Zaujímavosti o rozmnožovaní rastlín: Od semien po odrezky

Rozmnožovanie rastlín je kľúčový proces, ktorým sa zabezpečuje zachovanie druhu a prenos dedičných vlastností z rodičov na potomkov. Táto oblasť zahŕňa široké spektrum postupov, od jednoduchého výsevu semien až po zložitejšie vegetatívne metódy.

Základné princípy rozmnožovania rastlín

Z fyziologického hľadiska rozdeľujeme spôsoby rozmnožovania rastlín do dvoch skupín: pohlavné (generatívne) a nepohlavné (vegetatívne) rozmnožovanie. Pri pohlavnom rozmnožovaní ide o množenie semenom. Pri nepohlavnom rozmnožovaní vzniká nová rastlina z časti tela materskej rastliny. Záhradné rastliny tvoria špecializované útvary slúžiace k vegetatívnemu rozmnožovaniu.

Pohlavné rozmnožovanie

Pohlavné rozmnožovanie spája genetický materiál dvoch jedincov, čím zabezpečuje nevyhnutnú genetickú variabilitu. Nová rastlina vzniká zo zygoty, produkovanej splynutím dvoch haploidných gamét.

Peľové zrná (samčí gametofyt) vznikajú v peľniciach. Ich povrch chráni pevná vonkajšia exina a vnútorná tenká intina. Zrelé peľové zrnko krytosemenných rastlín tvoria tri bunky: jedna vegetatívna bunka (zabezpečuje rast peľovej trubice) a dve samčie neobrvené bunky, takzvané spermácie.
Zárodočný miešok (samičí gametofyt) sa vyvíja vo vajíčku semenníka. Prenos peľu na bliznu označujeme ako opelenie. Podľa pôvodu peľu rozlišujeme samoopelenie (autogamiu) a cudzoopelenie (alogamiu).

Rastliny sa samoopeleniu bránia autoinkompatibilitou (biochemický blok) alebo časovým nesúladom dozrievania orgánov. Dômyselný priestorový mechanizmus na podporu cudzoopelenia využíva prvosienka jarná. Jednotlivé rastliny tvoria buď kvety s dlhými čnelkami a krátkymi tyčinkami, alebo presne naopak, čo priamo núti hmyz prenášať peľ výhradne medzi rôznymi jedincami. Ak na bliznu dopadne správny peľ, prítomný vápnik, bór a fytohormóny ho okamžite stimulujú ku klíčeniu.

Proces dvojitého oplodnenia je unikátom krytosemenných rastlín. Po vniknutí trubice do vajíčka prebehnú dve splynutia súčasne:

prvá spermácia splynie s oosférou, čím vzniká diploidná zygota (budúce embryo).
druhá spermácia splynie s centrálnou bunkou, čím vzniká bunka s triploidným jadrom. Z nej sa sformuje zásobný triploidný endosperm vyživujúci embryo.

Z oplodneného vajíčka sa vyvíja semeno chránené pevným osemením (testa), ktoré vzniklo z pôvodných vajíčkových obalov. Pre úspešný vývin a následné klíčenie sa v semene, predovšetkým v endosperme, koncentrujú kľúčové živiny a veľké množstvo fosforu. Semeno následne stratí väčšinu vody (jej obsah klesne na 5-20 %) a prechádza do ochranného stavu spánku (dormancie).

Výnimočne môže semeno vzniknúť aj úplne bez oplodnenia. V zoológii sa vývin z neoplodneného vajíčka nazýva partenogenéza, no v botanike tento jav produkcie klonálneho semena označujeme ako apomixia.

Nepohlavné (vegetatívne) rozmnožovanie

Nepohlavné (vegetatívne) rozmnožovanie vyžaduje len jeden materský organizmus. Bunkové delenia prebiehajú výlučne mitózou, vďaka čomu vznikajú geneticky identické klony. Je to energeticky výhodná stratégia na rýchlu kolonizáciu stabilného prostredia bez závislosti od opeľovačov.

Nepohlavné rozmnožovanie je kľúčové pre druhy s poruchami meiózy, napríklad pri zmnožení chromozómových sád (polyploidia). Jednoduchšie organizmy využívajú na množenie základné fyziologické formy:

bunkové delenie - typické pre sinice a jednobunkové riasy.
fragmentácia stielky - rozpad stielky na životaschopné časti. Využívajú ju napríklad mnohobunkové sladkovodné spájavky, ktorých vlákno po roztrhnutí jednoducho dorastie na novú riasu.
výtrusy - jednobunkové útvary na šírenie, u nižších húb a organizmov tvorené aj mitoticky.

