Rozmnožovanie plazov: Od vajíčka po mláďa
Reprodukčné poruchy sú relatívne častým problémom v chove plazov. Preto je veľmi dôležité pred začatím chovu vybraného druhu dôkladne si naštudovať danú problematiku chovu, ktorá má pre plazy druhové špecifiká. Jednou z najčastejších príčin porúch reprodukcie a s tým spojenými zdravotnými problémami je vytvorenie neadekvátnych podmienok pre chov.
Plazy (lat. Reptilia) sú taxón blanovcov (Amniota). V súčasnosti je známych vyše 6 000 druhov plazov, ktoré sa najhojnejšie vyskytujú v tropickom pásme. Dnes existujú štyri hlavné podskupiny (rady) plazov: šupináče (Squamata; jaštery a hady), krokodíly (Crocodilia), korytnačky (Testudinata) a hatérie (Rhynchocephalia). Z historického hľadiska je však trieda plazov oveľa bohatšia, zahŕňajúca napríklad dinosaury, vtákojaštery (teda pterosaury; Pterosauria), rôzne morské skupiny (Plesiosauria, Ichthyosauria, Placodontia) a mnohé iné.
Plazy sa vyznačujú nestálou teplotou tela a pomerne tvrdou kožou vybavenou vodovzdornými šupinami. Rozmnožujú sa vajciami, podobne ako obojživelníky, no vajcia majú obalené silnou membránou (amnionom), ktorá bráni vysychaniu.
Rozmnožovanie ako základný životný proces
Rozmnožovanie je základný životný proces, pri ktorom vznikajú nové jedince. Zabezpečuje pokračovanie rodu a prispieva k evolúcii druhu. Tento proces zahŕňa rôzne etologické, fyziologické a morfogenetické deje a prebieha rôznymi spôsobmi v závislosti od typu živočícha.
Stavovce majú oddelené pohlavie. Samice sa odlišujú od samcov stavbou a funkciou pohlavných orgánov. Mnohé stavovce sa vyznačujú pohlavnou dvojtvarosťou - jedinci opačného pohlavia sa odlišujú pohlavnými znakmi (veľkosť, tvar, sfarbenie, hriva, parožie, ....). Pohlavná dvojtvarosť je typická napr. pre kačice, jelene a i.
Samce a samice sa odlišujú pohlavnými žľazami v rozmnožovacích orgánoch. Samičie pohlavné bunky = vajíčka vznikajú v pohlavných žľazách samíc = vo vaječníkoch. V samčích pohlavných žľazách = semenníkoch sa tvoria samčie pohlavné bunky = spermie. Spermie sa pohybujú pomocou bičíka smerom k vajíčku.
Stavovce sa pohlavne rozmnožujú väčšinou párením (pohlavným spojením živočíchov). Vonkajšie oplodnenie prebieha mimo tela (ryby, obojživelníky), vnútorné vo vnútri tela samice (plazy, vtáky, cicavce). Oplodnenie nastane, keď splynie samčia a samičia pohlavná bunka.
Pohlavné rozmnožovanie plazov
U plazov obvykle dochádza k vnútornému oplodneniu, kedy je samička oplodnená samčekom. Samce plazov majú vyvinuté špecializované kopulačné orgány, napríklad párový hemipenis u šupinatých plazov. Prostredníctvom nich prenášajú počas pohlavného aktu (kopulácie) spermie priamo do pohlavných ciest samice.
Väčšina plazov obvykle kladie vajcia na suchej zemi, ale značný počet jašterov a hadov je živorodých. Vajcia môžu mať tvrdú škrupinu, podobne ako u vtákov, ale väčšina má na povrchu kožovitý obal, ktorý umožňuje prenikanie kyslíka a vody k vyvíjajúcemu sa zárodku. Plazy kladú svoje vajcia do vyhrabaných dier v zemi, rozkladajúcej sa vegetácie alebo na podobné miesta.
Inkubácia môže trvať niekoľko dní až mesiacov, pričom niektoré mláďatá takto prezimujú a liahnu sa až na druhý rok. Samice rodiace živé mláďatá držia vajcia vo vnútri tela a niektoré navyše vyživujú embryo prostredníctvom orgánu podobného placente. Vyliahnuté mláďatá sa podobajú svojim rodičom, aj keď sfarbením sa môžu líšiť. Rodičovská starostlivosť u plazov je zriedkavá, výnimku tvoria niektoré jaštery a krokodíly, ktoré sa o mláďatá starajú dva aj viac rokov.
Faktory ovplyvňujúce rozmnožovanie plazov
Plazy ako studenokrvné živočíchy potrebujú špecifický teplotný režim pre chov a rozmnožovanie. Keďže plazy nemôžu samy regulovať svoju telesnú teplotu, sú úplne odkázané na vonkajšie faktory, ktoré udržujú ich teplotu mimo kritických hodnôt. Teplota pod optimálnou hodnotou (u väčšiny druhov asi 30 až 40 ºC) spomalí ich životné procesy. Zvýšiť ju môžu vyhrievaním sa na slnku, čo znamená sploštiť alebo natočiť telo k slnku, prípadne pritlačiť sa k horúcej skale.
Príčin reprodukčných porúch je viac. Gravidné samice, ktoré sa chystajú naklásť vajíčka, začínajú nervózne chodiť po teráriu, prehrabávať substrát a hľadať vhodné miesto pre znášku. Ak im nevytvoríme vhodné kladisko, môže zviera znášku roztrúsiť po teráriu a tým ju znehodnotiť, alebo ju znesie do vody, alebo znášku zadrží. Po zadržaní znášky dôjde vo väčšine prípadov ku skľudneniu zvierat a mnohé začnú i prijímať na určitý čas potravu.
