Rozmnožovanie orchideí pomocou stonky: Podrobný sprievodca
Orchidey sú také nádherné a úžasné, že ak sa stanete majiteľom jednej rastliny, určite budete premýšľať o doplnení zbierky. Ukazuje sa, že tropickí hostia nie sú takí rozmarní a tajomní, ako by sa mohlo zdať nováčikovi v kvetinárstve.
Orchidea je veľmi vďačná exotická izbová rastlina, ktorá si našla svoje miesto vo viacerých domoch a bytoch. Jej krása, komplexnosť a neuveriteľná rozmanitosť kvetov sú v rastlinnom svete bezkonkurenčné. Tieto exotické krásky tvoria najväčšiu rodinu kvitnúcich rastlín na svete s viac ako 30 000 rôznymi druhmi a najmenej 200 000 hybridmi. Orchidey sa vyskytujú od rovníkových trópov až po arktickú tundru, čo svedčí o ich úžasnej schopnosti prispôsobiť sa rôznym prostrediam. S toľkými rozmanitými druhmi je pomerne ľahké nájsť tú, ktorá je vhodná pre podmienky, ktoré jej viete poskytnúť.
Mnohí pestovatelia túžia po tom, aby si svoju obľúbenú orchideu mohli namnožiť, a to aj v domácich podmienkach. Nezúfajte, existuje hneď niekoľko spôsobov, ako si orchideu poľahky rozmnožiť. Predtým však musíte zistiť, o aký druh ide, pretože každý má svoje špecifické potreby a metódy rozmnožovania.
Typy rastových návykov orchideí
Orchidey sú zvyčajne zoskupené do dvoch širokých kategórií, ktoré charakterizujú ich rastové návyky:
- Monopodiálne orchidey: Majú jediný, vzpriamený kmeň s listami usporiadanými proti sebe navzájom pozdĺž stonky. Stonka sa vynára zo základov najvyšších listov. Medzi ne patria napríklad Phalaenopsis a Vanda.
- Sympodiálne orchidey: Rastú vodorovne a nové výhonky vyrastajú zo starých podzemkov. V hornej časti nových výhonkov sa vytvárajú listy a kvety. Mnoho sympodiálnych orchideí tvorí pseudohľuzy, ktoré sú vlastne opuchnuté výhonky dodávajúce vodu a živiny na prežitie období sucha. Medzi ne patria napríklad Cattleya, Cymbidium, Oncidium a Dendrobium.
Možnosti rozmnožovania orchideí
Orchidey sa dajú množiť, rovnako ako ostatné rastliny, generatívne (semenami) i vegetatívne (rôznymi časťami rastlín). Špeciálny spôsob rozmnožovania je rozmnožovanie v laboratóriách pomocou tzv. in vitro kultúr, známe tiež pod názvom "množenie na agare". Amatérski pestovatelia potom množia orchidey väčšinou vegetatívne.
1. Vegetatívne množenie
Vegetatívne množenie je množenie pomocou častí tela rastlín, oddelením dcérskych rastliniek či delením trsov. Je to oveľa častejší a úspešnejší spôsob rozmnožovania v domácich podmienkach.
1.1. Delenie trsov
Najbežnejším spôsobom množenia orchideí je delenie. Robte to ideálne vtedy, keď rastlinu presádzate. A, hlavne, robte tak len s tými druhmi orchideí, ktoré vytvárajú takzvanú pahľuzu. Pahľuza je zhrubnutá stonka, ktorá slúži ako zásobný orgán. Práve z pahľuzy vyrastá nový výhonok. Oddeľujte ho však až vtedy, keď na ňom bude dostatok koreňov.