Zložitejšiu stratégiu na nepohlavné šírenie majú niektoré machorasty. Vyššie rastliny si na vegetatívne rozmnožovanie vyvinuli špecializované orgány vzniknuté premenou stonky, koreňa či listov:

rozmnožovacia cibuľka - pozostáva z podcibulia a zdužnatých zásobných listov. Tento typ množenia je charakteristický pre čeľaď ľaliovité (napríklad obľúbený tulipán alebo cesnak, ktorý vytvára zložené dcérske cibuľky) a skorú jarnú čeľaď amarylkovité (snežienka, narcis).
podzemok (rizóm) - je vodorovne rastúca podzemná stonka. Z jej uzlov rastú korene a púčiky formujúce nové rastliny. Je to bežný jav predovšetkým u papradí, z kvitnúcich rastlín ho využíva napríklad liečivý kostihoj alebo mimoriadne odolný burinný pýr.
podzemková hľuza - je zhrubnutý zásobný podzemok stonkového pôvodu. Najlepším príkladom je zemiak, ktorého známe „očká“ sú v skutočnosti pazušné púčiky novej rastliny.
stonková hľuza - je nadzemná alebo podzemná metamorfóza plniaca zásobnú aj reprodukčnú funkciu. Typickým zástupcom s nadzemnou hľuzou je kaleráb. Veľmi podobný mechanizmus, avšak vo forme koreňovej hľuzy, si vytvorila reďkovka.
poplaz (stolón) - ide o horizontálnu plazivú stonku, ktorá rastie po povrchu a zakoreňuje priamo vo svojich uzloch. Tento efektívny mechanizmus plošného šírenia má jahoda.
listy - na nepohlavné rozmnožovanie môžu slúžiť priamo aj listy.

Rodozmena (metagenéza)

Rodozmena (metagenéza) predstavuje životný cyklus charakterizovaný striedaním dvoch geneticky odlišných generácií. Fúziou haploidných gamét vzniká diploidná zygota, čím sa cyklus neustále opakuje a generácie sa striedajú.

gametofyt (pohlavná generácia) - tvoria ho bunky s jedným súborom chromozómov (haploidný počet, n). Vzniká mitotickým delením zo spóry. Neskôr vytvára pohlavné orgány (gametangiá), ktoré mitózou produkujú pohlavné bunky (gaméty): plemenníčky (anterídiá) tvoria samčie gaméty (často bičíkaté spermatozoidy vyžadujúce vodu) a zárodočníky (archegóniá) tvoria samičiu bunku (oosféra).
sporofyt (nepohlavná generácia) - disponuje homologickými chromozómami (diploidný počet, 2n). Vzniká mitotickým delením zygoty.

Prechod rastlín na súš znamenal evolučný tlak na ochranu citlivých fáz. Vývoj smeroval k posilneniu diploidného sporofytu a redukcii haploidného gametofytu. Prvé suchozemské rastliny, ako ryniorasty, mali ešte primitívnejšiu rovnakotvarú rodozmenu.

Výraznou evolučnou výnimkou sú machorasty (Bryophyta). Dominuje u nich haploidný gametofyt (zelený mach). Sporofyt (stopka s výtrusnicou) je fyziologicky úplne závislý od gametofytu. U cievnatých výtrusných rastlín už dominuje mohutný diploidný sporofyt. Ich drobný gametofyt (prvorast) je síce zredukovaný, ale žije nezávislým životom. Pri semenných rastlinách je gametofyt extrémne zredukovaný a trvalo ukrytý v materskom sporofyte.

Praktické metódy rozmnožovania rastlín

Pre záhradkárov je praktické umelé namnoženie rastlín vegetatívnym spôsobom. Aj pár ušetrených eur sa ráta a pre začiatočníkov je to zaujímavý projekt na rozvoj záhradníckych zručností. Zároveň je to dobrý spôsob na získanie presne tých rastlín, odrôd a kultivarov, ktoré vidíme v záhrade našich známych.

Ako rozmnožiť akúkoľvek rastlinu | Rozmnožte si rastliny zadarmo!|

Rozmnožovanie delením trsov

Delenie trsov je najjednoduchšie z letných spôsobov množenia. Hoci je vhodnejšie deliť ich na jar a jeseň, pri dobrej zálievke nie je problém deliť rastliny aj počas letného obdobia. Ako napovedá názov, delíme trsy tráv, ale aj pôdopokryvných rastlín, trvaliek a skalničiek. Na tento spôsob nám stačia aj holé ruky. Ak je trs príliš tuhý a rastliny posplietané do riadneho dredu, môžeme použiť aj dvojo záhradníckych vidiel, ktoré zapichneme do trsu tesne jedny hroty vedľa druhých, „chrbtom od seba“. Potom postupne zatláčame rúčky vidiel k sebe navzájom, čím sa začnú hroty od seba vzďaľovať a trhať trs. V prípade najväčšej núdze a najpevnejších trsov môžeme použiť aj nôž. Oddelené časti hneď sadíme a hojne zalievame.

