Rozmnožovanie rastlín bez semien: Sprievodca nepohlavnými metódami

Rozmnožovanie je základný prejav života, ktorý zabezpečuje zachovanie druhu a prenos dedičných vlastností z rodičov na potomkov. U rastlín môže tento proces prebiehať nepohlavne (vegetatívne) alebo pohlavne (generatívne). Pri nepohlavnom rozmnožovaní vzniká nový jedinec z telových (somatických) buniek a je geneticky zhodný s rodičovským organizmom. Na rozdiel od živočíchov, kde sa vegetatívne rozmnožujú len vývojovo najnižšie druhy, sa mnohými spôsobmi vegetatívne rozmnožujú aj vyššie rastliny.

Význam nepohlavného rozmnožovania spočíva v tom, že umožňuje existenciu mnohým rastlinným druhom, ktoré vznikli medzidruhovým krížením alebo zmnožením vlastného chromozómového súboru. Tieto rastliny by mali problémy pri tvorbe pohlavných buniek počas meiózy, čo by viedlo k neživotaschopným gamétam. Je to energeticky výhodná stratégia na rýchlu kolonizáciu stabilného prostredia bez závislosti od opeľovačov.

Schéma nepohlavného rozmnožovania rastlín

Nepohlavné rozmnožovanie jednobunkovcov

Najjednoduchší prípad je tzv. monocytogénne rozmnožovanie (cytogónia, agamogónia), pri ktorom sa od rodičovského organizmu (bunky) oddelia jednotlivé bunky. Typické je pre jednobunkovce (prvoky, Protozoa).

Typy delenia

Jednoduché delenie bunky na dve (monotómia): Pri binárnom delení sa materský jedinec rozdelí mitózou na dva dcérske jedince. Delenie môže byť buď priečne (nálevníky - Ciliophora), alebo pozdĺžne (bičíkovce - Mastigophora). Pri tomto spôsobe vzniknú rovnaké dcérske organizmy a rodič zanikne.
Pučanie: Jedno- alebo niekoľkonásobné pučanie, pri ktorom vzniknú nerovnaké dcérske organizmy a rodič nezanikne. Špeciálnym prípadom binárneho delenia je pučanie. Tento spôsob sa vyskytuje u cicaviek (Suctoria) a veľmi vzácne aj u niektorých koreňonožcov (Sarcodina), bičíkovcov a nálevníkov. Na povrchu materského jedinca (u niektorých druhov smerom dovnútra) sa vytvoria bunkové výrastky, do ktorých prechádzajú dcérske jadrá.
Polytómia (množenie rozpadom): U niektorých prvokov (Protozoa) predchádza deleniu bunky niekoľkonásobné delenie jadra. Bunka sa rozdelí až dodatočne a naraz. Materský jedinec sa tak rozpadne na viac dcérskych jedincov.

Kolónie jednobunkovcov

Nepohlavné rozmnožovanie môže u jednobunkovcov súvisieť so vznikom kolónií. Jednotlivé bunky vznikajúce delením materského jedinca zostanú spojené buď v spoločnom rôsolovitom obale, alebo pomocou siete výbežkov, ktoré vznikli z povrchových vrstiev cytoplazmy. Na vyššom vývojovom stupni sa jednotlivé bunky kolónie špecializujú na určité funkcie ako príjem potravy, pohyb atď. (rod váľač - Volvox). Schopnosť rozmnožovania zostáva už iba niektorým bunkám a u ostatných sa stráca. Jednotlivé bunky kolónie tak strácajú samostatnosť a stávajú sa súčasťou nového celku - kolónie.

Polycytogénne rozmnožovanie u mnohobunkovcov

Mnohobunkovce sa rozmnožujú polycytogénnym rozmnožovaním (somatogénna monogania), pri ktorom dcérsky organizmus vzniká z bunkových komplexov rodiča alebo z bunkových komplexov lárv alebo embryonálnych štádií.

Formy polycytogénneho rozmnožovania

Fisipária: Pozdĺžne alebo priečne delenie celého organizmu.
Stolonizácia alebo fragmentácia: Dcérsky organizmus zostane na rodičovi za pokračujúceho pučania, čím vzniká tzv. kormus, ktorý vzniká na výbežku (odnoži) či stolóne (napr. frustula, čiže kúsok podobný planule, ktorý vyrastá na výbežkoch stolónov a pod.).
Rozmnožovací púčik: Vnútorné pučanie.
Polyembryónia: Mnohozárodkovosť sa vyskytuje pri embryonálnych štádiách schopných delenia.

Rôzne typy polycytogénneho rozmnožovania mnohobunkovcov

Vegetatívne rozmnožovanie vyšších rastlín

Vegetatívne rozmnožovanie je špecifický spôsob nepohlavného rozmnožovania, ktorý súvisí s vegetatívnymi orgánmi rastlín, ako sú korene, stonky a listy. Pre rastliny, ktoré nemajú typické rastlinné orgány, je vhodnejšie hovoriť o nepohlavnom spôsobe rozmnožovania.