Orchidey, ktoré vytvárajú rhizómy (vegetačnú os vodorovnú), môžeme pri presádzaní deliť. Ak chceme mať silnú kvetuschopnú rastlinu, delíme ju aspoň s tromi vyvinutými hľuzami. Keď chceme získať viac rastlín, môžeme deliť jednotlivé hľuzy. Vtedy sú však rastliny slabšie, kvitnú za niekoľko rokov. Pri delení dbáme na to, aby sa rastliny príliš nepoškodili a každý oddelok mal dosť koreňov. Pred delením je lepšie odstrániť z koreňov všetok substrát. K rozdeleniu materskej rastliny preto pristupujeme, až keď vytvorí trs s minimálne 10 (najlepšie 15-20) olistenými pahlízami.
Sympodiálne orchidey, ako napríklad Cymbídium, ktoré vytvára pahľuzy (pripomínajúce cibuľu), si môžete namnožiť opatrným rozdelením celého trsu na menšie časti. Ak však vaša rastlinka nie je ešte príliš hustá, môžete sa pokúsiť odobrať samostatnú pahľuzu a zasadiť ju do nádoby naplnenej substrátom pre orchidey.
1.2. Rozmnožovanie pomocou keiki (odnoží)
Najjednoduchšie sa orchidea rozmnožuje pomocou keiki. Keiki je dcérska rastlina vyrastajúca z kvetnej stonky orchidey. Ak sa vašej orchidei nechce do kvetu, s najväčšou pravdepodobnosťou môžu za to dve príčiny: nedostatok živín a tvorba keikov. Rastlina potrebuje dodávať veľa energie do týchto častí, preto nekvitne. Ak keiki narastú aspoň tri lístky a tri vzdušné korene, môžeme ju odstrihnúť od kvetnej stonky a presadiť do samostatného kvetináča. Spravidla rastie aj niekoľko mesiacov. Kvetnú stonku zostrihneme pri najbližšom púčiku od keiki.
Keiki môže vyrásť zo zostrihnutej kvetnej stonky po odkvitnutí kvetov. Aby mohla vyrásť, zostrihneme kvetnú stonku pred posledným púčikom. Potom stačí počkať. V časti prípadov vyrastie stonka s kvetmi a v časti sa začnú rozvíjať lístky a vzdušné korene.
Niektoré druhy, ako napríklad Phalaenopsis, Phajus a niektoré Oncidia, niekedy vytvárajú mladé rastliny na kvetných stvoloch. Ak tieto rastliny vytvoria korene, potom ich vysádzame. Dobrý rast mladých rastlín možno docieliť použitím rastových látok.
Repotting an Orchid Keiki - Phalaenopsis Orchid Keiki
1.3. Rozmnožovanie odrezkami stoniek
Monopodiálne orchidey (napríklad Vanda, Angrecum) sa rozmnožujú tak, že sa odreže rozkonárená časť stonky (prípadne ak sa nerozkonáruje, odreže sa stonka), najlepšie už s vytvoreným koreňom. Dbajte však na to, aby na pôvodnej rastline zostala malá olistená časť. Pôvodná rastlina z adventívnych pukov vytvorí nové výhonky. Rezné plochy vždy zasypte prachom z dreveného uhlia alebo niektorým fungicídom.
Dendrobiá vytvárajú vzdušné korene aj priamo na stonkách. Najjednoduchšie je vtedy zrezať stonku tesne pod týmito koreňmi a odrezok zasadiť do vlastnej nádoby so substrátom. A máte hotovú novú kópiu tej vašej pôvodnej.
Pre reprodukciu je potrebné vybrať stonky kvetov s očkami (spiacimi púčikmi). Ako prvé odrežte stonku. Miesto rezu ošetrite 3% roztokom peroxidu vodíka. Aby ste zabránili vysychaniu odrezkov pri rozmnožovaní, nakvapkajte na ne sviečkový vosk. Rezne nemajú korene, musia vodu prijímať celým povrchom tela. Rezňom preto musíme zaistiť vyššiu vzdušnú vlhkosť. Najjednoduchšie je umiestniť kvetináče s rezňami vo vlhkom teplom skleníku. V byte ich prekryjeme sklom, igelitom, umelohmotnými fľašami alebo ich dáme do uzavretého akvária. Asi po mesiaci začnú zakoreňovať.