Letné odrezky

Druhou letnou metódou delenia a rozmnožovania rastlín sú letné odrezky. Týmto spôsobom môžeme množiť dráč, ceanot, skalníky, bršlen, vavrín, kalinu, ale aj ďalšie druhy ako napríklad eskalónie, hebe, gaultérie (pernettya) či skimiu. Základným pravidlom v tomto prípade je používať iba zelené nezdrevnatené časti rastliny.

Ako prvé si pripravíme vhodné kvetináče a naplníme ich zmesou piesku a kompostu. Pripravíme si aj zakoreňovací hormón - ten bude pre správny rozvoj rastliny kľúčový. Môžeme odobrať tzv. pätový odrezok (odtrhneme zelený bočný výhonok aj s pätkou - čiže časťou hrubšej stonky), alebo odrežeme odrezok zo stonkového vrcholu. V jednom aj druhom prípade by celý odrezok by nemal byť dlhší ako 15 centimetrov. Dĺžka však závisí v prvom rade od celkovej veľkosti rastliny, takže celková dĺžka odrezku môže spokojne byť aj 3 centimetre.

Potom odrezok ošetríme. Najskôr na spodnej polovici odstránime listy, potom spodné 1-3 centimetre odrezku namočíme vo vode a ponoríme do zakoreňovacieho hormónu (ak používame gélový hormón, nemusíme namáčať do vody). U veľkolistých rastlín zostrihneme na polovicu dĺžky aj listy. Následne urobíme v kvetináči do pripraveného kompostu úzke jamky napr. ceruzkou a zasadíme až po prvé spodné listy. Okolie sadeničky jemne zatlačíme. Do jedného kvetináča môžeme nasadiť aj viac sadeničiek. Kvetináč uložíme na chránené miesto v tieni. Polievame dobre, ale nerobíme z kvetináča bažinu. Môžeme však zabaliť celý kvetináč aj s rastlinkami do igelitovej tašky a vytvoriť tak vlhkejšiu mikroklímu. Nepoužívame však zelené igelitky! Pri celej operácii je dôležitá rýchlosť.

Rozmnožovanie izbových rastlín

Množenie izbových rastlín je skvelý spôsob, ako si rozšíriť svoju zbierku bez toho, aby ste museli kupovať nové rastliny. Tento proces nielen šetrí peniaze, ale je aj zábavný a poskytne vám možnosť vidieť, ako rastlinky rastú od samého začiatku.

Rozmnožovanie odrezkami

Rozmnožovanie pomocou odrezkov je jednou z najjednoduchších a najčastejšie používaných metód množenia izbových rastlín. Množenie odrezkami zahŕňa odrezanie časti materskej rastliny, ktorá sa následne zakorení a začne rásť ako samostatná rastlina. Opatrne odrežeme stonku pod uzlom / kolienkom - táto časť je mimoriadne dôležitá nakoľko z miest v uzle časom vyrastú korene. Ak sa rozhodneme pre množenie odrezkov v pôde, perlite alebo rašelinníku, udržiavame ich stále vlhké.

Ak svoje odrezky pestujete na jar alebo začiatkom leta, zakorenia sa mimoriadne dobre, pretože v tomto období u nich začína nové obdobie rastu. Okrem toho sa v tomto období predlžujú dni a viac svetla pozitívne vplýva aj na rast rastlín. Aby bola rezná hrana čistá, odrezok by ste od materskej rastliny mali oddeliť pomocou ostrého noža pod uzlom výhonka, teda miesta, na ktorom klíči jeden alebo viaceré listy. Na dezinfekciu môžete nôž vopred namočiť do alkoholu. Dbajte na to, aby mal odrezok aspoň 1 - 2 listy a aby ste ho odrezali približne 5 - 10 cm pod spodným listom.

Zakoreňovanie vo vode

Po oddelení môžete odrezok umiestniť buď do pohára s čerstvou vodou a počkať, kým nepustí korene, alebo ho opatrne zasadiť priamo do zeme. Pri metóde pohára s vodou musí byť časť odrezku bez listov úplne ponorená. Vodu by ste mali meniť dvakrát týždenne. Niektoré odrezky začnú púšťať nové korene už po niekoľkých dňoch. Pri iných môže tento proces trvať niekoľko týždňov. Keď si odrezok vytvorí dostatok koreňov, môžete ho opatrne zasadiť do pôdy, jemne utlačiť a udržiavať ho v dostatočnej vlhkosti. Mali by ste sa však vyhnúť podmáčaniu. Odrezkom sa najlepšie darí na nie veľmi tienistom mieste, napríklad na parapete. Počas chladných mesiacov však dávajte pozor, aby vaša rastlina nenachladla, keď sa parapet ochladí. V takomto prípade môže ako pomôcka poslúžiť miska pod kvetináč.

