezu. Odkvitnutý kvet sa má odstrániť ešte pred úplným opadaním lupienkov, t.j. hneď keď stratil estetický vzhľad. Veľkokvetým ružiam s odkvitnutým kvetom treba odrezať aj časť stonky s neúplnými listami (trojpočetnými) a s jedným listom úplným (päťpočetným). Púčik má vždy smerom na von, ako aj pri jarnom reze. Odkvitnuté súkvetia pravidelne odstraňujeme. Vďaka tomu bude ruža stále kvitnúť a nebude míňať svoju energiu na rast plodov.

Jesenný rez

V septembri a neskôr na jeseň sa ruže skracujú minimálne a nerežú sa ani ruže s dlhými stopkami do vázy, aby drevo vyzrelo a vedelo sa brániť proti mrazu. Vysoké kríkové ruže, mnohokveté a veľkokveté ruže môžeme zrezať o jednu tretinu. Odkvitnuté súkvetia ruže pravidelne odstraňujeme. Opadaných listov sa zbavujeme, odstránime ich zo záhonov, aby sa v nich neusadili spóry húb.

Jarný rez

V jari doprajeme ružiam hlbší rez. Ak ruže zostrihneme na jar, počas roka budú krajšie a budú mať pevnejšiu stavbu. Dĺžku výhonov môžeme ponechať na 4 až 5 očiek. Tento rez však nerobíme pri popínavých ružiach.

Zálievka a hnojenie

Ruže zalievajte ráno ku koreňom. Dbajte na to, aby sa voda nedostala na listy. Ruže nesmú byť trvalo zamokrené. Vodu nikdy nelejeme na listy a ani na kvety. Polievanie počas leta je vhodné vo večerných hodinách, no na jar, jeseň a počas zimy ruže večer nezalievajte. Ruža potrebuje najviac vody v období najintenzívnejšieho rastu, teda od jarného pučania a po prvom odkvitnutí, keď sa začína rast nových výhonkov. Na zavlažovanie treba myslieť už pri kyprení pôdy, preto sa vytvárajú mierne zvýšené okraje záhonov, aby zálievková voda neodtekala zo záhonov, ale vsiakla tam, kde je potrebná. Nezavlažuje sa za prudkého slnečného žiarenia. Dôležitá je aj výdatná závlaha ešte pred začiatkom mrazov. Nebezpečenstvo stupňujú teplé slnečné dni vo februári a v marci, keď nadzemné časti rastlín odparia značné množstvo vody, zatiaľ čo vrchná vrstva pôdy nerozmŕza.

Na prihnojovanie ruží sa používajú prevažne zložené kombinované hnojivá, t.j. hnojivá obsahujúce rôzne živiny v správnom pomere. Ruže sú citlivé na vyšší obsah solí v pôde, preto sa najmä na ťažších pôdach nesmú hnojivá predávkovať. Korene ruží nesmú prísť nikdy do styku s čerstvým maštaľným hnojom, ktorý by spôsobil uhynutie najmä mladých sadeníc. Hydinový trus je výdatné hnojivo najmä vo forme hnojivej zálievky, používa sa však veľmi zriedený výluh skvaseného trusu. Rašelina je výborným zdrojom humusu pre svoj pomalý rozklad v pôde. V pôdach vylepšených rašelinou vytvárajú ruže bohatšie korene. Z organických hnojív je najlepší kompost, ktorý sa ružiam pridáva kedykoľvek, ale najmä v predjarí, ešte pred odstránením zimnej prikrývky. Hnojivo zapracujte začiatkom leta ku koreňom vo forme zálievky. Ruže často trpia nedostatkom železa (tzv. chlorózou), preto na ne použite hnojivo Kapka Profík Tekuté železo. Ďalším obľúbeným hnojivom je 2-zložkové hnojivo značky Floria. Nielen ruže, ale aj všetky rastliny vždy hnojíme tak, ako uvádza príbalový leták. Nikdy sa nesnažíme rastliny prehnojiť, pretože by sme im spálili korene a rastliny by boli náchylnejšie na choroby a škodce. Od polovice júla už neaplikujeme dusíkaté hnojivá, pretože by rastlina do jesene silno rástla a jej pletivá by nestihli do zimy vyzrieť. To znamená, že by mohla rastlina pri prvých mrazoch namrznúť.

Od apríla začíname ruže hnojiť. Existuje viacero možností - tekuté (priamo v zálievke) alebo granulované hnojivo a vždy riadime konkrétnym návodom. Do konca septembra prihnojujeme ružu hnojivom s vyšším obsahom draslíka, vďaka ktorému vyzrejú pletivá, čo zabezpečí vyššiu odolnosť rastliny voči namrznutiu.