1.4. Rozmnožovanie pomocou stimulátora rastu (Phalaenopsis)
Asi najznámejším druhom orchideí bežne dostupným v obchodoch je Phalaenopsis. Ide zároveň o jeden z náročnejších druhov na rozmnožovanie. Na to, aby ste si ju mohli namnožiť, potrebujete, aby vám zakvitla. Keď sa dobre pozriete na stonku, na jej spodnej časti pod kvitnúcim rozkonárením nájdete spiaci púčik. Ten je zakrytý šupinou, ktorú je nutné opatrne pozdĺžne rozrezať na polovice, tak aby sa púčik nepoškodil. Použiť na to môžete napríklad žiletku či skalpel, ktoré pred použitím sterilizujete. Na takto pripravený púčik následne naneste gélový stimulátor rastu a o 6 až 8 týždňov sa na stonke začne vytvárať nová rastlinka.
2. Generatívne množenie (semenami)
Rozmnožovanie pomocou semien orchidey je v domácich podmienkach náročné a vo väčšine prípadov neúspešné. Väčšina orchideí sú rastliny cudzoprašné. Pre spoľahlivé opelenie a tvorbu dobre klíčivých semien je dôležité prenesenie peľu na kvet z inej, geneticky odlišnej rastliny. Opelenie orchideí je pre laika pomerne zložité. Ak sa nám opelenie podarí, za určitú dobu sa vytvorí tobolkovitý semenník, ktorý v čase plnej zrelosti praskne a začnú sa z neho sypať drobné semienka. Semená orchideí v prírodných podmienkach klíčia len v spolupráci s určitými druhmi symbiotických húb (tzv. mykoríza). Rastlinky však klíčia zle, klíčenie je pomalé, semenáčikov nebýva veľa a udržať ich do dospelosti nie je v domácich podmienkach ľahké. V praxi sa výsevy týmto spôsobom takmer nepoužívajú.
3. Rozmnožovanie pomocou kultúr in vitro
Klasické výsevy sú vzhľadom na nutnosť spolužitia semenáčikov so symbiotickými hubami vo väčšej miere neuskutočniteľné, pomocou vegetatívneho rozmnožovania zase nezískame dostatočný počet rastlín. Preto má veľký význam množenie pomocou kultúr in vitro (= v skle). Jedná sa o spôsob pestovania a množenia v sklenených nádobách za sterilných podmienok na živnej pôde, ktorá obsahuje potrebné živiny a látky pre výsev orchideí. Živná pôda je zložená zo živného roztoku a morské riasy - tzv. agaru (tejto technike sa preto tiež niekedy hovorí pestovanie na agare).
Živný roztok (nazývaný tiež živné médium) pripomína niektoré tekuté hnojivá. Je to roztok destilovanej vody a rôznych chemikálií, obsahujúce v presnom pomere zdroj všetkých minerálnych látok, živín a vitamínov nevyhnutných pre rast rastlín. Agar slúži iba pre spevnenie tekutého média, výživu rastlinám neposkytuje. Agar sa rozvarí v destilovanej vode a potom zmieša so živným roztokom. Po vychladnutí agaru sa vytvorí rôsolovitá hmota (živná pôda), do ktorej je možné zasadiť či vyšiť rastliny. Do nádob sa nesmie dostať mikroorganizmy, a preto sa musia nádoby so živnou pôdou, i semená či časti rastlín pred zasadením sterilizovať. Semená sú pri sterilizácii odolnejšie. Časti rastlín sú náchylnejšie k poškodeniu sterilizačným roztokom a pri nedostatočnej sterilizácii sa môžu do pôdy dostať nežiaduce mikroorganizmy.