Zasadenie odrezku priamo do zeme

Alternatívou k metóde pohára s vodou je zasadenie odrezaného výhonku priamo do vlhkej pôdy. Tá by mala byť chudobná na živiny, aby silné hnojivo nemohlo napadnúť jemné korienky. Ideálne je použiť najskôr substrát, ktorý neskôr vymeníte za pôdu vhodnú pre rastlinu. Kvetináč umiestnite na svetlé a teplé miesto, avšak mimo priameho slnečného žiarenia. Natiahnite na odrezok, prípadne na celý kvetináč, igelitové vrecko, aby sa voda neodparovala príliš rýchlo. Vrecko však pravidelne odstraňujte, aby sa pod ním nevytvorila pleseň. Keď vyženú nové výhonky, vrecko možno odstrániť natrvalo. Ak sú mladé rastliny dostatočne silné, môžu sa presadiť do vhodného substrátu.

Rozmnožovanie odnožami

Odnože vznikajú z hlavného výhonku materskej rastliny. Často už majú vyvinuté vlastné korene a listy. V takom prípade viete, že odrezok vašej izbovej rastliny možno oddeliť. Opäť použite veľmi ostrý nôž, ktorý predtým vydezinfikujete v alkohole. Následne odrezok zasaďte do kvetináča so zeminou alebo substrátom, ideálne bez hnojiva, a jemne ho utlačte. Odrezok počas celej fázy rastu zalievajte len málo, aby mu nezačali hniť korene. Bezpodmienečne zabráňte podmáčaniu. Zalievajte teda len vtedy, keď izbová rastlina vodu potrebuje. Zistíte to tak, že do substrátu strčíte prst. Keď je suchý, treba ho zaliať. Ak medzi zeminou a kvetináčom vznikne viditeľná medzera, je najvyšší čas zaliať. Vaša sadenica preferuje bežnú izbovú teplotu približne 20 °C a nemá rada priame slnečné žiarenie. Umiestnenie neskôr prispôsobte potrebám vašej izbovej rastliny.

Rozmnožovanie štepením

Štepenie je ďalšia technika na rozmnožovanie rastlín. Vhodná je pre rastliny, ako bonsaje či palmy. Štepenie funguje tak, že ostrým nožom šikmo odrežete výhonok a do rezu umiestnite klin. Rez s klinom udržujte rovnomerne vlhký. To dosiahnete tak, že na dané miesto natiahnete igelitovú fóliu, ktorá vytvorí teplé a vlhké podmienky. So stimulátorom rastu koreňov docielite rýchlejšiu tvorbu koreňov.

Ovocné dreviny sa nepohlavne rozmnožujú potápaním, vrúbľovaním alebo očkovaním. Ovocné stromy a kry (pestované navrúbľovaním na podpník) nie sú vhodné na množenie odrezkami. Takže rozmnožovanie jabloní odrezkami nie je vhodné. Nepriame vegetatívne rozmnožovanie, štepenie, spočíva v tom, že spájame časť ušľachtilej odrody (púčik alebo vrúbeľ) s vhodným podpníkom. Jednou z možností je Forkertov spôsob očkovania. Oproti klasickému očkovaniu do tvaru „T“ má veľkú výhodu. Nie sme závislí od toku miazgy a očkovať môžeme v období, keď miazga začína alebo prestáva prúdiť. Skoro na jar, počas studeného a suchého obdobia, od polovice júla do polovice októbra a pri použití zimných vrúbľov aj v apríli a v máji.

Literatúra k rozmnožovaniu rastlín

Na trhu sú dostupné viaceré publikácie, ktoré sa venujú téme rozmnožovania rastlín. Medzi ne patria:

Množení rostlin od Anji Flehmig (Ottovo nakladatelství s.r.o.)
Rozmnožovanie rastlín od Alana Toogooda (SLOVART, s.r.o.)
Rozmnožovanie rastlín od Kráľovskej záhradníckej spoločnosti (vydavateľstvo neuvedené)

Knihy často obsahujú informácie o semenárstve, generatívnych a vegetatívnych spôsoboch rozmnožovania, substrátovej a záhradnej technike. Pre jednoduchšie vyhľadávanie sú rastliny a ich metódy rozmnožovania často zoskupené podľa druhov alebo techník.

tags: #rozmnozovanie #rastlin #zaujimavosti