Tabuľka odporúčaného hnojenia ruží:

Pôda a kyprenie

Ruže si vyžadujú nakyprenú a nezaburinenú pôdu, preto plytká okopávka a časté kyprenie ušetria veľa hnojenia a zálievky. Skyprená vrchná vrstva chráni hlbšie vrstvy pôdy pred vyschnutím. Hlbokým kyprení sa však môže rastlinám aj uškodiť, preto sa obrába len do hĺbky 10 cm. Zbytočne sa medzi ruže nemá šliapať, najmä keď je povrch pôdy vlhký. Po každom nevyhnutnom vkročení treba pôdu prekypriť. S blížiacou sa jeseňou treba obmedziť kyprenie pôdy, aby sa zastavil rast a obnovovanie výhonkov. Pre ruže je veľmi výhodné mulčovanie, čiže nastielanie. Záhon sa zakrýva vhodným materiálom, napr. lístím, pokosenou trávou, rašelinou, drvenou kôrou alebo štiepkami.

Zaštipovanie

Skorým zaštipovaním sa upravuje rast príliš bujných výhonkov. Pri výhonkoch, ktoré by mali kvitnúť v priebehu mája, sa mladý výhonok zaštipuje na 3-4 púčiky.

Pestovanie v kvetináči

Ruže zasadené v kvetináči vyžadujú o mnoho viac pozornosti, ako tie, ktoré sú vysadené v zemi. Je treba myslieť na to, že je nutné ich zalievať častejšie, v letných mesiacoch to môže znamenať aj každý deň! Treba myslieť aj na hnojenie, v kvetináči je potrebné dopĺňať živiny, pretože ich veľmi rýchlo potrebujú a bez prídavného hnojenia začnú rastliny chradnúť.

Starostlivosť o ruže podľa ročných období

Jar

Po uplynutí zimných mrazov, keď už nečakáme veľké výkyvy teplôt, môžeme odstrániť zimný kryt ruží. Ak sme pri zimnom kopcovaní ruží použili zeminu, môžeme ju rozhrnúť v záhone. Ak sme však pri kopcovaní použili ihličie, zo záhona ho odstránime. Vysadené ruže zbavíme vyschnutých častí a starých kvetov, v ktorých by mohli prezimovať škodcovia. Nabrúsenými nožnicami odstránime všetky poškodené časti rastliny. Počas celého obdobia sledujeme, či sa na ruži neobjavia príznaky chorôb, alebo škodcovia. Ak spozorujeme výskyt škodcov alebo rozbiehajúce sa choroby, mali by sme konať ihneď.

Leto

V lete už robíme len menšie estetické úpravy v podobe skrátenia silných výhonov približne o 15 cm, slabé výhony môžeme skrátiť viac. Tu však platí pravidlo, že ruže kvitnúce jedenkrát ročne, botanické ruže a popínavé ruže nestriháme vôbec. Plané výhonky vyrastajúce zo zeme odstránime. Choré výhony odstránime - striháme ich až po zdravé drevo. Rez by mal byť mierne šikmý, aby sa v jeho mieste vďaka dažďovým kvapkám nedarilo hubovým ochoreniam. Napadnuté listy odstránime a spálime, v žiadnom prípade ich nehádžeme do kompostu. Kríkové ruže, určené na rez, striháme ešte v puku. Ruža vďaka tomu vydrží vo váze dlhšiu dobu. Občas pôdu okolo rastliny prekypríme, aby bola dostatočne prevzdušnená. Stačí plytšie prekyprenie. Majme však na pamäti, že prekyprením sa dostanú na povrch semená burín, ktoré pri dobrých podmienkach vyklíčia. Po prekyprení preto skontrolujme záhon a odstráňme nežiadúcu burinu. Počas celého obdobia sledujeme, či sa na ruži neobjavia príznaky chorôb, alebo škodcovia. Ak spozorujeme výskyt škodcov alebo rozbiehajúce sa choroby, mali by sme konať okamžite. Všetky postreky aplikujeme podľa návodu, väčšina z nich sa používa opakovane. Pri dlhom období vysokých teplôt tvorí ruža menšie, kratšie kvitnúce kvety a jej listy sú jemne zvlnené. Plne zakorenené zdravé ruže znesú až tri týždne horúčav bez toho, aby im to uškodilo.

Jeseň

Počas suchého obdobia doprajeme ružiam zálievku. Koncom októbra ju však v závislosti od počasia znižujeme, vhodná zálievka je zhruba raz mesačne. Koncom jesene prihŕňame korene kompostom, kôrou alebo pilinami do výšky približne 20 cm. Je vhodné zvoliť taký materiál, ktorý môžeme v jari zapracovať do záhonov. Počas celého obdobia sledujeme, či sa na ruži neobjavia príznaky chorôb, alebo škodcovia. Ak spozorujeme výskyt škodcov alebo rozbiehajúce sa choroby, mali by sme konať okamžite. Všetky postreky aplikujeme podľa návodu, nezabúdajme, že sa väčšina z nich používa opakovane.