Z časti rastlín však môžeme rozmnožiť rastlinu s určitými vlastnosťami, ktoré chceme mať aj u jej potomkov (klonovanie). Semená či časti rastlín zavádzame do pestovateľských nádob v tzv. flow-boxe - prístroji, do ktorého je vháňaný filtrovaný sterilný vzduch. Tak sa zabráni vniknutiu zárodkov mikroorganizmov do nádob zo vzduchu. Rastliny či semená v nádobách potom prenesieme do pestovateľskej miestnosti, kde by mala byť stála teplota okolo 19-22 °C a nesmie sa vystavovať na priame slnko. Množiť "na agare" môžeme v podstate všetky druhy orchideí. Zavedenie rastlín do nádob je možné iba v profesionálnej alebo domácej laboratóriu. U veľkoprodukčných firiem je to v podstate jediný možný spôsob rozmnožovania, kedy možno získať v krátkej dobe dostatok rastlín. V amatérskych podmienkach je tento spôsob vzhľadom ku svojej náročnosti málo rozšírený.
Základné informácie o pestovaní orchideí
Hoci sa tento článok zameriava na rozmnožovanie, je dôležité spomenúť aj základné potreby orchideí pre ich celkový rast a zdravie, čo je predpokladom aj pre úspešné rozmnožovanie.
Nároky na svetlo
Vo všeobecnosti, orchidea je rastlina hladná po svetle. Mala by každý deň dostať 12 až 14 hodín svetla, celoročne. Okná orientované na juh a východ sú obvykle najlepším miestom. Západné okná môžu byť príliš horúce a severné sú zvyčajne príliš tmavé. Ak nemáte dobré umiestnenie okien, budú šťastné pod umelým osvetlením. Orchidey by nemali byť umiestnené viac ako 15 až 20 cm od žiaroviek. Niektoré orchidey s veľmi vysokými požiadavkami na svetlo, ako napríklad Vandy a Cymbidia, potrebujú intenzívne osvetlenie kvôli kvitnutiu.
Pestovacie médium
Väčšina tropických orchideí je epifyt, čo znamená, že rastú vo vzduchu. Ich mäsité korene sú pokryté vrstvou bielych buniek nazývaných velamen, ktoré absorbujú vodu. Médium na pestovanie orchideí musí zabezpečiť dobrú cirkuláciu vzduchu a umožniť rýchlu drenáž vody. Môžu byť spokojné v rašeliníku, jedlej kôre, sušených koreňoch, sphagnovom machu, minerálnej vlne, perlitu, korkových nugetách, kameňoch, kokosových vláknach, lávových kameňoch alebo zmesiach. Najobľúbenejším rastovým médiom sú nugety borovicovej kôry.
Epifytická orchidea nerastie v hline, ale je zakorenená v špeciálnom substráte namiešanom pre práve pre ňu. Substrát sa skladá najmä z kúskov dreva, drevenej štiepky, kokosového vlákna, korku a iných pre orchideu dobrých vecí. V prirodzenom prostredí rastie orchidea na konároch stromov. Takéto prostredie sa jej snažíme vytvoriť aj v kvetináči. Aby mala dostatok vzdušnosti, sadíme ju do špeciálneho plastového kvetináča pre orchidey. Je to kvetináč s množstvom dier na odtekanie vody. Dá sa kúpiť v hociktorom záhradnom centre. Tento plastový kvetináč sa vkladá do iného, najčastejšie keramického, ktorý vytvára estetický dojem.
Substrát pre študentský musí byť vzdušný a udržiavať dobre vlhkosť. Tiež má obsahovať čo najmenej živín, aby sa podporil rýchly a bujný rast koreňov. Najlepšie sa hodia jemnejšie klasický epifytný substrát, čistý kremičitý piesok, perlit, zmes perlitu s rašelinou v pomere 3:1 alebo živý rašeliníkom.