Spôsoby vegetatívneho rozmnožovania

Mnohé rastliny sa rozmnožujú fragmentáciou, teda rozpadom organizmu na niekoľko menších častí. Aj veľa semenných rastlín (Spermatophyta) sa rozmnožuje vegetatívne. U krytosemenných rastlín (Angiospermatophyta) sa stretneme s rôznymi formami rozmnožovania:

Biológia 8. ročník _ Rozmnožovanie rastlín

Špecializované útvary na vegetatívne rozmnožovanie:

Odnože a poplazy (stolóny): Výhonok nazývaný odnož, ktorý môže rásť vzpriamene (obilniny) alebo ako poplaz. Existujú povrchové aj podzemné poplazy, na ktorých v určitých odstupoch vznikajú noví jedinci (jahoda - povrchové, pýr - podzemné).
Hľuzy, cibule a pacibule (bubily): Rôzne hľuzy, cibule (typický príklad je zemiak s hľuzami na podzemných výhonkoch) či pacibule (bubily; po oddelení od rodiča sa z nich vyvinú nové rastliny; napr. cesnak). Hľuznaté rastliny sa rozmnožujú rozdelením hľuzy. Rozmnožovacie cibuľky tvorí cesnak a cibuľa. Dcérske cibuľky opatrne odtrhneme rukou. Dôležité je, aby na každej zostalo niekoľko korienkov.
Odrezky: Mnohé okrasné dreviny sa rozmnožujú odrezkami. Odrezky odoberáme zo stredu rozkonáreného vrcholu zdravých rastlín, ktoré nemajú kvety. Vysadíme ich do plytkého črepníka. Na urýchlenie zakoreňovania odrezkov sa veľmi osvedčili stimulátory. Odrezky odoberáme neskoro na jeseň alebo zavčasu na jar z neolistených kríkov. Odrezky, jednoročné výhonky, upravíme na dĺžku 15 - 20 cm tak, aby sme spodný rez urobili tesne pod púčikom. Režeme tak, aby horná časť odrezku bola zrezaná rovno a v takej výške, že chráni vrchný pupeň, a v spodnej časti použijeme šikmý rez. Vďaka tomu spoľahlivo rozoznáme hornú a spodnú stranu odrezka. Pôdu pred samotným zakoreňovaním dôkladne pripravíme. Záhony zrýľujeme, urovnáme. Mnohé rastliny ľahko a rýchlo zakorenia vo vode. Odrezkom odstránime spodné listy až po hladinu vody. Vložíme ich do pohára a umiestnime na svetlé miesto. Pravidelne meníme vodu. Pri rozmnožovaní stromov odrezkami je lepšie ich odlamovať než rezať nožom alebo nožnicami, lebo takto nepomliaždime ich pletivo. Na konci odlomeného konárika - odrezku takto zostane trochu staršieho dreva.
Potápanie: Používame pri získavaní nových kríkov ríbezlí, viniča a iných drevín. Postupujeme tak, že jednoročné výhonky ohýbame do pôdy okolo materského kríka. Potopená časť výhonka v pôde nám za 1 - 2 roky dobre zakorení. Po oddelení od pôvodného kra môžeme nové kríky vysadiť na trvalé miesto v záhradke. Ak sa prirodzene vytvárajú dcérske rastliny, ostrým nožom ich odrežeme. Snažíme sa pritom zachovať čo najviac nepoškodených koreňov. Odrezky posypeme práškom proti hnilobe a zasadíme ich.

Množenie izbových rastlín pomocou odrezkov je jednou z najjednoduchších a najefektívnejších metód. Nezáleží na tom, či ste úplný začiatočník alebo skúsený pestovateľ - táto metóda je vhodná pre každého! Množenie izbových rastlín odrezkami je rýchly a jednoduchý spôsob, ako si vypestovať novú rastlinu bez nutnosti nákupu alebo zdĺhavého pestovania zo semien. Navyše, nové rastliny sú presnou kópiou materskej, čo znamená, že si zachovajú rovnaké vlastnosti. Ako množiť izbové rastliny odrezkami? Aby ste správne rozmnožili rastlinu odrezkom, mimoriadne dôležité je urobiť odrezok správne. Vyberte zdravú časť rastliny - Odrezok by mal pochádzať zo silnej, nepoškodenej časti rastliny. Nájdite správne miesto - Pre dobrý odrezok je dôležité, aby ste našli na stonke uzol, miesto kde sa nachádzajú tzv. „kolienka“. Čistý rez na správnom mieste - Aby ste sa vyhli hnilobe alebo iným problémom, je dôležité, aby bol rez rovný a čistý a konce stonky sa nerozstrapkali kvôli tupému nástroju.