Biológia 5. ročník _ Obojživelníky a plazy žijúce vo vode a na brehu(celé video nájdete na HEROHERO)
Prvá pomoc pri zadržanej znáške
Prvým základným ošetrením pri zadržanej znáške je injekčné podanie vápnika (calcium glukonát) a potom oxytocínu, podľa potreby aj opakovane. Ďalej sú vhodné kúpele vo vlažnej vode, spojené s jemnou masážou u zvierat, kde je to možné. Masáže sa dajú uplatniť hlavne u samíc hadov, ale aj to len do 12 hodín, potom dochádza k ochabnutiu vajcovodov a priľnutiu k vajíčku. Palpáciou by sme mohli poškodiť vajcovod a tým navodiť smrť samice.
Typy vajíčok a vývin mláďat
Vajíčko má zvyčajne guľovitý, ojedinele oválny tvar a spravidla patrí medzi najväčšie bunky v tele organizmu. Vo vnútri sa nachádza cytoplazma (nazývaná aj ooplazma), ktorá obsahuje dôležité mitochondrie a kvapôčky žĺtka. Žĺtok tu slúži ako nevyhnutný zdroj výživy a stavebný materiál pre vyvíjajúci sa zárodok (embryo).
Z evolučného hľadiska platí dôležité pravidlo: množstvo žĺtka priamo súvisí s dĺžkou embryonálneho a larválneho vývinu. Podľa množstva a lokalizácie žĺtka delíme vajíčka na:
- oligolecitálne a izolecitálne - obsahujú pomerne málo žĺtka, ktoré je rovnomerne rozložené po celej cytoplazme (napríklad u ježoviek a kopijovcov)
- mezolecitálne a heterolecitálne - žĺtok je koncentrovaný na jednom konci, ktorý nazývame vegetatívny pól (jadro je na opačnom, animálnom póle). Tieto vajíčka sú typické pre živočíchy s dlhým larválnym štádiom, ale krátkym embryonálnym vývinom (napríklad obojživelníky, kruhoústnice, dvojdyšníkovce)
- polylecitálne - obsahujú veľké množstvo žĺtka. Sú typické pre živočíchy s dlhým embryonálnym vývinom a bez larválneho štádia. Funkčne sa delia na:
- telolecitálne - žĺtok zapĺňa dominantnú časť a takmer celé vajíčko, pričom cytoplazma s jadrom tvorí len malý zárodočný terčík na povrchu (typické pre vajíčka drsnokožcov, plazov, vtákov a vajcorodých cicavcov)
- centrolecitálne - cytoplazma tvorí len tenkú vrstvu na povrchu vajíčka, pričom jadro s malým množstvom cytoplazmy sa nachádza v strede a medzi týmito dvoma vrstvami je husto uložený žĺtok (typické pre vajíčka hmyzu)
- alecitálne (druhotne oligolecitálne) - sú vajíčka takmer úplne bez zásobného žĺtka.
Rozmnožovacie stratégie
Pri rozmnožovaní živočíchov existujú tri základné stratégie, ako sa mláďatá vyvíjajú a prichádzajú na svet:
- Vajcorodosť (oviparia) - je spôsob rozmnožovania, pri ktorom samice kladú vajíčka a vývin zárodku následne prebieha už mimo tela matky. Mláďatá sa vyliahnu z vajec po určitom inkubačnom čase. Je to najrozšírenejší spôsob, typický pre všetok hmyz, všetky vtáky a väčšinu plazov, obojživelníkov a rýb.
- Vajcoživorodosť (ovoviviparia) - predstavuje prechodný medzistupeň. Vajíčka sa vyvíjajú a zárodky v nich rastú chránené vo vnútri pohlavných ciest matky, avšak mláďatá dostávajú všetku svoju výživu iba zo zásob samotného vajíčka (žĺtka), nie z krvného obehu matky. Príkladom sú niektoré hady, jaštery a ryby.
- Živorodosť (viviparia) - je spôsob rozmnožovania, pri ktorom sa zárodok vyvíja vo vnútri tela matky a je vyživovaný priamo z jej organizmu (napr. prostredníctvom placenty). Mláďatá sa rodia plne vyvinuté. Je typická pre cicavce, ale vyskytuje sa aj u niektorých druhov plazov.
Zmysly plazov a ich úloha v reprodukcii
Zmysly plazov sú vyvinuté lepšie ako zmysly u obojživelníkov. Niektoré druhy plazov majú naviac aj také orgány, ktoré sa nevyskytujú u žiadnych iných skupín živočíchov v celej živočíšnej ríši.
O správaní plazov počas dvorenia a rozmnožovania sa vie pomerne málo. Pravdepodobne pri týchto aktivitách zohráva veľkú úlohu chemická komunikácia. Niektoré plazy vydávajú v období rozmnožovania aj rôzne zvuky. Samce mnohých jašterov a niektorých iných skupín plazov využívajú na upútanie pozornosti samičky pestré sfarbenie šupín, výrastky na tele v podobe hrebeňov a kožné záhyby - goliere. Toto predvádzanie slúži ako na prilákanie samičky, tak aj na vymedzenie ich teritória.
Chuť nie je pre plazy dôležitá, čuch však majú veľmi dobre vyvinutý. Jacobsonov orgán, nazývaný tiež vomeronasálny orgán, je oblasť zakončenia nervov v ústnej dutine, ktorá je citlivá na chemické látky prenášané vzduchom. Hady a väčšina jašterov vystrkujú svoj jazyk a kmitajú ním, aby zachytili molekuly pachu vo svojom okolí. Keď jazyk vtiahnu naspäť, molekuly sa prenesú na Jacobsonov orgán v ústnej dutine, ktorý pach analyzuje.
tags: #rozmnozovanie #plazy #vajcia