Zima

V období bez mrazov môžeme ružiam dopriať miernu zálievku. Pestované ruže majú rozličnú odolnosť voči klimatickým podmienkam, v ktorých sa pestujú. Najotužilejšie sú tzv. botanické druhy, po nich sú sadové (hybridné) ruže. V menej priaznivých klimatických podmienkach treba väčšiu pozornosť venovať zazimovaniu. Pre úspešné prezimovanie je dôležitý výber odolných kultivarov. To platí najmä pre popínavé ruže, ktoré sa len ťažko dajú zakrývať. Väčšina pestovaných ruží sa musí chrániť pre mrazom prikrytím, najlepšie ornicou. Drobný mráz ružiam neuškodí a prispeje skôr k opadaniu lístia. Ruže stačí prikryť pred nástupom trvalých mrazov, prípadne mrazov silnejších ako - 8 °C. Kríkové ruže sa prikrývajú do výšky asi 20-30 cm. Nakopcovaná zemina má preniknúť medzi výhonky tak, aby nevznikali dutinky, kde by mohlo mrznúť alebo by sa mohli rozmnožiť plesne.

Choroby a škodcovia ruží

Dobre ošetrované rastliny sú odolnejšie voči napadnutiu chorobami a škodcami, preto je dobré dodržiavať všetky pestovateľské rady. Rýchlu a účinnú ochranu umožňujú vhodné a včas použité chemické prípravky. Vhodným obdobím na postrekovanie je neskoré popoludnie, keď slnečné žiarenie slabne a netreba sa obávať popálenia listov. V zamračených dňoch sa môže postrekovať kedykoľvek, ale vždy za bezvetria. Roztok má byť jemne rozptýlený, preto sa nepostrekuje z malej vzdialenosti priamo na listy. Treba dodržiavať stanovené riedenie prípravkou, lebo väčšia koncentrácia môže spôsobiť značné škody. Prípravky treba striedať, najmä organické. Pri aplikácii treba dbať nielen na to, aby sa rastliny nepoškodili, ale aj na vlastnú bezpečnosť.

Čierna škvrnitosť ruží

Medzi najčastejšie choroby ruží patrí čierna škvrnitosť. Táto choroba síce rastlinu nezabije, ale oslabuje ju a znižuje jej schopnosť prezimovať. Na listoch sa tvoria tmavé škvrny, ktoré spôsobia chradnutie rastliny. Pri prvom náznaku čiernych škvŕn na listoch je vhodné listy odstrániť a zničiť (neukladať na kompost). V tomto štádiu je dobré aplikovať postrek. V rámci prevencie je ideálne odstraňovať všetky listy opadnuté na jeseň.

Vošky na ružiach

Vošky najčastejšie nájdeme na mladých výhonoch a pukoch, hlavne v jarnom období, kde vyciciavajú šťavu z rastlín. Vyskytujú sa vo veľkých skupinách a sú ľahko rozpoznateľné. Za teplého a suchého počasia sa rýchlo množia. Spláchnite ich silným prúdom vody alebo zmáčadlom či mydlovou vodou. Lienky, parazitické osičky alebo zlatoočky ich dokážu zneškodniť. Proti škodcom môžeme tiež aplikovať postrek.

Múčnatka

Táto hubová choroba tvorí sivasté povlaky na listoch, pukoch a niekedy na stonkách ruží. Najviac sa tejto plesni darí na sklonku leta, kedy je teplo a vlhko. Chlad a dážď tvorí ideálne podmienky pre tento typ choroby ruží. Chorobe sa darí aj vtedy, keď na jeseň dôkladne neodpracete napadané lístie z ruží.

Hrdza

Na okvetných lístkoch ruží sa vytvoria rôznofarebné škvrny, puky hnednú a pokryjú sa sivým povlakom. Za sucha sa nevyskytuje.

Baktériová rakovina koreňov

Táto choroba sa prejavuje nádormi v rôznych častiach rastlín kvôli mrazovým poškodeniam rastlín. Choré rastliny odstráňte a pôdu nezabudnite vydezinfikovať napr. dusíkatým hnojivom. Pred zimou prihrňte k ružiam pôdu alebo kompost. Počas zimy prekryte kríky suchými konármi.

Zavíjač listový

Tento hmyz klasie vajíčka na listy, ktoré sa rúrkovito stočia. Oslabuje celú rastlinu. Skrútené listy otrhajte a spáľte.

Roztočce

Tento drobný „pavúk“ cicia na spodnej strane listov.

tags: #rozmnozovanie #krikovych #ruzi

Populárne príspevky:

• Sprievodca výberom slnkomilných kvetov
• Využitie veroniky lekárskej
• levanduľové záclony do interiéru
• Život kvetmi v Michalovciach
• Pestovanie orlíčka