Najčastejšie sa odrezky zakoreňujú vo vode, ale môžete použiť aj perlit, rašelinník alebo priamo substrát:

Množenie vo vode: Odrezok umiestnite do nádoby s vodou tak, aby spodná časť stonky bola ponorená. Pravidelná kontrola vody - ak množíte rastliny vo vode, všímajte si, či sa voda nezačne zakalovať, čo môže byť znak hniloby.
Množenie v pôde: Ak odrezok umiestnite do pôdy, dbajte na to, aby pôda bola vlhká, ale nie premokrená.
Množenie v rašelinníku: Rašelinník je skvelým médiom pre zakorenenie, najmä pre rastliny, ktoré potrebujú udržiavať vlhkosť. Tento materiál prirodzene zadržiava vodu, čo vytvára optimálne prostredie pre tvorbu koreňov. Stačí odrezok jemne vložiť do vlhkého rašelinníka a udržiavať ho stále mierne vlhký.
Množenie v perlite: Perlit je ďalším výborným médiom pre množenie, najmä ak potrebujete zabezpečiť dobré prevzdušnenie a odvodnenie. Tento ľahký, sterilný materiál zabraňuje premokreniu odrezkov a zaisťuje, že korene budú mať dostatok kyslíka. Odrezok stačí vložiť do perlitu a udržiavať ho len mierne vlhký.

Zvyčajne po cca 2 - 4 týždňoch sa začnú vytvárať korienky. Ako dlho bude trvať kým sa takýto koreňový systém vytvorí závisí od druhu rastliny a tiež podmienok prostredia. Zvýšenie vlhkosti - Vytvorte mikroklímu s vyššou vlhkosťou pomocou plastového krytu alebo mini-skleníka. Teplé prostredie - Udržujte odrezky v teplejšom prostredí, ideálne pri teplote okolo 20-25 °C. Teplo stimuluje rýchlejší rast koreňov. Svetlo, ale nie priame slnko - Odrezky potrebujú dostatok svetla, aby úspešne zakorenili, avšak priame slnečné lúče, tie môžu spôsobiť stres a vysušenie.

Príklady izbových rastlín na množenie odrezkami:

Pothos (Epipremnum): Jedna z najjednoduchších rastlín na odrezkovanie. Zakorení takmer vo všetkom, či už vo vode alebo v substráte. Celkom rýchlo pustí korienky.
Monstera (Monstera): Elegantná rastlina s veľkými deravými listami sa tiež ľahko zakoreňuje vo vode.
Tradescantia: Krásna rýchlo rastúca farebná rastlina, ktorá často zakorení už za pár dní.
Philodendron: Rôznorodé philodendrony sú skvelé na množenie odrezkami.
Pilea peperomioides: Táto rozkošná rastlina, známa aj ako „peniažtek“, sa veľmi jednoducho množí odrezkami. Môžete odrezať malý výhonok, ktorý sa často objaví pri báze materskej rastliny, a jednoducho ho zakoreniť vo vode.
Tučnolist (Crassula): Ideálna voľba pre tých, čo milujú sukulenty. Tento odolný sukulent sa ľahko množí listovými alebo stonkovými odrezkami. Stačí nechať odrezok niekoľko dní zaschnúť a potom ho vložiť do ľahko vlhkej pôdy.

Nepriame vegetatívne rozmnožovanie (štepenie, vrúbľovanie, očkovanie)

Nepriame vegetatívne rozmnožovanie, štepenie, spočíva v tom, že spájame časť ušľachtilej odrody (púčik alebo vrúbeľ) s vhodným podpníkom. Ovocné dreviny sa nepohlavne rozmnožujú potápaním, vrúbľovaním alebo očkovaním. Ovocné stromy a kry (pestované navrúbľovaním na podpník) nie sú vhodné na množenie odrezkami. Takže rozmnožovanie jabloní odrezkami nie je vhodné.

Jednou z možností je Forkertov spôsob očkovania. Oproti klasickému očkovaniu do tvaru „T“ má veľkú výhodu. Nie sme závislí od toku miazgy a očkovať môžeme v období, keď miazga začína alebo prestáva prúdiť. Skoro na jar, počas studeného a suchého obdobia, od polovice júla do polovice októbra a pri použití zimných vrúbľov aj v apríli a v máji.

Výhody vegetatívneho rozmnožovania

Hlavnými výhodami vegetatívneho rozmnožovania sú rýchlosť a spoľahlivosť. Rastliny si zachovávajú vlastnosti materského jedinca, čo je kľúčové pri pestovaní odrôd s cennými úžitkovými vlastnosťami. Okrem toho, mnohé druhy, ktoré sa zo semien rozmnožujú ťažko alebo vôbec, sa dajú týmto spôsobom jednoducho množiť.

Využíva sa prirodzene v prírode, ale aj cielene v záhradníctve a poľnohospodárstve, najmä pri rozmnožovaní ovocných a okrasných rastlín. Je to jednoduchý spôsob, ako získať viac rastlín bez veľkých nákladov, pričom jedna rastlina vie dať mnoho odrezkov bez ohrozenia jej zdravia. Rozmnožovanie živého plota odrezkami je rýchle. Ide o jednoduchý spôsob ako zadarmo získať viac rastlín. Takto môžeme značne znížiť naše náklady vynaložené na záhradu.

tags: #rozmnozovanie #rastlin #bez #semenne