V prípade, že neviete v záhradnom centre kúpiť správny substrát pre epifytické orchidey, je celkom jednoduché namiešať si vlastný. Ak máte doma nevyužitú drevnú štiepku, kôru (nefarbenú), piliny, nakrájané korkové štuple, alebo napadané ihličie, môžete namiešať substrát práve z týchto surovín. Kľúčové je však predchádzať chorobám, preto je dobré pred použitím týchto materiálov zaliať ich vriacou vodou, aby sa zabili choroboplodné zárodky. Vodu zlejeme a necháme substrát vychladnúť. Následne ho nasypeme do kvetináča s rastlinou.
Polievanie
Väčšina orchideí dokáže tolerovať sucho oveľa lepšie ako prebytočnú vlhkosť. Nič nezabije orchideu rýchlejšie ako nechať ju sedieť v premočenom kvetináči. Bez dostatočnej cirkulácie vzduchu sa rastlina udusí a zomrie. Ako veľmi všeobecné pravidlo platí, že orchidea by mala byť polievaná raz týždenne. Pestovacie médium by sa malo nechať vyschnúť medzi zalievaním a nadbytočná voda by nemala prísť do kontaktu s koreňmi alebo pestovacím médiom. Po presadení väčšina orchideí neobnoví aktívny rast aj niekoľko mesiacov. Počas tohto obdobia opätovnej aklimatizácie polievajte veľmi opatrne.
Vlhkosť a hnojenie
Väčšina tropických orchideí preferuje vlhkosť od 60 do 80 percent. Pri zimnej vlhkosti, ktorá sa blíži k 30 percentám, pestovatelia orchideí často používajú zvlhčovač alebo umiestnia svoje orchidey do špeciálnych podnosov poskytujúcich vlhkosť alebo na štrkopieskové podnosy. Niektoré orchidey tiež profitujú z toho, že sú poprašované vodou z rozprašovača.
Pestovacie médiá poskytujú veľmi málo živín, takže orchidey musia byť hnojené, aby si udržali zdravý rast. Používajte kvapalné hnojivo a rieďte ho viac, ako pre iné rastliny. Hnojivo by sa malo používať len vtedy, keď sú rastliny v aktívnom raste. To znamená, že väčšina orchideí by nemala byť hnojená v strede zimy, alebo hneď po tom, čo boli presadené. Mnohí pestovatelia používajú hnojivo 30-10-10, aj keď iní preferujú 10-10-10 alebo 10-10-30. Poprašovanie vašich orchideí emulziou z rýb alebo extraktov z morských rias poskytne rastline mikroživiny.
Choroby a škodcovia
Ak pestujete orchidey, skôr či neskôr budete čeliť problému spôsobenému škodcom alebo chorobou. Vedieť, ako diagnostikovať a liečiť choroby orchideí, je kľúčom k tomu, aby ste sa stali ich dobrým pestovateľom. Najčastejšie choroby orchideí sú hubové. Môžu to byť hniloba koreňov a pleseň kvetov. Existuje aj bakteriálna hniloba, ktorá môže poškodiť zdravie orchideí. Určenie, ktoré ochorenie má vaša rastlina, je rozhodujúce pre liečbu. Najčastejším ochoreniam možno predchádzať alebo ich vyliečiť, obzvlášť ak sú zachytené včas. Rovnako ako u škodcov, je dôležité často monitorovať zdravie rastlín a okamžite konať, ak sa vyskytnú abnormálne stavy. Žltnutie listov vás nemusí vystrašiť, rastlina nahrádza staré listy novými.
Väčšina týchto nádherných rastlín pochádza z oblastí dažďových pralesov, kde sú teploty mierne až tropické. Existujú aj druhy, ktorým sa darí v suchých podmienkach, ale tieto nie sú široko pestované. Choroby orchideí sa vyskytujú s najväčšou pravdepodobnosťou, keď prebytok vlhkosti zostáva na listoch a kvetoch a keď má pôda slabú drenáž.
Hubové ochorenia orchideí
- Čierna hniloba: je plesňová choroba, ktorá vzniká, keď je na orchidei stojaca voda. Tmavé čierne škvrny sa tvoria na listoch a rýchlo sa rozširujú cez všetky časti rastliny, ak nie sú kontrolované. Vyvarujte sa striekaniu vody medzi vašimi rastlinami a odrežte všetky postihnuté oblasti sterilným nôžikom.
- Hniloba koreňov, podzemkov a pseudo hľuzí: je prevalentná, keď zemina nie je sterilná a je tam nadbytočná voda. Táto choroba je veľmi nákazlivá a je primárne koreňovou chorobou, ale príznaky môžu byť aj nad zemou. Liečba ochorení koreňov vyžaduje odstránenie rastliny z jej média a použitie sterilného noža na oddelenie infikovaného materiálu. Potom použite fungicíd na namáčanie koreňov a očistite rastúcu oblasť 10% roztokom bielidla. Ak prežil dostatok koreňov, rastlina môže znovu nadobudnúť zdravý rast.
Bakteriálna mäkká a hnedá hniloba
Patogén preferuje horúce, vlhké podmienky a šíri sa vodou. Na listoch sa vyvinú vodou nasiaknuté oblasti, často so žltými okrajmi.
Škodcovia
Ak má vaša rastlina lepkavé listy, znamená to prítomnosť škodcov - štítničiek alebo puklíc. Rastlinu umyte vodou, mäkké korene odstráňte a ošetrite prípravkom proti škodcom.
Presádzanie orchideí
Orchidey pestované v nádobách (v keramických, plastových kvetináčoch a pod.) presádzame, keď je substrát zasolený alebo sa rozpadá, alebo až sa rastliny príliš rozrastú a nádoba je plne prerozrastená koreňmi. Pred presadením odstránime všetky odumreté korene, pahľuzy a ďalšie časti. Presádzame do podobného substrátu, v akom orchidey rástli pôvodne, a nová nádoba by nemala byť o mnoho väčšia.
Epifytické pestované orchidey presádzame na novú podložku len v prípade, keď sa stará úplne rozpadá alebo ju orchidea prerástla. Ak je to len trochu možné, nadviažeme rastliny na novú podložku aj so starou doskou (alebo s jej zvyškami). Vyvarujeme sa tak zničeniu koreňov pri oddeľovaní rastliny zo starej podložky.
Orchidey sú zvyčajne najšťastnejšie v pomerne malom kvetináči. Preferované sú skôr plastové kvetináče, pretože keď je čas na presádzanie, korene sa ľahšie oddelia, alebo kvetináč môže byť jednoducho rozrezaný. Ak chcete zabezpečiť dobrú drenáž, môžete naplniť spodných 2 - 5 centimetrov kvetináča penovými “arašidmi.” Kvetináč naplňte borovicovou kôrou alebo akýmkoľvek iným rastovým médiom, ktoré používate. Koruna rastliny by mala byť len trochu pod vrcholom kvetináča. Niekedy je užitočné použiť trochu drôtu na zaistenie rastliny, až kým sa jej korene neudomácnia.
Niektoré orchidey by sa mali presádzať každý rok. Iné sú spokojné v tom istom kvetináči počas siedmich alebo viacerých rokov. Ako všeobecné pravidlo platí, nepresádzajte vašu orchideu, ak to nie je potrebné. Orchidey nie sú rady rušené. Presádzajte, ak sa rastové médium začalo rozkladať a neposkytuje dostatočné prevzdušnenie; ak sa korene krútia mimo kvetináča; alebo ak nový rast spôsobil nerovnováhu rastliny.
Repotting an Orchid Keiki - Phalaenopsis Orchid Keiki
tags: #rozmnozovanie #orchidei #pomocou #stonky